1 Trestného zákona a zločin lúpeže
1, ods. 2 písm.
c) Tr. por. dovolanie obvineného Juraja Gumančíka sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom zo 17. januára 2019 sp. zn. IT/7/2016 bol obžalovaný C. I. uznaný vinným v bode 1/ z prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 Trestného zákona, v bode 2/ zo zločinu lúpeže
1, ods. 2 písm.
2 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7, § 37 písm. h), § 41 ods. 2 Tr. zák. bol za to obvinený C. I. odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 9 rokov.
2 písm. a) Tr. zák. bol obvinený na výkon tohto trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
2 písm. d) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné ambulantné protitoxikomanické liečenie.
1 Tr. por. zák. okresný súd poškodeného K. Q. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Na podklade odvolania obvineného C. I. voči uvedenému rozsudku okresného súdu, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo 4. júna 2019, sp. zn. 5To/45/2019, rozhodol tak, že
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste.
3 Tr. por. obžalovanému C. I., nar. XX. K. XXXX, trvale bytom C. M. XXX, uložil
2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 7 Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. a § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
l, ods. 2 písm.
názoru obvineného nie je možné akceptovať odôvodnenie rozsudku krajského súdu, keď svedkyňa G. R., ktorá podávala trestné oznámenie spolu s poškodeným pri preklade prvotného výsluchu poškodeného nesprávne informáciu o čase spáchania skutku t.j. 23:30 hod. namiesto správneho 21:30 hod. Toto jej potvrdil poškodený keď vyšli von pred budovu polície. Poškodený pripomenul. že čas spáchania trestného činu bol stanovený na 21:30 hod. až po konfrontácii s dovolateľom, kedy sa dozvedel, že tento sa nemohol nachádzať na mieste trestného činu po 22:00 hod., nakoľko sa toho času zabával s priateľmi v Hells pube.
názoru dovolateľa, na tieto skutočnosti nebral odvolací súd ohľad a rozhodnutie o vine obvineného bolo založené výlučne na výpovedi poškodeného, a teda bolo porušené jeho právo na obhajobu
1 písm. c) Tr. por. Orgány činné v trestnom konaní preto mali pribrať tlmočníka od začiatku konania
2, ods. 3 Tr. por. a nie uspokojiť sa v prvotnom výsluchu s tlmočením svedkyne. Následne rozpory z výpovedí svedka boli
obvineného vyložené v jeho neprospech. Tým boli porušené základné zásady Trestného poriadku a nebolo zachované právo na obhajobu
1 písm. c) Tr. por., a súčasne rozhodnutie súdov bolo založené týmto na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom
1 písm. g) Tr. por. Ďalej uviedol, že súd ustálil spáchanie trestného činu dňa
názoru obvineného, súd nemal tieto svedkyne považovať za svedkyne, nakoľko o páchateľovej trestnej činnosti sa dozvedeli len sprostredkovane, o skutku nemali žiadne poznatky a navyše boli vo veci zainteresované. Poukázal aj na svedecké výpovede G. G. a jeho priateľky G. V., ktorí potvrdili, že v čase páchania skutku na mieste, kde malo dôjsť k spáchaniu trestného činu videli poškodeného s občanom rómskeho pôvodu, pričom tento na poškodeného kričal v rómskom jazyku. To preukazuje na zhodu s výpoveďou poškodeného ohľadom postavenia páchateľa a poškodeného, z čoho vychádzal aj krajský súd, keď na to poukázal ako na okolnosť potvrdzujúcu spáchanie skutku v čase medzi 21:30 hod. až 22:00 hod., však na tieto výpovede ďalej neprehliadal, keďže
súdu svedkovia nemohli vidieť detaily popisované v ich výpovediach. Následne upriamil pozornosť na kamerové záznamy Mestskej polície, z budovy Daňového úradu a Matice Slovenskej v čase medzi 21:00 hod. a 21:15 hod., ktoré by mohli preukázať, že obvinený sa pohyboval s kamarátmi opačným smerom ako poškodený. Poukázal, že orgány činné v trestnom konaní, okresný a ani krajský súd sa s návrhom na zabezpečenie a vykonanie tohto dôkazu žiadny spôsobom nevyporiadali. Preto odmietnutie vykonania tohto dôkazu za účelom náležitého objasnenia veci pouvažuje za zásadné porušenie práva na obhajobu. Ďalej pripomenul, že súdy neuviedli na základe čoho považovali výpoveď poškodeného za vierohodnú, nakoľko okrem „sprostredkovaných" výpovedí jeho manželky a zamestnankyne nebol označený žiaden ďalší dôkaz podporujúci výpoveď poškodeného. Dodal, že výpoveď poškodeného nemožno označiť za jasnú, logickú, zrozumiteľnú, presvedčivú, vierohodnú a nespochybniteľnú. Vzhľadom na uvedené, orgány činné v trestnom konaní neobjasnili všetky okolnosti svedčiace nielen v jeho neprospech, ale aj v jeho prospech a nevykonali dôkazy v oboch smeroch, aby umožnili súdu spravodlivo rozhodnúť. Nesúhlasil s tvrdením súdu, že je nedôveryhodná osoba na základe toho, že prišiel viackrát do rozporu so zákonom, a táto skutočnosť ho nemôže automaticky diskvalifikovať bez pripustenia konkrétnych dôkazov. Rovnako pri absencii trestnej činnosti poškodeného sa nemohlo na neho hľadieť ako na dôveryhodného. Poukázal na nižšiu dôveryhodnosť poškodeného, nakoľko tento mal s ním v minulosti incident, a teda mohol byť motivovaný pomstou.
názoru obvineného skutok, za ktorý bol uznaný za vinného, nebol v skutkovej vete rozsudku vymedzený tak, aby zodpovedal znakom skutkovej podstaty zločinu lúpeže, nakoľko sa vyžaduje úmysel ako subjektívna stránka trestného činu.
jeho názoru v priebehu vykonaného dokazovania nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by bez akýchkoľvek pochybností svedčili pre záver, že bola naplnená subjektívna stránka smerujúca k spáchaniu trestného činu lúpeže, keďže mal pri odchode z domu pri sebe 100,- eur, čo potvrdili aj svedkovia, nemohol mať motív na spáchanie skutku, ktorý je mu kladený za vinu v bode 2/ napádaného rozsudku. Preto považuje rozhodnutie za založené aj na nesprávnom právom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia
1 písm. i) Tr. por. Následne uviedol ustanovenia § 2 ods. 1 Tr. por. čl. 17 ods. 2, čl. 46 a nasl. ústavy, čl. 6, čl. 7 Dohovoru a čl. 14, čl. 15 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach. Z týchto dôvodov navrhol, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že napadnutým rozhodnutím Krajského súdu Banská Bystrica z 04. júna 2019, sp. zn. 5To/45/2019, a v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 1, ods.10, ods. 12, ods. 19, § 119 ods. 2, § 168 ods. 1, § 317 ods. 1, § 319, a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v ustanovení § 188 ods. 2 Tr. zákona, a to v jeho neprospech. Taktiež navrhol, aby najvyšší súd
2 Tr. por. zrušil rozsudok odvolacieho súdu, konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo, ako aj rozsudok súdu prvého stupňa a aby
1 Tr. por. prikázal súdu vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť. V súlade s ustanovením § 376 Trestného poriadku prvostupňový súd dovolanie obvineného doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom úvodom písomného vyjadrenia k podanému dovolaniu z 27. júla 2020 zrekapituloval priebeh doterajšieho konania a obsah predmetného dovolania. K námietkam, ktoré v podanom dovolaní uplatnil obvinený uviedol, že tieto stoja zjavne mimo uplatnené dovolacie dôvody. Pripomenul, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, ktorý nie je určený na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani na prehodnotenie vykonaného dokazovania. Vo veci konajúce súdy sa v odôvodnení napádaných rozhodnutí dostatočne vysporiadali so všetkými vo veci vykonanými dôkaznými prostriedkami a z nich vyplývajúcimi dôkazmi, pričom právne prijateľným a logickým spôsobom vysvetlili, ktoré dôkazy považujú za preukázané a ktoré tvrdenia, sú
ich názoru nevierohodné, resp. boli inými dôkazmi vyvrátené. V časti námietok nezabezpečenia kamerových záznamov uviedol, že za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať rozsah vlastnej úvahy orgánov činných v trestnom konaní a súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov. Opačný záver by odporoval viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom. Poukázal na úradné záznamy príslušníkov PZ na č. l. 231-232 vyšetrovacieho spisu, z obsahu ktorých vyplýva, že boli vykonávané šetrenia ku kamerovým záznamom, ktoré mohli zaznamenať pohyb odsúdeného alebo poškodeného v inkriminovanom čase, resp. iné pre konanie relevantné skutočnosti, avšak s negatívnym výsledkom. Pripomenul, že úmysel páchateľa ako subjektívna stránka trestného činu predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak, ako sa prejavuje v jeho konaní navonok, ktoré konanie je v konečnom dôsledku obsahom skutkovej vety. A teda predmetom dovolacieho dôvodu
1 písm.
jeho názoru táto námietka preto nemôže byť použitá v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por., ktorý vyžaduje, aby bolo napádané rozhodnutie založené na dôkazoch vykonaných nezákonným spôsobom. Ostatné namietané skutočnosti majú
prokurátora výlučne skutkový charakter a svojím obsahom nezodpovedajú uplatneným a ani žiadnemu z taxatívne vymedzených dovolacím dôvodov. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd rozhodol
1 písm. c) Tr. por. a dovolanie obvineného odmietol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril poškodený K. Q. (ďalej len „poškodený") písomným podaním z 30.07.2020 v ktorého úvode pripomenul, že do kontaktu s obvineným prišiel približne pred 5 - 6 rokmi. Vtedy prišiel s ďalšími osobami do jeho predajne, pričom jeden z mužov odcudzil odev. Následne boli zadržaní políciou, ktorá im druhý deň priniesla späť odcudzenú vec. Následné tri dni každé ráno a večer pred zatvorením mu obvinený klopal na sklo výkladu držiac zbraň v ruke s tým, že poškodený má vyjsť von, aby ho zbil. Následne pri stretnutí na ulici sa mu obvinený vyhrážal päsťou. V čase spáchania trestného činu sa vracal domov neskoro večer, pričom v ruke mal kúpené vrece ryže. Keď prechádzal okolo autobusovej stanice, obvinený mu zahatal cestu s tým, či si ho pamätá a požadoval od neho peniaze. Nakoľko poškodený odpovedal, že žiadne pri sebe nemá, obvinený chcel od neho aspoň 20,- eur. Následne na to poškodený prešiel na druhú stranu, pričom obvinený ho nasledoval a kázal mu ísť k tmavému miestu, na čo poškodený išiel iným smerom k pouličnej lampe. Obvinený mu priložil na chrbát nôž a začal sa vyhrážať, na čo poškodený z vrecka vybral mince v hodnote cca 7 - 8 eur a tieto mu odovzdal s tým, že nabudúce mu má priniesť ďalšie peniaze. Keď poškodený prišiel domov, zistil od manželky, že je 22:00 hod. Následne ráno s ňou a zamestnankyňou obchodu išli na políciu. Poobede ho zavolala polícia vypovedať s tým, že na výsluchu mu bol predstavený tlmočník čínštiny, s ktorým si nerozumeli dostatočne, a tak vzniklo nedorozumenie o čase, keď namiesto času 21:30 hod. bol uvedený nesprávny čas 23:30 hod. Záverom pripomenul, že pri jeho druhej výpovedi bola prítomná tlmočníčka, ktorá rozprávala plynule po čínsky, a teda k ďalším nedorozumeniam už nedošlo. Následne súd prvého stupňa predložil vec dovolaciemu súdu. Najvyšší súd dňa 09. septembra 2020 vrátil spis okresnému súdu ako predčasne predložený, nakoľko písomné vyhotovenie dovolaním napadnutého rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 4. júna 2019, sp. zn. 5To/45/2019, nachádzajúce sa na č. l. 425 a nasl. spisu, sa nezhodovalo s tým, ako bol predmetný rozsudok v zmysle zápisnice o verejnom zasadnutí na č. l. 413-414 spisu vyhlásený.
zápisnice z verejného zasadnutia konaného
názoru obvineného nie je na voľnom uvážení orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu, akú osobu priberie za tlmočníka. Keďže ide o porušenie Trestného poriadku, nie je možné ho vykladať v neprospech obvineného. Nedostatočná kvalita oboch tlmočníkov, ktorí nie sú zapísané v zozname vedenom Ministerstvom spravodlivosti a kvalita ich tlmočenia bola
obvineného nepostačujúca z pohľadu účinného uplatnenia práv na obhajobu a zaručenia spravodlivého procesu, čím bol naplnený dovolací dôvod. Nedostatočnú kvalitu pribratého tlmočníka E. G. potvrdil aj obvinený. Ďalej zopakoval svoje stanovisko o hodnotení svedkov A. L. a G. B., ako aj manželky a zamestnankyne poškodeného z hľadiska ich dôveryhodnosti. Uviedol právne vety judikatúry najvyššieho súdu prijatých trestnoprávnym kolégiom dňa 17. júna 2020, ako aj stranu 10 rozsudku súdu prvého stupňa, kde
názoru obvineného súd nadradil výpoveď poškodeného nad ostatné výpovede a na základe toho založil výrok o jeho vine, ako aj na sprostredkovaných výpovediach jeho manželky a zamestnankyne. Z výpovede poškodeného vyplýva, že nevedel ani uviesť, či mal obžalovaný pri incidente na hlave čiapku, nakoľko sa pozeral stále dole, lebo ho nechcel vidieť. Pripomenul, možnú motiváciu pomsty poškodeného ako dôsledok incidentu z minulosti, kedy sa mu vyhrážal päsťou. To
neho poukazuje na to, že poškodený nevidel na útočníka a už vôbec mu nevidel do tváre. Vzhľadom na uvedené, obvinený zotrval na svojom odvolaní. Obvinený prostredníctvom svojej obhajkyne dňa 11. septembra 2020 doručil svoje vyjadrenie aj k vyjadreniu poškodeného. Po stručnom zopakovaní doterajšieho konania sa obvinený nestotožnil s vyjadreniami poškodeného k dovolaniu. Poprel vyhrážky a prenasledovanie poškodeného z minulosti. Poukázal na rozpory vo výpovediach poškodeného ohľadom týchto útokov. Pripomenul, že Mestská polícia privolaná na miesto nikdy nič nezistila a jeho pred predajňou nevidela.
názoru obvineného tvrdenia o vyhrážkach poškodeného sú ničím nepodložené a v rozpore s jeho doterajšími výpoveďami, pričom tieto použil na odôvodnenie trestného oznámenia.
obvineného poškodený uviedol viaceré verzie spáchania skutku a hodiny kedy k ním malo dôjsť. Následne zopakoval svoje stanoviská o priberaní viacerých tlmočníkov, motivácii pomsty poškodeného a hodnotení dôveryhodností výpovedí súdom. Vzhľadom na uvedené zotrval na podanom dovolaní. Dňa 18. septembra 2020 Krajský súd v Banskej Bystrici vydal opravné uznesenie sp. zn. 5To/45/2019, ktorým
1 Tr. por. opravil výrokovú časť vyhotovenia svojho rozsudku sp. zn. 5To/45/2019 z 4. júna 2019 tak, že
1 písm. e), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 1T/7/2016 z 17. januára2019 vo výroku o uloženom treste.
3 Tr. por. odsúdil obžalovaného C. I.Í.,
2 , § 38 ods. 2, ods. 7, § 37 písm. h) a § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.
1, ods. 2 písm.
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. možno uplatniť len v prípade, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonávanie jednotlivých dôkazných prostriedkov. Vzťahuje sa k najdôležitejšej fáze trestného konania - k dokazovaniu. Dokazovanie prebieha v štyroch etapách. Prvou je vyhľadávanie dôkazov, druhou ich zabezpečenie, treťou ich vykonávanie a poslednou etapou dokazovania je hodnotenie dôkazov. Dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal, že odvolací sa v odôvodnení svojho uznesenia nedostatočne vysporiadal s rozpormi označenia času spáchania trestného činu, hodnoteniu dôveryhodnosti svedkov, hodnoteniu dôkazov a nezabezpečenie kamerového záznamu preukazujúceho jeho tvrdenia. Po preskúmaní súdneho spisu najvyšší súd zistil, že odvolací súd sa dostatočne vysporiadal s odstránením týchto rozporov v odôvodnení svojho rozsudku na č. l. 5, kde uviedol, že rozpory vznikli najmä pri počiatočných výpovediach, kde zamestnankyňa nesprávne rozumela výpovedi poškodeného, pričom on ju na tento rozpor upozornil, keď vyšli von z budovy polície. Okrem toho manželka poškodeného potvrdila jeho návrat domov okolo 22:
1 písm. c) Trestného poriadku potom najvyšší súd v kontexte uvedených zistení považuje za žiaduce pripomenúť, že vlastné hodnotenie dôkazov
12 Trestného poriadku nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Tak, ako pre zisťovanie skutkového stavu veci, aj pre samotné hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní zákonom stanovené pravidlá,
ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Trestného poriadku, v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy
predstáv obvineného - dovolateľa, pretože takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totižto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod. Vychádzajúc z uvedeného, najvyšší súd nemohol námietkam obvineného založeným na vlastnom hodnotení vierohodnosti výpovedí svedkov, tvrdeniach o neprítomnosti úmyslu zmocniť sa cudzej veci a na nespokojnosti s rozsahom a obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia priznať v rámci dovolacieho konania akúkoľvek relevanciu. Samotné hodnotenie či už rozsahu alebo, v danom prípade najmä výsledkov vykonaného dokazovania a z neho vyplývajúce ustálenie priebehu skutkového deja a ďalších okolností spáchania žalovaného skutku, ako už bolo uvedené, nemôže byť predmetom prieskumnej právomoci dovolacieho súdu. Odvolací súd v spojení s prvostupňovým súdom v odôvodnení rozhodnutí vysvetlili, prečo svedectvá A. L. a G. B. nepovažuje za dôveryhodné. Rovnako v kontexte ďalších dôkazov vysvetlil, prečo považoval svedectvo poškodeného za vierohodné. Zároveň sa k vyššie vymedzeným námietkam obvineného žiada v kontexte dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku, ale ani žiaden iný dôvod dovolania
1 Trestného poriadku. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe platí, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu sám osebe nie je dovolacím dôvodom
1 písm.
jeho názoru boli vyložené v jeho neprospech. Dovolací súd po preskúmaní vyšetrovacieho spisu zistil, že vyšetrovateľ PZ Opatrením z
1 písm.
1 písm. i) Trestného poriadku slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb. Z toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
12 Trestného poriadku, keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného
1 písm.
3 Trestného poriadku prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Navyše hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám obvineného, nepatrí pod žiadny dovolací dôvod
1 Trestného poriadku. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.