Obsah (4)

§ 40§ 41§ 43§ 20

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Ndob/18/2021 Identifikačné číslo spisu: 1121204251 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2021 Meno a priezvisko: Mgr. Soňa Pekarčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 40C. s.

p., súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania. 6.

§ 41C. s.

p., súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na začiatku konania. 7.

§ 43ods.

1 C. s. p., ak súd postupom podľa § 40 a § 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená.

1. Podľa odseku 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak súd, ktorému bol spor postúpený s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané.
2. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že konanie prebieha na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde s tým, že príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania. V zmysle ustanovenia § 41 veta za bodkočiarkou Civilného sporového poriadku je súd povinný ex offo výlučnú miestnu príslušnosť skúmať aj bez námietky na začiatku konania.
3. Z výpisu príslušného obchodného registra je zrejmé, že na majetok úpadcu Drevona Topoľčany, spol. s r.o., so sídlom Slovinská 7, 821 04 Bratislava, IČO: 34 112 324, bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 18.10.2000, č. k. 9K/120/2000-77, vyhlásený konkurz podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov. 11.

§ 20písm.

d/ C. s. p. (upravujúceho výlučnú miestnu príslušnosť súdu) namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, na ktorom prebieha konkurzné konanie alebo reštrukturalizačné konanie, ak ide o spor vyvolaný osobitnou povahou týchto konaní, okrem sporov o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

1. Za spor vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania alebo reštrukturalizačného konania sa štandardne považuje napríklad sporové určenie neúčinnosti právneho úkonu úpadcu voči veriteľovi, o určenie pohľadávky za pohľadávku proti podstate, ako aj všetky konania, ktoré sa dotýkajú konkurznej podstaty alebo s ňou súvisia (STRAPÁČ, Peter. § 20 [Výlučná miestna príslušnosť]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok.
2. vydanie. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2017, s. 142.).
3. V zmysle uznesenia najvyššieho súdu zo dňa
4. novembra 2011, sp zn. 6Ndc/33/2011, „sa za konania vyvolané konkurzom považujú v zmysle zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (ďalej len „ZKV“) konanie o určenie pravosti, výšky a poradia popretej pohľadávky (§ 23 ZKV), resp. v zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“) konanie o určenie právneho dôvodu vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky (§ 32 ods. 6 ZKR), konanie o vylúčenie veci zo súpisu konkurznej podstaty (§ 19 ods. 2 ZKV), resp. konanie o vylúčenie majetku zo súpisu (§ 78 ods. 3 ZKR), osobitne aj konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v zmysle § 26 ZKV, resp. § 53 a nasl. ZKR, prípadne aj konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu.“
5. Za konania súvisiace s konkurzom možno považovať aj sporové konania, v ktorých sa rozhoduje o hmotnoprávnych právach a povinnostiach vyplývajúcich zo ZKV, resp ZKR, príp. tiež z iných právnych predpisov, ktoré osobitným spôsobom upravujú práva a povinnosti účastníkov týchto právnych vzťahov pre prípad konkurzu, príp. úpadku (pozri Sojka, P.: Vis attractiva concursus a konania súvisiace s konkurzom. In Justičná revue č. 1/2010, s. 55). To je napr. konanie o náhradu škody vzniknuté porušením povinností správcu (§ 8 ods. 2 ZKV, § 12 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov), príp. iné konanie o náhradu škody v zmysle ZKR (napríklad § 11 ods. 4, § 11 ods. 5, § 66, § 87 ods. 3, 4, 6).
6. Vychádzajúc z vyššie uvedeného najvyšší súd uvádza, že predmetom sporu je nárok na zaplatenie náhrady škody do konkurznej podstaty úpadcu vo výške 12.017,36 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že žalovaný ako predchádzajúci správca konkurznej podstaty úpadcu odpredal spoločnosti TOP-Drevona spol. s r.o., Topoľčany nehnuteľnosti, za čo získal do konkurznej podstaty istinu vo výške 42.488,22 eur a na úrokoch istinu 1.680,63 eur. Do zápisnice však žalovaný uviedol, že odovzdá iba sumu 32.151,49 eur, tzn. o 12.017,36 eur menej argumentujúc, že prostriedky v uvedenej výške boli v rámci vedeného konkurzného konania reálne vynaložené bez bližšej špecifikácie. Povinnosť vydať novoustanovenému správcovi všetky doklady súvisiace s konkurzým konaním bola žalovanému ako správcovi zbavenému funkcie uložená uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 10.03.2017, č. k. 9K/120/2000-296 (č. l. 412 spisu) s tým, že za nesplnenie tejto uloženej povinnosti bola žalovanému konajúcim konkurzným súdom uložená poriadková pokuta uznesením zo dňa 05.04.2019, č. k. 9K/120/2000-412 (č. l. 12 spisu).
7. Najvyšší súd Slovenskej republiky uzatvára, že pohľadávka z titulu náhrady škody za odpredaj nehnuteľností patriacich úpadcovi bývalým správcom konkurznej podstaty, sa dotýka konkurznej podstaty a s ňou aj súvisí, keďže jej predmetom je náhrada škody vzniknutá porušením povinností správcu zbaveného funkcie poukázať na účet žalobcu ako novoustanoveného správcu všetky finančné prostriedky úpadcu. Preto je v danom spore daná výlučná miestna príslušnosť Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyhlásil konkurz na majetok úpadcu (viď analogicky rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Ndob/15/2020).
8. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.