← Slovensko

o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

Najvyšší súd Slovenskej republiky 7Sžso/48/2011 R O Z S U D O K V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Marianny Reiffovej, v právnej veci ţalobkyne: V. C. narodená X. bytom J. č. X., zastúpená Mgr. Vandou Durbákovou, advokátkou so sídlom Košice, Krivá ul. č. 23, proti ţalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Bratislava, Špitálska ul. č. 8, pracovisko v Košiciach, Zádielska ul. č. 2, o návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z

  1. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-001 a z
  2. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-002, o vrátenie dávky a príspevkov pomoci v hmotnej núdzi, na odvolanie ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
  3. apríla 2011, č.k. 1S/122/2010-29, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
  4. apríla 2011, č.k. 1S/122/2010-29, p o t v r d z u j e . Ţalobkyni nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. O d ô v o d n e n i e : Krajský súd v Prešove rozsudkom zo
  5. apríla 2011, č.k. 1S/122/2010-29, podľa § 250j ods. 1 OSP zamietol ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ţalovaného z
  6. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-001 a z
  7. októbra 2010 číslo AA/2010/04839-
  8. Účastníkom podľa § 250k ods. 1 OSP nepriznal náhradu trov konania. 2 7Sţso/48/2011 V odôvodnení uviedol, ţe ţalovaný rozhodnutím z
  9. marca 2010 číslo AA/9010/04839-001 podľa § 59 ods. 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (Správny poriadok) zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, pracovisko v Sabinove zo
  10. augusta 2010 číslo 1/2010/07876-010, o odňatí a zastavení výplaty dávky v hmotnej núdzi a príspevkov poskytovaných preddavkovo v sume 62,50 € mesačne od
  11. júla
  12. Ďalším rozhodnutím z
  13. marca 2010 číslo AA/9010/04839-002 ţalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zamietol odvolanie ţalobkyne a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Prešove, pracovisko v Sabinove z
  14. septembra 2010číslo 1/2010/07876-012, ktorým bola ţalobkyni uloţená povinnosť ţalobkyni vrátiť preddavkovo poskytovanú dávku v hmotnej núdzi a príspevky k dávke v sume 924,43 € za obdobie od
  15. júna 2009 do
  16. júna
  17. Súd prvého stupňa zistil, ţe rozhodnutím z
  18. júla 2009 číslo 1/2009/08816-002 prvostupňový správny orgán ţalovaného priznal ţalobkyni podľa § 27 zákona č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o pomoci v hmotnej núdzi“) preddavkovo dávku v hmotnej núdzi s odôvodnením, ţe spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretoţe sa začalo konanie vo veci priznania výţivného pre manţelku. Následne v právnej veci navrhovateľky (ţalobkyne) proti odporcovi R. C. v konaní o určenie výţivného pre manţelku, Okresný súd v Prešove uznesením z
  19. apríla 2010 sp. zn. 28C/47/2009, konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 OSP, lebo navrhovateľka vzala návrh v celom rozsahu späť s odôvodnením, ţe odporca sa zdrţiava na neznámom mieste. Po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutia ţalovaného dospel krajský súd k záveru, ţe ţalovaný postupoval v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi, ak preskúmanými rozhodnutiami zamietol odvolania ţalobkyne proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam a potvrdil ich. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podala ţalobkyňa odvolanie. Namietala, ţe krajský súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré spočíva v nesprávnom výklade § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Tvrdila, ţe zákon neukladá povinnosť podať 3 7Sţso/48/2011 návrh, ktorým si nemôţe nijako zabezpečiť základné ţivotné podmienky a pomôcť si tak v hmotnej núdzi. Zákon v § 9 cit. upravuje uplatňovanie takých nárokov, ktoré sú reálne vymoţiteľné a nie nárokov, ktoré na základe zákona súd ani nemôţe priznať, pretoţe na ich priznanie nie sú splnené zákonné predpoklady. Ţalobkyňa napriek späťvzatiu návrhu v konaní o určení manţelského výţivného splnila podmienku na priznanie dávky v hmotnej núdzi danú zákonom, teda podmienku, ţe sa nemôţe domôcť iného zdroja príjmu. Neexistoval preto zákonný dôvod na odobratie dávky v hmotnej núdzi a ani na rozhodnutie o vrátení preddavkovo vyplácanej dávky. Ţiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, ţe zruší rozhodnutia správneho orgánu a vráti vec ţalovanému na ďalšie konanie alebo aby rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k odvolaniu ţiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne správny. Poukázal na ustanovenie § 27 zákona o pomoci hmotnej núdzi, v ktorom je stanovená povinnosť ţalobkyne uplatniť svoje zákonné nároky podľa § 9 ods. 1 zákona a na základe výsledku uplatnenia týchto nárokov úrad rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení. Ţalobkyňa vzala svoj návrh na začatie konania o určenie výţivného pre manţelku späť, preto nastal rovnaký právny účinok, ako keby návrh nepodala a svoj zákonný nárok podľa § 9 ods. 1 v spojení s § 27 ods. 1 zákona neuplatnila. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP v spojení s § 250s OSP) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250l ods. 2 v spojení s § 250ja ods. 2 OSP preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobkyne nie je moţné vyhovieť. Podľa § 5 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi za vlastné pričinenie zabezpečenia príjmu alebo zvýšenia príjmu na účely posudzovania hmotnej núdze, zabezpečenia základných ţivotných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi sa povaţuje najmä vlastná práca, uţívanie vlastného majetku podľa § 8 a uplatnenie zákonných nárokov podľa § 9 ods.
  20. 4 7Sţso/48/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky z administratívneho a súdneho spisu zistil, ţe Krajský súd v Prešove v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav, a preto naň v celom rozsahu poukazuje. Navyše z administratívnych spisov vyplýva, ţe na základe ţiadosti ţalobkyne z
  21. júna 2009 ţalovaný rozhodnutím zo
  22. februára 2009 číslo 2009/08209-2 priznal ţalobkyni pomoc v hmotnej núdzi, a to preddavkovo dávku v hmotnej núdzi od
  23. februára 2009 v sume 58,43 € s poukazom na §§ 2, 10, 11, 17, 25 ods. 5 a § 27 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi a zákona č. 601/2003 Z. z. o ţivotnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V odôvodnení tohto rozhodnutia ţalobkyňa bola poučená, ţe je povinná doručiť ţalovanému právoplatné rozhodnutie vydané v konaní o určenie výţivného pre manţelku. Po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, vydaného v občianskoprávnom konaní, ţalovaný potom rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní sumy z predmetného konania a súčasne rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení. Z uvedeného vyplýva, ţe ţalobkyňa minimálne od prevzatia rozhodnutia o priznaní pomoci v hmotnej núdzi vedela, ţe priznaná dávka v hmotnej núdzi je ţalovaným poskytnutá ako preddavok a ďalšie poskytovanie dávky v hmotnej núdzi je podmienené nielen uplatnením nároku na výţivné manţelky na príslušnom súde (po rozvode na rozvedenú manţelku), ale aj výsledkom súdneho konania. Tento postup ţalovaného bol zákonný, lebo zodpovedá § 9 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 14 a najmä § 27 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Vyššie citované poučenie vychádzalo z § 9 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi, upravujúceho uplatnenie zákonných nárokov, medzi ktorými je výţivné podľa osobitného predpisu, ktorým je aj výţivné poskytované na základe vyţivovacej povinnosti medzi manţelmi (§ 71) alebo príspevok na výţivu rozvedeného manţela (§ 72) podľa zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov. 5 7Sţso/48/2011 Podľa § 27 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi môţe ţalovaný priznať preddavkovo dávky a príspevky v hmotnej núdzi, ak sa začalo konanie o náhradnom výţivnom. Ţalovaný v odôvodnení rozhodnutia o priznaní dávky poukázal na § 27 ods. 3 citovaného zákona, podľa ktorého po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v konaní podľa odseku 1 úrad rozhodne o dávke a príspevkoch, pričom zohľadní výšku peňaţného príspevku za opatrovanie, priznanej náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti alebo opakovanej štátnej sociálnej dávky, výšku výţivného, výšku náhradného výţivného, výšku mzdových nárokov alebo výšku ďalších nárokov z pracovného pomeru alebo z obdobného pracovného vzťahu, alebo zo sluţobného pomeru. Úrad zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov alebo o ich vrátení. Bolo preukázané, ţe z dôvodu späťvzatia návrhu o výţivné manţelky v konaní vedenom na Okresnom súde v Prešove, sp. zn. 28C/47/2009, nedošlo k takému právoplatnému rozhodnutiu o veci, ktorým by súd rozhodol vecne o výţivnom. Ţalovaný preto postupoval v súlade s § 27 ods. 3 zákona o hmotnej núdzi, keď preskúmavanými rozhodnutiami rozhodol o potvrdení prvostupňového správneho orgánu o odňatí a zastavení výplaty preddavkovo poskytnutej dávky v hmotnej núdzi a o vrátení preddavkovo poskytnutej dávky v hmotnej núdzi. Po preskúmaní zákonnosti a postupu rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu aj ţalovaného ako druhostupňového správneho orgánu odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dospel k záveru, ţe boli vydané v súlade so zákonom o pomoci v hmotnej núdzi. Najvyšší súd Slovenskej republiky preto odvolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Prešove potvrdil ako vecne správny podľa § 219 OSP v spojení s § 250ja ods. 3 OSP. Odvolací súd napokon poznamenáva, ţe na priznanie preddavkovo dávku v hmotnej núdzi aj za splnenia zákonných podmienok, občan v hmotnej núdzi nemá právny nárok. Táto skutočnosť vyplýva z § 27 ods. 1 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. To znamená, ţe ţalovaná takúto dávku nemusí občanovi priznať. Občanovi však patrí dávka hmotnej núdzi vtedy, 6 7Sţso/48/2011 ak je v hmotnej núdzi v zmysle § 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi (hmotná núdza je stav, keď príjem občana a fyzických osôb, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, nedosahuje ţivotné minimum a občan a fyzické osoby, ktoré sa s občanom spoločne posudzujú, si príjem nemôţu zabezpečiť alebo zvýšiť vlastným pričinením. Podľa § 250k ods. 1 vety prvej OSP ak mal ţalobca úspech celkom alebo sčasti, súd mu proti ţalovanému prizná právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania. V odvolacom konaní ţalobkyňa nebola úspešná, preto odvolací súd jej nepriznal náhradu trov odvolacieho konania (§ 250k ods. 1 a § 246c OSP). P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  24. apríla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.