Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/30/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci ţalobkyne J. J., bytom B.B. ul. Č. č. X., proti ţalovanému Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, pracovisko Nitra, so sídlom Nitra, Štefánikova ul. č. 88, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z 21. mája 2010 číslo AN/ 2010/01174/002650/HNS, o vrátenie dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 19. januára 2011 č.k. 15S/18/2010-28, jednomyseľne, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19. januára 2011, č.k. 15S/18/2010-28, p o t v r d z u j e. Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Nitre rozsudkom z 19. januára 2011, č.k. 15S/18/2010-28, podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu o preskúmanie rozhodnutia z 21. mája 2010 číslo AN/2010/01174/002650/HNS, ktorým ţalovaný zamietol odvolanie ţalobkyne a zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, odboru sociálnych vecí a rodiny, z 3. marca 2010 číslo 2 7Sţso/30/2011 2010/18344/019899 o uloţení povinnosti vrátiť pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávky a príspevkov zvýšených o 10 %, tak, ţe uloţil ţalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplatené neprávom za obdobie od 1. septembra 2007 do 31. augusta 2009 v celkovej sume 2922,74 € a vo zvyšku napadnuté rozhodnutie potvrdil. Súd prvého stupňa po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného dospel k záveru, ţe skutkový stav veci bol správne zistený a preskúmavané rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi. Ţalobkyňa zamlčala rozhodnú skutočnosť pre vznik nároku na dávku v hmotnej núdzi, ktorou bol nehnuteľný majetok jej detí, získaný za peniaze ich strýka. S poukazom na nesplnenie povinnosti vyplývajúcej z § 29 ods. 1 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) preto ţalovaný uloţil ţalobkyni povinnosť vrátiť dávku a príspevky vyplácané neprávom, zvýšené o 10 %. Časť dávky a príspevkov v hmotnej núdzi vo výške 2 657, 04 €, ktorú má ţalobkyňa vrátiť predstavuje jednotlivé dávky, ktoré ţalobkyňa prevzala na základe neúplných informácií o jej majetkových pomeroch a majetkových pomeroch s ňou spoločne posudzovaných osôb, navýšenú o 10 % sankciu z preplatku teda 265,70 €, teda spolu 2 922,74 €. Súd prvého stupňa úspešnému ţalovanej nepriznal náhradu trov konania s odôvodnením, ţe v konaní nebola úspešná. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala ţalobkyňa odvolanie. Namietala, ţe krajský súd neprihliadol na okolnosti odkázanosti na pomoc v hmotnej núdzi a celú zodpovednosť za nesplnenie oznamovacej povinnosti preniesol na ňu. Uviedla, ţe vzhľadom na konkrétne okolnosti nadobudnutia nehnuteľného majetku spoločne s ňou posudzovaných detí bola presvedčená, ţe nemusí hlásiť prírastok na ich majetku, ktorý je nepouţiteľný a nemá vplyv na ich odkázanosť na dávku v hmotnej núdzi. Z uvedeného dôvodu nevedela, ţe dávku a príspevky poberala neoprávnene, lebo k ţiadnym právne významným zmenám od spísania ţiadosti a priznania dávky u nej nedošlo. Ţiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a zrušil rozhodnutie ţalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. 3 7Sţso/30/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nemoţno vyhovieť. Podľa § 8 ods.1 aţ 3 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa nepovaţujú za občanov v hmotnej núdzi, ani keď ich príjem nedosahuje ţivotné minimum ustanovené osobitným predpisom, 1) ak si svojím majetkom môţu zabezpečiť základné ţivotné podmienky a pomôcť v hmotnej núdzi. Za majetok podľa tohto zákona sa povaţujú hnuteľné veci a nehnuteľné veci, a ak to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, si majú pomôcť v hmotnej núdzi uţívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemoţno poţadovať predaj alebo prenájom
- a)nehnuteľnosti, ktorú uţívajú na primerané trvalé bývanie; u občana a fyzickej osoby, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, sa na primeranosť nehnuteľnosti uţívanej na trvalé bývanie neprihliada, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek,
- b)poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, ktorú uţívajú pre svoju potrebu,
- c)hnuteľnej veci, ktorá tvorí nevyhnutné vybavenie domácnosti, alebo na ktorú sa poskytla jednorazová dávka v hmotnej núdzi alebo peňaţný príspevok na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťaţkého zdravotného postihnutia, Zo spisov vyplýva, uvedené v ţe podľa zákona o pomoci v hmotnej núdzi ţalobkyni na základe jej ţiadosti bola od 1. júla 2006 poskytnutá pomoc v hmotnej núdzi vo forme dávok a príspevkov na základe rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch, odboru sociálnych vecí a rodiny (ďalej len Úrad). Opodstatnenosť a výška dávky vychádzala z majetkových pomerov, uvedených v ţiadosti. 4 7Sţso/30/2011 V ţiadosti z 22. júna 2009 v časti "G. Bytové pomery ţiadateľa " je uvedené, ţe ţalobkyňa spolu s manţelom bývajú v rodinnom dome, ktorého vlastníkmi sú ich maloleté deti. Pravdivosť tohto tvrdenia v ţiadosti potvrdila ţalobkyňa svojím podpisom. Rovnako tieţ potvrdila, ţe je si vedomá právnych následkov v prípade uvedenia nepravdivých údajov, alebo neoznámenia právne rozhodujúcich skutočností. V prílohe k ţiadosti z 19. júna 2009 tieţ uviedla, ţe je uţívateľkou rodinného domu v B., na ul. Č. č. 46. Túto skutočnosť potvrdil aj Obecný úrad v B., ktorý uviedol, ţe maloleté deti ţalobkyne nadobudli stavebný pozemok v centre obce na H. ul. kaţdý v jednej tretine. Nehnuteľnosti, ktoré deti ţalobkyne ako osoby, spoločne posudzované pre posúdenie nároku na dávku v hmotnej núdzi, neslúţili ţalobkyni a s ňou spoločne posudzovaným osobám na bývanie, preto ich nebolo moţné povaţovať za nehnuteľnosti, pri ktorých treba vylúčiť, aby ich občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, pomohli v hmotnej núdzi uţívaním vlastného majetku, správou vlastného majetku, predajom vlastného majetku alebo prenájmom vlastného majetku. Aj keď od občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, nemoţno poţadovať predaj alebo prenájom nehnuteľnosti, ktorú uţívajú na primerané trvalé bývanie, treba uviesť, ţe novonadobudnuté nehnuteľnosti spoločne posudzovaných osôb im na trvalé bývanie neslúţili a ani nesusedili s nehnuteľnosťou, v ktorej ţalobkyňa s rodinou bývali. Navyše u fyzických osôb, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, sa na primeranosť nehnuteľnosti uţívanej na trvalé bývanie neprihliada vtedy, ak občan a fyzická osoba, ktorá sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzuje, dovŕšili dôchodkový vek. Táto podmienka v danej veci tieţ splnená nebola. V rozhodnutiach o priznaní pomoci v hmotnej núdzi bolo uvedené, ţe táto pomoc bola ţalobkyni priznaná na základe toho, ţe ţiadateľka a spoločne s ňou posudzované osoby si nemôţu pomôcť v hmotnej núdzi predajom alebo prenájmom vlastného majetku. V rozhodnutiach bola ţalobkyňa tieţ upozornená na povinnosť a na zodpovednosť ako občana v hmotnej núdzi uvedenú v § 29 zákona o hmotnej núdzi písomne ohlásiť do ôsmich dní všetky skutočnosti rozhodujúce na trvanie nároku na dávku a príspevky a na ich výplatu a tieţ na povinnosť vrátiť dávku a príspevky alebo ich časť zvýšené o 10 % odo dňa, od ktorého nepatrili. 5 7Sţso/30/2011 Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyňa minimálne do ôsmich dní od registrácie kúpnych zmlúv, na základe ktorých jej deti ako s ňou spoločne posudzované osoby nadobudli nehnuteľnosti, ktoré mohli pouţiť na riešenie hmotnej núdze bola povinná nadobudnutie nehnuteľného majetku ţalovanej ohlásiť, ale napriek poskytnutému poučeniu túto povinnosť nesplnila, čo malo za následok, ţe sa dávky v hmotnej núdzi vyplácali neprávom. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto nemohol zohľadniť tvrdenia ţalobkyne, uvedené v ţalobe, ktorú sú takmer totoţné s dôvodmi odvolania, lebo nemoţno zohľadniť jej námietky, ţe majetok svojich detí, ktoré boli spoločne s ňou posudzované pre potreby zistenia hmotnej núdze na zmiernenie nepriaznivej sociálnej situácie pouţiť nemohla. Dostatočne bolo preukázané, ţe ţalobkyňa nesplnila zákonom uloţenú povinnosť ohlásiť ţalovanej skutočnosti, právne významné pre trvanie nároku na dávku v hmotnej núdzi a jej konanie malo preto za následok, ţe dávky sociálnej pomoci boli vyplácané, hoci jej nepatrili. Podľa názoru odvolacieho súdu ţalobkyňa bola v dostatočnom rozsahu poučená aj o následkoch neoznámenia iného príjmu neţ sú jej vlastné majetkové prírastky, nesplnila svoju ohlasovaciu povinnosť a nemala aj naďalej nárok na dávky sociálnej pomoc. Len ţalovaný bol oprávnený pred rozhodnutím o povinnosti vrátiť dávku alebo jej časť riešiť aj otázku, či majetkový prírastok spoločne s ňou posudzovaných osôb mohol ovplyvniť jej odkázanosť na sociálnu pomoc, a to aj vtedy, ak v nadobudnutej nehnuteľnosti mala doţivotné právo bývania iná osoba a jej deti sa v skutočnosti uţívania správy uvedeného majetku nemohli ujať a profitovať z neho. Treba ešte pripomenúť, ţe nezodpovedá skutočnosti námietka ţalovanej, ţe súhlas na prejednanie veci bez nariadenia pojednávania nedala. V súdnom spise na č.l. 16 sa nachádza podanie jej bývalého právneho zástupcu advokáta JUDr. Jána Ikrényho z 19. júla 2010, v ktorom je uvedené ţe ţalobkyňa s prejednaním veci bez pojednávania súhlasí. Postupom súdu, ktorý vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania jej preto nebola odňatá moţnosť konať pred súdom. Po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného odvolací súd preto rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe rozhodnutie ţalovaného zodpovedá zákonu. 6 7Sţso/30/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre ako vecne správny podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP potvrdil. V odvolacom konaní ţalobkyňa nebola úspešná, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a úspešný ţalovaný nárok na náhradu trov konania nemá, preto súd účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP v spojení s § 151 ods. 1 OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová