pokynov tam pracujúceho psychológa (výrok IV.), uložil rodičom a maloletým deťom
2 písm. d) Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v účinnom znení (ďalej aj „Zákon o rodine“) povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu vo Výskumnom ústave detskej psychológie a psychopatológie so sídlom v Bratislave, Cyprichova 42 (ďalej aj „VÚDPaP“), a to v pravidelných intervaloch
pokynov povereného odborníka (výrok V.), uložil VÚDPaP povinnosť predložiť súdu priebežné správy o jednotlivých stretnutiach poradenstva, vždy po uplynutí troch mesiacov od uloženia výchovného opatrenia (výrok VI.), uložil rodičom povinnosť zabezpečiť účasť mal. M. a mal. Z. na jednotlivých stretnutiach vrátane poradenstva (výrok VII.), okrem stretnutí v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina, a vo VÚDPaP, matke styk s maloletými deťmi zakázal (výrok VIII.), zároveň zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 37P/41/2016-213 zo dňa 16.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/28/2017-244 zo dňa 27.6.2017 v časti úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom (výrok IX.), matke uložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy konania vo výške 1.179,44 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku v tejto časti (výrok X.) a žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok XI.). 1.
názoru okresného súdu zmenou osobnej starostlivosti u otca sa zabezpečí najlepší záujem detí tak, ako to predpokladá čl. 5 Zákona o rodine, pretože otec je schopný zabezpečiť dobrú úroveň starostlivosti, aj bezpečie a stabilitu prostredia, pričom maloleté deti uvedené prostredie otca dobre poznajú, bolo dlhodobo takmer od narodenia ich domovom. Naproti tomu matka sa niekoľkokrát sťahovala a menila deťom i školu. Bránila im v rozvoji ich vzťahu s príbuznými, ktorí otca pri výchove maloletých detí podporovali a aj budú podporovať. Podporu rozvoja ich schopností ako po morálnej, tak po materiálnej stránke vyhodnotil súd za významnú, ale prioritne ako určujúcu skutočnosť, že otec neohrozuje ďalší duševný a telesný vývoj detí, ich miluje a uprednostní ich záujem pred vlastným, čo preukázal i tým, že prejavuje zodpovednosť za ich ďalší vývoj napriek nenávistnému postoju detí k nemu, kedy by bolo z hľadiska pociťovanej frustrácie jednoduchšie „ponechať deti ich osudu“. Nebolo možné rešpektovať názor detí i keď matku milujú, stotožňujú sa, súcitia s ňou, pretože jej výchovné pôsobenie je predpokladom ich vlastného patologického duševného vývoja. Okresný súd stanovisko komisára pre deti neakceptoval. Mal za to, že matke poskytol dostatočný čas jednak uloženým výchovným opatrením, aj dohováraním v predchádzajúcom konaní, či prípadne sankciami vo vykonávacom konaní, aby začala spolupracovať pri sanácii vzťahu detí s otcom, ktorého degradáciu pripustila a podporovala. Matka ale nebola ochotná a zrejme (vzhľadom na svoju poruchu) nie je toho ani reálne schopná. Pokiaľ by deti zostali v jej starostlivosti, nikdy by k žiadnej zmene v ich vzťahu s otcom nedošlo, lebo matka to nikdy nedopustí, pretože by to vnímala ako prehru. Preto sa aj snaží zabezpečiť okrem právneho zástupcu aj ingerenciu iných subjektov v konaní, len aby zvrátila rozhodnutie súdu alebo jeho výkon. Aj okresný prokurátor vo svojom stanovisku prezentoval, že pokiaľ nedôjde k zmene výchovného prostredia, žiaden pokrok vo vzťahu s otcom nenastane, podčiarkol pritom, že už nejde o to, či budú alebo nebudú deti v starostlivosti otca, ale že dlhodobý vplyv matky na deti negatívne pôsobí. Okresný súd si uvedomoval, že vzhľadom na hĺbku psychického tlaku, ktorý matka dosiaľ vytvárala na deti, je vysoký predpoklad, že zmenu výchovného prostredia dobrovoľne neprijmú a bude spojená s emočnými reakciami vyžadujúcimi odbornú pomoc. Námietky ohľadne faktickej vykonateľnosti uvedeného rozhodnutia nemohli vplývať na rozhodnutie súdu, lebo jednoznačne musí byť chránený záujem detí. Negatívne pôsobenie matky na deti je nutné bezodkladne ukončiť, pretože pokiaľ budú deti v jej starostlivosti, táto nebude ochotná nijakým spôsobom sa podieľať na vyriešení situácie v prospech detí, keďže zneužíva svoje dominantné postavenie ako preferovaného rodiča a uprednostňuje svoj záujem. Je povinnosťou súdu, prípadne aj v súčinnosti s inými orgánmi štátu, výkon rozhodnutia zabezpečiť a tento aj bude zabezpečený tak, ako je tomu aj v iných prípadoch (napr. pri odnímaní detí do centier pre deti a rodiny v prípade iného zlyhania rodičov). Rovnako súd nebol ovplyvnený ani prizvaním iných subjektov do konania, ktorými sa matka snažila odvrátiť rozhodovanie súdu alebo výkon týchto rozhodnutí. V neposlednom rade súd pristúpil k zmene osobnej starostlivosti nielen z dôvodu splnenia podmienok stanovených v § 25 ods. 4 Zákona o rodine, ale najmä preto, že aktuálna výchova matky je pre vývoj detí nebezpečná. Zdôraznil, že veľmi podrobne, dôkladne a rozsiahlo skúmal, či existujú legitímne dôvody na kritiku alebo strach maloletých detí z otca, či je otec páchateľom domáceho násilia, pričom bol preukázaný záver, že nenávisť a odpor detí sú bezdôvodné. Návrh okresného prokurátora na umiestnenie detí do diagnostického centra okresný súd neakceptoval, lebo mal za to, že vo fáze rozhodovania vo veci nie je diagnostika u detí potrebná, výchovný problém bol v rámci vykonaného dokazovania riadne zistený aj popísaný. V prípade, ak maloleté deti nebudú schopné uniesť zmenu výchovného prostredia, súd ponechal zodpovednosť na otcovi, ktorému deti zveril do starostlivosti, aby im zabezpečil potrebnú adekvátnu, prípadne i akútnu pomoc a starostlivosť (psychologickú, psychiatrickú)
ich aktuálneho psychického stavu a potrieb. V prípade, že maloleté deti sa ocitnú v starostlivosti otca, bolo nutné
názoru okresného súdu na určitú dobu eliminovať vplyv matky, aby sa deti nedostávali do neustáleho konfliktu; v prípade vedenej terapie či po prípadných odborných intervenciách a čiastkových úspechoch by mohol byť celý adaptačný proces zvrátený práve vplyvom matky, ktorá bude lipnúť na svojich rigidných postojoch (čo je tiež prejavom jej poruchy). Z uvedeného dôvodu súd obmedzil styk matky s maloletými deťmi, aby sa uskutočnil iba za prítomnosti odborne zdatných osôb, ktoré sú schopné zabrániť jej negatívnemu pôsobeniu na deti. Za vhodné subjekty schopné zvládnuť takýto náročný asistovaný styk súd považoval Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie Žilina a VÚDPaP v Bratislave, ktorý zároveň poskytne rodine aj odbornú pomoc v rámci nariadeného výchovného opatrenia. Dopĺňacím rozsudkom návrh matky na uvoľnenie finančných prostriedkov zo sporiacich účtov maloletých detí súd zamietol, obdobne zamietol jej návrh na zverenie detí do jej osobnej starostlivosti so súvisiacim právom výlučného zastupovania a spravovania majetku detí matkou. Zverenie mal. detí do osobnej starostlivosti otca automaticky založilo zamietnutie návrhu matky v uvádzaných častiach. Poznamenal, že ani v prípade zamietnutia návrhu otca by nebol dôvod rozhodovať o zverení mal. detí iba do osobnej starostlivosti matky, keďže ich mala (doposiaľ) zverené do starostlivosti
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 37P/41/2016-213 zo dňa 16.1.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/28/2017-244 zo dňa 27.6.
názoru odvolacieho súdu maximálne vyčerpávajúce dokazovanie pri riešení otázky zmeny osobnej starostlivosti o deti a s ňou súvisiacich rodičovských práv a povinností. Z dokazovania zistený skutkový stav jednoznačne preukázal, že boli splnené aj v rovine právnej podmienky súdom aplikovaných hmotnoprávnych ustanovení Zákona o rodine pre zmenu a zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti otca. V rovine procesnej - v dôkaznej fáze postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku, konanie ako celok sudkyňa viedla maximálne sústredene, s dôsledným poznaním pomerov v rodine vyplývajúcich nielen z výsledkov dokazovania v tejto riešenej rodinno-právnej veci, ale aj z dokazovania z predchádzajúcich súdnych konaní. Všetky námietky procesného charakteru, vznesené v priebehu konania účastníkmi, okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vysvetlil, vyargumentoval a aj vyriešil v súlade s právom. Prijaté závery o nutnosti zmeny osobnej starostlivosti o deti okresný súd vyvodil z výsledkov dôsledne vykonaného dokazovania, opierajúc sa aj o odborné posudky, vyjadrenia, výsluchy v konaní ustanovených znalcov, ďalej odborníkov, ktorí v záujme sanácie rodinných vzťahov aktívnym prístupom pracovali, či už v procese nariadeného výchovného opatrenia, odbornej súčinnosti a pod. Rozsah vykonaného dokazovania okresným súdom preukazuje splnenie zákonných podmienok pre zmenu rodičovskej starostlivosti o deti ich zverením do osobnej starostlivosti otca, dokazovanie v predmetnej otázke okresný súd vykonal v maximálnom rozsahu a odvolací súd nevidel relevantný dôvod pre nariadenie odvolacieho pojednávania. Zároveň dodal, že pri posudzovaní odvolania matky vychádzal v celom rozsahu zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie. So skutkovými a právnymi závermi, ktoré viedli okresný súd k súhrnnému záveru o nutnosti zmeny osobnej starostlivosti rodičov o maloleté deti a k ich zvereniu do osobnej starostlivosti otca a k úprave bezprostredne súvisiacich rodičovských práv a povinností (čo do vyživovacej povinnosti matky, stretnutí matky s deťmi za odbornej asistencie), sa odvolací súd stotožnil a
2 CSP sa stotožnil aj s písomným odôvodnením rozhodnutia, na ktoré v tejto vymedzenej časti odkázal a iba v záujme zdôraznenia a na podporu vecnej správnosti záverov okresného súdu a plniac aj svoju povinnosť vo vzťahu k odvolateľke, odvolací súd zaujal stanovisko k podstatným súvislostiam. 2.2. Okresný súd sa riadil v súdenej veci v intenciách právnej úpravy, podrobne a dôsledne skúmal aj motívy, dôvody matky, ktorá vychováva maloleté deti a má ich v osobnej starostlivosti, ktoré viedli k neumožňovaniu styku otcovi. Zámerné a účelové bránenie matkou svojim deťom stretávať sa so svojim otcom, byť súčasťou života aj tohto rodiča, aj za stavu, že je to dôsledok aj psychickej poruchy matky, je zásadným zásahom do práva detí mať oboch rodičov a do ich práva byť vychovávané obidvoma rodičmi, a preto takému zásahu do práva detí nemožno poskytnúť právnu ochranu. Odvolací súd nepochyboval ani o vysokej odbornej úrovni a kvalite znaleckých posudkov, stanovísk, vyjadrení súdom ustanovených znalcov S.. K., S.. Š., o ktoré okresný súd svoje rozhodovanie oprel. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia zaujal podrobné stanovisko k tomu, ako predmetné znalecké posudky hodnotil a aj zodpovedal, ako si osvojil ich závery za určujúce pri rozhodovaní. Krajský súd vykonanie tzv. kontrolného znaleckého dokazovania - ako sa toho dožadovala matka, podporovaná Úradom komisára pre deti považoval za nadbytočné a neúčelné, keďže v záveroch znaleckých posudkov súdom ustanovených znalcov boli zodpovedané komplexne, vyčerpávajúco a v rovine odbornej všetky významné a podstatné otázky pre rozhodovanie v merite veci. Pokiaľ matka zdôraznila v odvolaní, že pri rozhodovaní súd nevzal do úvahy vôľu a názor maloletých detí,
názoru odvolacieho súdu bolo jednoznačné, že prejavená vôľa a názor detí nie je výsledkom ich „slobody názoru“ ale je výsledkom dlhoročného, intenzívneho, manipulatívneho vplyvu matky bez ohľadu na to, či to je alebo nie je dôsledkom jej psychickej poruchy.
názoru odvolacieho súdu okresný súd vzhľadom na stav a výsledok dokazovania a v záujme ochrany detí pred ďalším emočným týraním matky, si zvolil práve takú alternatívu, akú mal. Ako vyplýva z obsahu spisu, okresný súd už v priebehu konania v rámci uloženého výchovného opatrenia rodičom a maloletým deťom umožnil relevantný procesný priestor pre asistované stretnutia otca a detí pod odborným pôsobením v záujme sanácie vzťahov, ako bolo preukázané bez účinku, korektný prístup a spolupráca zo strany matky totiž absentovala. Za stavu, že boli splnené podmienky pre odňatie detí zo starostlivosti matky, správne okresný súd pred zverením detí napr. do ústavnej výchovy, do náhradnej rodinnej starostlivosti inej osobe, dal prednosť osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o svoje deti s úprimným záujmom dlhé roky uchádza, má ich rád, je dobrým otcom, detí sa nikdy nevzdal, práve naopak mu záleží na tom, aby v budúcnosti mohli viesť kvalitný život dospelého človeka, navyše otec má vytvorené pre starostlivosť všetky podmienky. Matka v odvolacom konaní argumentovala, že stretnutia otcovi umožňuje, aj umožnila - aj v štádiu odvolacieho konania, avšak takéto konanie matky otec nepotvrdil a nepotvrdili to ani ďalšie zúčastnené subjekty. Zmenu osobnej starostlivosti o maloleté deti s ich zverením do osobnej starostlivosti otca podporila vo vyjadrení k odvolaniu matky aj krajská prokuratúra, jej vyjadrenie v prospech odvolania matky ani v jednej časti nesmerovalo. Zamietnutie návrhov matky, návrhu maloletého M., v dopĺňacom rozsudku (vo všetkých výrokoch I., II., III.) okresný súd vyčerpávajúco odôvodnil ako v rovine skutkovej tak aj právnej a k nim už ani krajský súd nemal čo dodať. 3. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal maloletý M. V. (ďalej aj „dovolateľ“), zastúpený advokátskou kanceláriou, dovolanie z dôvodov uvedených v § 420 písm. f/ Civilného sporového poriadku navrhnúc, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu, spolu s oboma rozsudkami súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Dovolateľ namietal nesprávny procesný postup odvolacieho i prvoinštančného súdu spočívajúci v nedôslednom riadení sa ustanoveniami Čl. 4 a § 116 CMP. Napriek tomu, že bol maloletý účastníkom konania, nebol v konaní pred súdom prvej inštancie vypočutý, na pojednávania nebol predvolávaný a rozhodnutia vo veci jeho návrhov mu neboli doručované. Súd ho o prebiehajúcom konaní nijako neinformoval, ani ho na zistenie jeho stanoviska k zvereniu do starostlivosti druhého rodiča nevypočul, i keď sa sám cítil na objasnenie svojho stanoviska dostatočne vyspelý. Za nerešpektovanie práv maloletého účastníka konania a odňatie jeho možnosti konať označil skutočnosť, že dopĺňacím rozsudkom okresný súd zamietol jeho návrh s poukazom, že v tomto konaní ho zveril do osobnej starostlivosti otca, čo nechal krajský súd bez povšimnutia. Doplnil, že po rozhodnutí krajského súdu uzavreli rodičia maloletých rodičovskú dohodu,
ktorej je matka oprávnená zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti a nanovo upravili styk detí s otcom. 4.
1 Civilného mimosporového poriadku na konania
tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
2 Civilného mimosporového poriadku na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
čl. 12 ods. 1 a 2 Dohovoru o právach dieťaťa, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, zabezpečujú dieťaťu, ktoré je schopné formulovať svoje vlastné názory, právo tieto názory slobodne vyjadrovať vo všetkých záležitostiach, ktoré sa ho dotýkajú, pričom sa názorom dieťaťa musí venovať patričná pozornosť zodpovedajúca jeho veku a úrovni. 12.2.
CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. 12.3.
čl. 4 CMP súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
okolností maloletého aj informovať, čo sa v konaní deje.
obsahu spisu súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 116 CMP a vypočul maloletého v konaní za prítomnosti jeho kolíznej opatrovníčky 14.11.
vyššie citovaných ustanovení, v tomto smere dovolací súd nezistil zo strany súdov nižších stupňov porušenie procesných predpisov, ktoré by zasahovalo do práv dovolateľa takým spôsobom, že by mohlo byť príčinou dôvodnosti dovolania
ustanovenia § 420 písm. f/ CSP. Dovolací súd sa s namietanými údajnými porušeniami jednotlivých procesných práv dovolateľa vysporiadal v ďalšom texte. 15. Pokiaľ dovolateľ namietal, že mu neboli doručované rozhodnutia súdu, poukazuje dovolací súd na skutočnosť, že spolu aj s jeho sestrou boli v konaní riadne v zmysle zákona o rodine a CMP zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny, Žilina, ktorý bol ich zástupcom pre celé konanie. Keďže CMP neobsahuje žiadne osobitné ustanovenie týkajúce sa doručovania rozhodnutí maloletému, je potrebné v zmysle ustanovenia § 2 ods. 1 CMP aplikovať právnu úpravu CSP.
ustanovenia § 110 CSP, ak má strana zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj strane, ak strana má osobne v konaní niečo vykonať alebo ak o tom súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Vzhľadom k tomu, že CSP neobsahuje ustanovenie, ktoré by sa zaoberalo doručovaním písomností, ak ide o zástupcu na základe rozhodnutia súdu, je tu možnosť analogicky použiť citované ustanovenie, týkajúce sa doručovania zástupcovi na základe plnomocenstva (pozri čl. 3 CMP). Z uvedeného možno uzavrieť, že zákon nestanovuje osobitnú povinnosť doručovať rozhodnutia maloletému priamo, aj keď je účastníkom konania, ak bol riadne zastúpený kolíznym opatrovníkom. Pokiaľ rozhodnutia súd doručoval len kolíznemu opatrovníkovi ako zástupcovi maloletých detí, postupoval správne. Voči ustanoveniu kolízneho opatrovníka a jeho zastupovaniu nemal dovolateľ v doterajšom priebehu konania žiadne výhrady. S ohľadom na uvedené nemohlo dôjsť ani k porušeniu práva dovolateľa na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia § 420 písm. f/ CSP v súvislosti s doručovaním rozhodnutí (vrátane toho o neodkladnom opatrení) kolíznemu opatrovníkovi ako zástupcovi dovolateľa. 16. Rovnako nemožno hovoriť o vade konania
f/ CSP, ak ide o námietku dovolateľa, že na pojednávania nebol predvolávaný.
ustanovenia § 178 ods. 1 CSP, ak je strana zastúpená zástupcom na celé konanie, súd na pojednávanie spravidla predvolá len zástupcu; stranu súd predvolá, ak je nevyhnutné vykonať jej výsluch. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením CSP a CMP na pojednávania predvolával zástupcu maloletého M. - kolízneho opatrovníka, ale i jeho, najmä vtedy, keď mal byť pred súdom vypočutý ako napríklad dňa 14.11.2017, čo zároveň odpovedá na ďalšiu námietku dovolateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces tým, že v konaní nebol vypočutý. Toto tvrdenie vzhľadom k obsahu spisu napr. na č. l. 150 sa nezakladá na realite. Tu treba dodať, že v konaniach s účasťou maloletých detí je povinnosťou súdu vždy s ohľadom na okolnosti prípadu dbať predovšetkým na to, aby jeho postupom pri zisťovaní názoru dieťaťa ale i pri oboznamovaní ho s obsahom a priebehom konania nedošlo k zbytočnému stresu a psychickej záťaži dieťaťa. Preto je vo veciach starostlivosti o maloletých potreba deti pred realitou súdneho konania skôr chrániť a nevystavovať ich (pre nich) potenciálne mimoriadne stresujúcemu prostrediu. Aj sám dovolateľ viackrát v konaní vyjadril požiadavku, aby „už neboli vláčení po súdoch“, v dovolaní sa však, naopak domáhal svojej účasti na pojednávaniach. 17.
Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ by skutočne došlo k dohode rodičov, ktorá by bola schválená súdom, došlo by aj k zmene napadnutého rozhodnutia, aj bez ingerencie dovolacieho súdu. K zmene napadnutého rozhodnutia však doposiaľ nedošlo, obsah spisu svedčí skôr o tom, že k zmene ani tak skoro nepríde. Údajná dohoda sama osebe nie je prípustným dovolacím dôvodom a z hľadiska dovolacieho konania je bez ďalšieho irelevantná. 19. Dovolací súd zistil, že dovolanie maloletého M. V. je
f/ CSP prípustné, avšak nedôvodné, čo bolo dôvodom jeho zamietnutia v zmysle § 448 CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.