Najvyšší súd 2Sžo/27/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 246cods.

1 O.s.p.) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 250ja ods.

§ 214

ods.

§ 246cods.

1 veta prvá O.s.p. s tým, že deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa

1. apríla 2012 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p.). Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy. Najvyšší súd Slovenskej republiky s ohľadom na obsah podaných odvolaní posudzoval, či správne orgány pri rozhodovaní ako i krajský súd vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a s ohľadom na námietky odvolateľov ohľadne hodnotenia dôkazov zisťoval, či konanie bolo vedené takým procesným postupom, ktorý zabezpečoval správny výsledok a či boli dôkazy vykonané spôsobom zodpovedajúcim pravidlám spravodlivého procesu. Podľa ust. § 3 ods. 4 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Podľa ust. § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Nie je pritom viazaný len návrhmi účastníkov konania. 4 2Sžo/27/2011 V zmysle ust. § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Odvolací súd dospel k záveru, že správne orgány riadne zistili skutkový stav veci a vyvodili z neho i správne právne závery. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) priestupkového zákona, priestupku sa dopustí ten, kto inému ublíži na cti tým, že ho urazí alebo vydá na posmech. V danom prípade, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, je nesporné, že žalobca sa predmetného priestupku dopustil a taktiež sa priznal k napísaniu predmetného listu adresovaného Bytovému podniku Poprad, s.r.o., v ktorom liste uviedol urážlivé výroky vo vzťahu k Ing. A. K. Správny orgán prvého stupňa postupoval v súlade s priestupkovým zákonom, keď sa pokúsil urazeného a obvineného zmieriť. Zákon neustanovuje výslovne, či sa príslušný orgán musí pokúsiť o uzavretie zmieru, z jeho dikcie však možno mať za to, že tento postup zákonodarca zamýšľal. K uzavretiu zmieru by mohlo dôjsť v ktoromkoľvek štádiu konania, teda vrátane odvolacieho. Ako vyplýva z administratívneho spisu, navrhovateľ na nariadenom ústnom pojednávaní dňa 14.1.2010 odmietol uzavrieť navrhnutý zmier s obvineným J. K. Pokiaľ sa týka námietky žalobcu, že postupom správneho orgánu došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov v správnom konaní, keď sa odmietol zaoberať jeho návrhmi, ktoré považoval za potrebné vyriešiť ako predbežnú otázku v správnom konaní, tak v tejto súvislosti dáva odvolací súd za pravdu krajskému súdu, že preukazovanie iných skutočností, na ktoré poukazoval žalobca v priestupkovom konaní, nesúviseli a ani neboli predmetom priestupkového konania. Tieto tvrdenia žalobcu považoval i odvolací súd za účelové s úmyslom zbaviť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok. V ust. § 73 ods. 2 priestupkového zákona sú zakotvené základné práva a povinnosti obvineného z priestupku a poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv a predovšetkým zakotvuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený 5 2Sžo/27/2011 z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku, a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech obvineného z priestupku (in dubio pro reo). Odvolací súd sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu, že v jeho prípade by postupom správneho orgánu došlo k odmietnutiu spravodlivosti. Naopak, z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán rešpektoval procesné práva obvineného z priestupku, základné zásady správneho konania a článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na spravodlivý proces. Súčasťou práva na spravodlivý proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. Najvyšší súd SR považuje za potrebné zdôrazniť, že z doterajšej judikatúry vyplýva, že spravodlivosť napadnutého procesu sa posudzuje ako celok a v danom prípade nemožno hovoriť, že by proces ako celok vo vzťahu k žalobcovi pred správnymi orgánmi bol nespravodlivý. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu ako súladný so zákonom v zmysle ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s ust. § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR v zmysle ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. za použitia § 246c ods. 1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspech nemal a žalovanému v odvolacom konaní trovy nevznikli. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. V Bratislave dňa
2. apríla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth