veľkosti ich podielov, kedy by prichádzalo do úvahy uloženie povinnosti sprístupniť takto vymedzený rozsah vecí a jeho nerušené užívanie z dôvodu materiálnej vykonateľnosti rozhodnutia súdu. Z uvedených dôvodov súd zamietol žalobu týkajúcu sa sprístupnenia a užívania nehnuteľností patriacich do podielového spoluvlastníctva strán sporu. 1.3. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí, ktorých sprístupnenia a užívania sa podanou žalobou domáha, ako ani to, že uvedené veci sa nachádzajú práve v nehnuteľnostiach patriacich do podielového spoluvlastníctva sporových strán. Predmetnú nehnuteľnosť užíva žalovaná, a teda užíva aj veci vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Uvedené je zrejmé aj z toho, že v priebehu konania žalovaná vyzvala žalobcu, aby si uvedené hnuteľné veci prevzal, teda je ochotná mu ich vydať. Žalobca sa však žalobou nedomáha vydania hnuteľných vecí v jeho výlučnom vlastníctve, ale ako podielový spoluvlastník nehnuteľností, ktoré sú taktiež predmetom tohto konania, chce tieto veci užívať v rámci týchto nehnuteľností. Žalobca má pritom právo, aby hnuteľné veci v jeho výlučnom vlastníctve sa nachádzali v týchto nehnuteľnostiach, keďže sú v jeho podielovom spoluvlastníctve. V tomto prípade však potom režim užívania týchto hnuteľných vecí súvisí s režimom užívania predmetných spoločných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu nebolo možné vyhovieť ani žalobe v časti sprístupnenia a nerušeného užívania hnuteľných vecí. V tejto časti by žalobe bolo možné vyhovieť len v prípade, ak by sa žalobca domáhal vydania jemu patriacich vecí od žalovanej. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že síce právnou kvalifikáciou skutku, ktorý je predmetom konania, viazaný nie je, je však viazaný žalobným návrhom, a to v zmysle § 216 ods. 1 zákona Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"). Je to žalobca, ktorý v žalobe vymedzuje predmet konania po právnej aj skutkovej stránke a týmto je súd viazaný. Súd nemôže zmeniť petit žaloby vymedzený žalobcom, resp. upraviť alebo dokonca doplniť žalobný návrh. Taktiež nebol daný dôvod na postup
Z týchto dôvodov musela byť žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Výrok o trovách konania odôvodnil
1, § 257, § 262 ods. 1 CSP.
1 a 2 CSP a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2.1. V podstatnom uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné na zistenie skutkového stavu práve s ohľadom na žalobcom uplatnený petit žaloby i žalobný dôvod, do ktorého súd prvej inštancie - ako správne uviedol - zasahovať nemohol. Stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcom navrhovaný petit nekorešponduje so žiadnym zo spôsobov ochrany vlastníckeho práva
ustanovenia § 126 Občianskeho zákonníka. Dodal, že uvedený žalobný petit ani neobsahuje riešenie na odstránenie právnej neistoty medzi stranami sporu a na pokojný výkon ich práv do budúcna; práve naopak, žalobcom navrhovaný spôsob súdneho rozhodnutia má v sebe zjavne už teraz náboj a zdroj ďalších konfliktov nielen medzi stranami sporu, ale aj deťmi narodenými z ich manželstva (už plnoletými). Uplatnený nárok správne právne posúdil a dospel k správnym záverom, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a odvolací súd nezistil ani pochybenia v procesnom postupe súdu prvej inštancie porušujúce procesné práva strán alebo právo na spravodlivý proces, ani žiadnu z procesných vád konania, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožnil a na tieto v podrobnostiach odkázal. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Odvolacie námietky žalobcu nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a neboli spôsobilé privodiť jeho zmenu. 2.2. Poukázal na základnú podmienku úspechu všetkých žalôb vo vlastníckych veciach, ktorou je preukázanie vlastníckeho práva žalobcu; avšak z úspešného preukázania vlastníctva ešte nevyplýva, že nárok žalobcu na požadovanú ochranu je už tým samotným opodstatnený. Vlastnícka žaloba
1 OZ sa totiž týka subjektov, ktoré neviaže rovnocenné právo k tej istej veci, a preto je navzájom vylúčená medzi spoluvlastníkmi, ktorých nezhody sa riešia na základe § 139 OZ. Zdôraznil, že v prípade žaloby podielového spoluvlastníka podanej
2 OZ bude konkrétna forma procesnej obrany podielového spoluvlastníka závisieť od toho, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide. Podstatné je, aby výrok rozhodnutia súdu mal konštitutívny charakter a bol i materiálne vykonateľný. 2.3. Odvolací súd uzavrel, že súd je povinný rešpektovať tak žalobcom navrhovaný žalobný petit, ako aj samotný žalobný dôvod, ak na ňom žalobca vyslovene trvá, ako je tomu aj v preskúmavanej veci, a sám nemôže rozhodnúť inak, ako žalobca žiada, ale v tomto smere je viazaný v žalobe označenými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré vymedzujú obsah nároku žalobcu v žalobe. Preto súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu zamietol, pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na sprístupnenie a umožnenie užívania nehnuteľností zo strany žalovanej. Zároveň súd prvej inštancie správne uzavrel, že aj režim užívania hnuteľných vecí (nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktoré však žalobca nežiadal vydať) súvisí s režimom užívania predmetných spoločných nehnuteľností. Vzhľadom k tomu nebolo možné vyhovieť ani žalobe v časti sprístupnenia a nerušeného užívania hnuteľných vecí. Súdne konanie v prípade vyhovenia žalobe v podobe uplatnenej žalobcom v tomto spore by nesplnilo svoj základný účel - spravodlivo a zákonne odstrániť existujúcu entropiu (neusporiadanosť) vo vzťahoch strán sporu a nastoliť v ich vzťahoch právnu istotu. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté
1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP.
f/ CSP odôvodnil tým, že (
3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP, pričom mu (žalobcovi) nebolo známe, že by predseda súdu zo závažných dôvodov rozhodol inak. 4. Žalovaná vo svojom stanovisku k dovolaniu žalobcu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol a priznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania. Uviedla, že z obsahu dovolania nie je možné zistiť, ktorá konkrétna právna otázka je pre žalobcu problematická, ako ju navrhuje vyriešiť; absentuje tiež poukaz na relevantnú judikatúru. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania
f/ CSP, táto nie je daná, keďže žalobca neopisuje žiadne faktické konanie alebo nekonanie súdu, ktoré by bolo takej intenzity, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
f/ CSP 11.
f/ CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 11.1.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (ods. 1). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 11.2. Z hľadiska prípustnosti dovolania
CSP nie je významný subjektívny názor dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo (1Cdo/42/2017, 2Cdo/20/2017, 3Cdo/41/2017, 4Cdo/131/2017, 7Cdo/113/2017, 8Cdo/73/2017). Dovolací súd preto aj v danom prípade skúmal opodstatnenosť argumentácie žalobcu, že v konaní došlo k ním tvrdeným vadám zmätočnosti.
ktorej nepreskúmateľnosť zakladá (len) inú vadu konania (teda nie zmätočnosť), zotrvalo aj zjednocujúce stanovisko R 2/2016, právna veta ktorého znie: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku". Zmeny v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva totiž princíp právnej istoty môže ustúpiť iba výnimočne, a to za účelom zaistenia opravy základných vád alebo justičných omylov (pozri Ryabykh proti Rusku, sťažnosť č. 52854/99, rozsudok z
názoru dovolacieho súdu sa s nimi odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia primerane vysporiadal. Uvedený dovolací argument, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a zmätočné, nepovažuje dovolací súd za dôvodný, keďže dovolací súd nezistil, že by v prejednávanej veci išlo o takýto extrémny prípad vybočenia z medzí ustanovenia § 420 písm. f/ CSP, ktorý by bol dôvodom pre uplatnenie ako výnimky druhej vety stanoviska R 2/2016. 15. Žalobca v ďalšom namietal, že odvolacím súdom nebola dodržaná zákonná 30-dňová lehota na vyhotovenie a odoslanie dovolaním napadnutého rozsudku, pričom mu nebolo známe, že by predseda súdu zo závažných dôvodov rozhodol inak [bod 3.1. (iii)]. 15.1.
3 CSP rozsudok sa vyhotoví a odošle do 30 dní odo dňa jeho vyhlásenia, ak predseda súdu zo závažných dôvodov nerozhodne inak.
1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak. 15.
f/ CSP.
f/ CSP nezakladá ani to, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu prípadne spočíva na nesprávnych právnych záveroch (porovnaj najmä judikáty R 54/2012 a R 24/2017). Súlad tohto právneho názoru s Ústavou Slovenskej republiky posudzoval už ústavný súd, nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (II. ÚS 465/2017). Za vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie
predstáv strany sporu.
ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania
f/ CSP. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie
1 CSP 18.
1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 18.1. Dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 18.
CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.
CSP bez vymedzenia konkrétneho dovolacieho dôvodu (
1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP). V uvedenom dovolaní žalobca teda spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až § 435 CSP dovolací dôvod nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto a nižšie uvedené zákonné ustanovenia. Dovolateľ polemizuje s právnymi závermi odvolacieho (i prvostupňového) súdu, spochybňuje správnosť jeho rozhodnutia a kritizuje prístup odvolacieho súdu k právnemu posúdeniu veci, keď vyjadruje nesúhlas s konštatovaním senátu odvolacieho súdu v bode 37. odvolacieho rozsudku, že žaloba
1 OZ sa týka subjektov, ktoré neviaže rovnocenné právo k tej istej veci, a preto je navzájom vylúčená medzi spoluvlastníkmi. 22. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP. 23.
f/ CSP dovolací súd odmietne dovolanie, ak nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi, alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až 435 CSP. 24. So zreteľom na uvedené najvyšší súd odmietol dovolanie žalobcu
c/ CSP (v časti, v ktorej namietal existenciu procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. f/ CSP), a vo zvyšku
f/ CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.