názoru konajúceho súdu išlo v danom prípade o inominátnu zmluvu uzatvorenú
2 Obchodného zákonníka. Následne bolo celé dokazovanie, ako aj posudzovanie pravdivosti tvrdení strán a vnútornej logiky prezentovaného skutkového stavu podmienené bezformálnosťou uzatvorenej zmluvy, vyplývajúcou jednak zo zákona, ako aj z dohody zmluvných strán.
žalovanej nesúviseli s organizáciou svadby, ale sa týkali iných obchodov so žalobcom, faktúru č. 2010/22A žalovaná nikdy nevidela, ani neplatila. Žalovaná bola v priebehu konania opakovane vyzvaná na predloženie akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho existenciu iného obchodného vzťahu so žalobcom, predloženie reklamného materiálu agentúry žalovanej však
konajúceho súdu žiadnym spôsobom neprispelo k preukázaniu pravdivosti jej tvrdení. 5. Okresný súd zdôraznil, že v priebehu celého konania žalovaná spochybňovala autenticitu e-mailovej správy zo dňa 08.06.2010, ktorou mala žalobcovi navrhnúť fakturovanie s predmetom služby „poradenstvo a spolupráca pri organizovaní spoločenských akcií." Na preukázanie svojho tvrdenia prezentovala súdu oznámenie správcu domény EXO TECHNOLOGIES spol. s r.o., ktorý spravoval doménu žalovanej. Z tohto oznámenia však
konajúceho súdu nevyplýva, že predmetná správa zo dňa 08.06.2010 nebola nikdy poslaná zo strany žalovanej žalobcovi. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že odvolávanie sa na obchodné tajomstvo a absenciu súvislosti s prejednávanou vecou neobstojí pred súdom ako dôvod, pre ktorý si žalovaná nemôže riadne splniť svoju dôkaznú povinnosť. Preto pre túto časť procesnej obrany žalovanej
okresného súdu platí, že pokiaľ nepreukázala žiadnu skutočnosť, ktorá by dôveryhodne spochybnila súvislosť zálohových faktúr s organizáciou svadby, v tejto časti neuniesla svoje dôkazné bremeno. Napokon aj časové hľadisko vystavenia faktúr a zaplatenia, nasvedčuje tomu, že faktúry súviseli s organizáciou svadby tak, ako to pred súdom tvrdil žalobca. Komparáciou výpovedí žalobcu a žalovanej a ich posúdením vo vzájomnej súvislosti aj s ďalšími vykonanými dôkazmi súd prvej inštancie konštatoval, že výpoveď žalovanej nepôsobila v porovnaní s výpoveďou žalobcu dôveryhodne, a preto súd mal za preukázané, že zálohové faktúry súviseli so službami poskytovanými žalobcom v rámci organizácie svadby. 7. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal otázkou, či došlo medzi žalobcom a žalovanou k dohode o tom, že organizáciu svadby zabezpečí žalobca ako obchodná spoločnosť. Spornou zostala predovšetkým údajná ústna dohoda o tom, že svadba bude zabezpečovaná prostredníctvom obchodnej spoločnosti, keďže o existencii takejto dohody nevypovedal priamo žiaden dôkaz.
okresného súdu je nepravdepodobné, aby žalovaná opakovane platila niekoľko faktúr za služby spojené s organizáciou svadby na účet žalobcu, pokiaľ bola presvedčená o tom, že svadba je organizovaná fyzickou osobou - podnikateľom. Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou, ktorá spochybňovala tvrdenie žalovanej o tom, že v súvislosti so svadbou nikdy nejednala so žalobcom, je aj následná komunikácia medzi žalovanou a žalobcom pri vrátení faktúry č. 2010/26 a faktúry č. 2010/27, pričom tieto listiny boli výslovne adresované žalobcovi ako obchodnej spoločnosti. So žalobcom ako obchodnou spoločnosťou primárne konala samotná žalovaná, a toto konanie žalovanej považoval konajúci súd za smerodajné pre určenie obsahu vôle žalovanej.
okresného súdu podstatné zistiť, či nárok uplatňovaný v prejednávanej veci je dôvodný, či žalobca reálne poskytol plnenia vyúčtované vo faktúre č. 2010/26 a vo faktúre č. 2010/27 a či bolo plnenie poskytnuté v kvalite a množstve vymienenom žalovanou. Súd prvej inštancie uviedol, že v rámci celého priebehu konania žalovaná pred prvostupňovým súdom žiadnym spôsobom nespochybnila uplatňovaný nárok čo do jeho dôvodu a výšky. Svoju procesnú obranu postavila výhradne na námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na konanie. 10. Okresný súd zdôraznil, že skutočnosť, či uplatňovaný nárok zahŕňa len preukázane poskytnuté plnenia zo strany žalobcu, v kvalite prípadne množstve požadovanom žalovanou a v správne vyčíslenej výške, nebola pred súdom zo strany žalovanej nikdy sporovaná. Súd vykonával v priebehu celého konania aj v súvislosti s názorom odvolacieho súdu, vysloveným v jeho zrušujúcom uznesení, rozsiahle dokazovanie a stranám bol poskytnutý široký priestor na prezentáciu a preukázanie svojich tvrdení pred súdom. Keďže žalovaná uplatňovaný nárok nepoprela, postupoval okresný súd v zmysle § 151 ods. 1 C. s. p. a výšku neuhradenej pohľadávky považoval za nespornú a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovel. Výrok o trovách konania sa zakladá
1 a § 262 ods. 1 C. s. p.
ust. § 181 ods. 2 C. s. p., ktoré upravuje postup súdu na prvom pojednávaní, resp. pri predbežnom prejednaní sporu. 14. Odvolací súd zdôraznil, že okresnému súdu uložil povinnosť náležite zistiť skutkový stav, čo nesporne predpokladalo zaoberať sa aktívnou legitimáciou žalobcu, ako aj samotným nárokom. Žalovaná si musela byť týmto
odvolacieho súdu vedomá, že ak chce byť v spore úspešná, musí preukázať nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu, resp. že nárok žalobcu je nedôvodný. Zároveň považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že ak bola žalovaná toho názoru, že v prípade preukázania aktívnej legitimácie žalobcu je sporná aj samotná výška žalovanej sumy, nestačilo, aby uviedla všeobecné tvrdenie, že žalobkyňa dielo neprevzala, nedisponuje protokolom o odovzdaní a nebola schopná objektívne činnosti vykonať. 15. V tomto prípade
odvolacieho súdu nemožno považovať vyjadrenie žalovanej zo dňa 27.01.2012 za substancované popretie, keďže je všeobecné a týkalo sa spochybnenia činnosti žalobcu ako obchodnej spoločnosti, t.j. námietky aktívnej legitimácie. Taktiež nemožno považovať za účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu tvrdenie, že súd má preskúmať detailne položky a vytýčiť pojednávanie v rozsahu 10 hodín. Takéto tvrdenie bez popretia konkrétnych položiek a uvedenia, čo vlastne popiera, či dôvod, rozsah, kvalitu alebo cenu, možno jednoznačne
odvolacieho súdu označiť za nesubstancované tvrdenia, na ktoré nebolo potrebné prihliadať. Súd prvej inštancie teda dospel
odvolacieho súdu k správnemu záveru a postupoval správne, ak skonštatoval, že žalovaná nárok nepoprela, v dôsledku čoho nárok žalobcu možno považovať za nesporný. Odvolací súd dodal, že zo zvukového záznamu z pojednávania zo dňa 12.07.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie vyzval sporové strany, aby označili dôkazy, ktoré navrhujú vykonať a následne ich vyzval, aby vec zhrnuli. Žalovaná, resp. jej právny zástupca nenavrhol vykonať žiaden dôkazy, trval na námietke nedostatku aktívnej legitimácie a v rámci záverečnej reči uviedol, že právny vzťah bol uzavretý s fyzickou osobou.
odvolacieho súdu je nesporné, že žalovaná ako podnikateľka uzatvorila so žalobcom zmluvu ústnou formou, pričom predmet činnosti zahŕňal požiadavky žalovanej týkajúce sa organizácie svadby. Odvolací súd sa stotožnil aj s uplatnením výkladového pravidla, v zmysle ktorého je v prípade nejasností ohľadne obsahu zmluvy potrebné vykladať zmluvu vo svetle zásady ochrany dobrej viery, teda tak, aby bola chránená dobromyseľnosť toho komu bol právny úkon určený. Zo správania strán sporu pred začatím súdneho konania nevyplývalo, že by žalovaná namietala existenciu zmluvného vzťahu so žalobcom ako obchodnou spoločnosťou. Odvolací súd zároveň nesúhlasil s názorom žalovanej, že zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno podradiť pod príkaznú zmluvu
18. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie, ako vo výroku vecne správny potvrdil a o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
2 v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p. 19. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (č. l. 604 spisu), prípustnosť ktorého odôvodnila § 420 písm. f/ C. s. p. teda, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
žalovanej ďalej napadnuté rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, pričom rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.). 20. Žalovaná v podanom dovolaní poukázala na skutkové okolnosti prejednávaného sporu a uviedla, že počas konania pred súdom prvej inštancie jednotlivé položky, z ktorých žalovaná suma vyplývala opakovane spochybňovala (viď podkapitolu D2 odvolania), no súd prvej inštancie tieto skutočnosti aj napriek sporovaniu týchto skutočností mal nelogicky vyhodnotiť ako nesporné vychádzajúc z ustanovenia § 186 ods. 2 C. s. p. Takýto postup považuje dovolateľka za nesprávny, nakoľko námietky strany sporu za žiadnych okolností nie je možné vyhodnotiť ako zhodné tvrdenia. Takýto postup by odporoval základným pravidlám formálnej logiky. Súd prvej inštancie a ani odvolací súd si tak v konaní
žalovanej neoverili, ktoré tvrdenia strán sporu je skutočne možné považovať za nesporné a ktoré nie. V dôsledku uvedeného následne vo veci konajúce súdy mali poprieť vznesené námietky v konaní bez toho, aby k tomu bol daný akýkoľvek relevantný dôvod. Týmto má žalovaná za to, že jej bolo znemožnené uskutočňovať jej patriace procesné právo žiadať od žalobcu predloženie dôkazov za účelom preukázania sporných tvrdení, čím došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Zároveň žalovaná uviedla, že celková spornosť veci (ako aj absencia zhodných tvrdení medzi stranami sporu) vyplýva už zo samotnej žaloby a jej príloh vyjadrujúcich reklamácie poskytnutých služieb.
dovolateľky väčšina a hlavná podstata skutkovej argumentácie prezentovanej v súdnom konaní bola prezentovaná ešte počas účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na túto skutočnosť dovolateľka nemohla vedieť, že ak sa súd prvej inštancie nestotožní s jej námietkou k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu, nedá jej na základe ustanovení o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania absolútne žiaden priestor ďalej argumentovať k jednotlivým položkám, z ktorých vyplývala žalovaná suma a že tvrdenia strán sporu v tejto časti vyhodnotí súd ako zhodné a vydá prekvapivé súdne rozhodnutie. Týmto má dovolateľka za to, že konajúce súdy použili ustanovenia Civilného sporového poriadku vyslovene v jej neprospech v rozpore s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C. s. p. o popretí skutkových tvrdení protistrany a o sudcovskej koncentrácii. Takéto použitie dotknutého ustanovenia je retroaktívnym, kedy mal súd v prípade prezentácie nedostatočne substancovaných tvrdení niektorých zo strán sporu využiť možnosť
2 C. s. p. a vyzvať strany sporu o ďalšie skutkové tvrdenia. Takéto odopretie uskutočňovania procesných práv vzhľadom na dôležitosť týchto práv dosahuje takú intenzitu, že bezpochyby smerovalo až k tomu, že
názoru dovolateľky došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. 23. Žalovaná ďalej zastáva názor, že ak by vo veci konajúce súdy prejednávanú vec po správnosti posúdili aj v zmysle základných princípov Civilného sporového poriadku, konkrétne jeho čl. 11 ods. 3, mohli by vo veci dospieť k celkom iným právnym záverom, ako sú závery obsiahnuté v rozsudku okresného súdu a v napadnutom rozhodnutí.
dovolateľky ani súd prvej inštancie a ani odvolací súd týmto spôsobom nekonali, na základe čoho je ich postup vo veci nevyhnutné označiť ako nesprávny, ktorým malo byť porušené jej právo na spravodlivý proces v podobe neprimeraného znevýhodnenia žalovanej oproti osobe žalobcu. 24. Ďalšou procesnou vadou bola
dovolateľky tá, že konajúce súdy neprihliadli na opakované zmeny žaloby nielen ohľadom subjektu vstupujúceho do zmluvného vzťahu, ale aj ohľadom hmotnoprávneho postavenia žalobcu na základe štyroch rôznych skutkových tvrdení. Žalobca v rámci zmien síce nemenil žalobný petit, menil však skutočnosti pre ním uplatnený nárok. Pasivita súdu prvej inštancie ohľadom zmeny žaloby viedla k tomu, že žalovaná k veci počas súdneho konania nemohla relevantne reagovať a argumentáciu žalobcu popierať a spochybňovať, nakoľko nedošlo k vydaniu rozhodnutia o zmene žaloby. Následne došlo k vydaniu prekvapivého súdneho rozhodnutia vo veci samej. 25. Dovolateľka v podanom dovolaní poukázala aj na to, že odvolací súd neakceptoval jej skutkové tvrdenia ohľadom toho, že medzi ňou a žalobcom existoval aj iný zmluvný vzťah než ten, ktorého sa malo súdne konanie týkať, v rámci ktorého došlo aj k úhrade viacerých zálohových faktúr. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie bude musieť žalovaná preukázať to, že sporné platby, ktoré
ich obsahu neboli platbami zálohovými sa netýkali organizovanej svadby, čo malo mať vplyv aj na konečné právne závery o tom, či bol žalobca vo veci aktívne vecne legitimovaný alebo nie. Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku, na rozdiel od súčasných ustanovení Civilného sporového poriadku, však takéto presuny dôkazného bremena neumožňovali. Práve naopak, platila zásada,
ktorej bol žalobou uplatnený nárok povinný preukázať žalobca, ktorý tým pádom niesol dôkazné bremeno. Vyššie opísaný postoj odvolacieho súdu, ktorý bol súd prvej inštancie následne povinný rešpektovať, tak nie je možné
dovolateľky označiť inak, ako postup svojvoľný a v rozpore s vtedy účinným procesným kódexom. Týmto postupom bolo žalovanej zo strany odvolacieho súdu prakticky znemožnené preukázať skutočnosti, ktoré
jeho názoru mala preukazovať, čím došlo
dovolateľky k nezákonnému vytvoreniu fikcie dôvodnosti žaloby, nakoľko takto vytvorený nezákonný stav nemohol viesť k jej úspechu v súdnom konaní. Tento postup bol pritom namietnutý aj počas samotného súdneho konania s dôrazom na skutočnosť, že bola vyzvaná na preukázanie neexistencie právnej skutočnosti, čo súdna prax ani nepripúšťa. 26. K dovolaciemu dôvodu vyvodeného
1 písm. a/ C. s. p. žalovaná uviedla, že ak by aj so žalobcom hypoteticky mienila vstúpiť do nejakého zmluvného vzťahu (čo však odmieta), tento zmluvný vzťah platne nemohol vzniknúť, pretože niesol vážne nedostatky čo do jeho určitosti a zrozumiteľnosti v dôsledku absentujúcich náležitostí prejavu vyžadovaných priamo zákonom. Za tieto nedostatky považuje absenciu základných náležitosti zmluvy ohľadom predmetu zmluvy, zmluvných strán, ceny. 27. Dovolateľka je názoru, že úlohou žalobcu (resp. FO - podnikateľa) nebolo organizovať všetky záležitosti súvisiace so svadbou, čo protistrana v priebehu súdneho konania aj potvrdila. Túto skutočnosť potvrdzuje aj to, že v návrhu predbežnej kalkulácie ceny, ktorý žalovaná obdržala od FO - podnikateľa sa uvádza suma vo výške 1.139,40 EUR, čo v žiadnom prípade nemohla byť suma za organizáciu celej svadby. Zmluva tak niesla nedostatky vo vzťahu k neurčitosti a nezrozumiteľnosti hneď v jej predmete, čo je jedna z najdôležitejších častí každej zmluvy. Neurčitosť a nezrozumiteľnosť sa týkala aj zmluvných strán, kedy organizácia svadby bola objednaná z pozície fyzickej osoby - podnikateľa, vystupujúcej pod obchodným menom Ing. Natália Kacinová - QUEEN OF SLOVAKIA AGENCY, no viaceré dokumenty (napr. dodací list a rozpočet pre objednávateľa boli vystavené na fyzické osoby J. G. a Z. G., čiže na úplne iné subjekty než ako bola osoba objednávateľa. Z údajne konkludentne uzavretej zmluvy napokon nevyplýva ani spôsob určenia ceny za poskytnuté služby (čí pôjde o paušálny spôsob úhrady alebo o detailné vyčíslenie za každú jednu poskytnutú službu), kedy
žalovanej dochádzalo k svojvoľnému navyšovaniu ceny až na sumu 3.968,- EUR, oproti sume 1.139,40 EUR.
žalobcu nimi žalovaná pomerne rozsiahlo opisuje údajné pochybenia konajúcich súdov, ktorými však nedokáže dôveryhodne vyvrátiť jej obranu zameranú na argumentáciu spochybnenia aktívnej legitimácie žalobcu. Žalobca je názoru, že nesplnenie povinnosti tvrdiť, resp. uviesť tvrdenia z hľadiska ich kvality malo pre stranu procesnoprávny dôsledok v podobe neúspechu v spore. V ostatnej časti vyjadrenia k dovolaniu poukázal žalobca na pohľad, ktorým on sám vníma skutkové okolnosti daného prípadu s odkazom na nezrozumiteľnosť podaného dovolania. Žalobca preto dovolaciemu súdu navrhol, aby dovolanie žalovanej v celom rozsahu odmietol ako nedôvodné s tým, že jej uloží povinnosť náhrady trov dovolacieho konania.
ustanovenia § 419 C. s. p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C. s. p. Otázka posúdenia, či sú alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu. V tejto súvislosti osobitne platí, že len dovolací súd bude rozhodovať o naplnení predpokladov prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 C. s. p. (rovnako aj I. ÚS 438/2017). 34. Dovolateľka vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania
f/ C. s. p., keďže má za to, že postupom odvolacieho súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je ďalej odôvodnené tým, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p.) 35.
p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak:
p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 C. s. p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 C. s. p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 C. s. p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 37. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 C. s. p. oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 38.
p., dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 39.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 40.
1 C. s. p., dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 41. Dovolací súd ďalej uvádza, že právnou otázkou, ktorá je rozhodujúca pre splnenie zákonnej podmienky prípustnosti dovolania
1 C. s. p., sa rozumie otázka hmotnoprávna - ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine - ako aj otázka procesnoprávna, ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení. Zároveň právnu otázku (od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu) je potrebné koncipovať jednak spôsobom uvedeným v ustanovení § 432 ods. 2 C. s. p., no zároveň aj dostatočne všeobecným spôsobom tak, aby vôbec bolo možné konštatovať, že vo vzťahu ku konkrétnej otázke skutočne existuje alebo neexistuje ustálená/rozdielna rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Tento záver vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 15. apríla 2020, sp. zn. III. ÚS 123/2020,
ktorého už zo samotného znenia § 421 C. s. p. je možné vyvodiť, že vzhľadom na skutočnosť, že od vymedzenia právnej otázky sa odvíja dovolací prieskum, a to v rozsahu, či sa od nej odvolací súd v rámci jej vyriešenia odklonil, riešil ju rozdielne alebo ju ešte neriešil, je pri jej formulácii nevyhnutný predpoklad jej „zovšeobecnenia". 42. Pokiaľ v dovolaní vymedzená otázka, ktorú má
dovolateľa posudzovať dovolací súd, predstavuje skutkovú otázku, nie je splnená zákonná podmienka prípustnosti dovolania uvedená v ustanovení § 421 ods. 1 C. s. p. a takúto otázku nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť.
f/ C. s. p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom dovolací dôvod (§ 420 alebo § 421 C. s. p. v spojení s § 431 ods. 1 C. s. p. a § 432 ods. 1 C. s. p.).
nesprávneho právneho posúdenia, pretože absencia podstatných náležitostí „neurčitého" zmluvného vzťahu môže byť predmetom len konkrétneho jedného sporového konania, z čoho je zrejmé, že takáto otázka nemôže byť predmetom skoršej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Z tohto dôvodu, nemôže dovolací súd uskutočniť meritórny dovolací prieskum napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu. 49. Dovolací súd taktiež konštatuje, že záver o neprípustnosti dovolania
1 C. s. p. pri riešení tzv. skutkových otázok zaujal už vo svojich skorších rozhodnutiach (v podrobnostiach viď aj 1Obdo/47/2017, 4Obdo/45/2017 a 5Obdo/22/2017), zotrváva na ňom a nevidí dôvod, aby sa od neho v rozhodovanej veci odklonil.
p., pretože ide o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa konanie v danom procesnom štádiu končí. 53. V posudzovanom prípade dovolateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 420 písm. f/ C. s. p.,
ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 54. Túto vadu videla dovolateľka v tom, že konajúce súdy si vôbec neoverili, ktoré tvrdenia strán sporu je skutočne možné považovať za nesporné a ktoré nie. Z uvedeného dôvodu konajúce súdy založili svoje rozhodnutia na „zhodných tvrdeniach", hoci
žalovanej je spornosť veci (ako aj absencia zhodných tvrdení medzi stranami sporu) zrejmá už zo samotnej žaloby a jej príloh vyjadrujúcich reklamácie poskytnutých služieb. Takýto postup súdov je
dovolateľky v rozpore nielen so základným princípom Civilného sporového poriadku v podobe neprimeraného znevýhodnenia žalovanej, ale aj v rozpore s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C. s. p. o popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii, nakoľko sa konanie začalo ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Uvedený nedostatok sa týka aj presunu dôkazného bremena na žalovanú, ktorý však Občiansky súdny poriadok neumožňoval. Procesná vada vzhliadnutá
f/ C. s. p. je
dovolateľky daná aj tým, že odkazom odvolacieho súdu na jej záverečnú reč spochybňujúcu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu a nie nárok samotný, nemožno izolovať jej skutkovú argumentáciu prezentovanú počas celého súdneho konania. 55.
2 C. s. p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 56.
1 C. s. p. strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (skutkové tvrdenia). 57.
1 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (popretie skutkových tvrdení protistrany). 58. Sudcovská koncentrácia konania je upravená v ustanovení § 153 C. s. p., kedy
1 C. s. p. sú strany povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu (ods. 2). Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej (ods. 3). 59.
vety prvej § 186 ods. 2 C. s. p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. 60.
1 O. s. p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. 61.
3 O. s. p. ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
ustanovenia § 470 ods. 2 C. s. p., že sa popretie skutkových tvrdení protistrany
1 C. s. p. a sudcovská koncentrácia konania
1 C. s. p. neuplatní v konaniach začatých za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ by to bolo v neprospech strany, dovolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore nedošlo k nesprávnej aplikácii tohto prechodného ustanovenia tak, ako to v podanom dovolaní uvádza dovolateľka. Nedošlo ani k odopretiu uskutočnenia jej procesných práv v podobe výzvy zo strany súdu na ďalšie skutkové tvrdenia v dôsledku prezentácie nedostatočne substancovaných tvrdení žalovanou. 64. Dovolací súd uvádza, že cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle úpravy
Civilného sporového poriadku majú strany povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu s tým, že porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu. Ide o úpravu prevzatú z Občianskeho súdneho poriadku, kedy povinnosť označiť dôkazy sa vzťahovala na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom (stranou) v opačnom procesnom postavení než je účastník (strana), ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
ktorého súd vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán sporu.
odvolacieho súdu tie, ktoré žalovaná uviedla vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2012 (č. l. 90 spisu) ohľadom námietky aktívnej legitimácie žalobcu ako obchodnej spoločnosti. Týmto tvrdením
odvolacieho súdu žalovaná nepoprela dôvod, rozsah, kvalitu alebo cenu, resp. skutkové tvrdenia žalobcu čo do dôvodu a výšky uplatneného nároku. Preto odvolací súd nesúhlasil s námietkou žalovanej, že došlo k porušeniu aplikácie ust. § 186 ods. 2 C. s. p., kedy mal okresný súd sporné - nezhodné tvrdenia strán sporu vyhodnotiť ako nesporné a na jeho základe rozhodnúť. Aj odvolací súd uzavrel, že žalovanej nepopreté skutkové tvrdenia žalobcu je potrebné vyhodnotiť ako tvrdenia medzi stranami nesporné. 68. Dovolací súd pre úplnosť zdôrazňuje, že nesplnenie dôkaznej povinnosti (označenia dôkazov, povinnosti tvrdenia) prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo zisteného skutkového základu z dostupných dôkazov, kedy nedostatočné splnenie dôkaznej povinnosti ja na ťarchu tej strany, ktorá si svoju dôkaznú povinnosť nesplnila riadne, prípadne vôbec. Ako je uvedené vyššie, nesplnenie dôkaznej povinnosti je sankcionované procesným neúspechom menej aktívnej strany za účinnosti oboch procesných kódexov, čím nemohlo ani v prejednávanom prípade dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovanej tým, ak konajúce súdy dospeli k záveru, že žalobcom uplatnený nárok žalovaná svojou obranou nespochybnila čo do dôvodu a jeho výšky. Takýto postup konajúcich súdov nie je možné označiť za postup v rozpore s prechodným ustanovením § 470 ods. 2 C. s. p., ktorým by bola pasivita žalovanej týkajúca sa rozporovania uplatneného nároku čo do dôvodu a výšky, vyhodnotená v rozpore so zásadami dôkaznej povinnosti obsiahnutej aj v skoršom procesnom kódexe Občianskeho súdneho poriadku. Nie je možné preto prisvedčiť takej dovolacej námietke žalovanej, ktorou by sa jej procesná pasivita popierania nároku čo do dôvodu a výšky v súdnom konaní, dala označiť za zmenu pravidiel dokazovania oproti skoršej úprave Občianskeho súdneho poriadku, resp. s retroaktívnym účinkom pravidiel dokazovania
zásad Civilného sporového poriadku. Obrane žalovanej spočívajúcej v námietke aktívnej legitimácii žalobcu, hoci súd prvej inštancie prijal záver o aktívnej legitimácii žalobcu, by nemohol súd prejednávajúci tento spor priznať právne účinky, či už by sa konanie riadilo ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku, alebo ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Týmto nie je možné vyhodnotiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu ako ani prekvapivé, čím nie je dôvodná ani táto dovolacia námietka žalovanej, pretože svoju obranu mohla v dostatočnom časovom priestore prispôsobiť aj na spochybnenie nároku uplatneného žalobcom čo do jeho dôvodu aj výšky.
f/ C. s. p. a § 421 ods. 1 písm. a/ C. s. p. nie je procesne daná, preto jej dovolanie
c/ C. s. p., odmietol.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.