1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona, o dovolaní obvineného I. Š. podanom prostredníctvom obhajcu Mgr. Milana Tomáška proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo 17. júna 2019, sp. zn. 1To/37/2020, na neverejnom zasadnutí konanom 15. novembra 2021, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného I. Š. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Martin z 28. novembra 2018, sp. zn. 1T/85/2014, bol obvinený I. Š. uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona a to na tom skutkovom základe, že dňa 24.06.2014 v čase o približne o 21.13 hod. viedol osobné motorové vozidlo zn. Volkswagen Golf, ev. č. C. vo E., okres Martin po ceste číslo I/18 smerom z Martina do Žiliny, po Ul. Francúzskych partizánov nepovolenou rýchlosťou najmenej 70 km/h, pričom v dôsledku toho, že sa nevenoval plne vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, nespozoroval chodca I. T., nar. XX.XX.XXXX, ktorý prechádzal v kilometri 479,200 cez vyznačený priechod pre chodcov z pravej strany v smere jazdy osobného motorového vozidla, ktoré viedol obžalovaný a následne predným pravým kolesom vozidla prešiel tomuto chodcovi po pravom chodidle, čím poškodenému I.L. T. spôsobil zlomeninu členkovej kosti v oblasti krčka dislokovanú s luxáciou, trieštivú zlomeninu fibulárneho členka vpravo, ťažké pomliaždenie v oblasti pravého členkového zhybu a dorza nohy, pomliaždenie odreniny v oblasti dorza oboch rúk, s potrebnou dobou liečenia a práceneschopnosti v dobe od 24.6.2014 do 16.7.2015, počas ktorej bol poškodený obmedzený v obvyklom spôsobe života s nemožnosťou zaťažovania pravej dolnej končatiny a bolesťami, opakovanými operáciami a opakovanými hospitalizáciami s nutnosťou chodenia o dvoch nemeckých barlách, so spôsobenými trvalými následkami - déza členkového kĺbu a subtalárnych kĺbov, úplná stuhnutosť členkového kĺbu v priaznivom postavení, úplná stuhnutosť subtalárneho kĺbu, jazvy po poraneniach a operáciách v rozsahu do 200 cm štvorcových.
2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona bol za to obvinený I. Š. odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov.
1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a
1 Trestného zákona mu určil skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.
2 Trestného zákona, § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 5 rokov. Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Martin, sp. zn. 1T/85/2014 zo dňa 17. apríla 2019 súd poškodeného I. T.
1 Trestného poriadku s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Na podklade odvolania obvineného voči uvedenému rozsudku Okresného súdu Martin Krajský súd v Žiline uznesením zo 17. júna 2019, sp. zn. 1To/38/2019, rozhodol tak, že
Proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline podal obvinený I. Š. (ďalej len „obvinený“) prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Vanča dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm.
výpovede svedka O. C. z hlavného pojednávania svedok kontakt medzi poškodeným a obvineným nevidel a tento ani pravdepodobne nenastal. Okrem toho svedkyňa S. O. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nemala šancu vidieť priamy kontakt medzi poškodeným a vozidlom, ktoré viedol obvinený. Svedkyňa pri svojej prvej výpovedi uviedla, že poškodený mal počas prechodu cez prechod pre chodcov pred sebou psa, a teda
názoru obvineného by z predmetnej výpovede vyplynulo, že by došlo k zrazeniu psa a nie poškodeného. Ďalej namietal existenciu rozporov znaleckých posudkov znalcov z odboru zdravotníctvo a farmácia, ktorých odstránenie formou konfrontácie znalcov prvostupňový súd odmietol.
obvineného sa súd stotožnil s výpoveďou znalca MUDr. G. N., napriek tomu, že bol v priamom rozpore so znaleckým posudkom MUDr. P. C.. Obvinený poukázal, že zo znaleckého dokazovania a výpovede na hlavnom pojednávaní znalca Ing. C. V., z odboru cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej doprave nebola jednoznačne preukázaná rozhodujúca skutočnosť, ale len skutočnosť, že obvinený išiel v čase nehody rýchlejšie, ako je povolená rýchlosť. Uvedený znalec pripustil možnosť rekonštrukcie nehody v prípade, že by mu boli predložené potrebné podklady, ktorú prvostupňový súd aj napriek jeho návrhu opätovne odmietol vykonať. Nakoľko nebola preukázaná rozhodujúca skutočnosť ani týmto znalcom, obvinený navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom Ing. I.Á. J., z odboru cestná doprava odvetvie nehody v cestnej doprave, pričom toto dokazovanie bolo prvostupňovým súdom opätovne odmietnuté, nakoľko doposiaľ vykonané dokazovanie bolo
názoru prvostupňového súdu dostačujúce. Pre zdravotný stav znalca Ing. I. J. sa obvinenému nepodarilo navrhnúť v prvostupňovom konaní vykonanie vyhotoveného posudku znalca s tým, že prvostupňový a odvolací súd toto považovali za účelové konanie s cieľom natiahnutia trestného konania. Vzhľadom na uvedené obvinený vyslovil názor, že v konaní predchádzajúcom podanému dovolaniu nedošlo k preukázaniu rozhodujúcej skutočnosti. Vo vzťahu k odvolaciemu konaniu obvinený poukázal na to, že v tom čase už mal k dispozícii znalecký posudok Ing. I. J., ktorý vyvrátil možnosť vzniku rozhodujúcej skutočnosti, pričom znalec bol pripravený a ochotný vypovedať pred súdom, aby sa mohlo preukázať, že poškodenie chodidla poškodeného nemohlo vzniknúť v dôsledku kontaktu s vozidlom, ktoré viedol. Vykonanie znaleckého posudku odvolací súd odmietol s odôvodnením, že rozhodujúca skutočnosť bola preukázaná už vykonanými dôkazmi, a to aj napriek tomu, že znalecký posudok mal preukázať jeho nevinu. Druhostupňový súd
obvineného neodstránil podstatné rozpory v skutkových zisteniach prvostupňového súdu, ktoré uvádzal vo svojom odvolaní a absentovalo riadne a presvedčivé odôvodnenie nevykonania znaleckého posudku Ing. I. J., pričom odvolací súd sa s touto otázkou na verejnom zasadnutí a v uznesení vysporiadal tak, že prebral odôvodnenie z prvostupňového rozsudku. Vyslovil názor, že vykonanie znaleckého posudku Ing. I. J. je v súvislosti s nehodou kľúčovým dôkazom, nakoľko pri znaleckom dokazovaní došlo k stretu rôznych znaleckých odborov, a to odboru zdravotníctva a farmácie a odboru cestnej dopravy.
názoru obvineného vykonanie dôkazu zo znaleckého odboru cestnej dopravy, odvetvia nehody v cestnej doprave je v tomto prípade relevantnejšie, pričom jeho vykonanie bolo odmietnuté prvostupňovým a odvolacím súdom. V súvislosti s vyššie uvedeným poukázal na aj na Prílohu č. 2 vyhlášky 228/2018 Z. z. Ministerstva spravodlivosti,
ktorej je obsahom odvetvia nehody v cestnej doprave „vykonávanie technickej analýzy nehodového deja, určenie príčin nehody z technického hľadiska, zaoberá sa možnosťami odvrátenia nehody, a to za využitia najnovších poznatkov vedy a techniky vrátane využitia elektronických dát cestných vozidiel,“ zatiaľ čo obsahom odvetvia súdneho lekárstva a chirurgie alebo úrazovej chirurgie je okrem iného mechanizmus vzniku zranení a zlomenín. Okrem uvedeného znalec MUDr. G. N. pripustil, že zranenie poškodeného mohlo teoreticky vzniknúť v dôsledku predchádzajúceho zranenia poškodeného z roku 2006. Obvinený poukázal tiež na nález ústavného súdu ÚS 30/2013-40,
ktorého: „Právo obvineného na obhajobu nemožno v podmienkach materiálne chápaného právneho štátu redukovať na právo zvoliť si a mať obhajcu. Obsah tohto práva je podstatne širší a zahŕňa všetky právne relevantné postupy, ktorých cieľom je zbavenie či zmiernenie jeho viny a ktoré vychádzajú z práv obvineného (najmä § 34 Trestného poriadku) a z práv obhajcu (§ 44 Trestného poriadku). Právo na obhajobu takto zahŕňa aj právo obvineného uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy, pričom tomuto právu obvineného koreluje povinnosť súdu v odôvodnení rozsudku uviesť, ako sa vyrovnal s obhajobou (§ 168 ods. 1 Trestného poriadku).“ Vo vzťahu k predloženému dovolaniu obvinený poukázal na porušenie jeho práva na obhajobu tým, že odvolací súd neodstránil zásadné pochybnosti o preukázaní rozhodujúcej skutočnosti, a teda či prešiel predným pravým kolesom ním vedeným vozidlom po pravom chodidle poškodeného. Uvedené vyplýva zo skutočnosti, že odvolací orgán sa stotožnil so znaleckým posudkom a výpoveďou znalca MUDr. G. N.Š., ktorý ako jediný poukazoval na spôsobenie zranení poškodeného v dôsledku prejdenia po chodidle poškodeného mnou vedeným vozidlom, pričom zvyšné vykonané dôkazy preukazovali opak. Ďalej odvolací súd zobral do úvahy a vyhodnocoval dôkazy iba v neprospech obvineného, pričom znalecký posudok Ing. I. J., ktorý preukazuje jeho nevinu, nevzal do úvahy. Okrem toho odvolací súd odmietol vykonať dôkaz vyhotovený znalecký posudok Ing. I. J., ktorý mal možnosť navrhnúť vykonať až pred odvolacím súdom, nakoľko v prvostupňovom konaní znalecký posudok nemal k dispozícii. Obvinený taktiež namietal riadne a náležite neodôvodnenie nepripustenia vykonania znaleckého posudku v jeho prospech, ktorý by vyvrátil preukázanie rozhodujúcej skutočnosti. V nadväznosti na uvedené, obvinený poukázal na skutočnosť, že od začiatku prvostupňového konania, vrátane odvolacieho konania namietal nepreukázanie rozhodujúcej skutočnosti a z tohto dôvodu požadoval vykonanie ďalších dôkazov, ktoré by ju jednoznačne vyvrátili. S poukazom na uvedené skutočnosti vyslovil obvinený názor, že sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, a preto navrhol, aby najvyšší súd po oboznámení sa so spisovým materiálom v zmysle § 382a a v spojení s § 386 a § 388 Trestného poriadku vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline zo
neho vyliečil už v roku 2006 a od toho času žiadne následky toho úrazu nepociťoval. Zopakoval skutočnosti, ktoré nastali po zranení spôsobeného obvinený, následný priebeh komunikácie s obvineným a priebeh liečby zranenia. Pripomenul, že obžalovaný sa v úvodnej fáze vyšetrovania ku skutku priznal a nikto zo svedkov toto priznanie nespochybňoval. Nakoľko boli svedkovia v čase nehody na ľavej strane vozidla, nemohli vidieť situáciu, ktorá sa stala na jeho pravom boku. Následne popísal proces vypracovania znaleckého posudku MUDr. G. N. a zhrnul priebeh dopravnej nehody, ako aj bezprostredne nasledujúce okolnosti. Poškodený poukázal aj na viaceré predchádzajúce priestupky obvineného pri vedení motorového vozidla.
názoru poškodeného žiaden argument obžalovaného v dovolaní nie je nový a všetky už boli vyvrátené. Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin úvodom písomného vyjadrenia k podanému dovolaniu zrekapituloval priebeh doterajšieho konania i obsah predmetného dovolania. K námietke, ktorou dovolateľ odôvodnil uplatnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku por. uviedol, že z obsahu dovolania obvineného nevyplývajú také skutočnosti, z ktorých by bolo možné prijať záver, že právo obvineného na obhajobu bolo porušené zásadným spôsobom.
názoru prokurátora jednotlivé tvrdenia dovolateľa nenapĺňajú ním uvádzané dôvody a preto ich považuje za irelevantné. Ďalej uviedol, že odvolací súd sa s nevykonaním znaleckého posudku Ing. I. J. riadne vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia (na str. 5 a 6). Vyjadrenia prokurátora a poškodeného neboli v súlade s judikatúrou ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva zaslané obvinenému, iba jeho obhajcovi, a to aj napriek tomu, že uvedené podania obsahujú podstatnú argumentáciu, a v takomto prípade si zásady spravodlivého procesu vyžadujú, aby vyjadrenia podané k dovolaniu boli zaslané ako samotnému dovolateľovi a jeho právnemu zástupcovi, tak aj ostatným stranám konania, ktoré by rozhodnutím o dovolaní mohli byť priamo dotknuté, tak, aby mali možnosť sa s nimi oboznámiť a v súdom určenej lehote k nim vyjadriť. Preto dovolací súd
neho bola vyvrátená možnosť vzniku rozhodujúcej skutočnosti.
jeho názoru pri aplikovaní ustálenej judikatúry v spojení so zásadou náležitého zisťovania skutkového stavu veci a zásady in dubio pro reo bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu. V druhej časti svojho podania vyjadrenie poškodeného považoval za irelevantné, nakoľko sa poškodený k dôvodom dovolania nevyjadril vecne. Obvinený považuje tvrdenia poškodeného za nesprávne, resp. ničím nepodložené. K svojmu priznaniu ku skutku v počiatočnej fáze vyšetrovania uviedol, že v tom čase bol vo vypätej situácii a nebol schopný racionálne uvažovať a k priznaniu bol vypočúvajúcim policajtom navedený. Zároveň priložil znalecký posudok Ing. I. J.. Vyjadrenie obvineného bolo súdom prvého stupňa doručené poškodenému a prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin. Poškodený doručil Okresnému súdu Martin dňa 24. júla 2020 vyjadrenie k znaleckému posudku Ing. I. J. a stanovisko k vyjadreniu obvineného. Poškodený vo svojom vyjadrení rozporoval viaceré skutočnosti zo strán 41 - 50 znaleckého posudku s tým, že ho považuje za neobjektívny, pričom tento posudok
poškodeného nepriniesol okrem jasných pochybení v jeho tvrdeniach žiadne nové poznatky. Poškodený vo svojom stanovisku k vyjadreniu obvineného na začiatku zopakoval svoj názor z predchádzajúceho vyjadrenia sa k znaleckému posudku. Následne uviedol, že k dôvodom dovolania sa nemohol vyjadriť, nakoľko v čase doručenia dovolania obvineného nemal znalecký posudok k dispozícii. Svoje tvrdenia o nehode považuje za rovnaké, pričom ich nemení.
názoru poškodeného, obvinený k priznaniu svojho skutku navedený nebol, nakoľko sa na mieste nehody poškodenému ospravedlňoval s vedomím, že to urobil a že ho to mrzí. Vzhľadom na uvedené vyslovil poškodený presvedčenie, že dovolací súd potvrdí doterajší rozsudok. Vyjadrenie poškodeného boli súdom prvého stupňa doručené obvinenému, jeho obhajcovi a prokurátorovi Okresnej prokuratúry Martin. Dňa
názoru poškodeného odsúdený spôsoboval zbytočné prieťahy v konaní a predlžoval tak trestné konanie. K znaleckému posudku Ing. I. J. uviedol, že obvinený vo svojom dovolaní použil takmer identické dôvody, ako v odvolaní voči rozsudku Okresného súdu. Pripomenul odôvodnenie, ktorým Krajský súd v Žiline na verejnom zasadnutí a v uznesení odmietol vykonať znalecký posudok. Následne zopakoval svoje názory týkajúce sa predmetného znaleckého posudku. V ďalšej časti konštatoval, že obvinený stále tvrdí to isté inými slovami a snaží sa tak vzbudiť dojem, že disponuje viacerými dôvodmi a argumentami, ktorými chce odôvodniť oprávnenosť svojho dovolania. Poškodený sa plne stotožnil so závermi znalca MUDr. G. N. a poukázal na jeho doterajšiu prax a hodnotenie. Ďalej poškodený upriamil pozornosť na neustálu zmenu výpovedí obvineného vzhľadom na meniaci sa zdravotný stav poškodeného. Poškodený pripomenul rozsudok Okresného súdu Martin, kde znalec Ing. C. V. jasne a zreteľne zrekonštruoval priebeh a následky dopravnej nehody a v spojitosti so znalcom MUDr. G. N. považuje tvrdenia oboch znalcov za logické a zrozumiteľné na to, aby bolo možné rozhodnúť vo veci. Vzhľadom na uvedené sa stotožnil s návrhom prokurátora, aby dovolací súd v zmysle 382 písm. c) Trestného poriadku na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, dovolanie odsúdeného odmietol. K tomu obvinený prostredníctvom svojho obhajcu vo vyjadrení doručenému dovolaciemu súdu zopakoval už svoje predchádzajúce argumenty a tvrdenia poškodeného o prieťahoch v konaní označil za ničím nepodložené, tvrdiac, že jeho aktivita práve naopak smerovala k ich odstráneniu. Následne pripomenul, že znalecký posudok Ing. I. J. bol vykonaný až v čase odvolacieho konania a preto nemohol byť predložený skôr a teda odmieta vyjadrenia o účelovosti a tendenčnosti vypracovania znaleckého posudku vrátane profesionality záverov v znaleckom posudku. Ďalej uviedol, že spláca náhradu škody v súlade s dohodnutými podmienkami. V záverečnej časti zopakoval ustanovenia Prílohy č. 2 vyhlášky 228/2018 Z. z. Ministerstva spravodlivosti SR so zameraním sa na definície jednotlivých odvetví znalcov vrátane činností, ktorými sa zaoberajú. S poukazom na uvedené, ako aj doterajšie podania na týchto, ako aj na podanom dovolaní zotrval. Zároveň pripojil stanovisko znalca Ing. I. J. k vyjadreniu poškodeného, v úvode ktorého tento uviedol svoju doterajšiu prax a nesúhlasil s vyjadreniami poškodeného o účelovosti a tendenčnosti svojho znaleckého posudku, pričom dodal, že ho nikto nežiadal o vypracovanie znaleckého posudku s konkrétnym záverom. Napokon sa vyjadril k tvrdeniam znalca Ing. Fúrika a uviedol, že mu doteraz neboli známe žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali vplyv na vypracovanú analýzu dopravnej nehody a záver znaleckého posudku. K tomuto písomnému podaniu obvineného poškodený prostredníctvom svojej obhajkyne podaním z 20. apríla 2021 zopakoval predošlé tvrdenia.
neho sa znalec vo svojom vyjadrení nevyjadril k jeho vecným námietkam a obvineného zo spáchania skutku usvedčili viacerí svedkovia, ktorí boli prítomní na mieste činu a pripomenul závery znaleckého posudku MUDr. G. N.. Z týchto dôvodov považuje akékoľvek ďalšie námietky, argumenty a spory vychádzajúce z protichodných tvrdení znalcov z odboru doprava za nepodstatné a nadbytočné a naďalej zotrval na svojich záveroch. Z reakcie obvineného doručenej dovolaciemu súdu 15. mája 2021 je zrejmé, že vyjadrenia poškodeného považuje za účelové a vecne nesprávne. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) v intenciách § 378 Trestného poriadku predbežne preskúmal dovolanie obvineného, pričom zistil, že dovolanie proti napadnutému uzneseniu je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku a § 566 ods. 3 Trestného poriadku], bolo podané oprávnenou osobou [§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku], prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku) a na zákonom určenom mieste (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Najvyšší súd na úvod poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené na nápravu akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Dovolací súd preto nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy. Z ustanovenia § 385 ods. 1 Trestného poriadku expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Podstatné sú teda vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (bližšie viď R 120/2012).
1 Trestného poriadku dovolanie možno podať ak: c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacieho dôvodu uvedenému v ustanovení § 371 ods. 1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Oboznámením sa s obsahom predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: V rámci dovolacieho dôvodu uplatneného
1 písm. c) Trestného poriadku obvinený namietal, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho uznesenia nedostatočne vysporiadal s odmietnutím vykonania znaleckého posudku Ing. I. J., ktorý mal
názoru obvineného vyvrátiť preukázanie rozhodujúcej skutočnosti, pričom odvolací súd
obvineného zobral do úvahy iba dôkazy v jeho neprospech. K tomu je v prvom rade potrebné dať do pozornosti § 371 ods. 7 Trestného poriadku, v zmysle ktorého dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. To znamená, že dovolaním nemožno účinne namietať iba samotné nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, a to ani s poukazom na dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku Z dikcie citovaného dovolacieho dôvodu je totiž jednoznačne zrejmé, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilým dovolacím dôvodom.
ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu potom o zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby. Výnimočne môže ísť aj o porušenie iných obhajovacích práv obvineného, ktorých porušenie sa prejaví na jeho postavení zásadným spôsobom. Uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu búd vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Trestného poriadku), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Trestného poriadku) [bližšie R 116/2014-I]. Odmietnutím vykonania navrhnutých dôkazov nedošlo k porušeniu práv obvineného, keďže medzi práva obvineného nepatrí vyhovenie všetkým návrhom na vykonanie dokazovania. Je na súdoch zvážiť, či navrhnutý dôkaz považujú za relevantný na zistenie skutkového stavu bez dôvodných pochybností. Ak dospejú k negatívnemu výsledku, sú povinné rozhodnúť o odmietnutí dôkazu. Obdobný názor zastáva aj ústavný súd. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnym noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľne, neudržateľne alebo že boli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (uznesenie ústavného súdu z
1 písm.
3 Trestného poriadku prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Navyše hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám obvineného, nepatrí pod žiadny dovolací dôvod
1 Trestného poriadku. Na podklade týchto úvah Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.