Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 4Cdo/133/2021 Identifikačné číslo spisu: 1418203752 Dátum vydania rozhodnutia: 24.11.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Mario Dubaň Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20
§ 357písm.
a/ a d/ CSP. Ďalej poukázala na to, že dovolanie podľa § 420 CSP nie je prípustné voči druhému výroku (o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia), pretože napadnuté rozhodnutie nie je rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí. Žalovaná uviedla, že o prípustnosti dovolania možno uvažovať len v prípade I. výroku napadnutého uznesenia (o zastavení konania) a len z dôvodu podľa § 420 písm. f/ CSP, ktorý však žalobcovia nevymedzili spôsobom požadovaným ustanovením § 431 CSP. Dodala, že súd sa s otázkou späťvzatia žaloby riadne vysporiadal, keď poukázal na prejav vôle žalobkyne, ktorým vzala žalobu späť v celom rozsahu, čím sú splnené požiadavky pre vydanie uznesenia o zastavení konania. Vzhľadom na uvedené navrhla aj toto dovolanie (II.) odmietnuť.
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) nezistil splnenie podmienok pre odloženie vykonateľnosti dovolaniami (I., II.) napadnutých rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 444 ods. 1 CSP a v súlade s ustálenou praxou tohto súdu o tom nevydal samostatné rozhodnutie.
- V prejednávanej veci dovolania žalobcov 1/ a 2/ smerujú jednak proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- júla 2020 sp. zn. 7 Co 76/2020, 7 Co 77/2020, a tiež proti uzneseniu z
- augusta 2020 sp. zn. 7 Co 76/2020, 7 Co 77/
- Prípustnosť ich dovolaní bolo preto potrebné skúmať vo vzťahu ku každému napadnutému rozhodnutiu osobitne. I.
- Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) skúmal najskôr, či sú v prípade dovolania smerujúceho proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- júla 2020 sp. zn. 7 Co 76/2020, 7 Co 77/2020 splnené podmienky pre jeho podrobenie dovolaciemu prieskumu a zistil, že tieto podmienky konania nie sú splnené.
- V zmysle § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len ,,procesné podmienky“). Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
- Jednou z podmienok (každého) civilne´ho sporove´ho konania je funkcˇna´ pri´slusˇnostˇ su´du. Funkcˇna´ pri´slusˇnostˇ su´du vymedzuje rozsah po^sobnosti medzi jednotlivy´mi cˇla´nkami su´stavy vsˇeobecny´ch su´dov tak, zˇe urcˇuje, ktory´ cˇla´nok ma´ prejednatˇ a rozhodnu´tˇ konkre´tny rovnaky´ spor (konkre´tnu rovnaku´ vec). Ide o urcˇenie, ktory´ su´d ma´ uskutocˇnitˇ konanie o danom riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Funkcˇnu´ pri´slusˇnostˇ su´du upravuju´ ustanovenia § 34 a § 35 CSP tak, zˇe o odvolani´ rozhoduje krajsky´ su´d, ak tento za´kon neustanovuje inak (§ 34 CSP) a o dovolani´ rozhoduje najvysˇsˇi´ su´d (§ 35 CSP).
- Podľa § 419 CSP dovolaním možno napadnúť rozhodnutia odvolacieho súdu, ak to zákon pripúšťa. Najvyšší súd zdôrazňuje, že v zmysle tohto ustanovenia, môže strana sporu napadnúť dovolaním iba rozhodnutia „odvolacieho“ súdu. Rozhodnutím odvolacieho súdu sa rozumie rozhodnutie vydané krajským súdom (§ 34 CSP) alebo najvyšším súdom (v sporoch z abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach podľa § 31 CSP) v konaní o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Dovolaním preto nemožno napadnúť žiadne iné súdne rozhodnutie.
- V danom pri´pade dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým krajský súd rozhodoval o pokračovaní v konaní po úmrtí jednej zo strán sporu v zmysle § 63 CSP nie ako súd odvolací, ale ako „prvoinštančný súd“. Dovolaním je teda napadnuté rozhodnutie iného než odvolacieho súdu, ktoré nie je spôsobilým predmetom dovolania v zmysle § 419 CSP.
- So zretelˇom na skutocˇnostˇ, zˇe dovolanie zˇalobcov 1/ a 2/ nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho su´du, nie je dana´ funkcˇna´ pri´slusˇnostˇ najvysˇsˇieho su´du o nˇom rozhodovatˇ. Chýbajúca funkčná príslušnosť ktoréhokoľvek súdu na prejednanie určitej veci, ktorá inak patrí do právomoci súdu, predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. Vzhľadom na to najvyšší súd konanie o dovolaní žalobcov 1/ a 2/ proti predmetnému rozhodnutiu krajského súdu zastavil (§ 161 ods.
§ 438ods.
1 CSP) bez toho, aby preskúmaval vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. II.
- V ďalšom pristúpil dovolací súd k posúdeniu, či je prípustné dovolanie žalobcov 1/ a 2/ smerujúce proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2020 sp. zn. 7 Co 76/2020, 7 Co 77/
- Po zistení, že dovolanie v tejto časti podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, a treba ho odmietnuť.
- V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP.
- Podľa § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
- Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
- Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
- V tomto prípade žalobcovia 1/ a 2/ dovolaním (II.) napadli výroky rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorými a/ potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania vo veci samej, a b/ zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Prípustnosť podaného dovolania dovolací súd posudzoval vo vzťahu ku každému z uvedených výrokov osobitne. IIa.
- Žalobcovia 1/ a 2/ vyvodzujú prípustnosť dovolania smerujúceho voči potvrdzujúcemu výroku rozhodnutia odvolacieho súdu o zastavení konania z ustanovenia § 420 písm. f/ CSP.
- Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 26/94). Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces.
- O znemožnenie realizácie procesných oprávnení ide tiež v prípade procesne nesprávneho postupu súdu, v rámci ktorého sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné predpoklady pre taký postup neboli dané (viď R 23/1994 a R 4/2003). Nová právna úprava (CSP) na samej podstate uvedeného nič nezmenila; postup súdu, keď zastavil konanie, hoci pre také rozhodnutie neboli splnené zákonné podmienky, treba považovať za nesprávny, ktorým sa strane znemožňuje realizácia jej patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
- Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobkyňa podaním zo dňa
- júna 2019, doručeným súdu dňa
- júna 2019 (č. l. 202 spisu) oznámila, že berie žalobu v celom rozsahu späť. Súd prvej inštancie následne uznesením z
- októbra 2019 č. k. 23 C 42/2018-233 v spojení s uznesením odvolacieho súdu z
- augusta 2020 sp. zn. 7 Co 76/2020, 7 Co 77/2020 konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zastavil. Dovolací súd sa v tejto súvislosti stotožňuje s odôvodnením odvolacieho súdu, v zmysle ktorého pri procesnom úkone späťvzatia žaloby je rozhodujúci prejav vôle, pričom žalobca nemôže po späťvzatí žaloby namietať, že jeho vôľa smerovala k inému následku, že konal v omyle, prípadne, že si nebol vedomý účinkov tohto úkonu. V tejto súvislosti najvyšší súd rovnako zdôrazňuje, že každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska, teda podľa toho, ako sa navonok prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým, čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil, nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája (pozri aj sp. zn. 6 Sžo 372/2009). Súd prvej inštancie preto správne postupoval, ak sa pri skúmaní splnenia podmienok pre zastavenie konania obmedzil na existenciu dispozičného úkonu žalobkyne, ktorým táto vzala žalobu späť.
- Dovolací súd navyše pri posudzovaní dôvodnosti všeobecne namietaného porušenia procesných práv žalobcov 1/ a 2/, resp. pôvodnej žalobkyne, nezistil také nedostatky v postupe súdov nižších inštancií, ktoré by odôvodňovali záver, že ich výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené, resp. odôvodnenie rozhodnutia zmätočné. Záver, prečo boli splnené podmienky pre zastavenie konania s ohľadom na § 144 a § 145 ods. 1 CSP, súdy dostatočne odôvodnili a skutočnosť, že žalobcovia 1/ a 2/ sa s názorom odvolacieho súdu nestotožnili, nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.
- Vzhľadom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že žalobcovia 1/ a 2/ neopodstatnene namietajú, že im súdy nižších inštancií nesprávnym procesným postupom znemožnili uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP). Prípustnosť ich dovolania z tohto ustanovenia preto nevyplýva.
- Dovolatelia v tejto súvislosti vyvodzovali prípustnosť svojho dovolania zároveň z ustanovení § 421 ods. 1 písm. a/, b/ a c/. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je síce dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto príde prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.
- Dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania vo veci samej (§ 357 písm. a/ CSP).
- Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým tento rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zastavení konania, ktorú dovolatelia vyvodzujú z § 421 CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods.
§ 357písm.
a/ CSP. IIb.
- V ďalšej časti sa dovolací súd zaoberal prípustnosťou dovolania smerujúceho proti výroku napadnutého rozhodnutia o neodkladnom opatrení.
- Podľa ustanovenia § 420 CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v ustanovení § 420 písm. a/ až f/ CSP. 33.
- Najvyšší súd už v rozhodnutí sp. zn. 3 Cdo 236/2016 (publikovanom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 19/2017) uviedol, že základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa § 420 CSP, je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. 33.
- V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z § 420 CSP, dovolací súd skúma prednostne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. 33.
- Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ CSP irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo alebo nie.
- Najvyšší súd už opakovane konštatoval, že rozhodnutie odvolacieho súdu vydané v priebehu konania vo veci samej, ktorým bolo potvrdené (prípadne zmenené) rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia, nie je rozhodnutím vo veci samej ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, v dôsledku čoho voči takémuto rozhodnutiu nie je dovolanie podľa § 420 CSP prípustné (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 157/2017 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 21/2018, ako aj rozhodnutia sp. zn. 3 Cdo 167/2017, 5 Cdo 103/2017, 5 Cdo 73/2018, 8 Cdo 61/2018, 8 Cdo 26/2019). 34.
- Najvyšší súd tiež judikoval, že proti rozhodnutiu odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení, ktoré má charakter rozhodnutia vo veci samej, je prípustné dovolanie podľa ustanovenia § 420 CSP (viď R 76/2018).
- Rozhodnutie o neodkladnom opatrení má povahu (charakter) rozhodnutia vo veci samej vtedy, ak samotné neodkladné opatrenie konzumuje vec samu. Takáto situácia môže nastať v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného po skončení konania (pri splnení podmienok § 325 ods. 1 CSP). Rovnako v prípade návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podaného pred začatím konania, na ktoré nenadväzuje žaloba podľa § 336 ods. 1 CSP, konanie končí rozhodnutím o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a konzumuje vec samu.
- V predmetnej veci však nejde ani o jeden z vyššie vymenovaných prípadov. Výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení napadnutý dovolaním žalobcov 1/ a 2/ nie je rozhodnutím vo veci samej a ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí. V predmetnom spore sa vedie (viedlo) konanie vo veci samej pod sp. zn. 23 C 42/2018 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nekonzumuje (nekonzumovalo) vec samu. Žalobcami 1/ a 2/ navrhované neodkladné opatrenie bolo vydané v priebehu civilného sporového konania, v ktorom sa vo veci samej rozhoduje rozsudkom (§ 305 CSP). Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto návrhu vyhovel a odvolací súd jeho rozhodnutie zmenil, nie je zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu rozhodnutím vo veci samej v zmysle § 420 CSP. 36.
- Uznesenie, ktorým odvolací súd v danom prípade zmenil uznesenie súdu prvej inštancie, nie je (ani) rozhodnutím, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. V danom prípade síce civilné sporové konanie skončilo, avšak z dôvodu zastavenia konania vo veci samej, a teda nezávisle od rozhodnutia o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
- Dovolanie žalobcov 1/ a 2/ preto ani v tejto časti v zmysle § 420 písm. f/ CSP prípustné nie je.
- Žalobcovia 1/ a 2/ ďalej vyvodzujú prípustnosť svojho dovolania aj z ustanovenia § 421 CSP. V zmysle § 421 ods. 1 CSP je síce dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne, no v zmysle odseku 2 tohto ustanovenia je v takomto príde prípustnosť dovolania vylúčená, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/ CSP.
- Dovolaním napadnutým uznesením odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (§ 357 písm. d/ CSP).
- Z citovaných ustanovení vyplýva, že prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým tento rozhodol o odvolaní proti uzneseniu súdu prvej inštancie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorú dovolatelia vyvodzujú z § 421 CSP, je vylúčená ustanovením § 421 ods.
§ 357písm.
d/ CSP.
- Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalobcov 1/ a 2/ smerujúce proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave z
- augusta 2020 sp. zn. 7 Co 76/2020, 7 Co 77/2020 nie je podľa § 420 písm. f/ CSP a § 421 ods. 1 CSP prípustné, preto ho ako dovolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odmietol (§ 447 písm. c/ CSP).
- Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
- Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.