1, 2 C. s. p. nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie, a preto nenariadil vo veci odvolacie pojednávanie, rozhodol bez nariadenia pojednávania vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. Skutkový stav zistený súdom prvej inštancie
odvolacieho súdu neodôvodňoval záver, že by žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmluvné úroky vo výške 15,59 % zo sumy 4.324,49 €, keď nebolo preukázané, že práve táto suma má predstavovať nesplatenú časť úveru poskytnutého žalobkyňou žalovanému, preto za tejto procesnej situácie nebolo potrebné riešiť žalobkyňou v odvolaní nastolenú otázku, či vzniká žalovanému povinnosť zaplatiť zmluvné úroky aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru pre porušenie povinností dlžníkom. Dodal, že k riešeniu tejto otázky by pristúpil odvolací súd len v prípade, ak by žalobkyňa v zmysle výzvy odvolacieho súdu doplnila skutkové tvrdenia tak, aby bolo zrejmé, z čoho a prečo práve od dátumu 24. októbra 2016 požaduje žalobkyňa zaplatenie úrokov až do zaplatenia sumy 4.324,49 €.
1 C. s. p. v spojení s článkom 16 ods. 3 C. s. p. potvrdil aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že opravný prostriedok proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný dotknutý výrokom o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie priznal žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, aj keď bol v spore iba čiastočne úspešný, nepodal. V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť
článku 16 ods. 3 C. s. p. rozhodnuté nepriaznivejšie pre stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila. V odvolacom konaní sa za úspešnú stranu sporu v zmysle § 255 C. s. p. považoval žalovaný, a i keď bol žalovaný plne úspešný v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania žalovanému odvolací súd nepriznal z dôvodu, že mu v odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy nevznikli. 3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť vyvodzovala z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ C. s. p. (rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci a záviselo od posúdenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená). Dovolateľka vo vzťahu k porušeniu jej procesného práva odvolacím súdom v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p. zásadne namietala nesprávny procesný postup krajského súdu, ktorý pri rozhodovaní o odvolaní zjavne opomenul nevyhnutnosť aplikácie § 110 ods. 1 C. s. p. Uviedla, že napriek (nepravdivému) tvrdeniu odvolacieho súdu, nebola advokátovi žalobkyne doručená žiadna výzva na doplnenie skutkových tvrdení a predloženie listinných dôkazov. Odvolací súd si nesplnil zákonnú povinnosť doručovať písomnosti advokátovi žalobkyne, v dôsledku čoho vydal pre žalobkyňu nepredvídateľné a prekvapivé rozhodnutie, čím bol jeho postup v rozpore s princípmi právnej istoty a legality. Zároveň namietala, že právny názor odvolacieho súdu neobstojí v súlade s § 379 C. s. p., keď odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, preto sa odvolací súd v odvolacom konaní nemal vôbec zaoberať otázkou čo tvorí istinu, či naozaj ide len o dlžnú sumu úveru alebo je v tejto sume započítaný už aj zmluvný úrok alebo úrok z omeškania, za aké časové obdobie, či v tej sume nie sú započítané poplatky. Keďže žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie jednoznačne uviedol, že istina pohľadávky zo zmluvy o spotrebnom úvere č. 603 959 predstavuje 4.324,49 €, v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. išlo o nesporné skutkové tvrdenie z ktorého mal vychádzať aj odvolací súd. Žalovaný sa vo veci nevyjadril, ani nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by spochybnil žalobkyňou uplatnené nároky. Napriek tomu, že žalovaný nerealizoval žiadnu procesnú obranu počas celého konania, odvolací súd
dovolateľky „suploval“ obranu žalovaného nad mieru ustanovenú zákonom, napriek existencii tzv. ochrany slabšej strany, dovolateľka uvádza, že takáto ochrana nie je absolútna a osobitné ustanovenia o dokazovaní
C. s. p. vymedzujú hranice prípadnej aktivity súdu. Prípustnosť dovolania
1 písm. b/ C. s. p odôvodnila tým, že mala za to, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi do volacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to: „či v prípade spotrebiteľského úveru má veriteľ nárok na zaplatenie (zmluvného) úroku od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru“. Poukázala na ustanovenie § 502 a § 503 Obchodného zákonníka, a to, že legitímnosť žalobkyňou uplatneného nároku na zaplatenie úrokov vyplýva zo samotného zákonného znenia, bez potreby duplicitných dojednaní v zmluve o úvere. Z týchto dôvodov navrhla, aby dovolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že o napadnutom výroku o zamietnutí časti žaloby rozhodne tak, že aj v tejto časti žalobe vyhovie a žalovanému uloží povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok vo výške 15,59 % ročne zo sumy 4.324,49 € od
f/ C. s. p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 8. Dovolanie prípustné
p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C. s. p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C. s. p.).
1 C. s. p. ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj procesné poučenia vydané súdom sa doručujú iba zástupcovi. Na tomto mieste je potrebné tiež zodpovedať otázku, či môže dôjsť k účinnému doručeniu súdnej písomnosti, ak má strana zástupcu so splnomocnením pre celé konanie, zároveň nejde o situáciu predpokladanú v druhej vete prvého odseku a súd napriek tomu, že mal doručiť písomnosť zástupcovi, ju doručí len strane sporu, teda ju nedoručí zástupcovi tejto strany. Právna teória, ako aj judikatúra zastávajú názor, že v takomto prípade nejde o účinné doručenie, čo znamená, že súd nemôže považovať písomnosť za riadne doručenú, ak ju nedoručil splnomocnenému zástupcovi. Ide o procesný postup, ktorý je v rozpore so znením ustanovenia § 110 C. s. p. Doručenie písomnosti v takejto situácii však bude procesnoprávne irelevantné, t. j. bez právnych účinkov.
odvolacieho nebolo zistiteľné z čoho suma 4.324,49 € pozostáva. 12. Dovolací súd dospel k záveru, že došlo k porušeniu základného práva dovolateľky na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Postupom odvolacieho súdu, ktorý nedodržal zákonný postup v zmysle § 110 ods. 1 C. s. p. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Týmto nesprávnym procesným postupom odvolací súd znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a žalobkyňa opodstatnene namietala dovolací dôvod v zmysle § 420 písm. f/ C. s. p.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.