1, 2 CSP tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia len nepatrný neúspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 6 Na odvolanie žalovaného Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „odvolací súd“) uznesením č. k. 3Cob/29/2021-79 z 27.apríla 2021 potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia a ďalším výrokom žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 7 Odvolací súd po prejednaní odvolania žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a po preskúmaní uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. a/, d/, f/, h/ CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Konštatoval, že vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na ne odkázal (§ 387 ods. 2 CSP), pričom na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím námietkam žalovaného uviedol svojej argumenty. 8 Poukázal na to, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje všeobecné náležitosti podania podľa § 127 CSP, všeobecné náležitosti žaloby podľa § 132 CSP, ako aj osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 326 CSP. K obrane žalovaného uviedol, že žalobca v návrhu dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je jasný, argumentačná línia žalobcu je zrozumiteľná a poskytuje komplexný popis relevantného skutkového deja. Ani absencia tvrdení, ktoré sú podľa mienky žalovaného rozhodné a návrh ich postráda, nič nemení na závere, že žalobca vymedzil predmet konania exaktne. K námietke žalovaného, že mu nebolo doručené potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny - výpis transakcie z bankového účtu (ktoré žalobca označil ako dôkaz), uviedol, že žalobca ho súdu doručil ako prílohu k návrhu a v spise sa nachádza na č. l. 19. Rovnako sa nachádza aj v elektronickom súdnom spise, avšak (ako vyplýva z úradného záznamu súdu prvej inštancie z 18.02.2021) keďže nie všetky dokumenty, ktoré boli prílohou k návrhu mali formát, ktorý súdu umožňoval zaslať ich žalovanému elektronicky, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia s prílohami bol žalovanému doručovaný aj prostredníctvom poštového doručovateľa. Dňa 22.02.2021 bol vykonaný neúspešný pokus o doručenie zásielky žalovanému, bolo mu oznámené uloženie zásielky a keďže žalovaný si zásielku v odbernej lehote neprevzal, dňa 16.03.2021 bola súdu vrátená. Neobstojí preto obrana žalovaného, že mu bolo odopreté vyjadriť sa ku skutkovým tvrdeniam žalobcu a k listinným dôkazom. S poukazom na uvedené odvolací súd uzavrel, že nie je daný dôvod na to, aby bol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odmietnutý podľa § 327 CSP. 9 K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP odvolací súd uviedol, že žalovaný označil nesplnenie procesných podmienok ako odvolací dôvod, avšak v odvolaní absentuje adresná argumentácia vo vzťahu k tomuto odvolaciemu dôvodu. Keďže skúmanie procesných podmienok je úradnou povinnosťou počas celého konania, odvolací súd tieto preskúmal a dospel k záveru, že boli splnené vecné procesné podmienky, tzv. negatívne procesné podmienky, ako aj podmienky na strane súdu (zákonné obsadenie na strane príslušného súdu) a podmienky na strane sporových strán. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP nie je preto naplnený. 10 K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/ CSP odvolací súd uviedol, že pochybenie v procesnom postupe súdu prvej inštancie, ktoré by mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a zakladalo by odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, nebolo odvolacím súdom zistené. Naviac, rovnako ako je tomu v prípade prechádzajúceho odvolacieho dôvodu, žalovaný neuviedol, akú konkrétnu vadu malo konanie na súde prvej inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Čo sa týka odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, tak súd prvej inštancie dospel na základe osvedčených skutkových tvrdení žalobcu k správnemu zisteniu o potrebe neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami. Odvolací súd sa stotožnil najmä so záverom súdu prvej inštancie, že je potrebné žalovanému obmedziť priestor pre právne úkony vymedzené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia, keďže tieto by mohli vytvoriť nezvratný stav a zároveň vyvolať stav právnej neistoty i vo vzťahu k ďalším možným nadobúdateľom nehnuteľností, najmä za stavu, keď žalovaný podľa výpisu z LV č. XXXXX je výlučným vlastníkom nehnuteľností, skutočnosť, ktorá je však sporná a mala by byť predmetom konania vo veci samej. Je preto dôvodné, aby sa zákaz uložený žalovanému vzťahoval na celú nehnuteľnosť, a nie len na jej podiel. Ak by totiž bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný a súd by rozhodol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností, znamenalo by to okrem iného, že z titulu postavenia podielového spoluvlastníka by mal predkupné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného. Záujem žalobcu na uplatnení predkupného práva je pritom v návrhu výslovne vyjadrený. Preto je neodkladné opatrenie primerané z hľadiska zásahu do práv žalovaného a nedošlo ním k narušeniu princípu proporcionality. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uviedol, že žalovaný nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie síce uviedol ako odvolací dôvod, avšak bez toho, aby označil ustanovenie CSP, podľa ktorého súd prvej inštancie vec posúdil a ktoré na daný skutkový stav podľa neho nedopadá, alebo označil ustanovenie, ktoré súd prvej inštancie nesprávne interpretoval, alebo ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval. Odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, pričom myšlienkový postup súdu prvej inštancie a z neho vyplývajúce závery pri výklade právnych predpisov a pri ich aplikácii na osvedčený skutkový stav sú správne a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP nie je preto naplnený. 11 Odvolací súd dospel tiež k záveru, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Aj keď výrokom III. uznesenia o neodkladnom opatrení súd prvej inštancie uložil žalobcovi podať v lehote 30 dní odo dňa jeho nariadenia žalobu vo veci samej, avšak v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o neodkladnom opatrení nebolo a ani objektívne nemohlo byť známe, či žalobca žalobu vo veci samej podá. Nebolo teda zrejmé, či na konanie o neodkladnom opatrení bude nadväzovať konanie vo veci samej. Z uvedeného dôvodu preto súd prvej inštancie postupoval správne, keď rozhodol o nároku na náhradu trov konania a úspešnému žalobcovi v konaní o neodkladnom opatrení priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému. 12 Na základe všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 13 Proti uzneseniu odvolacieho súd podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie podľa § 420 písm. f/ CSP a navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd“ alebo „NS SR“) napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ako aj uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie, eventuálne napadnuté uznesenie odvolacieho súdu vo výroku potvrdzujúcom uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na neodkladné opatrenie odmietne podľa § 327 CSP alebo zamietne podľa § 328 ods. 1 CSP a výrok o trovách konania zmení tak, že zaviaže žalobcu na náhradu trov celého konania v prospech žalovaného. 14 Dovolateľ uviedol, že uzneseniami odvolacieho súdu, ako aj súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko napadnuté uznesenia trpia nedostatkom riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia. Súdy oboch inštancií svoje rozhodnutie odôvodnili spôsobom, ktorý nemožno považovať za dostatočný, ale za svojvoľný a arbitrárny. Došlo tak k porušeniu základného práva žalovaného vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva pokojne užívať majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základného práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru a ochrane ľudských práv a základných slobôd. 15 V namietaných rozhodnutiach absentujú jasné, primerané a presvedčivé odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky, súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a to k otázke 1/ či boli splnené predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia, k otázke 2/ týkajúcej sa potreby bezodkladne upraviť pomery, k otázkam 3/ a 4/ ohľadom primeranosti zásahu do práv žalovaného a k otázke 5/ týkajúcej sa náhrady trov konania. 16 K otázke 1/ dovolateľ uviedol, že podľa jeho názoru v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia absentuje zákonná náležitosť, a to najmä úplné a pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ako obsahová náležitosť žaloby a aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k odôvodneniu potreby neodkladnej úpravy pomerov strán, keďže žalobca v návrhu neopísal zrozumiteľne a určito skutkový dej, pričom z jeho návrhu nevyplýva výška dojednanej kúpnej ceny, dátum jej úhrady a ani ďalšie rozhodné skutočnosti, nie je z neho zrejmé, do vlastníckych práv ktorého subjektu sa malo zasiahnuť a žalobca v návrhu neopísal skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie požadovaného opatrenia, ani neosvedčil naliehavú potrebu úpravy pomerov konkrétnymi okolnosťami prípadu. Napriek zjavným nedostatkom návrhu súd prvej inštancie vydal uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia, pričom odvolací súd nijako bližšie nevysvetlil, z akého dôvodu nepovažoval za tzv. úplné opísanie rozhodujúcich skutočností žalobcom tvrdenie o tom, kedy došlo k odstúpeniu od zmluvy a z akého dôvodu, z akého dôvodu považuje žalobca odstúpenie od zmluvy za neplatné a pod. Odvolací súd nezaujal žiadne stanovisko k námietke o nedostatku osobitnej náležitosti návrhu, ktorou je opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. K uplatnenej námietke o konkrétnych vadách návrhu odvolací súd len všeobecne uviedol, že žalobca dostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, návrh je jasný, argumentačná línia žalobcu je zrozumiteľná a poskytuje komplexný popis relevantného skutkového deja a ani absencia tvrdení, ktoré sú podľa mienky žalovaného rozhodné a návrh ich postráda, nič nemení na závere, že žalobca vymedzil predmet konania exaktne. Takéto odôvodnenie rozhodnutia nepovažuje za dostatočné. 17 K otázke 2/ dovolateľ uviedol, že odôvodnenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany súdu prvej inštancie považuje za všeobecné a nedostatočné, keď súd prvej inštancie z hľadiska odôvodnenia potreby neodkladnej úpravy pomerov poukázal na to, že žalobca uviedol, že zápisom správneho orgánu sa výrazne zasiahlo do jeho vlastníckeho práva a boli porušené základné princípy ochrany vlastníckeho práva, garantované Ústavou Slovenskej republiky. V konaní nebola osvedčená ani existencia exekučného záložného práva k spoluvlastníckemu podielu, ktorého vlastníctvo žalobca spochybňuje, a skutkové zistenie súdu v tejto otázke je nesprávne a v rozpore s listinnými dôkazmi, pričom na uvedenú námietku odvolací súd nereagoval. Odvolací súd sa obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie bez toho, aby rozvinul svoje úvahy nie len vo vzťahu k okolnostiam prípadu, ale aj vo vzťahu ku každému konkrétnemu obmedzeniu vlastníckych práv žalovaného k nehnuteľnostiam (zákazu scudziť, k zákazu prenajať a k zákazu založiť nehnuteľnosti inými právami). 18 K otázkam 3/ a 4/ dovolateľ uviedol, že pochybenia v rozhodnutiach súdov oboch inštancií sú zjavné vo vzťahu k druhej polovici predmetných nehnuteľností, o ktorej žalobca ani len netvrdil, že je jej vlastníkom (spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX pre kat. úz. N. U. vo vlastníctve žalovaného, uvedený na LV v časti B pod por. č. 6). Napriek tomu súd prvej inštancie bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov zakázal žalovanému dispozíciu aj s týmto druhým spoluvlastníckym podielom, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia a malo viesť k jeho zrušeniu. Na základe jeho námietky odvolací súd sa pokúsil tento nedostatok napraviť sám uvedením nedostatočného dôvodu, spočívajúceho v tom, že ak by totiž bol žalobca v konaní vo veci samej úspešný a súd rozhodol, že je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, znamenalo by to okrem iného, že z titulu postavenia podielového spoluvlastníka by mal predkupné právo na spoluvlastnícky podiel žalovaného. Uvedením dôvodu rozhodnutia vo vzťahu k druhej polovici nehnuteľností až v rozhodnutí odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť účinne sa brániť riadnym opravným prostriedkom a rozhodnutie odvolacieho súdu je tak nezákonné pre vady konania. Odvolací súd nevysvetlil svoje úvahy o splnení podmienky proporcionality neodkladného opatrenia, iba formálne skonštatoval, že k narušeniu princípu proporcionality nedošlo. S otázkou proporcionality sa odvolací súd nijako nevysporiadal ani vo vzťahu k námietke dovolateľa, týkajúcej sa predmetu podnikania žalovaného. Žalovaný ako stavebná investičná spoločnosť vynaložil na kúpu predmetných nehnuteľností značné finančné prostriedky so zámerom ich podnikateľsky využiť, pričom v dôsledku vydania neodkladného opatrenia nemôže efektívne zhodnotiť svoje investície do týchto nehnuteľností a tieto sa tak na dlhé roky stávajú pre zisk nepoužiteľnými výrobnými prostriedkami, čo pravdepodobne povedie k jeho úpadku. Žalovanému nie je zrejmé, prečo bolo nevyhnutné neprimerane zvýhodniť neisté práva žalobcu oproti ujme, ktorá vznikne žalovanému. 19 K otázke 5/ dovolateľ uviedol, že z obsahu uznesenia odvolacieho súdu nevyplýva, aké dôvody ho viedli k potvrdeniu uznesenia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania. Súd nemal rozhodovať o nároku na náhradu trov konania, pretože sa nejedná o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 20 K dovolaniu žalovaného sa žalobca písomne nevyjadril. 21 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 CSP) strana sporu, v ktorej v neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario), pred samotným vecným prejednaním skúmal, či dovolanie je procesne prípustné. 22 Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 23 Podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 24 Úspešné uplatnenie dovolania je vždy nevyhnutne podmienené primárnym záverom dovolacieho súdu o prípustnosti dovolania a až následným sekundárnym záverom, týkajúcim sa jeho dôvodnosti. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení upravujúcich otázku prípustnosti dovolania je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol zaoberať vecným prejednaním dovolania, musia byť splnené podmienky prípustnosti dovolania, vyplývajúce z § 420 alebo § 421 CSP a tiež podmienky dovolacieho konania, t. j. aby (okrem iného) dovolanie bolo odôvodnené dovolacími dôvodmi, aby išlo o prípustné dovolacie dôvody a aby tieto dôvody boli vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP. Pri skúmaní prípustnosti dovolania dovolací súd vychádzal z toho, že dovolaním je napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, vydané v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom práve dôkladné skúmanie povahy napadnutého rozhodnutia (či sa jedná o rozhodnutie vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí) považoval za kľúčový aspekt pre posúdenie otázky prípustnosti dovolania. 25 Dovolací súd preto v preskúmavanej veci zisťoval, či uznesenie odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, napadnuté dovolaním, je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť dovolania podľa § 420 písm. f/ CSP. V danej súvislosti upriamuje pozornosť na ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu (viď rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutím súdov Slovenskej republiky pod č. 76/2018, rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 21/2018). 26 Z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu vyplýva, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení je prípustné dovolanie podľa § 420 CSP (pozri uznesenie NS SR sp. zn. 4Obdo/66/2017 z 19. júna 2018, resp. uznesenie sp. zn. 1Obdo/64/2019 zo 6. novembra 2019) len vtedy, ak toto má charakter rozhodnutia vo veci samej. Pri neodkladných opatrenia nekonzumujúcich vec samu (vo vzťahu k prípustnosti dovolania) sa zohľadňuje, že ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu nepochybne zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pritom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení (sp. zn. 3Cdo/157/2017). K uvedenému záveru dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky už v rozhodnutí sp. zn. 8Cdo/83/2017 zo 14. júna 2017, v ktorom uviedol, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Taktiež v uznesení sp. zn. 3Cdo/157/2017 z 11. októbra 2017 dovolací súd vyslovil, že dovolanie nie je podľa § 420 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia na základe takého návrhu, spolu s ktorým, prípadne po podaní ktorého, bola podaná nadväzujúca žaloba. 27 Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP), ako aj v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP a konanie tak končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 5Cdo/154/2018 z 28. marca 2019). 28 O rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, by išlo v prípade, ak by súd musel vec skončiť procesne (pre existenciu prekážky vecného prejednania odôvodňujúcej zastavenie konania alebo odmietnutie podania) bez toho, aby vec meritórne prejednal. 29 V preskúmavanej veci sa nejedná ani o jeden z vyššie uvedených prípadov. Z povahy nariadeného neodkladného opatrenia, ako aj z obsahu napadnutého uznesenia odvolacieho súdu a ním potvrdeného uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné vyvodiť záver, že tieto konanie o navrhovanom neodkladnom opatrení považovali za konanie, v rámci ktorého nariadené neodkladné opatrenie nekonzumuje vec samu. Tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že neodkladné opatrenie nebolo nariadené po skončení konania a tiež, že súd prvej inštancie považoval za potrebné vo výroku uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia uložiť žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že v danej veci ide o situáciu, kedy je neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania vo veci samej, čo znamená, že sa ním len dočasne nastolil určitý stav bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu, poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatuje, že uznesenie odvolacieho súdu, týkajúce sa nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré žalovaný napadol dovolaním, nekonzumovalo vec samu, a preto nemá povahu rozhodnutia vo veci samej a rovnako nie je rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. 30 Vyslovený právny záver sa týka všetkých častí napadnutého rozhodnutia. Žiadny z výrokov uznesenia odvolacieho súdu, napadnutého dovolaním, nemá povahu rozhodnutia vo veci samej alebo rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania dovolací súd na doplnenie uvádza, že výrok o trovách konania je podľa svojej povahy výrokom závislým, pretože je viazaný na existenciu rozhodnutia o nároku uplatnenom v konaní. Je preto vylúčené, aby sa takýto závislý výrok (pre účely posúdenia povahy danej časti rozhodnutia) posudzoval nezávisle od samotného rozhodnutia. 31 Vzhľadom k tomu, že prípustnosť dovolania žalovaného z § 420 písm. f/ CSP nevyplýva, dovolací súd odmietol procesne neprípustné dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP bez skúmania, či v konaní došlo k dovolateľom namietanej vade zmätočnosti v zmysle § 420 písm. f/ CSP. 32 V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi vznikol proti žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania (§ 255 ods.
1 CSP). O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 CSP). 33 Rozhodnutie prijal senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.