názoru súdu uprednostnila svoje záujmy pred záujmami maloletých detí. Pokiaľ matka poukazovala na to, aký blízky vzťah k nej majú deti, ako ju potrebujú, negatívne sa vyjadrovali o prostredí vo Švajčiarsku, okresný súd zdôraznil, že ako potom mohla zanechať svoje deti na tak dlhé obdobie, navyše u otca, ktorému vyčítala jeho pracovné zaneprázdnenie a celkový citový chlad. Súd poukázal aj na spôsob, akým došlo k tomu, že deti neodišli po prázdninách do Švajčiarska a ostali na Slovensku, svojvoľne bez konzultácie s otcom i bez oznámenia vtedy maloletej T.. Otec je stabilnejší ako matka, dokáže podriadiť svoje osobné záujmy záujmom maloletých detí a hlavne na rozdiel od matky, má
názoru súdu vyvážený vzťah ku všetkým trom deťom. Súd bral do úvahy aj súrodenecké väzby, pričom zverenie maloletých chlapcov do osobnej starostlivosti matky, by tieto väzby závažným spôsobom narušilo, resp. zhoršilo už doterajší stav, ktorý vznikol v dôsledku jej konania. Matka je nestabilná, ak bola schopná opustiť 3 deti (zrejme kvôli inému mužovi), je otázne, ako sa bude správať v budúcnosti. Súd bol toho názoru, že napriek svojmu pracovnému zaradeniu je otec tým rodičom, ktorý dokáže lepšie zabezpečiť potreby maloletých detí, dokáže ich záujmy uprednostniť pred svojimi záujmami a z tohto dôvodu zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti otca. Vzal pritom do úvahy súrodenecké väzby, ktoré by v prípade vyhovenia návrhu matky boli pretrhnuté. Súd nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom, ktorý navrhovala matka, nakoľko vykonané dôkazy boli
jeho názoru postačujúce na úplné zistenie skutkového stavu a znalecké dokazovanie sa tak javilo ako neúčelné a nehospodárne, naviac predlžujúce neistotu maloletých detí.
CSP zmenil napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o zverení maloletých detí M. Q. Q. tak, že ich zveril do osobnej starostlivosti matky. Po komplexnom vyhodnotení všetkých okolností prejednávanej veci a doplnení dokazovania v odvolacom konaní (§ 384 ods. 3 CSP), odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávnemu právnemu záveru a námietky matky uvedené v odvolaní proti napadnutému rozsudku považoval za dôvodné. Posúdenie celej rodinnej situácie, okolnosti súvisiace s ukončením spolužitia rodičov, nespolupráca rodičov, v dôsledku ktorej došlo k rozdeleniu maloletých detí, nemôžu byť na ujmu maloletých, keď odvolací súd musí vychádzať zo stavu v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia (§ 217 ods. 1 CSP). Uviedol, že v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti je potrebné primárne prihliadať na prvoradý a najlepší záujem dieťaťa a jeho ochranu. Pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do starostlivosti rodiča je potrebné zisťovať názor dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka, rešpektovať jeho právo vyjadriť sa samostatne a slobodne, byť vypočuté a jeho názoru venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku a rozumovej vyspelosti. Odvolací súd vyhodnocoval a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj názor maloletých detí M. Q. Q., ktorí sú vo veku, kedy dokážu vyjadriť svoje predstavy (ust. § 43 Zákona o rodine). Poukázal aj na viaceré výpovede maloletých synov, ktoré väčšinou vyjadrovali ich názor ostať na Slovensku. Rovnako jasné a zrozumiteľné bolo i vyjadrenie maloletého Q., jeho želanie bývať s bratom a matkou na Slovensku, ktorý v túžbe vyrastať s M. nevidel prekážku ani v zmene školy počas školského roka. Napriek vytvorenému citovému putu medzi súrodencami, pri riešení právnej otázky zachovania súrodeneckých väzieb pri rozhodovaní o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, nebolo možné zohľadniť argumenty otca, pretože nastavenie a fungovanie rodiny sa prirodzene odvíja aj od veku súrodencov, keď maloletí Q. Q. M. sú si vedomí toho, že ich staršia sestra T. má záujem pokračovať v štúdiu vo Švajčiarsku, aj v prípade návratu otca na Slovensko. Zachovanie väzieb medzi súrodencami je významným a dôležitým aspektom pre zdravý vývin maloletých deti do budúcna, avšak v danom prípade, vzhľadom na vek T., jej kontakt s bratmi bude záležať od jej rozhodnutia, možností a pobytu v tej ktorej krajine. Na otcom vyslovené pochybnosti týkajúce sa nesprávneho načasovania zisťovania názoru maloletých detí dňa 30.12.2020, t. j. po vianočných sviatkoch strávených maloletým M. Q. Q. s matkou, odvolací súd uviedol, že výsluch maloletých bol prispôsobený ich prázdninovému pobytu na Slovensku, pričom maloletý Q. mal vo vyjadrení možnosť vychádzať z výchovného prostredia u otca, v ktorom sa nachádza od apríla 2019, preto autenticita jeho názoru nie je ovplyvnená krátkym pobytom u matky. V prípade staršieho brata M. odvolací súd poukázal na jeho nemenné stanovisko odzrkadľujúce spokojnosť s pobytom a prostredím na Slovensku. Je pravdou, že maloletý Q. pôsobil pri pohovore smutne, ale rozprával zrozumiteľne a jednoznačne bez náznaku rozrušenia, v dôsledku ktorého by bolo potrebné jeho výsluch prerušiť. O spôsobe vystupovania maloletých detí počas výsluchu na odvolacom súde svedčilo aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil, že deti pôsobili pri výsluchu sústredene a svoj názor vyjadrili pokojne. Odvolací súd spomenul aj odchod matky od detí a nerešpektovanie súdnych rozhodnutí, pričom v čase vyhlásenia rozsudku už tento aspekt nemohol zohľadňovať a musel vychádzať z aktuálneho stavu, vývoja rodinnej situácie a pomerov detí. Ani dôvody manželskej krízy a rozpadu rodiny
odvolacieho súdu aktuálne nediskvalifikujú matku, ktorá je rovnako ako otec, kompetentný rodič. Z obsahu spisu nevyplýva, že by bolo možné uzavrieť, že otec disponuje kvalitnejšími rodičovskými kompetenciami ako matka, pričom obaja rodičia majú rovnaké väzby s maloletými. Odvolací súd bol názoru, že na strane oboch rodičov došlo k zlyhaniu. Rodičom dal do pozornosti, že návratom otca na Slovensko dôjde k novým okolnostiam, ktoré vytvoria priestor pre ich možnú dohodu v otázke zmeny zverenia, resp. širšej úprave styku s maloletými. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal otec maloletých dovolanie z dôvodov uvedených v § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku navrhujúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie alebo zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdí. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
f/ CSP otec maloletých (ďalej aj „dovolateľ“) namietal nesprávny procesný postup odvolacieho súdu, ktorý mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uviedol, že odvolací súd napriek konštatovaniu o nesprávnych skutkových zisteniach, dokazovanie nezopakoval, ale dokazovanie iba doplnil o výsluch. Tento postup
dovolateľa bol nesprávny a z hľadiska zachovania procesných práv účastníkov konania bolo potrebné dokazovanie opakovať. Doplnil, že na nijakom mieste rozsudku krajského súdu nie je vysvetlené, v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia okresného súdu. Napadnuté rozhodnutie považoval otec maloletých ďalej za prekvapivé, pretože sa nemohol vyjadriť k údajnému odlišnému právnemu názoru, ktorý viedol k zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie. Ďalším dôvodom prípustnosti a dôvodnosti dovolania bola nepreskúmateľnosť, zmätočnosť, arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatok dôvodov v ňom uvedených. S poukazom na judikatúru najvyššieho súdu uviedol, že zmeňujúce rozhodnutie musí znášať vyššie kritériá.
dovolateľa v rozhodnutí odvolacieho súdu absentuje právne posúdenie veci, právne závery, ani neuvádza v čom spočívajú nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne závery súdu prvej inštancie. Nezaoberal sa analýzou osobností otca a matky, z toho vyplývajúcimi ich rodičovskými kompetenciami, pričom poukázal na skutočnosť, že odvolací súd neuviedol, čo má rovnakými rodičovskými kompetenciami rodičov na mysli a na základe akých podkladov tento svoj názor vybudoval. Odvolací súd sa
otca dostatočne nevysporiadal ani s porušovaním neodkladných opatrení zo strany matky, a inými námietkami otca, napr. s načasovaním výsluchu maloletých, ani neuviedol, prečo na tieto skutočnosti neprihliadol. Napokon poukázal na extrémny rozpor medzi vykonaným dokazovaním a zisteným skutkovým stavom.
1 Civilného mimosporového poriadku na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 7. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana (účastník konania) zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné. 8.
CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 9. Dovolanie prípustné
CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní. 10. Dovolateľ - otec maloletých poukazoval na skutočnosti, že konanie je postihnuté vadou konania v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Vychádzajúc z obsahu dovolania (§ 124 ods. 1 CSP) najvyšší súd ustálil, že
názoru dovolateľa, k zásahu do jeho práva na spravodlivý proces došlo postupom odvolacieho súdu vo viacerých smeroch: a/ odvolací súd nesprávne procesne postupoval v súvislosti s dokazovaním pred odvolacím súdom, b/ odvolací súd porušil zákaz prekvapivých rozhodnutí; c/ odvolací súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie najmä pokiaľ ide o zverenie maloletých synov matke.
ustanovenia § 68 CMP odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné. Odhliadnuc od osobitostí, ako je napríklad systém úplnej apelácie v odvolacom konaní
CMP, treba citované ustanovenie považovať za normu, ktorá upravuje dokazovanie v odvolacom konaní v mimosporových civilných súdnych konaniach. Ustanovenie § 384 ods. 1 CSP, na ktoré poukazuje dovolateľ, platí v mimosporovom konaní len subsidiárne (pozri § 2 ods. 1 CMP), teda pokiaľ ustanovenia CMP neustanovujú inak.
názoru dovolacieho súdu v tomto prípade ustanovenie § 68 CMP dostatočne upravuje a (v súlade s úmyslom zákonodarcu a účelom zákona) poskytuje relatívne široký a voľný priestor odvolaciemu súdu v mimosporovom konaní na zistenie skutočného stavu. Rozdiel spočíva v tom, že pri mimosporovom konaní je úlohou súdu zistiť skutočný stav veci (princíp materiálnej pravdy) a nie skutkový stav ako je to pri konaní
CSP (princíp formálnej pravdy). Zákonný rámec pri dokazovaní na odvolacom súde teda
dovolacieho súdu dostatočne upravuje ustanovenie § 68 CMP, v zmysle ktorého aj odvolací súd postupoval, a nemohol preto svojím postupom pri dokazovaní spôsobiť vadu
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Odvolaciemu súdu je síce možno vytknúť nie úplne zmysluplný poukaz na ustanovenie § 384 ods. 3 CSP, ale tento nedostatok nie je takým porušením procesných ustanovení, ktoré by samo osebe navodilo potrebu zrušenia napadnutého rozhodnutia. 12.
ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a tiež právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. 14.2.
ustanovenia § 43 ods. 1 zákona o rodine maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
p. odvolací súd nahrádza svojím rozhodnutím rozhodnutie súdu prvého stupňa. Jeho zmeňujúce rozhodnutie musí preto obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie (výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku). V odôvodnení svojho rozhodnutia sa preto odvolací súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Účelom odôvodnenia je preukázať správnosť rozsudku a umožniť kontrolu správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Len takéto rozhodnutie možno označiť za plne preskúmateľné. 20.2. Chýbajúca odpoveď na vyššie uvedené otázky, vyplývajúce aj z ustanovenia § 24 ods. 4 zákona o rodine sa tak nutne musela prejaviť ako nedostatok zásadného vysvetlenia dôvodov podstatných pre rozhodnutie v prejednávanej veci. Je potrebné pripomenúť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je súd povinný zistiť skutočný stav veci a vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci (§ 35 a § 36 CMP). Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Dovolací súd dospel k záveru, že otec dôvodne namietal nepreskúmateľnosť (arbitrárnosť) rozsudku odvolacieho súdu. Z dôvodov uvedených vyššie dospel najvyšší súd k záveru, že dovolanie
f/ CSP je procesne prípustné a vyvolalo účinok umožňujúci uskutočnenie meritórneho prieskumu. 21. Ak je dovolanie dôvodné, dovolací súd napadnuté rozhodnutie zruší (§ 449 ods. 1 CSP). Ak dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie, môže
povahy veci vrátiť vec odvolaciemu súdu alebo súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, zastaviť konanie, prípadne postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci patrí (§ 450 CSP). Najvyšší súd v súlade s týmito ustanoveniami napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 449 ods. 1 CSP), a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.