Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Oboer/8/2021 Identifikačné číslo spisu: 1311210988 Dátum vydania rozhodnutia: 22.11.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Andrea Moravčíková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:1311210988.1 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v exekučnej veci oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, Bratislava, 814 99, IČO: 35 776 005, proti povinnému CBN GROUP, a.s., organizačná zložka zahraničnej právnickej osoby, so sídlom Cyprichova 6, Bratislava, o vymoženie 287,94 eur, vedenej na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 36Er/2305/2011, o dovolaní súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, so sídlom exekútorského úradu Zámocká 30, Bratislava, proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa
- mája 2013, č.k. 20CoE/63/2013, takto rozhodol: I. Dovolanie súdneho exekútora o d m i e t a . II. Oprávnenému a povinnému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva. Odôvodnenie
- Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením zo dňa
- októbra 2010, č.k. 36Er/2305/2011-12 v prvom výroku exekúciu zastavil. Druhým výrokom uložil oprávnenému povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 118,22 eur. Posledným výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov exekučného konania.
- V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dňa 26.7.2012 súdny exekútor doručil súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekučného konania. V rozhodnutí súd prvej inštancie poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. h/ a § 203 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).
- Ďalej uviedol, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie len do časti 118,22 eur (63,74 eur s DPH odmena podľa ust. § 15 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov - ďalej len „vyhláška“ a 54,48 eur s DPH ako náhrada hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky ), pričom mu nepriznal náhradu hotových výdavkov za tlač dokumentov vo výške 3,75 eur, za kancelárske náklady na spis vo výške 1,97 eur, za telekomunikačné výdavky vo výške 1,- eur, za analytické náklady vo výške 4,- eur a za bankové poplatky vo výške 0,20 eur, nakoľko súdny exekútor dostatočne nepreukázal vynaloženie tejto časti hotových výdavkov, tiež nepriznal súdnemu exekútorovi náklady na archiváciu spisu vo výške 5,- eur. O trovách účastníkov exekučného konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“).
- Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie oprávneného uznesením zo dňa
- mája 2013, č. k. 20CoE/63/2013-34 uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 89,90 eur.
- V odôvodnení uviedol, že v časti náhrady trov exekúcie podal odvolanie oprávnený, ktorý mal za to, že výška hotových výdavkov za poštovné a doručovanie kuriérom je neprimerane vysoká. Konštatoval, že pokiaľ ide o poštovné výdavky, je potrebné, aby ich vynaloženie bolo súdnym exekútorom náležite preukázané. Odvolací súd zistil, že výdavky na doručovanie kuriérom v exekútorom uplatňovanom rozsahu sú neprimerane vysoké. Z exekútorom predložených dokladov vyplynulo, že tento doručoval písomnosti prostredníctvom kuriérskej služby 9 písomností, ktoré boli potvrdené pečiatkami kuriérskej služby na 9 doručenkách. Vynaložil tak výdavky vo výške 9 eur (1 eur x 9). zvyšné poštovné výdavky súdny exekútor preukázal priloženými doručenkami v počte 8 ks, teda v sume 12,80 eur (1,60 eur x 8).
- K námietke oprávneného vo vzťahu k priznaniu odmeny za viacnásobné zisťovanie účtu povinného odvolací súd uviedol, že z gramatického výkladu § 15 vyhlášky vyplýva, že vykonanie uvedených úkonov sa odmeňuje za každé takéto vykonanie. Zákonodarca odmeňovanie každého zisťovania jednotlivo formuloval v písm. g/ až h/ vyhlášky tak, že sa paušálnou sumou odmeňuje každé zisťovanie účtu, majetku, bydliska povinného. Nemožno podľa súdu zisťovanie účtu povinného posudzovať ako jeden úkon a odmeniť ho len raz. Uzavrel, že exekútorovi patri odmena podľa § 15 vyhlášky vo výške 63,74 eur s DPH, náhrada hotových výdavkov vo výške 26,16 eur s DPH, spolu vo výške 89,90 eur.
- Proti tomuto uzneseniu podal dovolanie súdny exekútor. Navrhol, aby dovolací súd uznesenie odvolacieho súdu čo do výroku o trovách exekúcie zmenil tak, že oprávnený je povinný nahradiť trovy exekúcie vo výške 118,22 Eur. Prípustnosť dovolania odôvodnil podľa ustanovenia § 239 ods. 1 písm. a/ OSP, t.j. že dovolanie je tiež prípustné proti uzneseniu odvolacieho súdu, ak a/ odvolací súd zmenil uznesenie súdu prvého stupňa.
- Oprávnený ani povinný sa k dovolaniu súdneho exekútora nevyjadrili.
- Z obsahu spisu vyplýva, že dovolanie súdneho exekútora bolo doručené súdu dňa
- júla
- Dňa
- júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), ktorý v ustanovení § 473 zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.
- Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany (§ 470 ods. 2 CSP). Konanie začaté do
- júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do
- júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo (§ 470 ods. 4 CSP).
- Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd funkčne príslušný na dokončenie predmetného dovolacieho konania, ktoré sa na ňom začalo do
- júna 2016 (§ 470 ods. 4 CSP), po zistení, že dovolanie podala včas strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), ktorá má právnické vzdelanie, bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie súdneho exekútora treba odmietnuť, pretože smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 447 písm. c/ CSP)
- Vzhľadom na prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované, dovolací súd prípustnosť dovolania súdneho exekútora posudzoval v zmysle ustanovení § 236 a nasl. OSP, teda procesnej úpravy platnej a účinnej v čase, keď dovolateľ toto dovolanie podal.
- Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 OSP dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
- V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol uznesením. V zmysle ustanovenia § 239 OSP platí, že ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ OSP) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev (§ 109 ods. 1 písm. c/) na zaujatie stanoviska. Dovolanie nie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa odmietlo odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa o zamietnutí návrhu na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ (§ 239 ods. 1 písm. b/ OSP). Podľa § 239 ods. 2 OSP je dovolanie prípustné tiež proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
- Dovolanie súdneho exekútora v napadnutej časti smeruje proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie. V treťom odseku ust. § 239 OSP sú vymenované prípady, ktoré vylučujú prípustnosť dovolania proti uzneseniam odvolacieho súdu, proti ktorým by inak bolo dovolanie podľa ods. 1 a 2 prípustné. Jedným z nich je aj prípad, keď dovolanie smeruje proti uzneseniu o trovách konania. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu považuje trovy exekúcie za trovy konania (pozri napr. uznesenia najvyššieho súdu z
- októbra 2010 sp. zn. 6 Cdo 80/2010, z
- októbra 2010 sp. zn. 3 Cdo 170/2009, z
- októbra 2011 sp. zn. 5 Cdo 170/2011, z
- septembra 2011 sp. zn. 6 Cdo 4/2011).
- Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania, ktoré vykazuje znaky jedného z tých rozhodnutí, ktoré sú taxatívne vymenované v ustanovení § 239 ods. 3 OSP ako rozhodnutia, kde dovolanie nie je prípustné, je nepochybné, že prípustnosť dovolania súdneho exekútora z ustanovenia § 239 OSP nemožno vyvodiť.
- S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá OSP, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 OSP (či už to účastník namieta alebo nie) neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu podľa § 239 OSP, ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné podľa § 237 OSP. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu (rozsudku alebo uzneseniu), ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závažných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ až g/ tohto ustanovenia. Prípustnosť dovolania z hľadiska ustanovenia § 237 OSP, pritom nie je založená už tým, že dovolateľ tvrdí, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté niektorou vadou uvedenou v § 237 OSP, ale nastáva až vtedy, ak rozhodnutie odvolacieho súdu vadou uvedenou v citovanom zákonnom ustanovení skutočne trpí.
- Súdny exekútor procesné vady konania podľa § 237 písm. a/ až g/ OSP nenamietal a ich existenciu nezistil ani dovolací súd. Prípustnosť dovolania preto z tohto ustanovenia vyvodiť nemožno.
- Keďže prípustnosť dovolania súdneho exekútora nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, najvyšší súd ho podľa § 447 písm. c/ CSP ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania.
- O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že oprávnenému a povinnej náhradu trov dovolacieho konania voči dovolateľovi nepriznáva, pretože im v dovolacom konaní žiadne trovy dovolacieho konania nevznikli.
- Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
- Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.