Obsah (6)

§ 40§ 57§ 9§ 139§ 138§ 250k

Najvyšší súd 2Sžo/31/2011 Slovenskej republiky ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kováčovej a členov senátu JUDr

§ 40ods.

2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej sluţbe v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej len „zákon č. 312/2001 Z. z.“) z dôvodu, ţe bol dňa 2. mája 2006 odvolaný ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 1917/2006-1000 z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste

§ 57ods.

5 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia ţalovaného (ďalej len „zákon č. 326/2005 Z. z.“). Krajský súd dôvodil tým, ţe správne orgány oboch stupňov v preskúmavanej veci postupovali v intenciách ustanovení zákonov č. 312/2001 Z. z., č. 326/2005 Z. z.. Krajský súd vyhodnotil ţalobcove námietky ako nedôvodné. Druhostupňový správny orgán sa dostatočne vysporiadal s otázkou neposkytnutia iného voľného štátnozamestnaneckého miesta toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu a takisto s odovzdaním funkcie ţalobcom po termíne skončenia štátnozamestnaneckého pomeru. V danom prípade nemohlo byť ţalobcovi ponúknuté miesto prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline s poukazom na § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z.,

ktorého prednostu vymenúva do funkcie

výsledkov výberového konania a odvoláva minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Predpokladom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40ods.

2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z. je nezaradenie odvolaného vedúceho alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo sa so štátnym zamestnancom nedohodne inak, teda ţe po odvolaní štátneho zamestnanca z funkcie vedúceho úradu – predstaveného nebolo moţné ţalobcu zaradiť na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá alebo odvolaný vedúci úradu ponúknuté miesto odmietol. Ţalobcovi

rozhodnutia zo dňa

1. mája 2006 bolo nepochybne zrejmé, z akého dôvodu došlo ku skončeniu jeho štátnozamestnaneckého pomeru. V konaní nebolo preukázané, ţe ţalovaný disponoval v čase skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu voľným miestom v zmysle § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z., na ktoré by ţalobcu ţalovaný mohol zaradiť. 3 2Sţo/31/2011 Krajský súd sa nestotoţnil so ţalobnou námietkou ţalobcu, ktorá poukazovala na rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006, nakoľko Krajský súd v Ţiline uţ v rozsudku č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa
2. februára 2009 vyslovil, ţe toto rozhodnutie je paaktom, nulitným aktom, pretoţe ministerstvo pôdohospodárstva nemalo právomoc rozhodnúť o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu č. A/2006/00081- 012/HAN zo dňa
3. mája 2006 (keďţe od
4. júna 2006 bola účinná novela zákona č. 312/20014 Z. z.,

ktorej bol odvolacím orgánom vedúci sluţobného úradu, ktorý rozhodoval na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie). Na základe toho sa na ţalobcom citované rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 nemôţe prihliadať. Krajský súd tieţ uviedol, ţe odovzdanie funkcie ţalobcom po termíne skončenia štátnozamestnaneckého pomeru (po

1. máji 2006) nie je právne významné a nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia s poukazom na ustanovenie § 250i ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Proti tomuto rozsudku podal ţalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom navrhol zrušiť rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania. Ţalobca namietal, ţe jeho štátnozamestnanecký pomer neskončil dňom doručenia rozhodnutia o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, ale aţ odovzdaním agendy, teda
2. júna
3. Keďţe išlo o konkludentné konanie sporových strán, na základe ktorého jedna strana vydávala pracovné pokyny spojené s odovzdaním funkcie a druhá strana tieto pokyny plnila, súd mal posúdiť ďalšiu existenciu právneho vzťahu, ktorý existoval v období po doručení rozhodnutia o odvolaní z funkcie ţalobcu. Takýto deň skončenia mal byť v rozhodnutí presne uvedený; neuvedenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru je podstatnou vadou konania pred správnym orgánom a vytvára stav právnej neistoty, a teda aj nezákonný stav napadnutého rozhodnutia. Ţalobca povaţuje za nesprávne posúdenie krajského súdu,

ktorého ţalobca nemal pripomienky voči stanovenému termínu odovzdania funkcie po dátume 31.5.2006. Ţalobca proti rozhodnutiu podal opravný prostriedok a tieto námietky v ňom aj uviedol. Krajský súd postupoval nesprávne, keď povaţoval za vierohodný dôkaz predloţený ţalovaným týkajúci sa stavu štátnozamestnaneckých miest v rozhodnom období. Tento dôkaz mal byť vyţiadaný od ministerstva ako nadriadeného orgánu, ktorý by vierohodne preukázal neexistenciu 4 2Sţo/31/2011 moţnosti ponúknuť štátnozamestnanecké miesto ţalobcovi.

názoru ţalobcu krajský súd mal prihliadnuť na rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 (ktoré bolo zrušené ako nezákonné), aj napriek jeho nulitnosti, ako na stanovisko (odborné posúdenie) ministerstva pôdohospodárstva a nie ako na rozhodnutie. Ţalobca povaţuje hmotnoprávne zistenie ministerstva pôdohospodárstva obsiahnuté v rozhodnutí č. 5298/2006 za také právne stanovisko, ktoré hmotnoprávne posúdilo zákonnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so ţalobcom a jeho závery je potrebné povaţovať za hodnoverne zistené;

názoru ţalobcu tomu nebráni ani § 125 zákona č. 312/2001 Z. z. účinný od

1. júna
2. Ţalobca tieţ namietal, ţe v druhostupňovom správnom konaní rozhodoval subjekt, ktorý mal byť vylúčený z konania a rozhodovania vo veci

§ 9aţ § 13 Správneho poriadku.

Vedúci sluţobného úradu, ktorý napadnuté druhostupňové rozhodnutie podpísal, konal aj ako člen poradnej odvolacej komisie v danej veci. Na túto skutočnosť mal krajský súd prihliadať ex offo bez ohľadu na námietku ţalobcu. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcu navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Zopakoval, ţe ţalobcu nemohol zaradiť na voľné miesto prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline, pretoţe obsadenie tohto miesta nie je v jeho kompetencii, ale v kompetencii ministra pôdohospodárstva (§ 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z.). Sluţobný úrad preto nemal ţiadne iné voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré by mohol ţalobcu zaradiť. V máji 2006 mal sluţobný úrad voľné jedno miesto, a to miesto prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline. Je nepochybné, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončil dňom doručenia prvostupňového rozhodnutia vo veci, t.j.

1. mája
2. Skutočnosť, ţe sa sluţobný úrad a ţalobca, vzhľadom na okolnosti, dohodli ešte
3. mája 2006 na odovzdaní agendy aj po tomto dátume, s čím ţalobca výslovne súhlasil, nijako nemôţe skončenie štátnozamestnaneckého pomeru z pohľadu času meniť, resp. negovať. Ţalovaný tieţ poukázal na to, ţe hmotnoprávne zistenia ministerstva pôdohospodárstva vyjadrené v rozhodnutí č. 5298/2006 zo
4. septembra 2006 sú absolútne právne bezvýznamné aj vzhľadom na jeho nulitnosť vyslovenú v rozsudku Krajského súdu v Ţiline č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa
5. februára 2009 a vychádzajú z, v tom čase neplatnej právnej úpravy. 5 2Sţo/31/2011 Ţalovaný zdôraznil, ţe poradná odvolacia komisia Krajského lesného úradu v Ţiline bola zriadená

§ 139ods.

1 zákona č. 312/2001 Z. z. vedúcim sluţobného úradu Ing. B. dňa

1. apríla 2009 v zloţení Ing. A. Ch., JUDr. J. K. a Ing. K. B. Jej uznesenie je návrhom vedúceho úradu. Dňa
2. septembra 2010 vláda Slovenskej republiky vymenovala do funkcie prednostu Krajského lesného úradu Ing. A. Ch.

§ 57ods.

4 zákona č. 326/2005 Z. z. vedúcim úradu v sluţobnom úrade, ktorým je krajský lesný úrad, je prednosta krajského lesného úradu.

§ 138ods.

1 zákona č. 312/2001 Z. z. odvolacím orgánom je vedúci úradu, ktorý rozhoduje na základe stanoviska poradnej odvolacej komisie.

ţalovaného v predmetnej veci bolo rozhodované v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 prvá veta Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a dospel k záveru, ţe odvolanie nie je dôvodné. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku s tým, ţe termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a internetovej stránke www.nsud.sk (§ 156 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku). Najvyšší súd Slovenskej republiky zo súdneho spisu, ktorého súčasťou sú aj spisy Krajského súdu v Ţiline sp. zn. 21 S 44/2007, sp. zn. 21 S 65/2009 a administratívny spis ţalovaného č. 2010/00379, zistil, ţe rozhodnutiu ţalovaného v predmetnej veci predchádzalo viacero pre vec podstatných rozhodnutí: 1) Rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa 31. mája 2006 (rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), ktorým bol skončený štátnozamestnanecký pomer ţalobcu

§ 40ods.

2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z., nakoľko ho minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky odvolacím dekrétom č. 1917/2006-100 zo dňa

1. mája 2006 odvolal z funkcie prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste. 2) Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006 zo dňa
2. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
3. mája 2006 (uvedené v bode 1). 6 2Sţo/31/2011 3) Následne Krajský lesný úrad v Ţiline vydal rozhodnutie č. A/2006/00081/HAN, A/2007/00041-002 zo dňa
4. januára 2007 (prvostupňové rozhodnutie), ktorým so ţalobcom skončil štátnozamestnanecký pomer

§ 40ods.

2 písm. b) zákona č. 312/2001 Z. z. 4) Vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline (ako druhostupňový správny orgán) rozhodnutím č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa

1. februára 2007 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Krajského lesného úradu v Ţiline) č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa
2. januára 2007 (uvedené v bode 3). 5) Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa
3. februára 2009 zrušil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2007/00041-002/HAN zo dňa
4. januára 2007 (prvostupňové rozhodnutie) ako aj rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2007/00041-002/BUN zo dňa
5. februára 2007 (druhostupňové rozhodnutie) (rozhodnutia uvedené v bodoch 3 a 4) a vec vrátil ţalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, ţe o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského lesného úradu č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
6. mája 2006 (uvedené v bode 1) rozhodoval nepríslušný orgán – Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky – ktorý nebol funkčne príslušný a nemal na konanie o odvolaní ani právomoc. Krajský súd vychádzal z ustanovenia § 138 zákona č. 312/2001 Z. z. v znení účinnom od
7. júna 2006,

ktorého odvolacím správnym orgánom vo veciach štátnozamestnaneckého pomeru bol vedúci sluţobného úradu. Z týchto dôvodov je rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva č. 5298/2006 zo dňa

1. septembra 2006 (uvedené v bode 2) nulitným aktom, na ktorý sa hľadí ako keby neexistoval. 6) Následne vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline rozhodnutím č. 2009/00175-010/BUN zo dňa
2. júla 2009 (druhostupňové rozhodnutie) zmenil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
3. mája 2006 (uvedené v bode 1) tak, ţe vo výrokovej časti z údajov uvedených pri funkcii štátneho zamestnanca (ţalobcu) vypustil text „predstavený – prednosta Obvodného lesného úradu“. 7) Krajský súd v Ţiline rozsudkom č. k. 21 S 65/2009-53 zo dňa
4. júna 2010 zrušil rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. 2009/00175-010/BUN zo dňa
5. júla 2009 (uvedené v bode 6) pre nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť, nakoľko výrok rozhodnutia nezodpovedal 7 2Sţo/31/2011 odôvodneniu rozhodnutia druhostupňového správneho orgánu – vo výroku bola konštatovaná zmena rozhodnutia prvostupňového orgánu a v odôvodnení sa odvolací správny orgán stotoţňoval s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa. 8) Krajský lesný úrad v Ţiline opravil formálne chyby v rozhodnutí č. A/2006/00081- 012/HAN zo dňa
6. mája 2006 (uvedené v bode 1) vo funkcii ţalobcu listom č. 2010/00379-08/HAN zo dňa
7. augusta
8. 9) Vedúci sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline rozhodnutím č. 2010/00379-015/CHO zo dňa
9. októbra 2010 potvrdil rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
10. mája 2006 (uvedené v bode 1). Z uvedených skutočností vyplýva, ţe predmetom tohto konania sú rozhodnutia Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
11. mája 2006 ako prvostupňového správneho orgánu (uvedené v bode 1), a rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu Krajského lesného úradu v Ţiline č. 2010/00379-015/CHO zo dňa
12. októbra 2010 ako druhostupňového správneho orgánu (uvedené v bode 9). Štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončil odvolaním v zmysle § 40 ods. 2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z. v znení účinnom k
13. máju 2006 (rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
14. mája 2006).

citovaného ustanovenia v prípravnej štátnej sluţbe, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe sluţobný úrad skončí štátnozamestnanecký pomer odvolaním aj z dôvodu nezaradenia odvolaného vedúceho úradu alebo predstaveného na vykonávanie štátnej sluţby na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu (§ 16 ods. 3) z dôvodu, ţe sluţobný úrad takéto miesto nemá a so štátnym zamestnancom sa nedohodne inak, pričom sa mu poskytne náhrada vo výške dvojnásobku jeho funkčného platu. Pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru

§ 40ods.

2 písm. c) zákona č. 312/2001 Z. z. teda museli byť kumulatívne splnené nasledovné podmienky: - štátny zamestnanec bol v prípravnej štátnej sluţbe, v stálej štátnej sluţbe alebo v dočasnej štátnej sluţbe, - išlo o odvolanie vedúceho úradu alebo predstaveného, 8 2Sţo/31/2011 - nemoţnosť zaradenia tohto štátneho zamestnanca (vedúceho úradu alebo predstaveného) na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu, - sluţobný úrad také miesto nemal k dispozícii a so štátnym zamestnancom sa nedohodol inak.

názoru odvolacieho súdu boli splnené všetky štyri podmienky na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolaním. Odvolací súd zdôrazňuje, ţe

citovanej právnej normy je jednou z podmienok nemoţnosť zaradenia štátneho zamestnanca na štátnozamestnanecké miesto toho istého odboru štátnej sluţby a na tú istú funkciu. V predmetnej veci tou istou funkciou, akú zastával ţalobca, bola funkcia prednostu obvodného lesného úradu. Funkcia prednostu obvodného lesného úradu však nebola funkciou, ktorou by ţalovaný reálne disponoval, pretoţe obsadenie funkcie prednostu obvodného lesného úradu patrilo a patrí do kompetencie ministra pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktorý ho menuje na základe výsledkov výberového konania (§ 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z.). Vymenovaniu prednostu obvodného lesného úradu predchádza proces výberového konania, do ktorého sa ţalobca mohol prihlásil, absolvovať ho, a na základe výsledkov tohto výberového konania by minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky ţalobcu vymenoval alebo nevymenoval do funkcie prednostu obvodného lesného úradu. Zo spisu však nie je zrejmé, či sa ţalobca výberového konania na obsadenie voľného miesta prednostu Obvodného lesného úradu v Ţiline zúčastnil. Na základe uvedených skutočností nie je ţalobca oprávnený od ţalovaného poţadovať, aby mu ponúkol miesto a vymenoval ho do funkcie prednostu obvodného lesného úradu, pretoţe to nepatrí do právomoci ţalovaného. Krajský súd správne poukázal na to, ţe zákon č. 326/2005 Z. z. (§ 57 ods. 5) je vo vzťahu k zákonu č. 312/2001 Z. z. osobitným predpisom, ktorý ruší ustanovenia všeobecného predpisu, teda zákona č. 312/2001 Z. z. (lex specialis derogat legi generali); preto je potrebné postupovať

ustanovenia § 57 ods. 5 zákona č. 326/2005 Z. z. K otázke určenia dňa skončenia štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z.,

ktorého štátnozamestnanecký pomer sa skončí dňom doručenia rozhodnutia o odvolaní. Ţalobcovi bolo rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru doručené

1. mája 2006 (streda). Ţalobca sa so sluţobným úradom dohodol, ţe agendu odovzdá do
2. júna 2006 (piatok). Odovzdanie agendy inému štátnemu zamestnancovi v súvislosti s ukončením 9 2Sţo/31/2011 štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu nemoţno v ţiadnom prípade povaţovať za plnenie pracovných úloh na pokyn zamestnávateľa, ako to tvrdí ţalobca. Sluţobný úrad bol voči ţalobcovi ústretový a umoţnil mu odovzdanie agendy do
3. júna 2006, hoci ţalobca bol povinný odovzdať agendu uţ
4. mája
5. Vzhľadom na pozíciu zastávanú ţalobcom a zákonom mu zverené kompetencie ako predstavenému sluţobného úradu (prednosta obvodného lesného úradu) súvisiace s personálnou agendou, majetkovou, hospodárskou, ekonomickou agendou a pod. bol ţalobcovi poskytnutý priestor na jej odovzdanie (práve vzhľadom na jej obšírnosť). V čase od
6. mája 2006 do
7. júna 2006 ţalobca nevykonával ţiadnu činnosť, ktorá by sluţobný úrad zaväzovala do budúcnosti, neuzatváral zmluvy, nekonal v personálnych veciach, majetkových veciach a podobne, pretoţe na tieto činnosti nebol poverený sluţobným úradom; nemohol ich vykonávať ani vzhľadom na jeho odvolanie z funkcie prednostu obvodného lesného úradu ministrom pôdohospodárstva Slovenskej republiky. Navyše, od
8. júna 2006 bol vymenovaný zástupca predstaveného – prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste pán M. S., do ktorého kompetencie tieto úlohy patrili. Sluţobný úrad ţalobcovi nepridelil ţiadnu prácu, ktorá by nesúvisela so skončením štátnozamestnaneckého pomeru ţalobcu. Odovzdanie agendy v súvislosti so skončením štátnozamestnaneckého pomeru nemoţno povaţovať za plnenie pracovných úloh v zmysle § 2 zákona č. 312/2001 Z. z. Preto nemoţno hovoriť o tom, ţe štátnozamestnanecký pomer ţalobcu skončil aţ
9. júna 2006, ale skončil
10. mája 2006, kedy mu bolo doručené rozhodnutie o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, s ktorým zákon spája účinky zániku štátnozamestnaneckého pomeru (§ 40 ods. 4 zákona č. 312/2001 Z. z. účinného k
11. máju 2006). Pokiaľ ide o citovanie rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva Slovenskej republiky č. 5298/2006 zo dňa
12. septembra 2006, ktorým bolo zrušené rozhodnutie Krajského lesného úradu v Ţiline č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
13. mája 2006, odvolací súd poukazuje na právoplatný rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21 S 44/2007-61 zo dňa
14. februára
15. Krajský súd v Ţiline v odôvodnení tohto rozsudku uviedol, ţe o odvolaní ţalobcu proti rozhodnutiu Krajského lesného úradu č. A/2006/00081-012/HAN zo dňa
16. mája 2006 rozhodovalo Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky, ktoré nemalo právomoc o odvolaní konať a ani rozhodovať. Nedostatok právomoci je takým závaţným nedostatkom konania, ktorý vedie k zrušeniu takého rozhodnutia a vysloveniu, ţe ide o nulitné rozhodnutie (paakt). Nulita aktu je sama osebe dôvodom pre jeho zrušenie 10 2Sţo/31/2011 súdom bez ohľadu na to, či ţaloba túto skutočnosť nenamietala alebo ţiadala o zrušenia rozhodnutia z iných dôvodov. Nulitným aktom je teda správny akt, vydaný absolútne vecne (funkčne) nepríslušným správnym orgánom, z ktorého nevznikajú ţiadne právne následky. Nie je moţné naň vôbec prihliadať (či uţ ako na rozhodnutie alebo stanovisko), pretoţe ako vyplýva z právnej teórie a právnej praxe akt, vyhlásený za nulitný, neexistuje. Z uvedených dôvodov odvolací súd neprihliadol na argumenty ţalobcu, ţe na rozhodnutie ministerstva pôdohospodárstva je potrebné prihliadať ako na stanovisko, pretoţe toto tvrdenie ţalobcu je v absolútnom rozpore s právnou teóriou a právnou praxou definujúcou nulitu správneho aktu (rozhodnutia). Odvolací súd sa zaoberal aj námietkou zaujatosti uplatnenou ţalobcom voči vedúcemu sluţobného úradu Krajského lesného úradu Ing. Ch. Ţalobca namieta, ţe Ing. Ch vo veci konal ako člen poradnej odvolacej komisie a rozhodoval aj ako druhostupňový správny orgán. Odvolací súd konštatuje, ţe poradná odvolacia komisia bola zriadená

§ 139zákona č.

312/2001 Z. z.

1. apríla 2009 (v zloţení Ing. A. Ch., JUDr. J. K., Ing. K. B.) vedúcim sluţobného úradu Ing. B. Ţalobca namietal zaujatosť Ing. Ch. a Ing. B. uţ v správnom konaní, ale vedúci sluţobného úradu ţalovaného Ing. P. B. rozhodnutím č. 2010/00379-11/BUN zo dňa
2. septembra 2010 ich ako členov poradnej odvolacej komisie nevylúčil. Poradná odvolacia komisia predloţila svoje stanovisko vedúcemu sluţobného úradu (Ing. B.)
3. septembra 2010 pod č. 2010/
4. Zmena v osobe vedúceho sluţobného úradu nastala aţ
5. septembra 2010, kedy minister pôdohospodárstva Slovenskej republiky vymenoval Ing. Ch. za prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste. Poradná odvolacia komisia

§ 138, § 139 zákona č.

312/2001 Z. z. mala len poradný charakter, nemala rozhodovaciu právomoc. Námietku predpojatosti môţe účastník správneho konania podať z dôvodov uvedených v § 9 Správneho poriadku – v predmetnej veci z obsahu podania ţalobcu vyplýva, ţe ide o námietku

§ 9ods.

2 v spojení s § 13 Správneho poriadku.

§ 9ods.

2 Správneho poriadku z prejednávania a rozhodovania pred správnymi orgánmi je vylúčený aj ten, kto sa v tej istej veci zúčastnil na konaní ako zamestnanec správneho orgánu iného stupňa. Musí ísť o účasť zamestnanca na konaní v tej istej veci, t.j. predmet konania musí byť v obidvoch prípadoch zhodný. Účasťou je potrebné rozumieť účasť na prejednávaní a na rozhodovaní veci. Dôvodom vylúčenia však nie je, ak zamestnanec poskytol správnemu orgánu iného 11 2Sţo/31/2011 stupňa iba radu. Správnym orgánom iného stupňa je orgán niţšieho alebo vyššieho stupňa, teda orgán inštančne vyšší alebo niţší po vertikálnej línii, nie však po línii horizontálnej. Z tých istých dôvodov je z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený i člen komisie, ktorá uskutočňuje konanie (§ 13 ods. 1 Správneho poriadku). Ustanovenie § 13 ods. 1 Správneho poriadku je potrebné vykladať v spojení s § 6 ods. 3 Správneho poriadku,

ktorého osobitné zákony ustanovia, v ktorých veciach sú na konanie príslušné komisie, rady alebo inak označené kolektívne orgány (napríklad Rada pre vysielanie a retransmisiu, Banková rada Národnej banky Slovenska, ktorých rozhodnutia sú preskúmateľné v správnom súdnictve, a podobne). V predmetnej veci však zákon č. 312/2001 Z. z. nezveril poradnej odvolacej komisii rozhodovaciu právomoc, tak ako to má na mysli ustanovenie § 6 ods. 3 Správneho poriadku; jej úloha je len poradná, pričom vedúci sluţobného úradu nemusí súhlasiť so stanoviskom poradnej odvolacej komisie a môţe rozhodnúť inak, ako mu navrhla poradná odvolacia komisia. Rozhodnutie poradnej odvolacej komisie ako také nemôţe byť relevantným predmetom súdneho prieskumu v správnom súdnictve, pretoţe nie je splnená podmienka uvedená v § 247 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ţeby bol ţalobca dotknutý na svojich právach stanoviskom poradnej odvolacej komisie, nakoľko (ako bolo uvedené vyššie) poradná odvolacia komisia má poradnú funkciu, nevydáva záväzné rozhodnutia, vedúci sluţobného úradu nie je jej rozhodnutím viazaný. Na základe uvedených skutočností, nemoţno v prípade Ing. Ch. aplikovať ustanovenie § 9 ods. 2 ani § 13 Správneho poriadku, nakoľko poradná odvolacia komisia nie je iným, inštančne podriadeným, orgánom vedúcemu sluţobného úradu (čomu nasvedčuje aj skutočnosť, ţe vedúci sluţobného úradu nepreskúmava stanovisko poradnej odvolacej komisie ale rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu), nejde ani o komisiu, ktorá by mala zákonom zverenú rozhodovaciu právomoc. Poradná odvolacia komisia sa zriaďuje ad hoc, aby prerokovala odvolanie a navrhla vedúcemu sluţobného úradu moţný postup. Odvolací súd poukazuje aj na to, ţe ţalobca podal námietku predpojatosti voči Ing. Ch. a Ing. B., o ktorej rozhodol vedúci sluţobného úradu ţalovaného Ing. P. B. rozhodnutím č. 2010/00379-11/BUN zo dňa

1. septembra 2010 tak, ţe ich ako členov poradnej odvolacej komisie nevylúčil. Poradná odvolacia komisia predloţila svoje stanovisko vedúcemu sluţobného úradu Ing. P. B.
2. septembra 2010, Ing. B.
3. septembra 2010 rozhodoval o námietke predpojatosti podanej ţalobcom proti Ing. Ch. a Ing. B.; zo spisu nevyplýva dôvod, pre ktorý Ing. B. ako vedúci sluţobného úradu nerozhodol o odvolaní ţalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu do
4. septembra 2010 (na čo mal 20 dní od predloţenia stanoviska poradnej odvolacej komisie), 12 2Sţo/31/2011 kedy bol Ing. Ch. vymenovaný za prednostu Obvodného lesného úradu v Kysuckom Novom Meste; druhostupňové rozhodnutie je datované
5. októbra
6. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd povaţuje postup druhostupňového správneho orgánu za správny a neodporujúci zákonu č. 312/2001 Z. z. ani Správnemu poriadku. Na stanovisku odvolacieho súdu by nič nezmenila skutočnosť, keby rozhodnutie vedúceho sluţobného úradu podpísal zástupca vedúceho sluţobného úradu (ak je taká funkcia zriadená), nakoľko zákon č. 312/2001 Z. z. kogentne ustanovoval, ţe odvolacím orgánom je vedúci sluţobného úradu, nie jeho zástupca. Na základe uvedených skutočností Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, ţe Krajský súd v Ţiline nepochybil, keď ţalobu ţalobcu zamietol, a preto rozsudok Krajského súdu v Ţiline č. k. 21S/1/2011-29 zo dňa
7. mája 2011 ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol

§ 250kods.

1 v spojení s § 224 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, keď neúspešnému ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal a ţalovanému náhrada trov konania neprináleţí. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave dňa 18. apríla 2012 JUDr. Elena Kováčová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth