názoru krajského súdu preukázalo, ţe reklama pre ţalobcu odvysielaná nebola. Krajský súd zdôraznil, ţe zdieľa závery daňových orgánov a keďţe dodávateľ Dúha Servis, s.r.o. nevykonával reklamu sám, čo je preukázané, tak bolo dôvodné zisťovanie správcu dane, kto potom mal reklamnú kampaň vykonať subdodávateľsky. Bolo preukázané, ţe ani subdodávateľským spôsobom nebola reklamná kampaň pre ţalobcu vykonaná a preto nemohol dodávateľ ţalobcu Dúha Servis, s.r.o. ţalobcovi dôvodne účtovať dodanie sluţieb. Proti rozsudku krajského súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie ţalobca a ţiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok krajského súdu a rozhodnutie ţalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane zrušil a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu vo výrokovej časti ako i v odôvodnení je postavený na formálnom prevzatí údajných nedostatkov zistených daňovou kontrolou v iných spoločnostiach a uvedených v rozhodnutiach daňových orgánov a ktoré nedostatky majú preukazovať neodvysielanie reklamy a sú údajne v príčinnej súvislosti s nedôvodným uplatnením nároku na odpočet DPH ţalobcom. Z praktického hľadiska to znamená, ţe ţalobca DPH zaplatil v cene za reklamu obchodnému partnerovi a ţalobca si následne uplatnil nárok na odpočet DPH, u obchodného partnera ţalobcu bola DPH priznaná a zaplatená daňovému úradu. Teda daňový úrad by mal obchodnému 3 2Sžf/23/2011 partnerovi ţalobcu vrátiť priznanú a odvedenú DPH. Z toho vyplýva, ţe daňové orgány majú z podaného obchodného prípadu v prípade zaplatenia dodatočného platobného výmeru dvakrát odvedenú DPH. To znamená
ţalobcu, ţe bolo u ţalobcu nesprávne podané daňové priznanie k dani z príjmu právnických osôb a v nesprávnej výške odvedená daň z príjmu právnickej osoby. Poukázal na to, ţe neporušil ţiadne ustanovenia zákona o DPH a neporušil ani ust. § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z. z.
ţalobcu bola reklamná kampaň realizovaná prostredníctvom médií a bola určená prostredníctvom rozhlasového vysielania a šírenia zvuku neurčitému počtu poslucháčov. Dodávateľ ţalobcovi oznamoval dané odvysielanie aj ústnym podaním, ţe reklama bude odvysielaná v určitom časovom horizonte, výsledok tohto vysielania sa odzrkadľoval na výkonnosti predajní a na raste počtu zamestnancov ţalobcu. Obchodný partner ţalobcu Dúha Servis, s.r.o. predmetné faktúry riadne eviduje vo svojom účtovníctve a dodávateľ riadne daň voči správcovi dane vysporiadal a poukázal na príslušné ustanovenia zákona č. 222/2004 Z. z. Existencia nielen účtovného vzťahu, ale aj obchodnoprávneho vzťahu a reálnosť obchodov bola preukázaná uţ pri daňovej kontrole, okrem iného aj rámcovou Zmluvou o mediálnej spolupráci č. 03/2007/DS zo dňa 3.1.2007. Poukázal na faktúru č. 20070067 zo dňa 15.6.2007 a jej obsah. Svedok P. Ţ. v daňovom konaní potvrdil odvysielanie reklamných spotov a potvrdil reálnosť zdaniteľného obchodu. Ţalobca taktieţ predloţil krajskému súdu Zmluvu o poskytovaní reklamného vysielacieho času zo dňa 2.6.2003 uzavretej medzi spoločnosťami Rádio Lumen, spol. s r.o. a Dúha Servis, s.r.o. a tieţ 6 faktúr a nie je teda pravdou, ţe by ţalobca predloţil 2 faktúry a uvedená zmluva sa vôbec v odôvodnení rozhodnutia krajského súdu nespomína a preto tvrdenia správcu dane a krajského súdu nie sú správne. Pokiaľ Rádio Lumen oznámilo, ţe nespolupracovalo so spoločnosťou Dúha Servis, s.r.o. a ţe nevysielalo reklamu pre dodávateľa ţalobcu, tak uvádzalo nepravdu. Predloţené faktúry a zmluva vyvrátili tvrdenia Rádia Lumen v daňovom konaní a tým aj formálne prevzatý skutkový záver krajským súdom. Tieţ uviedol, ţe ako daňový subjekt z hľadiska dôkazného bremena nemohol ovplyvniť obchodnoprávne vzťahy, práva a povinnosti medzi inými subjektami. Správne orgány napriek dostatočne zistenému skutkovému stavu vec nesprávne právne posúdili s odvolaním sa na údajné nedostatky v iných spoločnostiach, ktoré nie sú v príčinnej súvislosti s nárokom ţalobcu na odpočet DPH a tieţ nepreukazujú skutočnosť, ţe reklamy údajne neboli odvysielané.
ţalobcu je rozsudok krajského súdu nepreskúmateľný a nespravodlivý. Správne orgány nezákonne dorubili ţalobcovi 4 2Sžf/23/2011 daň v rozpore s § 2 ods. 1, 2, 3, 6 zák. č. 511/1992 Zb. a v tejto súvislosti poukázal ţalobca na rozsudky NS SR sp. zn. 7Sţ 23, 26/2001, 7Sţ 124/01, 7Sţ 131-137/
ţalobcu došlo k porušeniu práva ţalobcu na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 6 ods. 1 Dohovoru a právo na účinný prostriedok nápravy garantované čl. 13 Dohovoru a tieţ poukázal na Nález ÚS SR III. ÚS 24/2010, ktorý tieţ hovorí o nesprávnom výklade a aplikácii daňových predpisov daňovými orgánmi, ale aj všeobecnými súdmi a bliţšie ţalobca dôvodil nálezmi ÚS SR I. ÚS 241/2007 ako i III. ÚS 24/2010. Vzhľadom na tieto skutočnosti daňová kontrola nebola vykonaná v súlade so zákonom a protokol z nej tak nadobudol povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku, ktorý v daňovom konaní nemoţno pouţiť (a contrario § 29 ods. 4 veta prvá zák. č. 511/1992 Zb.) a potom sú nezákonné a neústavné i rozhodnutia daňových orgánov ako i krajského súdu. Ţalovaný sa písomne k odvolaniu ţalobcu vyjadril a ţiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
2 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., bez nariadenia pojednávania
2 O.s.p. a § 214 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. s tým, ţe deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk, a dospel jednomyseľne k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu nie je moţné vyhovieť. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. apríla 2012
1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.
1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy. 5 2Sžf/23/2011
druhej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods. 1 O.s.p.).
1 veta prvá je pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Predmetom súdneho prieskumu v danom prípade bolo posúdenie zákonnosti postupu a rozhodnutia ţalovaného ako odvolacieho orgánu v daňovej veci, ktorý preskúmaval dodatočný platobný výmer správcu dane, ktorým bol ţalobcovi ako platiteľovi dane, vyrubený rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie máj 2007. Najvyšší súd zdôraznil predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako. Uvedená zásada je pre oblasť správneho súdnictva legislatívne zakotvená prostredníctvom ustanovenia § 250ja ods. 7 O.s.p.,
ktorého: „Ak Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhoduje ako odvolací súd v obdobnej veci, aká už bola predmetom konania pred odvolacím súdom, môže v odôvodnení poukázať už len na podobné rozhodnutie, ktorého celý text v odôvodnení uvedie.“ Na základe citovaného ustanovenia odkazuje Najvyšší súd SR na svoj rozsudok zo dňa 31. mája 2011 sp. zn. 4Sţf/19/2011, zverejnený v plnom rozsahu na internetovej stránke Najvyššieho súdu http://nssr.blox.sk/blox/cms/portal/sk/rozhodnutia, ktorého odôvodnenie ďalej v príslušnom rozsahu uvádza: „Jednou zo základných zásad daňového konania je v zmysle zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov, zásada zákonnosti, ktorá ustanovuje povinnosť pre správcu dane v daňovom konaní 6 2Sžf/23/2011 postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi (§ 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb.). V zmysle zásady súčinnosti (§ 2 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb.) správca dane postupuje v daňovom konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. Pre daňovú kontrolu a daňové konanie je jednou z najvýznamnejších zásad tzv. zásada voľného hodnotenia dôkazov (§ 2 ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb.),
ktorej správca dane hodnotí dôkazy
svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Zákon o správe daní a poplatkov preto zakotvuje oprávnenie daňových orgánov, aby mohli zisťovať, či daňové subjekty si splnili svoje povinnosti stanovené príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďţe ide o fiškálne záujmy štátu, zákon o správe daní a poplatkov obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane, alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo daňovej povinnosti daňového subjektu.
1 zákona o správe daní dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové konanie.
2 zákona o správe daní, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pri tom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
8 zákona o správe daní, daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom. 7 2Sžf/23/2011
1 zákona č. 222/2004 Z. z. v platnom znení právo odpočítať daň z tovaru alebo zo sluţby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo sluţbe vznikla daňová povinnosť.
2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môţe odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a sluţieb, ktoré pouţije na účely svojho podnikania ako platiteľ, s výnimkou ods. 3 a 6. Platiteľ môţe odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a sluţieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane
môţe platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane
2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú
. Predmetom konania v danej veci bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného č. I/226/10084-80454/2010/990618-r zo dňa 16.7.2010, ktorým tento potvrdil rozhodnutie – platobný výmer Daňového úradu Povaţská Bystrica č. 670/230/12237/10/Mar zo dňa 22.3.2010, ktorým správca dane dovyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2007 ţalobcovi vo výške 2.024,33 €. Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu pripojeného administratívneho ako aj súdneho spisu preukázané, ţe správca dane vykonal u ţalobcu za rok 2007 daňovú kontrolu zameranú na kontrolu dodrţiavania ustanovení zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ktorú ukončil protokolom č. 670/320/7376/2010/Remi zo dňa 22.2.2010 a prerokoval ho so ţalobcom dňa 16.3.2010. Z predloţených dokladov vyplýva, ţe správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého mal za preukázané, ţe dodávatelia spoločnosti DÚHA SERVIS, s.r.o. Dubnica nad Váhom neodvysielali reklamnú kampaň pre ţalobcu v dôsledku čoho ani spoločnosť DÚHA SERVIS, s.r.o. nemohla dodať reklamnú kampaň ţalobcovi bez toho, aby zabezpečila jej realizáciu v médiách. Daňový subjekt Rádio Media, s.r.o., ktorý má licenciu na vysielanie Rádia DÚHA a ktoré
tvrdenia ţalobcu reklamnú kampaň odvysielalo, sa v sídle spoločnosti zapísanom v obchodnom registri nenachádzalo. Konateľ spoločnosti Rádia Media, s.r.o. sa v sídle spoločnosti nenachádza, zdrţiava sa v Bratislave, kde prebýva zrejme ako bezdomovec. 8 2Sžf/23/2011 Z výpovede tohto konateľa Gabriela Fazekaša získanej v ďalšom daňovom konaní vyplýva, ţe podpísal nejaké doklady za odmenu 5.000,--Sk, prehlásil však, ţe nikdy nepodnikal a nedisponuje ţiadnymi účtovnými dokladmi spoločnosti Rádio Media, s.r.o. Moldava nad Bodvou. Aj bývalí zamestnanci spoločnosti Rádio Media, s.r.o. potvrdili, ţe Gabriela Fazekaša nikdy nevideli. Ţalobca v ţalobe uvádza informáciu, ţe bol konateľom a riaditeľom spoločnosti Ivan Kováčik. Ivan Kováčik však nebol konateľom spoločnosti Rádio Media, s.r.o., vykonával iba funkciu riaditeľa. Z výpovede svedka Z. K. vyplýva, ţe Ing. Kováčik mal dať svedkovi na spálenie doklady, ku ktorým sa nemá nikto dostať, pričom sa malo jednať o účtovné doklady a zmluvy. Ivana Kováčika nebolo moţné vypočuť vo veci vysielania reklamy pre ţalobcu, lebo v roku 2008 po ťaţkej chorobe dňa 21.2.2008 zomrel. Konateľ spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. Lúky pod Makytou Jaroslav Vavrík potvrdil, ţe jeho spoločnosť nevykonávala ţiadnu činnosť a o sprostredkovaní odvysielania reklamnej kampani pre ţalobcu nemal ţiadnu vedomosť. Správca dane zistil, ţe k zápisu konateľa Jaroslava Vavríka do obchodného registra spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. do dnešného dňa nedošlo a
Okresného súdu Trenčín ako konateľ daňového subjektu SMZ Slovakia, s.r.o. sú stále zapísaní Miroslav Močko a Pavel Ţeníšek. Na základe uvedeného sú faktúry spoločnosti SMZ Slovakia, s.r.o. podpísané osobou, ktorá o akejkoľvek činnosti spoločnosti nemá vedomosť a navyše nie je ani osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti. Ţalobcom označený svedok P. Ţ. na ústnom pojednávaní uviedol, ţe reklamnú kampaň realizovala len Rádio DÚHA. Fakturáciu uskutočnila spoločnosť SMZ Slovakia, s.r.o. ako zmluvný partner Rádia DÚHA. Rozpis spotov v dokumente „upresnenie realizácie vysielania reklamných spotov pre firmu TM-tools, s.r.o. na Rádiu LUMEN a HIT FM Rádio Trenčín uviedol ako chybu, čo malo byť spôsobené čerpaním mylných informácií z notebooku zamestnankyne. Zástupca Rádia LUMEN, spol. s.r.o. uviedol, ţe pre ţalobcu nebol objednaný ţiaden reklamný produkt, nebola preňho odvysielaná ţiadna reklama ani spot v uvedenom období. Vzhľadom na uvedené, napriek tomu, ţe ţalobca predloţil ako dôkazy odoslané faktúry Rádia LUMEN a zmluvy o odvysielaní reklamy, ktoré majú vyvrátiť tvrdenie ţalovaného, 9 2Sžf/23/2011 ţe reklamná kampaň v Rádiu LUMEN nebola odvysielaná, správca dane vyhodnotil dôkazy predloţené ţalobcom ako nedôveryhodné, keďţe nepreukazujú po obsahovej stránke, ţe zdaniteľné plnenie sa uskutočnilo osobou uvedenou vo faktúrach.
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa v konaní vyskytla zásadná právna otázka posúdenia a rozloţenia dôkazného bremena medzi daňový subjekt ako platiteľa DPH a správcu dane v prípade, ţe sú pochybnosti o prijatí zdaniteľného plnenia daňovým subjektom, ako aj pochybnosti v osobe dodávateľa, keď práve dodávateľ v rámci miestneho zisťovania správcom dane uviedol spochybnené údaje o subdodávateľoch zdaniteľného plnenia a takisto ako daňový subjekt, nevie preukázať dodanie zdaniteľného plnenia odberateľovi (t.j. daňovému subjektu). Podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm.
mediálneho plánu v sieti 10 2Sžf/23/2011 súkromných rozhlasových staníc, ale v mediálnom pláne nebol uvedený ani čas a deň, ani rozhlasová stanica, kde sa bude reklamná kampaň vysielať. Na základe vyššie uvedených skutočností správca dane svoj záver, ţe sa zdaniteľné plnenie, ktoré si uplatnil ţalobca v daňovom priznaní neuskutočnilo, podloţil skutkovými zisteniami s konkrétnym odkazom na vykonané dôkazy a ich obsah, ktoré vyhodnotil a dostatočne zdôvodnil, na základe čoho dospel,
názoru najvyššieho súdu, k oprávneným pochybnostiam o neuskutočnení zdaniteľných plnení. Pokiaľ ţalobca v odvolaní namietal, ţe skutkový stav bol nesprávne právne posúdený, najvyšší súd sa s touto námietkou zhodne s názorom súdu prvého stupňa nestotoţňuje. V danom prípade nepostačuje, pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, iba predloţenie účtovných dokladov a zmlúv, pretoţe uskutočnenie zdaniteľného plnenia je potrebné preukázať nielen po formálnej ale aj po obsahovej stránke. K tejto námietke dáva ţalobcovi súd do pozornosti, ţe v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona o správe daní § 29 ods. 8 je dôkazné bremeno na strane daňového subjektu. V daňovom konaní je povinnosťou daňového subjektu preukázať všetky tvrdené skutočnosti, pričom správca dane tieto dôkazy posudzuje. Správca dane, ktorý získa oprávnené pochybnosti o tom, či bola predmetná sluţba dodaná, nie je povinný dokazovať jej nedodanie, ale daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak daňovník neunesie v tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôţe byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Ţalobca ako podnikateľský subjekt má byť dostatočne oboznámený so svojimi povinnosťami daňovníka vo vzťahu k správcovi dane, ktoré vyplývajú z daňových zákonov (plnenie daňových povinností je jedna z podstatných podmienok podnikania). Dá sa preto oprávnene očakávať od daňovníka vedomosť o tom, ţe má v zmysle daňových predpisov preukázať pri predpokladanej daňovej kontrole, ţe k zdaniteľnému plneniu skutočne došlo a preukázať, kto uvedenú sluţbu skutočne poskytol. Z technického hľadiska bolo na úvahe ţalobcu, či mal ţiadať dodávateľov reklamných spotov o poskytnutie záznamov z odvysielania týchto spotov alebo zabezpečiť iným spôsobom dôkazy, ktoré by dostatočne preukázali dodanie 11 2Sžf/23/2011 objednaných sluţieb. Nedá sa stotoţniť s tvrdením ţalobcu, ţe poskytnutie takejto sluţby nie je moţné preukázať. Ţalobca ako jeden z odvolacích dôvodov uviedol aj námietku, ţe správny orgán získal dôkazy, ktorými podloţil svoju správnu úvahu nezákonne. Bliţšie túto námietku neodôvodnil, pričom však najvyšší súd vychádzajúc z predchádzajúcich písomných podaní ţalobcu v súdnom konaní mal za to, ţe ţalobca namietal dĺţku lehoty stanovenej zákonom na vykonanie daňovej kontroly. Najvyšší súd skúmal lehotu na vykonanie daňovej kontroly, pričom zistil, ţe táto trvala od 16.3.2009 do 16.3.2010, pričom pôvodná 6 mesačná lehota bola riadne predĺţená na základe ţiadosti správcu dane zo dňa 6.8.2009 nadriadeným orgánom do 16.3.2010, ktorú lehotu správca dane dodrţal a daňovú kontrolu vykonal v zákonnej lehote stanovenej v § 15 ods. 17 zákona o správe daní. V odôvodnení rozhodnutia sa prvostupňový súd vysporiadal so všetkými skutkovými aj právnymi otázkami majúcimi význam pre posúdenie prejednávanej veci. V rozhodnutí uviedol zákonné ustanovenia, na základe ktorých dospel k právnemu záveru a dostatočným spôsobom sa vysporiadal aj s právnou argumentáciou ţalobcu. Najvyšší súd v konaní ţalovaného správneho orgánu nezistil ani takú vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250j ods. 3 O.s.p.), v dôsledku čoho nemoţno konštatovať, ţe napadnuté rozhodnutie správneho orgánu alebo jeho postup nie je v súlade so zákonom. Najvyšší súd Slovenskej republiky s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky ţalobcu uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli ovplyvniť posúdenie danej veci a preto napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil, stotoţniac sa v zásade aj z dôvodmi jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 OSP v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá 12 2Sžf/23/2011 O.s.p.), nakoľko pri nedostatku ţalobných dôvodov pre zrušenie napadnutého rozhodnutia nezistil ani okolnosti, ku ktorým by musel prihliadať z úradnej povinnosti.“ Na základe zisteného skutkového stavu, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok ţalobcu a tieţ s prihliadnutím na závery obsiahnuté vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí sp. zn. 4Sţf/19/2011, pri ktorom Najvyšší súd SR nezistil ţiaden relevantný dôvod, aby sa od neho odchýlil (napr. zásadná zmena právneho prostredia, zistenie odlišného skutkového stavu alebo prijatie protichodného zjednocovacieho stanoviska) a preto v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 O.s.p. napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za pouţitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.. Ţalobca v odvolacom konaní úspech nemal a ţalovanému náhrada trov konania zo zákona neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 18. apríla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.