Najvyšší súd 2Sžf/37/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 18. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľa ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho i správne právne závery. V danom prípade je totiž nespornou skutočnosťou medzi účastníkmi preskúmavacieho konania, že platobný výmer zo základného konania (zo dňa 22.5.2008), ktorým správca dane určil žalobcovi daň z pridanej hodnoty podľa pomôcok, nadobudol právoplatnosť. 5 2Sžf/37/2011 V preskúmavacom konaní podľa V. časti hlavy II. O.s.p. nebolo už následne v tomto konaní v právomoci krajského súdu a nie je ani v právomoci odvolacieho súdu, aby v tomto štádiu konania mohol zohľadniť tvrdenia a argumentáciu žalobcu, že on o doručovaní platobného výmeru zo základného konania nevedel a že rozdiel na dani z priadnej hodnoty, ktorý sa stal základom pre výpočet pokuty, mal byť vypočítaný nesprávne. Taktiež nebolo možné prihliadnuť na tvrdenia, že on sa stal obeťou úverového podvodu a že on o fingovanom obchode a podvode nevedel. Podľa § 35 ods. 1 písm.

1. c)zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a dane alebo rozdielu dane určenej správcom dane podľa pomôcok (§ 29 ods. 6). I podľa názoru Najvyššieho súdu SR postupoval správca dane súladne so zákonom, keď v zmysle ust. § 35 ods. 1 písm.
2. c)zákona o správe daní a poplatkov uložil žalobcovi príslušnú pokutu, ktorá je sankciou za určenie dane z pridanej hodnoty vo vzťahu k žalobcovi podľa pomôcok v základnom konaní, keďže daňový subjekt nepredložil správcovi dane daňové a účtovné doklady za zdaňovacie obdobie IV. štvrťrok 2006. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné si uvedomiť, že ust. § 35 ods. 1 písm.
3. c)zákona č. 511/1992 Zb. je ustanovením kogentného charakteru, z ktorého vyplýva, že nie je na ľubovôli správcu dane, či príslušnú sankciu uloží, ale správca dane tu inú možnosť nemá, než príslušnú sankciu zo zákona vo vzťahu k daňovému subjektu vyvodiť za nesplnenie si zákonných povinností nepeňažnej povahy vo vzťahu k správcovi dane v základnom konaní. Pokiaľ žalobca argumentoval tiež skutočnosťou, že trestné stíhanie voči nemu bolo zastavené, pretože on skutok nespáchal a že mal správca dane na túto skutočnosť v konaní o uložení pokuty prihliadnuť cez ust. § 26 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov, tak takáto argumentácia žalobcu je podľa názoru odvolacieho súdu právne irelevantná, pretože správca dane si v danom prípade nerobil úsudok o tom, či žalobca spáchal trestný čin a daný prípad z tohto 6 2Sžf/37/2011 pohľadu posudzovať ani nemôže, pretože nie je vybavený takouto právomocou. Správca dane v konaní o uložení pokuty podľa § 35 ods. 1 písm.
4. c)zák. č. 511/1992 Zb. nie je oprávnený sa tiež zaoberať otázkami, ktoré mali byť predmetom konania o určenie DPH podľa pomôcok, ktoré je už právoplatné a práve v ktorom žalobca mohol a mal namietať príslušné skutočnosti a preukazovať správny daňový základ a daň v odvolacom konaní pred žalovaným, avšak tejto možnosti sa sám zbavil tým, že odvolanie proti rozhodnutiu správcu dane podané nebolo. Z vyššie uvedeného vyplýva, že správca dane ako i žalovaný pri uložení pokuty žalobcovi v konaní podľa § 35 ods. 1 písm.
5. c)zák. č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov postupovali súladne so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako zákonný v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p., nakoľko žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov konania zo zákona neprislúcha. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa 18. apríla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth