Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2To/4/2020 Identifikačné číslo spisu: 9519100246 Dátum vydania rozhodnutia: 26.10.2021 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Paluda Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021

§ 422bods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Po vykonaní hlavného pojednávania v predmetnej veci, na ktorom obžalovaný E. N. P. k veci vypovedal a zaujal postoj ku skutku, s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je prokurátor toho názoru, že konanie obžalovaného smerovalo k podnecovaniu nenávisti. Prokurátor je toho názoru, že celý text - článok „Klin Židov mezi Slovanmi“ bol obžalovaným napísaný a zverejnený za účelom podporovania alebo podnietenia nenávisti voči židovskej (náboženskej či národnostnej) komunite. Vyplýva to podľa prokurátora z názvu článku a jeho samotného obsahu. Údernosť v eskalácii nenávisti má v článku zvýšiť poukazovanie na výroky známych slovenských dejateľov, a vo všeobecnosti slovenskou spoločnosťou uznávaných, ktoré sú v danom zmysle zväčša vytrhnuté z kontextu a využité na šírenie extrémistickej nenávisti. Okrem svojich samotných úvah tieto výroky komentuje autor článku, obžalovaný E. N. P., tak, že čitateľ periodika má nadobudnúť presvedčenie, že členovia židovskej komunity sú pôvodcami zla v slovenskej realite. Následne prokurátor odcitoval ďalšie formulácie z predmetného článku, ktorými podľa jeho názoru obžalovaný podnecuje nenávisť voči židovskej komunite, ktoré považuje za podporu a podnietenie nenávisti k Židom, vykresľujúc ich ako mimoriadne nebezpečnú komunitu, čo logicky odôvodňuje negatívny postoj Slovákov k nej, resp. za priamy apel na konanie voči Židom, síce nekonkretizované, ale zjavne konanie s negatívnym dopadom na židovskú komunitu. Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku prokurátor analogicky poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Féret proti Belgicku, v ktorom Európsky súd pre ľudské práva okrem iného uviedol: „Súd má za to, že podnecovanie nenávisti nevyžaduje nevyhnutne výzvu na nejaký akt násilia alebo iný kriminálny čin. Útoky na osoby spáchané urážaním, zosmiešňovaním alebo hanobením určitej časti obyvateľstva a konkrétnych skupín obyvateľstva alebo podnecovanie k diskriminácii, ako to bolo v tejto veci, stačia na to, aby orgány privilegovali boj proti rasistickým prejavom nad slobodou prejavu uplatňovanou nezodpovedným spôsobom, ktorá ohrozuje dôstojnosť a dokonca bezpečnosť týchto častí alebo skupín obyvateľstva. Politické prejavy, ktoré podnecujú nenávisť založenú na náboženských, etnických alebo kultúrnych predsudkoch, ohrozujú spoločenský mier a politickú stabilitu v demokratických štátoch.“ Aj s poukazom na uvedené rozhodnutie je prokurátor toho názoru, že článok obžalovaného je ako celok napísaný a uverejnený ako prostriedok podnecovania nenávisti voči členom židovskej komunity. Keďže tento text bol realizovaný ako „písomné vyhotovenie” (teda článok v časopise, popritom verejne dostupný), a teda extrémistický materiál, konanie obžalovaného je v konečnom dôsledku podľa prokurátora potrebné právne kvalifikovať ako zločin rozširovania

§ 422bods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Z tohto dôvodu po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní upustil od právnej kvalifikácie skutku, spočívajúcej v súbehu viacerých extrémistických trestných činov, v súlade so stanoviskom trestnoprávneho kolégia, uverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 11, roč. 2015. V prípade obžalovaného E. N. P. platí podľa prokurátora per analogiam to isté v pomere viacerých extrémistických trestných činov, teda že znak podnecovania k nenávisti je okolnosťou, ktorá sa použije len raz ako súčasť právnej kvalifikácie, ktorá s uvedeným znakom spája prísnejšiu trestnosť činu, v tomto prípade trestného činu rozširovania

§ 422b

Trestného zákona, pri ktorom je stanovená prísnejšia trestná sadzba a pri ktorom nie je možné ukladať peňažný trest ako samostatný trest. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku zmenil napadnutý rozsudok vo výroku o treste tak, že podľa § 422b ods. 2, s poukazom na § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona, uloží obžalovanému E. N. P. trest odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Trestného zákona mu výkon trestu odňatia slobody odloží na primeranú skúšobnú dobu. Na verejnom zasadnutí prokurátor v súlade s písomným vypracovaním odvolania navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že uzná obžalovaného Mgr. art E. N. P. vinným na základe skutku uvedeného v napadnutom rozsudku so zmenenou právnou kvalifikáciou, teda zo zločinu šírenia

§ 422bods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a so zreteľom a použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 3 Trestného zákona mu uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby uvedenej v § 422b ods. 2 Trestného zákona s tým, že výkon trestu mu podľa § 49 ods. 1 a § 50 Trestného zákona odloží na primeranú skúšobnú dobu. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, prokurátor navrhol toto ako nedôvodné zamietnuť. Obžalovaný Mgr. art. E. N. P. zahlásené odvolanie dodatočne odôvodnil prostredníctvom obhajcu JUDr. Ľubomíra Hlbočana písomným podaním z

1. februára 2020, v ktorom uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nezákonný a vzhľadom na dôkaznú situáciu a flagrantné porušenie jeho práv na obhajobu za prekvapivý. V podrobnostiach poukázal na to, že prvostupňový súd dospel k nesprávnym právnym záverom ohľadom zjavných porušení práva na obhajobu, keďže obvinený namietal porušenie jeho práva na obhajobu z dôvodu neskorého vznesenia obvinenia, hoci jeho identita bola od začiatku známa, článok bol podpísaný jeho menom a dokonca tam bola aj jeho podobizeň. Trestné stíhanie „vo veci“ bolo v zmysle § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté uznesením z
2. júna 2017, avšak obvinenie mu bolo vznesené až uznesením z
3. februára
4. Uvedeným procesným postupom boli porušené jeho práva na obhajobu, pretože nevedel, že sa trestné stíhanie vedie a že sa vykonávajú úkony, na základe ktorých mu bolo následne vznesené obvinenie. Nemal možnosť namietať tzv. „znalecké posudky“ pribratých „znalcov“, navyše najmä znalkyňa prof. PhDr. B. O., CSc. posudzovala právne otázky, ktoré má v kontexte príslušných ustanovení Trestného zákona právo posudzovať len súd. Obžalovaný je toho názoru, že ide o flagrantné porušovanie práva na obhajobu, pretože vyšetrovateľ mu vzniesol obvinenie až po tom, ako dal vypracovať tzv. „znalecké posudky“, tzv. „znalcom“ Mgr. M. A., PhDr. B. O., CSc. a Ing. P. Y., napriek tomu, že vedel, kto článok napísal, vedel obžalovaného stotožniť a mal možnosť vylustrovať si ho takým spôsobom, ako to urobil v prípade žiadosti o vykonanie domovej prehliadky, pri ktorej mu doručil uznesenie o vznesení obvinenia. V nadväznosti na uvedené poukázal na rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 19, roč. 2016, pričom doplnil, že úvaha Špecializovaného trestného súdu, ktorý túto svojvôľu orgánov činných v trestnom konaní obhajoval tým, že obžalovanému nevzniesli obvinenie súbežne so začatím trestného stíhania zrejme preto, že z opatrnosti zisťovali, kto bol skutočným autorom článku, pretože obžalovaný odmietol vypovedať a taktiež existenciu znakov skutkovej podstaty trestných činov, ktoré mohli byť konaním naplnené, je prijatá v rozpore s obsahom trestného spisu. Špecializovaný trestný súd podľa obžalovaného ignoroval uznesenie o vznesení obvinenia, sťažnosť obžalovaného, ako aj uznesenie, ktorým dozorový prokurátor zamietol jeho sťažnosť, z ktorých je podľa obžalovaného zrejmé, že kým znalci neoznačili jeho článok za extrémistický, dovtedy mu nevzniesli obvinenie a pod rúškom údajnej potreby znaleckého dokazovania na právne otázky, vybrali ad hoc znalcov na vypracovanie takýchto posudkov. Práve na základe týchto posudkov tzv. znalcov mu bolo nezákonne vznesené obvinenie. Porušenie práva na obhajobu vidí obžalovaný minimálne v tom, že nemohol namietať osoby znalcov (podľa jeho vedomia sú vraj príslušníkmi židovského etnika) pre ich zaujatosť a rovnako tak nemohol podať sťažnosť proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania vo vzťahu k právnym otázkam. Tým, že Špecializovaný trestný súd tieto znalecké posudky nepovažoval za dôkaz, podľa obžalovaného potvrdil, že v prípravnom konaní boli hrubo porušené jeho práva. Taktiež zdôraznil, že po začatí trestného stíhania vo veci nebol vypočutý v pozícii svedka - podozrivého. Obžalovaný odmietol vypovedať po vznesení obvinenia bez prítomnosti svojho obhajcu, čo bolo jeho právo, pričom viac ho vyšetrovateľ na výsluch nepredvolal. Tvrdenie Špecializovaného trestného súdu, že v prípravnom konaní nikdy nežiadal o svoj výsluch, je podľa neho zarážajúce vzhľadom na prvú vetu § 2 ods. 10 Trestného poriadku, ktorá to orgánom činným v trestnom konaní výslovne ukladá. Vzhľadom na uvedené je podľa obžalovaného tvrdenie Špecializovaného trestného súdu o tom, že nezistil existenciu závažných procesných chýb, ktoré by v prípravnom konaní spôsobil vyšetrovateľ alebo prokurátor, neudržateľné. V ďalšej časti odôvodnenia odvolania obžalovaný poukázal na uznesenie o vznesení obvinenia v predmetnej veci, v ktorom sa vyšetrovateľ odvolával na obsah znaleckého posudku Mgr. M. A., PhD., predovšetkým na časti, v ktorých posudzoval právne otázky, čo však znalec nemôže. Rovnako tak poukázal na to, že jeho obvinenie bolo opreté aj o výpoveď svedka Mgr. O. A., bývalého riaditeľa Nadácie Zastavme korupciu v rokoch 2015 až 2018, ktorej partnerom podľa výročnej správy za rok 2018 bol dozorujúci prokurátor JUDr. Tomáš Honz, čo obžalova