100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len 2 9So/32/2011 „zákon č.100/1988 Zb.), § 46 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č.1408/71 a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení priznala navrhovateľke od
predpisov Slovenskej republiky dňom X. a starobný dôchodok bol vypočítaný tak
zákona č. 100/1988 Zb. ako aj
zákona č. 461/2003 Z. z. s ohľadom na nepretržité trvanie zamestnania navrhovateľky od vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003. Keďže výška starobného dôchodku vypočítaného
zákona č. 461/2003 Z. z. (7842 Sk mesačne) je vyššia ako jeho výška vypočítaná tak
zákona č. 100/1988 Zb. ako aj
čl. 46 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 (ďalej len „nariadenie“), odporkyňa navrhovateľke od 10. januára 2007 priznala starobný dôchodok v sume 7842 Sk mesačne. Pokiaľ navrhovateľka namietala, že pojem „vznik poistnej udalosti“ na účely výpočtu starobného dôchodku
nariadenia sa má interpretovať ako „dátum, od ktorého sa starobný dôchodok priznáva“, taký výklad
názoru krajského súdu nemá v predpisoch Európskej únie oporu. Pod pojmom „poistná udalosť“ sa
názoru krajského súdu rozumie staroba, nespôsobilosť na prácu a strata živiteľa. Z uvedeného dôvodu by zhodnotenie doby poistenia, získanej po vzniku nároku na starobný dôchodok od 2. apríla 2001 do vzniku nároku na starobný dôchodok
právnych predpisov Českej republiky by viedol k tomu, že starobný dôchodok by za túto dobu vyplácala nielen Česká správa sociálneho zabezpečenia, ale aj odporkyňa, čo by bolo v rozpore so základnou zásadou koordinačných nariadení Európskej únie. Nepriznanie trov konania navrhovateľke krajský súd odôvodnil jej neúspechom v konaní. Rozsudok krajského súdu napadla navrhovateľka včas podaným odvolaním. Namietla, že odporkyňa nepostupovala v súlade s čl. 46 nariadenia, keďže pri výpočte teoretickej výšky dôchodku nezhodnotila všetky doby poistenia získané v každom členskom štáte EÚ, vrátane dôb získaných po vzniku nároku na starobný dôchodok. Krajský súd pochybil aj ohľadom otázky „vzniku poistnej udalosti“ v zmysle čl. 46 ods. 2, písm. /b nariadenia.
názoru navrhovateľky je potrebné pod dátumom vzniku poistnej udalosti považovať deň, od ktorého sa navrhovateľke dôchodok priznal, teda
jej názoru pod pojmom „poistná udalosť“ je potrebné rozumieť okamih vzniku nároku na dôchodok, ktorým je vo vzťahu k starobnému dôchodku okamih súčasného splnenia podmienky dovŕšenia dôchodkového veku a získania aspoň 25 rokov zamestnania. Taký výklad zabezpečuje rovnaký postup členských štátov EÚ. Jeho účelom je predovšetkým zabezpečiť, aby doby poistenia, získané
právnych predpisov jedného členského štátu v období do dosiahnutia dôchodkového veku, ak je v tomto štáte určený vyšší dôchodkový vek, nezohľadnil na účely čl. 46 ods. 2 nariadenia aj členský štát, v ktorom je určený nižší dôchodkový vek,
ktorého by išlo o dobu poistenia už po vzniku nároku na dôchodok. Základnou zásadou koordinačných nariadení EÚ totiž je, že každý členský štát prizná a vypláca dôchodok len za doby poistenia získané
svojich vnútroštátnych predpisov a že za tú istú dobu poistenia je v súlade s čl. 12 nariadenia možné hodnotiť a poskytnúť za ňu dôchodok len raz. V navrhovateľkinom prípade zhodnotenie doby poistenia získanej po vzniku nároku na starobný dôchodok
právnych predpisov Slovenskej republiky, t.j. od 2. apríla 2001 do vzniku nároku na tento dôchodok
predpisov Českej republiky (1.4.2003) by potom znamenalo, že starobný dôchodok by za túto 4 9So/32/2011 dobu priznala a vyplácala nielen Česká správa sociálneho zabezpečenia ale aj Sociálna poisťovňa, čo by bolo v rozpore s vyššie uvedenou základnou zásadou koordinačných nariadení Európskej únie. Ak by navrhovateľka bola po vzniku nároku na starobný dôchodok dôchodkovo poistená v Slovenskej republike, suma zvýšenia jej starobného dôchodku by sa určila
2 zákona č. 471/2003 Z. z. Zvýšenie sumy starobného dôchodku len o pomernú časť zo sumy zvýšenia by bolo v rozpore nielen s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ale aj právnymi predpismi Európskej únie. Odporkyňa teda nie je oprávnená určiť sumu starobného dôchodku za doby poistenia, ktoré navrhovateľka po vzniku nároku na starobný dôchodok získala
právnych predpisov Českej republiky. Z uvedených dôvodov odporkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu v medziach návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne a v rozsahu odvolania (§ 249 ods. 2 v spojení s § 205 ods. 1 a § 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľky vyhovieť nemožno.
1 v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Súd je teda v správnom súdnictve oprávnený iba na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu a predmetom konania teda nemôžu byť iné nároky. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o nároku na starobný dôchodok a jeho výšku. Medzi účastníkmi bol sporný výklad pojmu „vznik poistnej udalosti“, uvedený v čl. 46 ods. 2 nariadenia.
článku 45
právnych predpisov, ktorej zamestnaná alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehala, ohľadom nadobudnutia, zachovania alebo znovunadobudnutia práva na dávky) : 1. Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky
systému, ktorý 5 9So/32/2011 nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3 dosiahnutím dôb poistenia alebo dôb bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnutné, doby poistenia alebo doby bydliska dosiahnuté
právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu
všeobecného systému alebo
osobitného systému buď zamestnanca, alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté
jej vlastných právnych predpisov.
2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 55 rokov, ak vychovala dve deti, Navrhovateľka vzhľadom na dátum narodenia (X.) a výchovu dvoch detí splnila podmienky vzniku nároku na starobný dôchodok
2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom X., keďže k tomuto dňu dovŕšila vek 55 rokov a na území Slovenskej republiky (do 31.12.1992) získala 11 406 dní zamestnania (dôchodkového poistenia), t.j. viac ako 31 rokov. Z citovaného ustanovenia článku 45 ods. 1 nariadenia vyplýva, že zohľadnenie dôb poistenia v Českej republike pre nadobudnutie nároku navrhovateľky na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia v Slovenskej republike by prichádzalo do úvahy len vtedy, ak by navrhovateľka v Slovenskej republike nesplnila podmienku získania aspoň 25 rokov zamestnania v Slovenskej republike
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Keďže navrhovateľka získala na území a
predpisov Slovenskej republiky viac ako 25 rokov zamestnania, započítanie dôb poistenia v Českej republike pre nadobudnutie (vznik nároku) na starobný dôchodok v zmysle článku 45 ods. 1 nariadenia nebolo nevyhnutné.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. suma starobného dôchodku poistenca, ktorý splnil podmienky nároku na tento dôchodok pred
tohto zákona. 6 9So/32/2011 Ako je vyššie uvedené, navrhovateľka splnila podmienky nároku (nadobudla nárok) na starobný dôchodok pred 1. januárom 2004. Na území Slovenskej republiky a
jej právnych predpisov po
právnych predpisov Českej republiky, a to až do
zákona č. 461/2003 Z. z. Na ten účel jej doba poistenia v Českej republike od
1 zákona č. 461/2003 Z. z., popri jej určení
100/1988 Zb.
článku 46 ods. 1 nariadenia keď podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu pre vznik nároku na dávky boli splnené bez toho, aby sa musel použiť článok 45 alebo článok 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá: a) príslušná inštitúcia vypočíta výšku dávky, ktorá bude náležať: i) na jednej strane iba
ustanovení právnych predpisov, ktoré táto inštitúcia uplatňuje, ii) na druhej strane
odseku 2.
čl. 46 ods. 2 nariadenia v prípade, kde podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu, na nadobudnutie nároku na dávky sú splnené iba po použití článku 45 a/alebo článku 40 ods. 3, uplatnia sa nasledujúce pravidlá: a) príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia a/alebo bydliska dosiahnuté
právnych predpisov členských štátov, ktorým zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehali, sa dosiahli v tomto štáte
právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky. Ak
týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku; b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a
pomeru trvania dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti
právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti
právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov. 7 9So/32/2011 Zo znenia ustanovenia čl. 46 ods. 1 písm. b/ nariadenia
názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v ňom uvádzaný pomer sa odvodzuje od trvania dôb poistenia
slovenských predpisov k súčtu trvania dôb
predpisov slovenských a českých k jednému dátumu vzniku poistnej udalosti. Pokiaľ ide o výklad pojmu „vznik poistenej udalosti“ odvolací súd dospel k záveru, že pod týmto pojmom treba rozumieť deň, ktorým sú splnené všetky podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok
predpisov Slovenskej republiky. V danom prípade navrhovateľka splnila podmienku 25 rokov zamestnania a dovŕšenia veku 55 rokov pri výchove dvoch detí
2 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb. dňom X. a týmto dňom teda došlo k vzniku poistnej udalosti. Od X. je potom potrebné odvodzovať výpočet starobného dôchodku
čl. 46 ods. 2 písm. b/ nariadenia; odporkyňa preto postupovala správne, keď skutočnú výšku dôchodku určila na základe teoretickej výšky
pomeru dôb dosiahnutých pred X.
slovenských právnych predpisov k celkovému trvaniu dôb poistenia pred X., dosiahnutých tak
slovenských ako aj českých právnych predpisov. Navrhovateľka namietala, že deň, ktorým jej nárok na starobný dôchodok vznikol, je iba dňom, od ktorého mohla, ale nemusela odísť do dôchodku a že pokiaľ pokračovala v pracovnej činnosti i po tomto dátume a dôchodok nepoberala, potom v zmysle čl. 46 ods. 2 nariadenia sa táto skutočnosť musí premietnuť do teoretickej výšky dôchodku výhodnejšieho hodnotenia dôb za ďalšiu prácu aj na slovenskej strane a následne teda aj vo výpočte čiastkového dôchodku. Vzhľadom na vyššie uvedené je takýto výklad nesprávny. Ak by totiž navrhovateľka pracovala vo viacerých členských štátoch únie a v každom by bol určený iný vek odchodu do dôchodku, pri takom výklade by pomer dôb pre výpočet skutočnej výšky dôchodku bol nezistiteľný. Vyššie uvedenému výkladu pojmu „vznik poistnej udalosti“ zodpovedá
názoru odvolacieho súdu aj znenie čl. 46b ods. 2 písm. b/ nariadenia, v ktorom je upravený výška dávky na základe zápočtových období, ktoré mali uplynúť medzi dátumom vzniku poistnej udalosti a neskorším dátumom. 8 9So/32/2011 Pokiaľ navrhovateľka namietla, že ak by osoba pracovala na území niektorého členského štátu EÚ len po dovŕšení vekovej hranice pre odchod do dôchodku, potom by jej tento štát žiadny dôchodok nepriznal, tento jej záver je nesprávny práve s ohľadom na to, že vznik poistnej udalosti nie je možné zúžiť len na dosiahnutie dôchodkového veku, ale aj na splnenie ďalších podmienok, napríklad dosiahnutie potrebného počtu dôb poistenia v spojení s výchovou určitého počtu detí. Rozhodnutím z 28. apríla 2010 odporkyňa priznala navrhovateľke starobný dôchodok, ktorého výšku určila tak
100/1988 Zb. ako aj
1 v spojení s § 261 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Takto určenú výšku starobného dôchodku navrhovateľka nespochybnila. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozhodnutie odporkyne považoval za súladné so zákonom a preto rozsudok krajského súdu potvrdil
1 v spojení s § 250l ods. 2 a § 250ja ods. 3 vetou druhou O.s.p. Krajský súd nepriznanie náhrady trov konania navrhovateľke odôvodnil jej neúspechom v konaní. Opomenul však, že konanie bolo začaté na základe návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporkyne z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.