Najvyšší súd 6 Cdo 114/2011 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu PhDr. J. M., zastúpeného JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti ţalovanému Krajskému školskému úradu, so sídlom v Prešove, Nám. Mieru 3, o ochranu osobnosti, vedenej na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20 C 111/2006, o dovolaní ţalobcu proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z
- februára 2011 sp.zn. 19 Co 131/2010, takto r o z h o d o l : Uznesenie Krajského súdu v Prešove z
- februára 2011 sp.zn. 19 Co 131/2010 a uznesenie Okresného súdu Prešov zo
- septembra 2010 sp.zn. 20 C 111/2006 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Prešov uznesením zo
- septembra 2010 sp.zn. 20 C 111/2006 prerušil konanie vedené na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 20C 111/2006 aţ do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom školskom úrade v Prešove pod sp.zn. 1/
- V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe zo záverov Nálezu Ústavného súdu SR z
- januára 2010 sp.zn. II ÚS 349/2009, prevzatých do zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove z
- marca 2010 sp.zn. 19 Co 28/2010, okrem iného vyplýva, ţe bude potrebné zistiť, či bolo uţ právoplatne rozhodnuté o zaradení ţalobcu do funkcie, ako aj o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru u právneho predchodcu ţalovaného a ţe aţ po tomto zistení bude môcť súd opätovne „vyhodnotiť“ uplatnený nárok ţalobcu o ochranu jeho osobnosti. Z uvedeného vyvodil, ţe posúdenie otázky právoplatného rozhodnutia o zaradení ţalobcu do funkcie, ako aj skončenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré sa rieši v konaní 6 Cdo 114/2011 2 vedenom na Krajskom Školskom úrade v Prešove pod sp.zn. Spr. 1/2004 je nevyhnutné pre rozhodnutie v danej veci. Vyhovel preto v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. návrhu ţalovaného na prerušenie konania. Krajský súd v Prešove uznesením z
- februára 2011 sp.zn. 19 Co 131/2010 na odvolanie ţalobcu potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe ţalobca si nepochybne uplatňuje svoje právo na ochranu osobnosti v súvislosti so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Otázka existencie štátnozamestnaneckého pomeru môţe mať preto vplyv a význam pre rozhodnutie predmetnej právnej veci. Stotoţnil sa teda s názorom okresného súdu, ţe výsledok konania na Krajskom školskom úrade v Prešove, ktorého predmetom je konanie o skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu, môţe podstatne ovplyvniť posúdenie jeho nároku na ochranu osobnosti. Keďţe o tejto skutočnosti nebolo doposiaľ právoplatne rozhodnuté, dospel zhodne so súdom prvého stupňa k záveru, ţe je potrebné vyčkať na rozhodnutie príslušného orgánu a konanie v tejto veci prerušiť. Poukázal tieţ na Nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 349/09 z
- januára 2010, v zmysle ktorého je pre posúdenie nároku ţalobcu v tejto veci potrebné vyhodnotiť právoplatné rozhodnutie o zaradení ţalobcu do funkcie, ako aj skončenie jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Povaţoval preto rozhodnutie okresného súdu za vecne správne. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Ţiadal, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zmenil tak, ţe návrh ţalovaného na prerušenie konania zamietne. Dovolateľ mal za to, ţe rozhodnutím odvolacieho súdu o prerušení konania mu bola odňatá moţnosť pred súdom konať. V tejto súvislosti uviedol, ţe podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na súde alebo inom orgáne Slovenskej republiky a ţe v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6 O.s.p.). Opätovne zdôraznil, ţe svoj nárok na ochranu osobnosti odvodzuje od nezákonného rozhodnutia právneho predchodcu ţalovaného zo dňa
- júla 2003 o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ktoré bolo zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z
- novembra 2004 sp.zn. 6 Sţ 179/2003 (práve ním a nie iným budúcim rozhodnutím, došlo k zásahu do jeho práva na ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti). Ak preto v danej veci okresný súd prerušil konanie a odvolací súd jeho rozhodnutie potvrdil, išlo o postup nesprávny a nezákonný, v dôsledku ktorého nie je naplnená účinná a rýchla ochrana 6 Cdo 114/2011 3 jeho práv. Poukázal tieţ na to, ţe zo záverov Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktoré je v konaní odkazované, nevyplýva, ţe by bolo potrebné vyčkať na rozhodnutie o jeho zaradení do funkcie a o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, o ktorých otázkach sa vedú konania na Krajskom školskom úrade v Prešove. Nevidel preto dôvod na prerušenie konania a ţiadal v konaní pokračovať. Ţalovaný sa k podanému dovolaniu ţalobcu vyjadril tak, ţe dôvody v ňom uvádzané povaţoval za právne irelevantné. Stotoţnil sa s rozhodnutím prvostupňového aj odvolacieho súdu o prerušení konania do právoplatného skončenia veci vedenej na správnom orgáne o vymenovaní ţalobcu do štátnej sluţby, ako aj o skončení jeho štátnozamestnaneckého pomeru, ktorých výsledok môţe významne ovplyvniť posúdenie prejednávanej veci, a teda aj konečné rozhodnutie. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.), po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), riadne zastúpený (§ 241 ods. 1 O.s.p.), skúmal najskôr, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť dovolaním. Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.). V prejednávanej veci smeruje dovolanie proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.). Podľa § 239 ods. 2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky. 6 Cdo 114/2011 4 Dovolateľ napadol potvrdzujúce uznesenie odvolacieho súdu, ktoré nevykazuje znaky ţiadneho z vyššie citovaných uznesení. Jeho prípustnosť podľa § 239 ods. 1 a 2 O.s.p. preto neprichádza do úvahy. Ak súdne konanie trpí niektorou z vád vymenovaných v ustanovení § 237 O.s.p., moţno dovolaním napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie z hľadiska § 239 O.s.p. vylúčené. Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.) skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ O.s.p., dovolací súd sa ďalej zaoberal otázkou, či nie je daná prípustnosť dovolania v zmysle tohto zákonného ustanovenia, teda či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, spôsobilosti byť účastníkom konania, riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka, o prekáţku veci právoplatne rozhodnutej alebo uţ prv začatého konania, prípad absencie návrhu na začatie konania, hoci bol podľa zákona potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníkovi pred súdom konať a rozhodovania vylúčeným sudcom, či konania súdom nesprávne obsadeným. Osobitne sa zaoberal námietkou dovolateľa, ţe konanie trpí vadou uvedenou v § 237 písm. f/ O.s.p. Ţalobca v dovolaní namietal, ţe rozhodnutím o prerušení konania mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môţe konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet. Vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, teda také, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Predmetné ustanovenie dopadá na procesné situácie, v ktorých súd môţe konanie prerušiť, no nemusí tak urobiť. Prerušenie konania je tu na úvahe vec prejednávajúceho súdu a je upravené len ako procesná moţnosť tohto súdu, nie však ako jeho povinnosť. Súd má najskôr zváţiť moţnosť iných vhodných opatrení a aţ keď tieto zlyhajú, môţe konanie prerušiť. Prerušenie konania v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia predpokladá, ţe prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môţe mať význam pre rozhodnutie súdu. Z hľadiska kritéria významu riešenej otázky pre rozhodnutie súdu môţe ísť iba o otázku, ktorá je pre rozhodnutie súdu podstatná. Ak by sa v inom konaní riešila len celkom okrajová otázka, prípadne otázka, od ktorej 6 Cdo 114/2011 5 posúdenia rozhodnutie súdu nezávisí, nebude prerušenie konania na mieste. V takomto prípade by prerušením konania išlo o postup súdu v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a so zákonnou poţiadavkou rýchlej a účinnej ochrany práv účastníkov v súdnom konaní vyplývajúcou z ustanovenia § 6 O.s.p. (v konečnom dôsledku ide o odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a rýchlo). Procesnoprávnym následkom prerušenia konania totiţ je, ţe sa nevykonávajú pojednávania a ţe sa zastavuje plynutie všetkých procesných lehôt (§ 111 ods. 1 O.s.p.). V posudzovanej veci je z obsahu ţaloby zrejmé, ţe zásah do osobnostných práv (práva na súkromie a ľudskú dôstojnosť) mal byť ţalobcovi spôsobený vydaním rozhodnutia Okresného úradu vo Vranove nad Topľou zo
- júla 2003 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru v spojení s potvrdzujúcim rozhodnutím Úradu pre štátnu sluţbu zo
- novembra 2003 č.j. UŠS-18404/2003, ktoré rozhodnutie bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR z
- novembra 2004 sp.zn. 6 Sţ 179/2003 zrušené a vec bola úradu vrátená na ďalšie konanie. Ţalobca v ţalobe teda nepochybne tvrdí, ţe k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv došlo formou vydania vyššie uvedených nezákonných rozhodnutí správnych orgánov. Pre rozhodnutie súdu je preto významné predovšetkým to, či zásah v podobe vydania týchto nezákonných rozhodnutí (nie) je objektívne spôsobilý vyvolať následky týkajúce sa osobnosti ţalobcu. Vydanie ďalších rozhodnutí Krajským školským úradom vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, prípadne vo veci zaradenia ţalobcu do funkcie, nemá preto, podľa dovolacieho súdu, ţiaden právny význam pre rozhodnutie o uplatnenom nároku. Ak za tohto stavu okresný súd predmetné konanie vo veci prerušil aţ do právoplatného skončenia konania vedeného na Krajskom školskom úrade v Prešove pod sp.zn. 1/2004 a krajský súd toto rozhodnutie potvrdil, ide o rozhodnutia, ktoré boli vydané, hoci pre ich vydanie neboli splnené zákonné podmienky uvedené v § 109 ods. 2 psím. c/ O.s.p. Výsledkom tohto nesprávneho postupu je v podstate odmietnutie vykonať spravodlivosť účinne a v primeranej lehote, čím súdy porušili právo ţalobcu na súdnu ochranu. Ide nepochybne o nesprávny postup, ktorý napĺňa skutkovú podstatu ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky preto neostalo iné, neţ uznesenie odvolacieho súdu a tieţ súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 prvá veta O. s. p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- 6 Cdo 114/2011 6 P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Ladislav Górász, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová