Najvyšší súd 6 Cdo 61/2012 Slovenskej republiky U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Mgr. Art. A. H., bývajúcej v S., zastúpenej JUDr. Máriou Cagalovou, advokátkou so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Poľovnícka 2040/10, proti ţalovanej V. M., bývajúcej v K., zastúpenej JUDr. Viktorom Šurkom, advokátom so sídlom v Ţiari nad Hornom, SNP 120, o zaplatenie 23 235,75 EUR s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Ţiar nad Hronom pod sp. zn. 7 Ro 314/2010, o dovolaní ţalobkyne proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- októbra 2011 sp. zn. 13 Co 297/2011, takto r o z h o d o l : Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z
- októbra 2011 sp. zn. 13 Co 297/2011 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie. O d ô v o d n e n i e Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd dovolaním napadnutým uznesením potvrdil uznesenie Okresného súdu Ţiar nad Hronom z
- júla 2011 č.k. 7 Ro 314/2010-27, ktorým nebolo ţalobkyni priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Potvrdenie prvostupňového uznesenia odôvodnil jeho vecnou správnosťou stotoţňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Na doplnenie dôvodov prvostupňového uznesenia uviedol, ţe bolo potrebné prihliadať aj na osobitné postavenie ţalobkyne vyplývajúce z toho, ţe si uplatňuje právo na zaplatenie istiny, nadobudnuté zmluvou o postúpení pohľadávky, a ţe uţ pri uzatváraní tejto zmluvy si bola vedomá, ţe nemusí od ţalovanej obdrţať ţiadne plnenie. Proti tomuto uzneseniu krajského súdu podala dovolanie ţalobkyňa. Ţiadala, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6 Cdo 61/2012 2 Dovolanie odôvodnila podľa ustanovení § 241 ods. 2 písm. b/ a c/ O.s.p. Poukazovala na nesprávny názor odvolacieho súdu o jej osobitnom postavení, ktoré má vyplývať zo skutočnosti, ţe si v konaní uplatňuje zaplatenie peňaţnej istiny. Ďalej uviedla, ţe k odplate za postúpenú pohľadávku má prísť aţ po prijatí úhrady od ţalovanej. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe dovolanie bolo podané včas účastníkom konania, preskúmal napadnuté uznesenie a dospel k záveru, ţe dovolanie je dôvodné. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. moţno dovolaním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. Občiansky súdny poriadok upravuje prípustnosť dovolania proti uzneseniu odvolacieho súdu v ustanoveniach § 237 a § 239 O.s.p. Dovolanie proti uzneseniu odvolacieho súdu je v prvom rade prípustné (a súčasne dôvodné) vtedy, ak je konanie postihnuté vadami taxatívne uvedenými v § 237 O.s.p., ktoré spôsobujú tzv. zmätočnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. K týmto vadám prihliada dovolací súd – ak je dovolanie podané včas a na to oprávneným subjektom – z úradnej povinnosti (§ 242 ods. 1 veta druhá O.s.p.). Podľa ustanovenia § 237 písm. f/ O.s.p. je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Odňatím moţnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemoţnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy apod.). K odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Takýmto rozhodnutím môţe byť aj uznesenie, ktorým nebolo vyhovené (celkom, prípadne aj len čiastočne) návrhu účastníka na oslobodenie od súdnych poplatkov, ak záver súdu o tejto otázke nie je správny. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky totiţ kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Toto právo má kaţdý, teda i ten, kto nemá 6 Cdo 61/2012 3 finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku. Preto aj keď zákon stanovuje povinnosť uhradiť súdny poplatok ako podmienku pri uplatňovaní práva v občianskom súdom konaní, súčasne upravuje okolnosti, za ktorých moţno túto podmienku odpustiť. Keďţe zákonným dôsledkom nezaplatenia súdneho poplatku môţe byť zastavenie konania, nesprávnym posúdením podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti môţe byť znemoţnené právo na súdnu ochranu a teda moţnosť účastníka konať pred súdom. Podľa § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. na návrh môţe súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Účelom uvedeného ustanovenia je, aby účastníkovi nebolo len pre jeho majetkové a sociálne pomery znemoţnené uplatňovať alebo brániť svoje právo. Pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov musia byť súčasne splnené dve podmienky, a to nepriaznivá finančná situácia a pravdepodobnosť úspechu v ďalšom konaní na strane ţiadateľa. Oprávnenosť ţiadosti preto hodnotí súd z hľadiska splnenia týchto podmienok, pričom vychádza zo skutočností preukázaných ţiadateľom. Dovolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, ţe odvolací súd pri posudzovaní opodstatnenosti ţiadosti ţalobkyne o priznanie oslobodenia (prípadne aj čiastočného) od súdnych poplatkov v zmysle vyššie uvedených zásad nepostupoval. Predovšetkým treba uviesť, ţe záver odvolacieho súdu o nesplnení podmienok pre priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov na strane ţalobkyne je v rozpore so skutkovými zisteniami, ku ktorým dospel prvostupňový súd a s ktorými sa odvolací súd stotoţnil, a to ţe ţalobkyňa bola v čase podania ţaloby študentkou, ţe nepoberala sociálne štipendium a ţe jej mesačné náklady predstavujú sumu 720,55 EUR, pričom ich v plnom rozsahu uhrádza jej matka. Okrem toho je záver odvolacieho súdu aj výsledkom nesprávnej aplikácie ustanovenia § 138 ods. 1 veta prvá O.s.p. Odvolací súd totiţ nerešpektoval znenie tohto ustanovenia, keď posudzoval vec z hľadísk, ktoré idú nad rámec zákona (údajné osobitné postavenie ţalobkyne, ako osoby vymáhajúcej peňaţné plnenie, na ktoré nadobudla právo na základe zmluvy o postúpení pohľadávky). Pri posudzovaní majetkových pomerov ţalobkyne neprihliadol na dôleţitú skutočnosť, a to ţe odplatu za pohľadávku nadobudnutú postúpením má uhradiť aţ po úspešnom vymoţení peňazí od ţalovanej. Vyslovil tieţ názor, 6 Cdo 61/2012 4 ţe ţalobkyňa si mala byť „vedomá, ţe nemusí obdrţať od kupujúcej (ţalovanej) ţiadne plnenie“ a pre túto „vedomosť“ jej nebolo moţné priznať oslobodenie od súdnych poplatkov, aj keby to jej sociálna situácia inak odôvodňovala. Tento názor odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za správny, nakoľko by zo súdnej ochrany vopred vylučoval niektorých účastníkov, ktorí si uplatňujú určitý druh nárokov. Toto podľa názoru odvolacieho súdu „osobitné postavenie“ osôb, ktoré si uplatňujú peňaţnú pohľadávku, ktorá im bola postúpená, nemá ţiadnu oporu v zákone, a ako dôvod odmietnutia oslobodenia od súdnych poplatkov nemôţe obstáť. Odvolací súd teda hodnotil oprávnenosť ţiadosti ţalobkyne o oslobodenie od súdnych poplatkov nad rámec vyplývajúci z ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. a vzal do úvahy v neprospech ţalobkyne aj také skutočnosti, ktoré z predloţených dôkazov nevyplynuli. Jeho rozhodnutie, ktorým potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o nepriznaní oslobodenia od poplatkov, je teda zaloţené na nesprávnom posúdení podmienok pre odpustenie poplatkovej povinnosti. Takýmto nesprávnym rozhodnutím odvolací súd odňal ţalobkyni moţnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p., čím zaloţil prípustnosť a zároveň aj dôvodnosť podaného dovolania. So zreteľom na uvedené dovolací súd podľa § 243b ods. 1 O.s.p. uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toto uznesenie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 :
- P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
- apríla 2012 JUDr. Rudolf Č i r č, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková