1, ods. 2 písm. a),
c) Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa odmieta. Odôvodnenie Trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie z 19. decembra 2019, sp. zn. 3T/149/2019, bol obvinený P. C. uznaný za vinného zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania
1, ods. 2 písm. a),
2 Trestného zákona, § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona bol za to obvinený P. C. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona, § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona súd uložil trest prepadnutia veci, a to noža s čiernou rukoväťou s oranžovými okrajmi a čepeľou dĺžky 10 cm.
5 Trestného zákona sa vlastníkom prepadnutej veci stal štát.
287 ods. 1 Trestného poriadku bol obvinený zaviazaný zaplatiť poškodenej W. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z., Z., I. XX/XXX, okres C. - U., škodu titulom bolestného v sume 1.013 eur. Proti trestnému rozkazu Okresného súdu Košice - okolie a konaniu, ktoré mu predchádzalo, podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti") na podnet poškodenej W. C. z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Trestného poriadku dovolanie v neprospech obvineného P. C., pretože označeným rozhodnutím a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol v prospech menovaného obvineného porušený zákon v ustanoveniach § 353 ods. 1, § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. Úvodom svojho mimoriadneho opravného prostriedku zrekapitulovala priebeh doterajšieho konania pred súdom, zhrnula obsah trestného rozkazu, citovala § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a § 353 ods. 1 Trestného poriadku. Pripomenula, že trestný rozkaz môže byť vydaný bez prejedania veci na hlavnom pojednávaní len vtedy, ak je skutkový stav spoľahlivo zistený.
jej názoru nestačí priznanie obvineného bez zistenia ďalších skutočností na spoľahlivé zistenie skutkového stavu. V prípade, že niektoré okolnosti nie sú objasnené, sporné či nezodpovedané v rámci prípravného konania, a napriek tomu prokurátor podá vo veci obžalobu, samosudca nemôže vydať vo veci trestný rozkaz, nakoľko by šlo
jej názoru o rozpor s § 353 ods. 1 Trestného poriadku. Ďalej poukázala na rozpory vo výpovediach jediných dvoch účastníkov predmetného skutku, ktoré neboli odstránené počas prípravného konania. Ide o tvrdenie obvineného, že celtu mal pripravenú v izbe len z dôvodu, že sa chystal maľovať a celtou chcel zakryť podlahu. Naproti tomu poškodená vo svojej výpovedi uviedla, že o maľovaní jej obvinený nič nespomínal a ani nemala vedomosť, že by sa maľovať chystal.
názoru ministerky spravodlivosti, súd svoj záver oprel len o tvrdenie obvineného a výpoveď poškodenej nevzal na zreteľ. Preto vznikla pochybnosť, prečo sa celta v izbe, kde došlo ku skutku nachádzala, a to aj s ohľadom na to, že celtu obvinený pri útoku na poškodenú použil. Len z výpovede obvineného nie je preto možné urobiť záver, že celta nemala byť po skončení útoku použitá napr. na účel zahladenia stôp. Pripomenula, že obvinený počas výsluchu z 15. októbra 2019 uviedol, že celtu chytil po bokoch hlavy poškodenej a takto s ňou triasol. Súčasne obvinený však dňa 14. októbra 2019 na výsluchu uviedol, že poškodenú celtou nedusil.
jeho výpovede na ňu len spadla a on ju aj s celtou zodvihol a triasol poškodenou. Celtu iným spôsobom nepoužil. Pri výpovedi dňa
názoru ministerky spravodlivosti nevyznieva toto hodnoverne vzhľadom na požitie značného množstva alkoholu obvineného pred útokom, čím musela utrpieť jeho koordinácia. Pripomenula, že obvinený a poškodená zhodne vypovedali, že obvinený upustil od konania z dôvodu, že do miestnosti vošla ich maloletá dcéra, ktorú išiel následne obvinený upokojovať do jej izby. Z uvedeného teda nemožno vyvodiť záver o tom, že by obvinený upustil od protiprávneho konania z vlastnej vôle a dobrovoľne, ale viedli ho k tomu iné okolnosti, na ktoré nemal vplyv, a teda páchateľ upustil od svojho konania prevažne pod vplyvom prekážky alebo obavy z odhalenia. Ďalej uviedla, že pre posúdenie či skutok bol nebezpečným vyhrážaním, je rozhodné, či úmysel páchateľa smeroval len k vyvolaniu obavy poškodenej. Ak úmysel a konanie páchateľa smerovalo k spôsobeniu konkrétnej ujmy na zdraví alebo k spôsobeniu smrti a páchateľ od dokonania upustil len v dôsledku prekážky alebo obavy (napr. objavenie sa maloletej dcéry), potom by jeho konanie mohlo napĺňať skutkovú podstatu trestného činu vraždy alebo zabitia, prípadne ublíženia na zdraví v štádiu pokusu. Následne pripomenula znalecký posudok MUDr. Ľ. E., PhD., ktorý konštatoval, že doba liečby u poškodenej nemá prekročiť 7 dní.
Trestného zákona nie je možné stanoviť hranicu pre ublíženie na zdraví striktne na 7 dní a dlhšie, ale je nutné prihliadnuť na všetko, čo vyšlo počas vyšetrovania najavo, aj na závažnosť konania, ktorým boli zranenia spôsobené. Ako príklad uviedla, že podvrtnutie krčnej chrbtice spôsobovalo intenzívne bolesti záhlavia a krčnej chrbtice s vyžarovaním do pliec a lopatiek, obmedzenie pohybu krčnej chrbtice, čo bolo znalcom hodnotené ako závažné narušenie obvyklého spôsobu života. Následne pripomenula judikatúru, z ktorej vyplýva zásada voľného hodnotenia dôkazov súdom, a to aj v prípade znaleckého posudku. Doplnila, že
správy ošetrujúceho lekára poškodenej v dobe spáchania skutku bola odhadovaná doba liečenia na 14 dní. Znalec napriek tomu dospel k záveru, že doba liečenia je viac než o polovicu kratšia, a to dokonca pod hranicou „nie krátkeho času”. Dôsledkom tohto zúženia bola ovplyvnená aj výrazná zmena kvalifikácie skutku. Tento rozpor si
nárazu ministerky spravodlivosti vyžadoval výsluch znalca za účelom riadneho zistenia skutočnej dĺžky liečenia poškodenej, aby sa skutkový stav považoval za spoľahlivo preukázaný
1 Trestného poriadku. Teda existujú závažné pochybnosti o presnom zistení skutku a úmysle obvineného, ktoré by mohli viesť k iným záverom o právnej kvalifikácii skutku, a preto záver súdu, že skutkový stav bol bez dôvodných pochybností náležite zistený, nekorešponduje s uvedenými rozpormi, ktoré neboli v prípravnom konaní odstránené. Tieto rozpory by
názoru dovolateľky mohli byť odstránené nariadením hlavného pojednávania s vykonaním dokazovania priamo pred súdom. Následne citovala § 353 ods. 1 Trestného poriadku, § 371 ods. 3 Trestného poriadku. Vzhľadom na uvedené ministerka spravodlivosti navrhla, aby najvyšší súd
1 Trestného poriadku vyslovil, že trestným rozkazom Okresného súdu Košice - okolie, sp zn. 3T/149/2019 zo dňa 19. decembra 2019, z dôvodu
3 Trestného poriadku, bol porušený zákon v ustanovení § 353 ods. 1, § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku, § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v prospech obvineného P. C.. Súčasne žiadala, aby najvyšší súd
2 Trestného poriadku napadnutý trestný rozkaz Okresného súdu Košice - okolie, sp zn. 3T/149/2019 zo dňa 19. decembra 2019 zrušil a zrušil aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Na záver navrhla, aby najvyšší súd
1 Trestného poriadku Okresnému súdu Košice - okolie, prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. V súlade s ustanovením § 376 Trestného poriadku prvostupňový súd dovolanie ministerky spravodlivosti doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu obvineného sa vyjadrila poškodená W. C. (ďalej len „poškodená“) písomným podaním z
názoru poškodenej tieto závery jednoznačne vyplynuli z vykonaného vyšetrovania a zranenia nedosahovali dobu liečenia 5-6 dní ako konštatuje prokuratúra v obžalobe, keďže samotné podvrtnutie krčnej chrbtice je definované dobou liečenia 21 dní. Preto je za uvedené závery zodpovedná Okresná prokuratúra Košice - okolie, kde má obvinený kamaráta prokurátora, ako jej v minulosti opakoval. Dodala, že trest na obvineného nemá vplyv, nakoľko bola susedmi upozornená, že obvinený sa zvykne prechádzať okolo miesta jej bydliska v rozhovoroch sa jej vysmieva, za svoj čin sa jej neospravedlnil, jeho ľútosť bola iba formálna a označuje ju za vinníčku celého útoku. Nakoľko z pozície poškodenej nemala možnosť podať odvolanie voči výroku o vine odsúdeného, dovolanie ministerky spravodlivosti považuje za dôvodné a navrhuje, aby najvyšší súd dovolaniu vyhovel. K svojmu vyjadreniu pripojila lekárske správy z 31. decembra 2019, 07. februára 2020 a 29. januára 2020. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Košice okolie úvodom písomného vyjadrenia k podanému dovolaniu zrekapitulovala priebeh doterajšieho konania i obsah predmetného dovolania. Uviedla, že skutkový stav veci bol vykonaným dokazovaním v prípravnom konaní zistený správne, pričom nedošlo k porušeniu ustanovení, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie vo veci. V prípravnom konaní boli zabezpečené výpovede obvineného, poškodenej, svedka M. I., znalecké posudky a listinné dôkazy.
názoru prokurátorky boli splnené podmienky pre postup samosudcu
1 Trestného poriadku a v prípravnom konaní neboli porušené základné zásady trestného konania
10, ods. 12 Trestného zákona. Ďalej pripomenula, že obvinený sa poškodenej vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu. Tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou a na chránenej osobe. K spáchaniu tohto skutku sa obvinený priznal a uviedol skutočnosti, ktoré jeho skutku predchádzali.
jej názoru rozpory medzi obvineným a poškodenou v spojitosti s nožom a celtou nezakladajú pochybnosti o správnosti skutkového zistenia stavu veci. Prokurátorka vyslovila názor, že z uvedeného nie je možné usudzovať, že obvinený mohol mať aj iný úmysel, ako nebezpečným vyhrážaním vyvolať obavu poškodenej a od iného úmyslu mohol upustil v dôsledku prekážky alebo obavy, ako napr. objavenie sa maloletej dcéry. Poukázala na znalecký posudok z odboru psychológie, z ktorého okrem iných skutočností, vyplýva motivácia konania obvineného. Následne pripomenula znalecký posudok z odboru zdravotníctva, odvetvie chirurgia a úrazová chirurgia,
ktorého zranenia poškodenej si objektívne vyžadovali dobu liečenia a práceneschopnosti v trvaní 5 až 6 dní a po túto dobu mala narušený obvyklý spôsob života. V znaleckom posudku sa konštatuje, že zranenia poškodenej mohli byt spôsobené tak, ako to uviedla poškodená vo svojej výpovedi a tie isté úrazové mechanizmy uvádza vo výpovedi aj obvinený. Nakoľko nevznikli pochybnosti o správnosti znaleckého posudku, nebolo potrebné v zmysle § 146 Trestného poriadku požiadať znalca o vysvetlenie alebo doplnenie posudku. Vzhľadom na uvedené má za to, že zranenie poškodenej nemalo charakter ublíženia na zdraví v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona. Nakoľko považuje skutkový stav za dostatočne preukázaný dôkazmi vykonanými v prípravnom konaní a neboli zásadným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci navrhla, aby najvyšší súd dovolanie ministerky spravodlivosti
c) Trestného poriadku odmietol. Obvinený prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Z. K. doručil Okresnému súdu Košice - okolie dňa 17. augusta 2020 vyjadrenie k dovolaniu. Po stručnej rekapitulácii dôvodu dovolania uviedol, že rozhodnutie považuje za zákonné, pričom dokazovanie bolo vykonané štandardným spôsobom. Pripomenul, že v rámci prípravného konania sa orgány činné v trestnom konaní museli opierať len o výpovede obžalovaného a poškodenej, ktoré neboli úplne identické, ako aj o zabezpečené objektívne dôkazy, pričom orgány činné v trestnom konaní sa s úvahami o vražde v trestnom konaní nezaoberali v žiadnom štádiu konania. Poukázal na to, že použitie celty na prípadné zahladenie stôp nemá žiadnu oporu v zistenom skutkovom stave.
jeho názoru si svoju chybu uvedomil, prijal trest a nie je problémovou osobou. Na záver dodal, že poškodená pri oboznamovaní s výsledkami vyšetrovania a ani po vydaní trestného rozkazu neprejavila nespokojnosť s konaním a rozhodnutím orgánov činných v trestnom konaní, nepodala odpor proti trestnému rozkazu, a preto o jej motivácii na podanie dovolania možno vysloviť len domnienky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
3 Trestného poriadku. Úvodom sa žiada zdôrazniť, že dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. V konkrétnom prípade však musí vždy prevažovať záujem zákonnosti rozhodnutí a postupu konania, ktoré právoplatnému rozhodnutiu predchádzalo, nad záujmom na stabilite a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Tak tomu bude iba pri zásadných a podstatných vadách, pre ktoré nemôže napadnuté rozhodnutie obstáť, pretože by to bolo ohrozením zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Preto možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, musia byť nutne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov totiž znamená predlžovanie konania a prelomenie princípu nezmeniteľnosti rozhodnutia, ktoré sa stalo právoplatným. Ministerka spravodlivosti
3 Trestného poriadku podá dovolanie aj vtedy, ak (
jej názoru) právoplatné rozhodnutie vychádza zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Z formulácie predmetného ustanovenia Trestného poriadku je zrejmé, že ministerka spravodlivosti má povinnosť podať dovolanie v prospech alebo neprospech obvineného v prípade, ak má pochybnosť, či bol z vykonaných dôkazov dostatočne zistený skutkový stav a rovnako tak, keď dospeje k záveru, že závažným spôsobom boli porušené ustanovenia, ktorými sa má náležite zistiť skutkový stav. Uvedené oprávnenie ministerky spravodlivosti je zároveň obmedzené materiálnou podmienkou, v zmysle ktorej sa tento dovolací dôvod môže použiť iba, ak by to zásadne ovplyvnilo postavenie obvineného (§ 371 ods. 5 Trestného poriadku). K tomu je potrebné dodať, že právom ministra spravodlivosti ako dovolateľa síce je napadnúť rozhodnutie pre nesprávne zistenie skutkového stavu a hodnotiť tak rozsah dokazovania alebo namietať takýmto spôsobom porušenie ustanovení zabezpečujúcich objasnenie veci, avšak ani z ustanovenia § 371 ods. 3 Trestného poriadku nevyplýva jeho neobmedzené právo namietať hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, najmä pokiaľ sa konajúce súdy týmito dôkazmi dôsledne zaoberali. V dovolacom konaní totiž ani za súčasného použitia dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku neprichádza do úvahy namietať hodnotenie dôkazov súdmi, ak je toto založené na prísnom logickom úsudku, ku ktorému konajúce súdy dospeli na podklade starostlivého posúdenia každého vykonaného dôkazu z hľadiska jeho prípustnosti, závažnosti a vierohodnosti. Z uvedeného vyplýva, že dovolací súd na podklade takéhoto dovolania preskúmava hranice dokazovania predmetného trestného činu z hľadiska množstva a kvality dôkazov, avšak samotný rozsah hodnotenia dôkazov skúma iba z aspektov zákonnosti, závažnosti a vierohodnosti (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
1 Trestného zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu. Vzhľadom na okolnosti páchania skutku je zrejmé, že konanie obvineného nesmerovalo priamo k dokonaniu trestných činov ublíženia na zdraví alebo vražde, ako je uvádzané v dovolaní, nakoľko z výsluchov obvineného a poškodenej nevyplývajú žiadne skutočnosti, ktoré by tomu mohli priamo či nepriamo nasvedčovať. Z ich výpovedí je zrejmé, že obvinený sa poškodenej vyhrážal smrťou spôsobom, ktorý by mohol vzbudiť dôvodnú obavu, aby donútil poškodenú priznať sa k sume, ktorú prehrala v kockách. Prítomnosť celty a noža boli
obvineného v miestnosti za účelom maľovania bytu. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna skutočnosť, ktorá by naznačovala alebo by založiť dôvodnú pochybnosť o inom ako pripravovanom využití noža a celty pri maľovaní bytu. K námietkam ministerky spravodlivosti o neodstránení rozporov medzi lekárskymi správami a znaleckým posudkom MUDr. Ľ. E., PhD., najvyšší súd upriamuje pozornosť na predmetný znalecký posudok č. 105/2019 z
ministerky spravodlivosti v rozpore so znaleckým posudkom, znalec jeho vypracovaním odstránil tieto rozpory.
názoru dovolacieho súdu, nie je potrebné vykonať výsluch znalca, nakoľko tento mal k dispozícii nielen predmetné lekárske správy, ale ako podklad mu slúžili výpovede obvineného a poškodenej vo vyšetrovacom spise, konzultácie s poškodenou a dospel k záveru o dĺžke narušenia obvyklého spôsobu života. Súčasne hodnotil zranenia z medicínskeho hľadiska ako ľahké. Znalec potvrdil, že zranenia mohli byť spôsobené úrazovým mechanizmom, ktorý pospisujú poškodená a obvinený vo svojich výpovediach. Ďalej uviedol, že na tele poškodenej neboli zistené žiadne zranenia spôsobené nožom.
1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
2 Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku
1, ods. 2 písm. a),
10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
1 Trestného poriadku samosudca môže bez prejednania veci na hlavnom pojednávaní vydať trestný rozkaz, ak je skutkový stav spoľahlivo preukázaný vykonanými dôkazmi. Záverom najvyšší súd dodáva, že po preskúmaní obsahu celého spisu vrátane podaného dovolania a vyjadrení procesných strán dospel k názoru, že nedošlo k porušeniu § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a § 353 ods. 1 Trestného poriadku ani § 360 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v prospech obvineného. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Uznesenie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.