1 Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. sa dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Košice I (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo 7. februára 2020, sp. zn. 10Tk/3/2019, uznal obvinených F. L. a F. O. za vinných z obzvlášť závažného zločinu vraždy spolupáchateľstvom
zák. k § 145 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa
1 Tr. zák. v spojení s § 36 písm.
3 písm. b) Tr. zák. ich súd na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. im súd uložil ochranný dohľad v trvaní 1 roka. Súd zároveň poškodeného
1 Tr. por. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces. Proti tomuto rozsudku podal prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor") a poškodený F. D. odvolanie, o ktorých Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením z 21. mája 2020, sp. zn. 7To/22/2020 tak, že odvolanie prokurátora
por. a odvolanie poškodeného F. D.
1 Tr. por. zamietol. Proti tomuto uzneseniu a konaniu, ktoré mu predchádzalo podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka") 8. februára 2021 dovolanie na podklade dovolacích dôvodov
1 písm.
1 Tr. por. nepreskúmal právnu kvalifikáciu skutku. Súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou
obžaloby a môže ju tak zmierniť, ako aj sprísniť; je ale jeho povinnosťou právnu kvalifikáciu preskúmať s ohľadom na všetky okolnosti skutku. Súd sa týmto ustanovením dôsledne neriadil, pretože inak by zistil, že predmetný skutok bolo treba kvalifikovať aj
2 písm.
2 Tr. por. Surový alebo trýznivý spôsob spáchania skutku predstavuje také konanie páchateľa, pri ktorom je obeť vystavená fyzickým či psychickým útrapám, ktoré prekračujú bežný rámec činu. Ide o konanie, ktoré je spojené s utrpením obete a výraznejšou devastáciou tela; o surový spôsob nepôjde vtedy, ak páchateľ obeť okamžite usmrtí jediným úderom, bodnou ranou či zastrelením. Obvinení opakovane útočili na životne dôležité orgány bitím a kopaním do hlavy a hrude, poškodeného škrtili opaskom, opakovane ho udierali tehlou po hlave, podrezali mu krk úlomkom skla, aby ho napokon vtlačili do šachty.
znaleckého posudku poškodený utrpel najmenej desať zásahov do oblasti hlavy a tváre, päť zásahov do oblasti hrudníka, šesť zásahov do oblasti ľavej hornej končatiny, šesť zásahov tehlou do záhlavnej oblasti hlavy a krku, pričom zranenia krku použitým úlomkom skla boli minimálne štyri a boli vedené väčšou intenzitou a prudkosťou.
znalcov, dusenie škrtením nebolo dokonané, neviedlo k smrti poškodeného a počas rezania do krku bol poškodený stále nažive. Ministerka bola preto toho názoru, že útok sa vyznačoval vysokou intenzitou a brutalitou, išlo o neľútostnú smrť, ktorej predchádzali mimoriadne fyzické útrapy, vymykajúce sa z rámca základnej skutkovej podstaty
1 Tr. zák. Tým, že súd nebol dôsledný, nezaoberal sa otázkou právnej kvalifikácie skutku a nepostupoval
2 Tr. por., umožnil obvineným urobiť vyhlásenie o vine
1 Tr. por. a toto vyhlásenie aj následne prijal. V tomto smere ministerka kvôli úplnosti doplnila, že § 257 ods. 5 Tr. por. sa týka odvolania podaného v prospech obvineného, čomu nasvedčuje aj znenie § 307 ods. 1 písm. b) Tr. por., ktoré u obvineného vylučuje možnosť napadnúť odvolaním prijaté vyhlásenie
por. V ďalšej časti dovolania ministerka namietala, že na postup
4 Tr. zák. neboli splnené zákonné podmienky. Konajúce súdy uloženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby neodôvodnili žiadnou konkrétnou skutočnosťou s výnimkou odkazu na stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") č. Tpj/55/2016 z
zák., aby následne zreferovala závery znaleckého posudku č. 105/2019 vypracovaného JUDr. MUDr. Jánom Uhrinom z odvetvia psychiatria, ktorý u obvineného L. skonštatoval okrem iného nevyrovnanú osobnostnú štruktúru s dominantne emočne nestabilnými, impulzívnymi a antisociálnymi rysmi. Obdobné závery plynú aj zo znaleckého posudku č. 10/2019 PhDr. Ľudovíta Beleša z odboru psychológia, kde sa konštatujú (aj) psychopatické a asociálne črty so zníženou frustračnou toleranciou, dispozíciou k agresívnemu správaniu a egoisticky zameranou motiváciou; celkovo je u obvineného daná obzvlášť vysoká náchylnosť k páchaniu trestných činov. Prognóza jeho prevýchovy je minimálna. U obvineného F. O. znalec JUDr. MUDr. Ján Uhrin v znaleckom posudku č. 104/2019 uvádza nevyrovnanosť osobnostnej štruktúry a znalec PhDr. Ľudovít Beleš v posudku č. 11/2019 deklaruje simplexne štruktúrovanú osobnosť s psychopatickými rysmi a subnormným intelektom, ktorá je náchylná k páchaniu trestných činov. Prognóza jeho prevýchovy je veľmi nízka, ale nemožno ju úplne vylúčiť. Uvedené potvrdzujú aj viaceré záznamy z registra trestov, resp. správy z Mestského úradu P. A. W.,
ktorých sú obaja obvinení bezdomovci so zlou povesťou, sú považovaní za impulzívnych a agresívnych ľudí. Jediným kladným bodom hodnotenia obvinených je správa ÚVV a ÚVTOS Košice, ktorá ale popisuje správanie obvinených len za obdobie 2,5 mesiaca, počas ktorého boli vo väzbe. V tomto prípade treba mať na zreteli, že správa reflektuje na správanie obvinených vo väzenskom systéme, kde sú pod neustálym dozorom, prísnym režimom, bez prístupu k alkoholu a so zaistenými životnými potrebami. Priznanie sa a oľutovane skutku im bolo zohľadnené započítaním poľahčujúcej okolnosti
l) Tr. zák. Na základe týchto skutočností ministerka navrhla, aby dovolací súd
1 Tr. por. vyslovil, že uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo bol porušený zákon v § 319 Tr. por., § 244 ods. 2 Tr. por., § 257 ods. 7 Tr. por., § 145 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvinených F. L. a F. O., aby
2 Tr. por. uznesenie krajského súdu, rozsudok okresného súdu, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad, zrušil,
1 Tr. por. okresnému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol a napokon, aby
2 Tr. por. rozhodol o väzbe obvinených. Dňa 29. marca 2021 sa k dovolaniu vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor") tak, že s názorom dovolateľky ohľadne právnej kvalifikácie skutku
1, ods. 2 písm. b) Tr. zák. sa nestotožňuje. Znak
c) Tr. zák. si vyžaduje surové alebo trýznivé konanie. Surový spôsob spáchania činu si vyžaduje extrémne vysokú mieru brutality, ktorá sa výrazne vymyká z bežného rámca trestných činov tohto druhu. Nevyžaduje sa ale zvýšená trýzeň poškodeného; judikatúra v tomto smere uvádza hlavne mnohopočetné zásahy bodných rán či iné devastujúce spôsoby prevedenia útoku použitím mohutných alebo zraňujúcich predmetov ako sekery, meče, mačety, kladiva a pod. Trýznivý spôsob spáchania trestného činu je taký, ktorý vystavuje poškodeného mimoriadnym fyzickým alebo psychickým útrapám, ktoré sú často až na hranici znesiteľnosti. Ide tu hlavne o prípady pomalého usmrcovania, ale môže ísť aj o prípady usmrcovania rýchleho, ktoré sa vyznačuje výraznou bolesťou, či mučením. Spáchanie trestného činu vraždy
1 Tr. zák. v sebe vždy obsahuje určité prvky surovosti a častokrát je spojený aj s devastáciou ľudského tela; usmrtenie obete jediným úderom, bodnou ranou či zastrelením, kde obeť netrpí je v praxi možno považovať skôr za výnimočné, ako bežné. V posudzovanej veci nie je sporné, že útok na telo poškodeného sa vyznačoval väčšou intenzitou a násilnosťou, avšak nemožno jednoznačne ustáliť, že by v podstatnej miere prekročil rámec útokov, ktoré sa bežne vyskytujú pri tomto trestnom čine. Tomu zodpovedá aj tá okolnosť, že poškodený síce inkasoval opakované údery a kopance do oblasti hlavy a hrude, bol škrtený a porezaný na krku, avšak intenzita takéhoto konania nebola taká, aby viedla k okamžitej smrti. V danom prípade sa znalci zhodli, že aj po útokoch obvinených bolo možné smrti poškodeného zabrániť poskytnutím urgentnej odbornej a širokospektrálnej zdravotnej starostlivosti. Keďže od útoku po smrť ubehlo len niekoľko minút, tento stav nenapĺňa podmienky trýznivosti. S poukazom na § 38 ods. 1 Tr. zák. prokurátor uviedol, že ak konanie obvinených (hoci zavrhnutiahodné) viedlo až vo svojom súhrne k usmrteniu, nemôže to isté konanie byť súčasne znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty. K výmere uloženého trestu prokurátor poukázal na odôvodnenie svojho odvolania z
1 Tr. por., keďže v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") zo
2 písm. b) Tr. zák. Už zo samotného charakteru trestného činu vyplýva istý stupeň surovosti spojený s devastáciou ľudského tela. Na okolnosť, ktorá je zákonným znakom trestného činu nemožno prihliadnuť ako na okolnosť, ktorá podmieňuje použitie vyššej trestnej sadzby. Zo znaleckého posudku nevyplynulo, že by v jeho konaní šlo o útok extrémne vysokej intenzity, nešlo o prípad pomalého usmrcovania, keď poškodený pociťuje intenzívny a dlhotrvajúci strach o svoj život. Ani s námietkou o uložení trestu mimo zákonom stanovenej hranice trestnej sadzby sa nemožno stotožniť, pretože trest zodpovedá sadzbe upravenej v intenciách § 39 ods. 4 Tr. zák. Obvinený poukázal aj na to, že k trestnému činu sa priznal, jeho spáchanie oľutoval, smrť poškodeného oznámil Y. M., aby následne označil konkrétne miesto, kde bol poškodený uložený. Dňa 6. mája 2021 sa k dovolaniu vyjadril F. L., ktorý prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Doriána Merešša navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol, resp. zamietol. Uviedol, že poškodený nebol vystavený mimoriadnym fyzickým alebo psychickým útrapám. Smrť nastala následkom úderov tehlou do zadnej časti hlavy a kopancov a nie následkom škrtenia alebo podrezania. Ako to vyplýva zo spisu, k škrteniu opaskom, resp. podrezaniu krku došlo až po útoku tehlou. Obvinený sa stotožnil s vyjadrením prokurátora z 29. marca 2021,
ktorého usmrtenie obete jediným úderom, bodnou ranou či zastrelením, kde obeť vôbec netrpí je skôr výnimočné, ako bežné. Uložený trest nevybočuje zo zákonných medzí, ku skutku sa priznal jednak v konaní pred súdom a svojím spôsobom aj v prípravnom konaní, kedy svoju účasť, ako aj účasť spoluobvineného na trestnom čine popísal. Záverom spochybnil, že by jeho matka mohla podať podnet na podanie dovolania a v nadväznosti na to spochybnil oprávnenie ministerky na podanie dovolania. K predmetným vyjadreniam sa už žiadna zo strán ďalej nevyjadrila. Spisový materiál bol s dovolaním ministerky najvyššiemu súdu riadne predložený 10. mája 2021. Následne najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) postupom
por. predbežne preskúmal dovolanie ministerky i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné (§ 371 ods. 2 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.) a tiež v lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Zároveň ale zistil aj to, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Ešte pred meritom veci sa najvyšší súd vyjadrí k námietke prokurátora a obvineného L., ktorí spochybnili oprávnenie O. L. (matky jedného z obvinených) podať podnet na podanie dovolania. K uvedenému dovolací súd uvádza, že matka obvineného je v zmysle § 369 ods. 5 Tr. por. oprávnená na podanie dovolania len v prospech svojho syna (a vo vzťahu k spoluobvinenému O. nemá žiadne procesné práva), a preto v zmysle ods. 1 toho istého ustanovenia je oprávnená na podanie podnetu v jeho neprospech. S uznesením ústavného súdu zo 6. novembra 2014, sp. zn. II. ÚS 769/2014 (na ktoré závery súd odkázal aj vo veciach pod sp. zn. II. ÚS 486/2016, II. ÚS 493/2016 a III. ÚS 68/2017) sa tunajší súd nestotožňuje. Keďže úlohou ústavného súdu nie je nahrádzať činnosť všeobecných súdov pri interpretácii a aplikácii podústavných noriem, ale len preskúmavať zlučiteľnosť ich výkladu s normami ústavnými, tam formulované názory vyjadrené v rámci obiter dicta (ústavný súd v merite posudzovanej veci skonštatoval, že sťažovateľom namietané okolnosti nemajú ústavnoprávnu relevanciu) nie sú právne záväzné.
mienky najvyššieho súdu z § 369 ods. 1 Tr. por. jednoznačne vyplýva, že podnet na podanie dovolania môže ministrovi podať tak niektorá zo strán konania (za predpokladu, že splní podmienky
1 Tr. por.), ako aj akákoľvek iná osoba, ktorý nemá a nevykonáva vplyv na jeho priebeh, pretože jej Trestný poriadok žiadne procesné práva nepriznáva (§ 10 ods. 10 Tr. por.). V tomto kontexte je potrebné pripomenúť, že § 369 ods. 1 Tr. por. s účinnosťou do
osobitnej časti dôvodovej správy bolo úmyslom zákonodarcu obmedziť právo na podanie podnetu stranám konania (a nie iných osôb), nakoľko v praxi toto svoje právo zvykli prenášať na ministra. Tomu potom okrem názorov právnej doktríny (napr. ČENTÉŠ, J. a kol.: Trestný poriadok. Veľký komentár. 1. vydanie. Bratislava: Eurokódex, 2014, s. 658), zodpovedá aj doterajšia prax dovolacieho súdu, ktorý bežne vykonával prieskum ministerských dovolaní iniciovaných predsedami súdov, ktorí v rámci svojej dohľadovej právomoci postupovali
4 zákona č. 757/2004 Z. z. (k tomu viď rozhodnutia pod sp. zn. 5 Tdo 73/2020, 5 Tdo 47/2020, 3 Tdo 24/2017, 6 Tdo 22/2017, 2 Tdo 23/2017, 2 Tdo 78/2016, 2 Tdo 38/2016 a iné). Vychádzajúc z týchto úvah najvyšší súd uzatvára, že matka obvineného O. L. mala právo na podanie podnetu, v dôsledku čoho aj ministerka bola oprávnená na podanie dovolania. V súlade s účelom podnetu (nie ako samostatného opravného prostriedku, ale len neformálnej informácie smerujúcej k využitiu zákonných oprávnení ministra; k tomu viď rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 18/2019, II. ÚS 269/2029) nebolo pri preskúmavaní veci smerodajné ani to, že jeho podávateľka výslovne nenamietala ministerkou spochybňovanú nesprávnu právnu kvalifikáciu a len laicky popisovala svoje rozhorčenie nad neprimerane nízkym trestom, ktorý bol za tak surovú vraždu uložený jej synovi „a tomu Rómovi". Keďže ukladaný trest sa primárne odvíja od právnej kvalifikácie skutku, ministerke obsah podnetu v súlade s jeho vecným zameraním (neprimerane nízky trest za surovú vraždu) nebránil, aby vznášala aj námietky týkajúce sa nesprávnej (v zmysle nedostatočnej) právnej kvalifikácie (viď mutatis mutandis uznesenie najvyššieho súdu zo
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže dovolací súd vykonať dokazovanie len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Z týchto úvah súd vychádzal, keď dospel k záveru, že dovolaniu ministerky nemôže vyhovieť. K prvému okruhu dovolacích námietok týkajúcich sa údajnej nesprávnej právnej kvalifikácie skutku (ktorému u oboch obvinených predchádzal postup
8 Tr. por.) najvyšší súd pripomína, že § 257 ods. 5 Tr. por. a § 334 ods. 4 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale v súhrne s ďalšími ustanoveniami upravujúcimi postup v konaní o dovolaní, a to § 369 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 372 ods. 1 (veta prvá) Tr. por. V zmysle uvedeného, proti rozsudku, ktorý bol vyhlásený po prijatí vyhlásenia obvineného o priznaní viny (§ 257 ods. 5 Tr. por.) a proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste (§ 334 ods. 4 Tr. por.) dovolanie môže podať len minister spravodlivosti, a to na podnet obvineného alebo na podnet inej osoby [§ 369 ods. 1 Tr. por., § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por., § 372 ods. 1 Tr. por.] (R 12/2017). I keď teda ministerka je oprávnenou osobou na podanie dovolania v rozsahu výroku o vine aj vtedy, ak mu predchádzalo súdom prijaté vyhlásenie
1 písm. b), c) Tr. por., toto svoje oprávnenie môže v zmysle § 334 ods. 4 Tr. por. per analogiam v spojení s § 257 ods. 5 Tr. por. realizovať len pri uplatnení dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. Takto prijaté vyhlásenie totiž obsahovo zodpovedá dohode o vine uzavretej
4 Tr. por., pri ktorej je dovolanie ministra mimo dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. vylúčené. V oboch prípadoch obvinený
3 písm. c), d), f),
3 písm.
2 Tr. por.]. Ak teda po uzavretí dohody o vine už žiadna procesná strana nie je (v tomto rozsahu) oprávnená na podanie opravného prostriedku a minister môže dovolanie iniciovať len pre závažné porušenie práva na obhajobu, potom to isté musí platiť aj po prijatí vyhlásenia o vine, ktoré svojím priebehom, ako aj procesnými dopadmi takejto dohode obsahovo zodpovedá (k tomu viď poslednú právnu vetu R 44/2017). Keďže ministerkou uplatňované námietky nesmerovali k jedinému do úvahy prichádzajúcemu dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Tr. por., najvyšší súd sa nimi nemohol zaoberať. Pokiaľ ide o druhý okruh námietok týkajúci sa výšky ukladaných trestov, najvyšší súd upozorňuje, že „[p]okiaľ námietka nepoužitia ustanovenia § 39 Tr. zák. nezakladá žiaden z dôvodov dovolania
1 Tr. por., námietka nesprávneho použitia ustanovenia § 39 Tr. zák. a výmera trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby obsahovo napĺňa dôvod dovolania
1 písm. h) Tr. por., ak použitie § 39 ods. 1 Tr. zák. a zníženie trestu pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom nie je opreté o žiadnu skutočnosť, ktorá by zákonný dôvod pre takýto potup zakladala." (R 51/2014). Keďže postup
4 Tr. zák. per analogiam konajúce súdy odôvodnili okrem iného aj tým, že obvinení (zhodne) dali vyhlásenie o vine
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. Pokiaľ ide o tú do úvahy prichádzajúcu možnosť, že by dovolací súd výhrady ministerky (obsahovo) posúdil v intenciách § 371 ods. 3 Tr. por., najvyšší súd musí v prvom rade uviesť, že sa nestotožňuje s právnym názorom vyjadreným v uznesení z 9. júna 2021, sp. zn. 3 Tdo 14/2021,
ktorého judikát R 120/2012 (o materiálnom, nie formálnom posudzovaní vymedzenia chýb dovolania) nie je aplikovateľný v prípade osobitných dovolacích dôvodov
2, ods. 3 Tr. por.
mienky tunajšieho senátu, len zo skutočnosti, že minister je popri dovolacích dôvodoch
1 Tr. por. oprávnený na podanie dovolania aj z dôvodov
ods. 2 a ods. 3, nemožno vyvodiť žiadne relevantné závery ohľadne vyhodnocovania námietok dovolateľa v kontexte § 374 Tr. por. a § 385 ods. 1 Tr. por. Neexistuje žiaden dôvod, prečo by všeobecné východiská týkajúce sa obsahu dovolania a viazanosti v ňom vytýkaných pochybení, ktoré sú aplikovateľné vo vzťahu k dovolacím dôvodom
1 Tr. por. nemali byť rovnako aplikované aj v prípade dôvodov
2, ods. 3 Tr. por. I napriek tomu ale tunajší súd dospel k záveru, že ministerkou popisované skutočnosti (týkajúce sa spôsobu spáchania trestného činu, postoja obvinených k trestnej činnosti, možnostiam ich nápravy, ich povesti a pod.) nie sú takého charakteru, že by v kontexte § 371 ods. 3 Tr. por. (interpretovaného v zmysle ods. 5) umožňovali učiniť záver, že konajúce súdy v podstatných okolnostiach nesprávne zistili skutkový stav (navyše so zásadným dopadom na postavenie obvinených). Z odôvodnenie napadnutých rozhodnutí plynie, že súdy nižšieho stupňa svoje úvahy o uložení trestu na samej dolnej hranici mimoriadne zníženej trestnej sadzby opreli [popri súdom prijatom vyhlásení o vine
1 písm. b) Tr. por.] o poľahčujúcu okolnosť
l) Tr. zák., o ďalšie „faktické správanie", ktorým obvinení prispeli k zisteniu a objasneniu skutku, ako aj o hodnotenie ústavu na výkon väzby,
ktorého sa správanie obvinených bez prístupu k alkoholickým nápojom vyvíjalo v žiaducom smere (s. 5 ods. 1 rozsudku, s. 7 ods. 3 - s. 9 ods. 2 uznesenia). Závery znaleckého posudku č. 6, 19/2019 (na ktoré ministerka poukazovala hlavne v rámci prvej časti dovolania, ale súvisia aj s ukladaným trestom) nesmerujú k odlišnému priebehu skutkového deja tak, ako si ho na podklade vyhlásenia o vine ustálili súdy (č. l. 182 a nasl.). Rovnako súdy reflektovali na trestnú minulosť obvinených, keď popri samotnom počte odsúdení skonštatovali, že obvinení boli naposledy vo výkone trestu odňatia slobody pred 12, resp. 20 rokmi, pričom niektoré z ich skorších odsúdení sú už toho času zahladené (s. 3 ods. 5 - ods. 6 rozsudku a s. 7 ods. 3 - ods. 5 uznesenia; č. l. 613, 617). V identickom význame (ako ministerka) súdy zreprodukovali závery znalcov ohľadne resocializačnej prognózy obvinených (s. 4 ods. 1, ods. 2 rozsudku, s. 4 ods. 2 - s. 5 ods. 1 uznesenia; č. l. 245 - 247, 273 - 275) a správy MsÚ P. A. W. ohľadne ich povesti (s. 4 ods. 5, ods. 6 rozsudku; č. l. 589 - 590). Za týchto okolností nemožno skonštatovať, že by súdy (v podstatných okolnostiach) nesprávne zistili skutkový stav. Azda vo vzťahu k poľahčujúcej okolnosti
4 Tr. zák. per analogiam nejde o trestnoprávnu duplicitu v zmysle § 38 ods. 1 Tr. zák.]. S tým potom súvisia výhrady ministerky, ktorá relativizovala podiel obvinených na zistení a objasnení skutku. Ak si obvineným L. popisované okolnosti vraždy (vo výpovedi z
n) Tr. zák.] zobrali do úvahy. Sumarizujúc uvedené, súdy dospeli k správnemu zisteniu skutkového stavu, ktorý len v intenciách § 34 a nasl. Tr. zák. odlišne právne vyhodnotili. To, že
názoru ministerky niektoré z popísaných skutočností pri ukladaní trestov precenili (vyhlásenie o vine, pomoc pri objasnení skutku, hodnotenie ústavu na výkon väzby) a iné zas podcenili (spôsob spáchania trestného činu, trestná minulosť páchateľov, ich povesť a možnosti nápravy), je otázkou právneho hodnotenia (inak správne) zisteného skutkového stavu; ide o otázku ne / primeranosti trestu, ktorý ale (sám osebe) nepredstavuje žiadny dovolací dôvod
por. Pokiaľ totiž nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste nepadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. (R 5/2011). Na základe týchto skutočností najvyšší súd dospel k záveru, že ministerkou predkladané námietky nenapĺňajú dovolacie dôvody
1 písm. h),
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.