Obsah (6)

§ 387§ 396§ 420§ 419§ 440§ 449

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Obdo/40/2021 Identifikačné číslo spisu: 1111208091 Dátum vydania rozhodnutia: 30.11.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Gabriela Mederová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:N

§ 387ods.

1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C. s. p.“) a žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

1. V odôvodnení odvolací súd uviedol, že súd prvej inštancie uznesením č. k. 27Cb/72/2011-108 zo dňa
2. mája 2015 vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil podanie zo dňa
3. februára 2015 (zmena návrhu) a to tak, aby presne špecifikoval veci, ktoré žiada od žalovaného vydať. Súd prvej inštancie uznesením č. k. 27Cb/72/2011-120 zo dňa
4. augusta 2015 opätovne vyzval žalobcu, aby doplnil a opravil podanie zo dňa
5. februára 2015 o špecifikáciu vecí, ktoré žiada od žalovaného vydať. Žalobca však podanie nedoplnil. Súd prvej inštancie preto čiastočne odmietol návrh na zmenu žaloby a to v časti hnuteľných vecí, ktoré neboli dostatočným spôsobom špecifikované.

názoru odvolacieho súdu postupoval súd prvej inštancie správne, keď odmietol podanie žalobcu v časti nešpecifikovaných hnuteľných vecí. Uplatnený nárok na vydanie vecí, ktoré neboli presne konkretizované, špecifikované a rozpoznateľné od iných hnuteľných vecí, je zjavne nevykonateľný. O trovách konania rozhodol

§ 396ods.

1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že úspešnému žalovanému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli. 6. Uznesenie odvolacieho súdu napadol včas dovolaním žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ “) a to z dôvodu

§ 420písm.

f) C. s. p., že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby dovolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu. 7. Dovolateľ uviedol, že s poukazom na právnu úpravu C. s. p., je dovolanie voči uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie v odmietajúcej časti, prípustné. Tvrdil, že odmietnutie prejednať žalobu je najzávažnejším prípadom odopretia práva na spravodlivý proces. Na odmietnutie zmeny žaloby neboli ani procesné, ani vecné dôvody. Poukázal na rozhodnutie najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1474/2002 s poukazom na ktoré tvrdil, že súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na maximalistickej požiadavke na špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorých vydania sa žalobca domáhal. Súd však nezohľadnil, že návrh žalobcu nesmeroval erga omnes, ale má riešiť spor medzi konkrétnymi účastníkmi, ktorým je kontext a predmet zrejmý a súd teda rozhoduje spor iba medzi týmito účastníkmi, čomu by mali zodpovedať aj požiadavky na špecifikáciu hnuteľných vecí, ktoré sú predmetom sporu.

dovolateľa bolo potrebné prihliadať aj na povahu týchto vecí, z ktorých niektoré ani nemali výrobné čísla, vzhľadom na svoj vek už ani nemuseli mať výrobné štítky, farbu ľahko zmenia pri obnove náteru alebo sú typicky vždy nerezové bez farebnej povrchovej úpravy. Vlastník takýchto vecí by sa pri maximalistickom prístupe teda nikdy nemohol domáhať vydania takýchto vecí, čo by malo v konečnom dôsledku za následok odopretie súdnej ochrany.

1. Žalovaný sa k dovolaniu žalobcu nevyjadril.
2. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 C. s. p.) po zistení, že dovolanie bolo podané včas, na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.), zastúpenou v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 C. s. p.), bez nariadenia pojednávania (§ 443 C. s. p. ) pred samotným vecným prejednaním dovolania najskôr skúmal, či dovolanie je prípustné. 10.

§ 419C. s.

p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. 11.

§ 420písm.

f) C. s. p., dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie prípustné

§ 420

možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.). 12.

§ 440C. s.

p., dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný. 13.

§ 449ods.

1 a 2 C. s. p., ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší. Dovolací súd zruší aj rozhodnutie súdu prvej inštancie, len ak nápravu nemožno dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu.

1. Dovolaním je napadnuté uznesenie odvolacieho súdu, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie v odmietajúcej časti podania vo veci samej. Dovolaním napadnuté rozhodnutie má teda charakter rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.
2. Nakoľko je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, skúmal prípustnosť dovolania

dovolateľom namietaného dôvodu v zmysle ustanovenia § 420 písm.

1. f)C. s. p. Dovolateľ v podanom dovolaní tvrdil, že súdy nižších inštancií pristúpili maximalisticky k požiadavke na špecifikáciu hnuteľných vecí, ktorých vydania sa domáhal vo veci samej, a ktoré podanie žalobcu bolo v tejto časti odmietnuté z dôvodu nedostatočnej špecifikácie. Dovolateľ tvrdil, že išlo o spor medzi konkrétnymi účastníkmi, ktorým bol kontext aj predmet zrejmý. Súčasne uviedol, že bolo potrebné prihliadnuť na povahu vecí, ktorých vydania sa domáhal, keďže niektoré nemali výrobné čísla, iné už nemuseli mať výrobné štítky pre svoj vek, a farbu ľahko zmenia pri obnove náteru. 16. S poukazom na ustanovenie § 420 písm.
2. f)C. s. p., dovolací súd konštatuje, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
3. a)zásah súdu do práva na spravodlivý proces a
4. b)nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 17. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 18. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach najvyššieho súdu vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 19. Aby bola daná prípustnosť dovolania, musí súd svojim nesprávnym procesným postup znemožniť strane sporu realizovať jej patriace procesné práva, ktoré jej priznáva zákon. Medzi tieto procesné práva patria v zmysle judikatúry najvyššieho súdu napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách stanovených zákonom, právo nazerať do spisu a robiť si z neho výpisy, právo vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a k všetkým vykonaným dôkazom, právo byť predvolaný na súdne pojednávanie, právo strany konať pred súdom v materinskom jazyku, alebo v jazyku, ktorému rozumie, právo na to, aby bol rozsudok strane doručený do vlastných rúk. Naopak medzi tieto práva nepatrí právo strany sporu na to, aby súd akceptoval jej procesné návrhy, aby súd rozhodol v súlade s predstavami strany sporu, alebo aby súd odôvodnil svoje rozhodnutie

predstáv strany sporu.

1. Ústavný súd SR v náleze z
2. apríla 2021 sp. zn. III. ÚS 225/2020 uviedol, že „Aplikácia procesných noriem, ktorá vedie k procesnému rozhodnutiu, je vo svojej podstate na strane jednej nemeritórnym právnym posúdením, no na strane druhej je aj procesným postupom tak, ako ho predpokladá § 420 písm. f) Civilného sporového poriadku. Preto je ústavne neudržateľný právny názor,

ktorého je z prieskumu

§ 420písm.

1. f)Civilného sporového poriadku vylúčený prieskum takým rozhodnutí, ktoré namietajú nesprávne právne posúdenie procesných noriem. Práve naopak, § 420 písm.
2. f)Civilného sporového poriadku je priestorom ochrany tých základných práv, do ktorých bolo zasiahnuté rôznymi nesprávnymi procesnými postupmi a rozhodnutiami.“ 21. Dovolateľ s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1474/2002 namietal nesprávne právne posúdenie veci vo vzťahu k potrebe špecifikácie hnuteľných vecí. Dovolateľ tvrdil, že hnuteľné veci boli v danom prípade dostatočne špecifikované, keďže išlo o spor medzi konkrétnymi subjektmi, ktorým bol zrejmý kontext sporu. Súčasne tvrdil, že niektoré hnuteľné veci nemali výrobné číslo, iné už na svoj vek ani nemuseli mať výrobný štítok a farbu bolo možné ľahko zmeniť obnovou náteru. Z obsahu spisu vyplývalo, že sa jednalo o nasledovné veci: nárezový stroj 180 GS, rezačka RM 114, 2x miešačka M 200, narážačka M 20, injektár NV 25, výrobník ľadu - kompresor USL 300, kuter LASKA 500, držkovica, vysokotlakový čistiaci stroj WAP, fixačná klietka pre hovädzí dobytok, 2 x gránik, odštetinovač, 3 x píla na delenie, plošina č. 1 PSH 02, navijak, plošina č. 2 PSH 02, švatlovačka, nájazdová váha, 3 x nerezový stôl 140 x 60,2 x nerezový stôl 200 x 60, 4 x chladiarenské zariadenie - box, fixačná klietka - bravč., pozink. konštr. + nerez. žľaby Kovmont, porážacia technológia Kovmont, 6 x nerezový stôl do výroby, 5x stôl so silik. doskou, stôl s vykrvovacím žľabom, zariadenie na úpravu vody, kovová posuvná brána, oplastovanie stien Hrdlička, priemyselná podlaha Real Floor. 22. Dovolací súd aj s ohľadom na vyššie citovaný nález ústavného súdu SR uvádza, že v danom prípade sa nesprávne právne posúdenie netýkalo rozhodnutia o dôvodnosti žaloby žalobcu, ale o jej procesnej prípustnosti, pri ktorom súdy nižších inštancií aplikovali procesné normy. Aplikácia procesných noriem, ktorá vedie k procesnému rozhodnutiu, je vo svojej podstate na strane jednej nemeritórnym právnym posúdením, no na strane druhej je aj procesným postupom tak, ako ho predpokladá § 420 písm.
3. f)Civilného sporového poriadku. Vzhľadom na uvedené dovolací súd konštatoval prípustnosť dovolania v danom prípade, pričom dovolateľ namietal nesprávne právne posúdenie vo vzťahu k potrebe špecifikácie hnuteľných vecí v žalobe o vydanie veci a následné odmietnutie podania vo veci samej, v dôsledku ktorej skutočnosti mala byť žalobcovi odmietnutá spravodlivosť. 23. Z ustanovenia § 127 ods. a naň nadväzujúceho ustanovenia § 129 ods. 1 C. s. p., (ktorá právna úprava je totožná s predošlým procesnoprávnym predpisom O. s. p., v ustanovení § 42 ods. 3 a § 43 ods. 1) vyplýva, že ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
4. a)ktorému súdu je určené,
5. b)kto ho robí,
6. c)ktorej veci sa týka,
7. d)čo sa ním sleduje a
8. e)podpis. Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. Z uvedeného tak vyplýva, že stanovené náležitosti je potrebné v podaní uviesť takým spôsobom, aby z obsahu podania jednoznačne vyplývali, prípadne, aby bolo možné ich bez akýchkoľvek pochybností z textu podania vyvodiť. Pritom neurčitým je podanie, ktoré vzbudzuje pochybnosť o individualizácii veci. 24. S ohľadom na obsah podanej žaloby bolo zrejmé, že žalobca sa domáhal vydania vecí od žalovaného, t. j. domáhal sa ako vlastník veci práva na ochranu a to v zmysle § 126 Občianskeho zákonníka. Dovolací súd tak cituje z Komentára k Občianskemu zákonníku C.H.Beck, 2019, k § 126 nasledovné: „Predmetom vindikácie môže byť akákoľvek vec v kontexte ustanovenia § 118 Občianskeho zákonníka, ktorú možno dostatočne odlíšiť od iných vecí rovnakého druhu, teda aj veci zastupiteľné, pokiaľ je možné ich náležite a presne individualizovať. Vzhľadom na charakter predmetnej žaloby je nevyhnutné vec v žalobe dostatočne identifikovať, čo je dôležité najmä pre materiálnu stránku vykonateľnosti exekučného titulu.

stavu de lege lata je táto požiadavka, okrem iného, vyjadrená aj v ustanovení § 132 C. s. p., a to z hľadiska potreby určitosti žalobnej žiadosti. V prípade nedostatku identifikácie môže žalovaný, t. j. ten kto je povinný vec vydať, túto skutočnosť namietať. Rovnako môže súd, pokiaľ by identifikáciu hnuteľnej veci nepovažoval za dostatočne určitú, vyzvať žalobcu na odstránenie vád žaloby. Súdy by mali trvať na dodržaní uvedenej požiadavky, hoci nie absolútne formálne a rigorózne.“

1. K vyššie zmienenej problematike dovolací súd ďalej poukazuje na nález ústavného súdu SR z
2. septembra 2002, sp. zn. IV. ÚS 1/2002, v ktorom uviedol, že „
3. Prílišný formalizmus pri posudzovaní úkonov účastníkov občianskeho súdneho konania a nadmerný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov účastníkov, nemajú oporu v zákone, idú nad rámec zákona alebo nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.
4. Výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu

čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Výkladom a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.“

1. Pre podrobnejšiu analýzu daného právneho posúdenia v predmetnej veci dovolací súd upriamuje pozornosť aj na českú judikatúru a rozhodovaciu činnosť, v ktorej možno nájsť viaceré rozhodnutia, ktoré sa danou problematikou zaoberali. Z nich dovolací súd vyberá uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
2. októbra 2002, sp. zn. 22Cdo/1474/2002, ktoré bolo zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stavísk Najvyššieho súdu Českej republiky a na ktoré poukázal aj dovolateľ,

ktorého: „Po žalobci nelze vždy žádat, aby věc, jejíhož vydání se domáhá, popsal způsobem, který by ji odlišil od všech existujících věcí stejného druhu. Postačí, popíše-li ji obecněji. Pokud by žalovaný tvrdil, že má v držbě (detenci) více věcí, které by odpovídaly takto obecně specifikované věci, bylo by na něm ohledně tohoto tvrzení důkazní břemeno; v případě, že by v řízení vyšlo najevo, že tomu tak skutečně je, musel by žalobce popis věci upřesnit.“ V uznesení sp. zn. 22Cdo/428/2006/ Najvyšší súd Českej republiky uvádza, že „Právě ve sporech o vydání věcí v držení žalovaného účastníka by neměl být postup soudu podle právě zmíněného ustanovení stroze formální, ale takový, který bere v úvahu pochopitelné nesnáze při vymezení věcí, jež mu mají být vydány. V tomto případě bylo především namístě vyzvat žalobce k označení důkazů, jejichž provedení by mu umožnilo identifikaci předmětných věcí. Poté by se mohla žalovaná vyjádřit k žalobě i důkazním návrhům žalobce. Odmítnutí žaloby v tomto rozsahu podle § 43 odst. 2 OSŘ proto nebylo v daných souvislostech správné - v řízení přes uvedený nedostatek bylo možno ještě pokračovat. ...“

1. S ohľadom na vyššie uvedené dovolací súd konštatuje, že v prípade sporov o vydanie hnuteľnej veci ide pri ich špecifikácii a konkretizácii o procesnú otázku dokazovania. Dovolací súd zastáva názor, že žalobca má povinnosť čo najpresnejšie konkretizovať hnuteľné veci, ktorých vydania sa domáha, prípadne i doplniť ich označenie. To však súd nezbavuje povinnosti pokračovať v zisťovaní existencie vecí, ktoré sú medzi stranami sporné, a to vykonaním navrhnutých dôkazov. Postupom súdu prvej inštancie a následne odvolacím súdom, ktorí sa podaním žalobcu odmietli zaoberať z dôvodu nedostatočnej identifikácie hnuteľných vecí a to bez náležitého dokazovania, došlo ich nekonaním k denegatio iustitiae (odmietnutiu spravodlivosti). Dovolací súd s poukazom na podobnosť českej právnej úpravy v ustanoveniach o odstráňovaní vád podania a následného odmietnutia podania, ako i s ohľadom na právnu úpravu vlastníckych žalôb, sa priklonil v tomto ohľade k bohatej českej judikatúre a dospel k záveru, že hoci žalobca nekonkretizuje v žalobe hnuteľné veci spôsobom, ktorý by ich odlíšil od všetkých hnuteľných vecí rovnakého druhu, uvedená skutočnosť nie je dôvodom na odmietnutie podania vo veci samej bez toho, aby súd na základe vykonaného dokazovania z dôkazov navrhnutých stranami sporu ustálil, či s ohľadom na tieto veci, ktorých vydania sa žalobca domáhal, uniesol dôkazné bremeno. A naopak, pokiaľ by žalovaný tvrdil, že má v držbe viaceré veci, ktoré by zodpovedali veciam, ktorých vydania sa žalobca domáhal, ťažilo by ho ohľadom tohto tvrdenia dôkazné a ak by preukázal existenciu viacerých týchto vecí, musel by žalobca popis vecí bližšie upresniť.
2. S poukazom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že postupom odvolacieho súdu, ako i súdu prvej inštancie, došlo k vade v zmysle ustanovenia § 420 písm. f) C. s. p., ktorá zakladá porušenie práva na spravodlivý súdny proces tak, ako to má na mysli citované ustanovenie a v preskúmavanej veci tak bola splnená podmienka prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f) C. s. p., čo zakladá dôvod na zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia ako i naň nadväzujúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie v zmysle § 449 ods. 2 C. s. p.
3. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p., § 453 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.). O výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C. s. p.).
4. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné dovolanie.