f/ aj § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. 4. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky pre to, aby dovolaním napadnuté rozhodnutie mohlo byť podrobené dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky nie sú splnené. 5.
1 CSP na konanie na dovolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 6. V zmysle § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky"). Ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví (§ 161 ods. 2 CSP). 7.
CSP procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. 8.
9.
1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi
povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať. 10.
2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých
výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve. 11. V predmetnej veci dovolací súd šetrením v súdnom spise z úmrtného listu aj osobitnou lustráciou v Registri obyvateľov zistil, že žalovaná v priebehu dovolacieho konania zomrela (XX. J. XXXX, č. l. 914 a spisu). Táto skutočnosť mala za následok stratu jej procesnej subjektivity ako jednej z procesných podmienok dovolacieho konania. Dovolací súd v zmysle citovaného ustanovenia § 63 ods. 1 CSP skúmal, či má dovolacie konanie zastaviť alebo či v ňom môže pokračovať. Pre posúdenie, či v dovolacom konaní možno pokračovať s prípadnými právnymi nástupcami žalovanej, je rozhodujúca povaha veci, teda povaha uplatňovaného nároku. Pritom povahou veci treba rozumieť hmotnoprávnu povahu predmetu konania. Povaha veci neumožňuje v konaní pokračovať predovšetkým vtedy, ak práva a povinnosti, o ktoré v konaní ide, neprechádzajú na právnych nástupcov alebo vtedy, ak smrťou sporovej strany dochádza
hmotného práva k zániku právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide.
1 Občianskeho zákonníka: Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie."
odseku 2 tohto ustanovenia: „Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.". 12.3. Právo na zadosťučinenie
Občianskeho zákonníka je svojou povahou úzko späté ako s postihnutou fyzickou osobou, tak s osobou, ktorá do práva na ochranu osobnosti tejto fyzickej osoby zasiahla; má osobný charakter predovšetkým preto, že cieľom tejto satisfakcie je v rámci zásahom do osobnostných práv vzniknutého vzťahu medzi subjektmi všeobecného osobnostného práva (t. j. medzi oprávneným subjektom a povinným subjektom) primerane vyvážiť a zmierniť nemajetkovú ujmu vzniknutú fyzickej osobe na jej osobnosti; satisfakčný účel môže splniť iba zadosťučinenie, ktoré poskytne výlučne sama osoba, ktorá do osobnosti oprávnenej fyzickej osoby zasiahla. Smrťou povinnej osoby preto povinnosť poskytnúť zadosťučinenie zaniká, pretože táto povinnosť je osobne viazaná na túto osobu, takže neprechádza na ďalšie osoby. Procesným dôsledkom toho je, že ak zomrie v priebehu súdneho konania o ochranu osobnosti povinná osoba, ktorá sa mala dopustiť zásahu do osobnostnej sféry oprávnenej fyzickej osoby, musí byť konanie
1 v spojení s § 438 ods. 1 CSP zastavené, pretože vzhľadom k povahe veci nemožno v súdnom konaní pokračovať. 12.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.