461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov /ďalej len „zákon o sociálnom poistení“/ odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok s odôvodnením, že
záverov posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky vo Vranove nad Topľou z
1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.
8 prvej vety zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú
odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak 3 7So/70/2011 závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení pri stavoch po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavoch po úraze chrbtice s miernym reziduálnym funkčným nálezom, je percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená na 10 % - 20 %. Z citovaných ustanovení zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pre vznik nároku na invalidný dôchodok je potrebné okrem získania potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia aj splnenie zdravotnej podmienky, ktorá spočíva v takom dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach sociálneho poistenia je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia, a to tak na účely správneho, ako aj na účely súdneho konania (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení). Z posudkového spisu vyplýva, že zdravotný stav navrhovateľky posudzovala 26. mája 2010 MUDr. E. P., posudková lekárka sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky so sídlom vo Vranove nad Topľou so záverom, že navrhovateľka nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Po vlastnom vyšetrení navrhovateľky posudkovou lekárkou a po zohľadnení výsledkov jej odborných vyšetrení, ako aj po zohľadnení obsahu pripojenej zdravotnej dokumentácie zistila, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu
kapitoly XV odd. E pol. 4 písm. a) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 20 %, teda na hornej hranici z daného percentuálneho rozpätia 10 % - 20 %. Zvýšenie percentuálnej miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nebolo priznané, lebo ostatné ochorenia nie sú závažné a nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V rámci konania o opravnom prostriedku zdravotný stav navrhovateľky opakovane posudzovala MUDr. E. P. a z jej odborného posudku z
kapitoly XV, oddiel E, položka 4, písmena a), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 %. Z predmetného posudku vyplýva, že pooperačný funkčný nález je zlepšený, pre pretrvávajúce subjektívne udávané bolesti bolo indikované MRI vyšetrenie C chrbtice, ktoré vylúčilo známky recidívy v celom rozsahu krčnej chrbtice bez vyklenutia medzistavcovej platničky, neprítomný ani tlak na miechu a nervové korene. Následne pre udávané bolesti aj v driekovej oblasti bolo indikované MRI vyšetrenie driekovej chrbtice s nálezom ľahkých degeneratívnych zmien. Ďalej poukázala na aktuálny objektívny neurologický nález s ľahkou funkčnou poruchou chrbtice bez známok dráždenia nervov a svalov. Taktiež posúdila tráviace ťažkosti navrhovateľky, ktoré sú však bez závažného ochorenia zo strany tráviaceho systému. Uvedené ochorenia preto považovala za posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované a nespĺňajúce kritéria na vznik invalidity. Pre potreby súdneho konania
1 zákona o sociálnom poistení, lebo z vykonaného šetrenia a z pripojenej zdravotnej dokumentácie nevyplýva, že navrhovateľka má pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav zníženú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 %, a preto zdravotnú podmienku pre vznik nároku na invalidný dôchodok nesplnila. 5 7So/70/2011 Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni a osobnej nezaujatosti nemal súd dôvody pochybovať. Navrhovateľka ani v odvolacom konaní neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov a ani zo zisteného skutkového stavu nevyplýva nesprávnosť predmetných posudkových záverov. Ak by však v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľky v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľka opätovne požiadať odporkyňu o preskúmanie zdravotného stavu a o prehodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a aj o priznanie invalidného dôchodku. Odvolací súd preto rovnako, ako súd prvého stupňa, dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou, zodpovedajúcou zákonu. Navrhovateľka v odvolacom konaní neuviedla také nové skutočnosti, ktoré by prijatý záver o jej invalidite spochybnili alebo vyvrátili. Po preskúmaní napadnutého rozsudku odvolací súd považoval závery krajského súdu za správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním, preto napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny
Odvolací súd
1 OSP v spojení s § 224 ods. 1 OSP nepriznal navrhovateľke náhradu trov, pretože nebola v odvolacom konaní úspešná. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2012 JUDr. Elena Závadská, v.r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia : Mária Kráľová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.