1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného J.. W. Á. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj „okresný súd") rozsudkom z 22. mája 2019, č. k. 2T/83/2016-1256, uznal obvineného J.. W. Á. (v spoločnom konaní s J.. X. W.) za vinného z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom
zák.") k § 237 ods. 1, ods. 4 písm.
zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v tom čase platnom znení vo výške 9.898,03 eur, mestom Nové Zámky ako zamestnávateľom z dôvodu vyplatených odmien zaplateného poistného na verejné zdravotné poistenie
zákona č. 580/2004 Z.z o zdravotnom poistení v tom čase platnom znení vo výške 15.030,60 eur, mestom Nové Zámky ako zamestnávateľom z dôvodu vyplatených odmien zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie
zákona č. 650/2004 Z.z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v tom čase platnom znení vo výške 2.963,48 eur. Za to okresný súd obvinenému J.. W. Á. uložil
4 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 36 písmeno
4 Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. mu bol uložený aj ochranný dohľad na jeden rok s tam uvedenými povinnosťami
1 Tr. zák.
1 Trestného poriadku („Tr. por.") bol obvinený J.. W. Á. spoločne a nerozdielne so spoluobvineným zaviazaný nahradiť škodu poškodenému - mestu Nové Zámky v sume 182.892,11 eur s tým, že
2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Proti rozsudku okresného súdu podali odvolania obaja obvinení a prokurátor, o ktorých rozhodol Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd") rozsudkom z 18. februára 2020, č. k. 1To/94/2019-1385, tým spôsobom, že
1 písm. b), písm. d) Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu a
3 Tr. por. obvineného J.. W. Á. (v spoločnom konaní s J.. X. W.) uznal za vinného zo zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku spolupáchateľstvom
zák. k § 237 ods. 1, ods. 3 písm.
3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere tri roky, výkon ktorého bol
1, ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu tri roky s určením probačného dohľadu nad jeho správaním v skúšobnej dobe, pričom obvinenému prikázal
4 písm. d) Tr. zák. nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu. Zároveň
1, ods. 2 Tr. zák. mu uložil trest zákazu činnosti vykonávať funkciu vo verejnej správe spojenú s dodržiavaním pravidiel rozpočtového hospodárenia na štyri roky.
1 Tr. por. bol obvinený J.. W. Á. spoločne a nerozdielne so spoluobvineným zaviazaný nahradiť škodu poškodenému - mestu Nové Zámky v sume 100 tis. eur s tým, že
2 Tr. por. bol poškodený so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na civilný proces. Rozsudok krajského súdu prevzal obvinený J.. W. Á.
1 Tr. por. z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. rozsudkom vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 237 Tr. zák. v neprospech obvineného a
2 Tr. por. napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil. Dovolateľ v dovolaní uplatnil dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. a uviedol, že napadnuté rozhodnutie považuje na jednej strane za komplexné a v mnohých jeho aspektoch sa s ním možno stotožniť s výnimkou aplikácie noriem správneho práva, kde krajský súd v konaní dovolateľa videl porušenie ustanovení zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy. V skutkovej rovine malo ísť o rozpočtový presun sumy 100 tis. eur z rozpočtovej podpoložky rekonštrukcia a modernizácia (kapitálové výdavky) na bežné výdavky na odmeny zamestnancov. Na uvedenom porušení týchto právnych noriem krajský súd založil aj naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku. S týmito úvahami krajského súdu sa dovolateľ nestotožňuje a súčasne v tejto časti vidí porušenie zákona v jeho neprospech a naplnenie uvedeného dovolacieho dôvodu.
dovolateľa jeho konanie v postavení prednostu mestského úradu mesta Nové Zámky spočívajúce v tom, že vypracoval a písomne odôvodnil návrh na udelenie odmien niektorým zamestnancom Mestského úradu v Nových Zámkoch a následne vypracoval písomnú žiadosť na vykonanie rozpočtového presunu v rozpočte mesta Nové Zámky, na základe čoho spoluobvinený J.. X. W. tento návrh schválil a udelil zamestnancom odmeny a následne za účelom vyplatenia týchto odmien vykonal ako oprávnená osoba rozpočtový presun, nie je v rozpore s danými ustanoveniami § 1 ods. 3, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, ods. 2 písm.
názoru dovolateľa krajský súd dopustil ďalšej nesprávnosti, nakoľko ustanovenie § 8 ods. 4 zák. č. 523/2004 Z.z. stanovuje zákonný rámec úpravy osobitne a výlučne pre štátny rozpočet a nevzťahuje sa na úpravu rozpočtu obcí. Zákon o rozpočtových pravidlách verejnej správy je subsidiárnym zákonom pre zákon o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy. Súčasne z gramatického výkladu jeho ustanovenia § 8 ods. 4 vyplýva, a to z konkrétnych slovných pojmov, že sa vzťahuje a upravuje rozpočet štátu. Zároveň i umiestenie § 8 v tretej časti zákona označenej ako „Štátny rozpočet, štátne finančné aktíva, štátne finančné pasíva" nasvedčuje tomu, že zámer zákonodarcu v tejto časti bol upraviť výslovne, osobitne štátny rozpočet, jeho aktíva a pasíva. Uvedené je v súlade s § 1 ods. l písm. a) tohto zákona že „tento zákon upravuje rozpočet sektora verejnej správy (ďalej len „ verejná správa"), osobitne štátny rozpočet...". Dovolateľ poukázal, že pri bližšom oboznámení sa s právnou úpravou rozpočtových pravidiel územnej samosprávy je možné dospieť k záveru, že problematika možnosti vykonania rozpočtového presunu v oblasti územnej samosprávy vo všeobecnosti, osobitne presunu finančných prostriedkov z kapitoly kapitálových výdavkov na výdavky bežné, nie je upravená dostatočne jasne a zreteľne a zasluhovala by bližšiu pozornosť zákonodarcu. Právna úprava síce podrobne určuje klasifikáciu výdavkov, povinnosť túto klasifikáciu uplatňovať, absentuje však výslovná dikcia o nemožnosti použitia, resp. presunu kapitálových výdavkov na bežné výdavky.
dovolateľa krajský súd právnu úpravu vykladal neprípustne rozširujúcim spôsobom, keď konanie obvinených spočívajúce vo vykonaní rozpočtového presunu z kapitálových prostriedkov na výdavky bežné, hodnotil ako rozporné s ustanoveniami § 1 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy v spojení s § 3 ods. 1 písm. b), 4 ods. 4, § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a na podklade zákonného splnomocňujúceho ustanovenia § 4 ods. 4 naposledy citovaného zákona v rozpore s § 1 ods. 3, ods. 4 opatrenia Ministerstva financí SR č. 74/2004 F.s. a tretej časti jeho prílohy v bode B), pričom tieto zákonné ustanovenia takýto presun priamo nezakazujú, resp. takýto presun neupravujú (§ 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z.). Zákonným znakom skutkovej podstaty trestného činu porušenia povinnosti pri správe cudzieho majetku
1 Tr. zák. je porušenie zákona, resp. iného všeobecne záväzného právneho predpisu, bez naplnenia ktorého neprichádza do úvahy trestná zodpovednosť páchateľa.
dovolateľa vzhľadom na uvedené dôvody v jeho konaní absentuje prvok protiprávnosti, ktorého následkom by bol vznik škody a krajský súd nesprávne právne posúdil skutkový stav v jeho neprospech. K podanému dovolaniu sa vyjadrila Krajská prokuratúra Nitra písomným podaním z 5. mája 2021, doručeným na okresný súd 17. mája 2021 (č. l. 1451 - 1455), v ktorom navrhla dovolanie
c) Tr. por. odmietnuť z dôvodov tam uvedených s tým, že s námietkami dovolateľa sa nestotožňuje a krajský súd sa v napadnutom rozsudku veľmi podrobne vyjadril k otázkam viny u oboch obvinených, kompetencie primátora vykonať rozpočtový presun finančných prostriedkov a zákonnosti podania návrhu na priznanie a vyplatenie odmien, pričom v ďalšom sa vyjadruje ku skutkovému stavu a vykonaným dôkazom. Spisový materiál bol predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „dovolací súd") na rozhodnutie o podanom dovolaní 8. júna 2021 a vec napadla na rozhodnutie do senátu 5T, ktorý
daného rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky rozhoduje v zložení JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift.
1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
5 Tr. por. dôvody
odseku 1 písm. i) a
odseku 3 nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
c) Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Po predložení veci Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) predbežne preskúmal dovolanie obvineného spolu s predloženým spisovým materiálom a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
c) Tr. por., pretože nie sú splnené dôvody dovolania
1 Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený na nápravu v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení súdov a predstavuje výnimočné prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Táto výnimočnosť je vyjadrená práve obmedzenými možnosťami pre podanie dovolania, aby sa širokým uplatňovaním tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia na úrovni riadneho opravného prostriedku. Dovolanie preto možno podať iba proti niektorým druhom súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní (sú výslovne uvedené v § 368 ods. 2 Tr. por., pričom minister spravodlivosti môže podať dovolanie aj proti rozhodnutiam uvedeným v § 371 ods. 2 Tr. por.), a to iba z dôvodov taxatívne uvedených v ustanovení § 371 Tr. por. a dôvod dovolania sa musí v dovolaní vždy uviesť (§ 374 ods. 2 Tr. por.), pričom dovolací súd je viazaný uplatnenými vecnými dôvodmi dovolania (dovolateľom vytýkanými chybami) a nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, resp. z iných, dovolateľom neuvedených pochybení (§ 374 Tr. por., § 385 Tr. por.). Dovolací súd pri náprave namietaných pochybení preskúmava v zásade tie nedostatky, ktoré boli preskúmavané už v odvolacom konaní a neboli napravené odvolacím súdom, ako aj pochybenia spôsobené odvolacím súdom. Tomu zodpovedá aj obmedzenie možnosti podať dovolanie v prípade, keď neboli využité riadne opravné prostriedky (§ 372 ods. 1 Tr. por.) a povinnosť obsahovo namietať skutočnosti známe v pôvodnom konaní zakladajúce niektoré z dovolacích dôvodov najneskôr v odvolacom konaní (§ 371 ods. 4 Tr. por.). Obsah konkrétne uplatnených vytýkaných chýb a tvrdení, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, by mal vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
1 Tr. por. Ak podané dovolanie iba formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pričom v skutočnosti obsahuje argumenty a tvrdenia stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu alebo iného dovolacieho dôvodu
1 Tr. por., ide o dovolanie, ktoré je potrebné
c) Tr. por. odmietnuť. K dovolateľom uplatnenému dovolacieho dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dovolací súd uvádza, že v jeho prípade je nutné zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Zároveň však
vyššie citovanej zákonnej dikcie tohto ustanovenia dovolací súd správnosť a úplnosť zisteného skutku nemôže skúmať a meniť. Teda dovolanie v tomto prípade neslúži na prípadnú revíziu skutkových zistení vykonaných súdom prvého stupňa a odvolacím súdom (to je možné len v prípade dovolania podaného ministrom spravodlivosti
3 Tr. por.). Vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi nižšieho stupňa vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku meritórneho rozhodnutia môže obvinený v dovolaní uplatňovať iba námietky právneho charakteru, nie však námietky skutkové (primerane R 3/2011, R 47/2014-II., R 14/2015-III.). Pokiaľ dovolateľ namieta také pochybenia, ktoré majú
neho spočívať v nesprávnej aplikácii noriem správneho práva, v prípade ktorých krajský súd konštatoval porušenie konkrétnych ustanovení zákona č. 583/2004 Z.z. o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do
zákona napadnuté rozhodnutie predmetom prieskumu dovolacieho súdu) dovolací súd dospel k záveru, že ustanovenia právnych predpisov uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu boli aplikované vecne správne a skutková veta nepochybne zodpovedá právnej vete a právnej kvalifikácii uvedenej v napadnutom rozsudku, keďže súčinnostným konaním obvineného a ďalšej osoby došlo k porušeniu všeobecne záväzným predpisom ustanovenej povinnosti spravovať cudzí majetok so spôsobením značnej škody
zák. k § 237 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. (došlo k vyplateniu odmien v sume 100 tis. eur z účelovo určených peňažných prostriedkov mesta patriacich do kapitálových výdavkov na základe v rozpore so zákonom vykonaného ich rozpočtového presunu do bežných výdavkov) a v tomto ohľade dovolací súd poukazuje na právne úvahy krajského súdu uvedené v dovolaním napadnutom rozsudku, na ktoré odkazuje bez potreby ich opakovania v tomto rozhodnutí. Podstata dovolacích námietok je poukazovanie na to, že dotknuté zákonné ustanovenia, ktoré
skutkovej vety napadnutého rozsudku dovolateľ porušil, výslovne neuvádzajú, že sa zakazuje presun rozpočtových prostriedkov z kapitálových výdavkov do bežných výdavkov. K tomu dovolací súd uvádza, že nemožnosť takého konania zreteľne a bez akýchkoľvek rozporov vyplýva jednak z toho, ako je obec povinná uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu (§ 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z.), ako aj z toho, že rozpočtové prostriedky možno použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce schválené (§ 13 ods. 2 zákona č. 583/2004 Z.z.), pretože v opačnom prípade by nebol zrejmý účel zakotvenia zákonnej povinnosti uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu a pokiaľ je daný subjekt povinný postupovať
zákona určitým spôsobom a contrario potom platí, že nemôže postupovať spôsobom, ktorým neguje danú zákonnú povinnosť, aj keď to nie je výslovne v zákone uvedené. V tomto ohľade je potrebné poukázať, že obce hospodária so svojimi rozpočtovými prostriedkami, ktoré môžu poskytnúť a použiť len na účely, na ktoré boli v rozpočte obce schválené. Rozpočtové prostriedky obce spĺňajú charakteristiku verejných prostriedkov a je nespochybniteľné, že na hospodárenie s nimi sa vzťahuje nielen zákon č. 583/2004 Z.z., ale subsidiárne aj zákon č. 523/2004 Z.z., čo výslovne vyplýva z ustanovenia § 1 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z.z.,
ktorého na obce a vyššie územné celky a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie ako súčasti sektora verejnej správy sa vzťahuje zákon č. 523/2004 Z.z. s odchýlkami uvedenými v tomto zákone. Pokiaľ dovolateľ uvádza, že na obec sa ustanovenie § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. nevzťahuje s poukazom, že upravuje otázky týkajúce sa výlučne štátneho rozpočtu, tak treba uviesť, že povinnosť uplatňovať rozpočtovú klasifikáciu obcou vyplýva výslovne z § 4 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. a vnútorné členenie rozpočtu obce vrátane členenia na kapitálové výdavky a bežné výdavky vyplýva priamo z ustanovenia § 10 ods. 3 zákona č. 583/2004 Z.z., pričom z ustanovenia § 10 ods. 5 tohto zákona vyplýva aj účelovosť použitia kapitálových výdavkov a ich nemožnosť presunu na krytie bežných výdavkov, keďže sa v ňom ustanovuje, že vecné vymedzenie bežných výdavkov a kapitálových výdavkov rozpočtu obce a ich jednotné triedenie obsahuje rozpočtová klasifikácia s určením, že bežnými príjmami rozpočtu obce sú príjmy
1 Napokon nemožnosť vykonania v prejednávanej veci posudzovaného rozpočtového presunu z kapitálových výdavkov na bežné výdavky je zrejmá aj z ustanovenia § 10 ods. 10 zákona č. 583/2004 Z.z. („Na vyrovnanie časového nesúladu medzi príjmami a výdavkami bežného rozpočtu možno použiť príjmy kapitálového rozpočtu, ak sa vrátia do termínu ich použitia na rozpočtovaný účel, najneskôr však do konca rozpočtového roka."), ktoré výslovne ustanovuje práve iba takú výnimku z nemožnosti vykonania rozpočtového presunu medzi kapitálovým rozpočtom (tvoria ho kapitálové príjmy a kapitálové výdavky) a bežným rozpočtom (tvoria ho bežné príjmy a bežné výdavky), čo však nebol prípad rozpočtového presunu realizovaného v prejednávanej veci. Z uvedeného potom vyplýva, že poukazovanie na nemožnosť aplikácie ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z.z. na prejednávanú vec vzhľadom k tomu, že sa týka iba štátneho rozpočtu ako takého a nie aj rozpočtov obcí, nie je v tomto ohľade právne relevantné, keďže aj v prípade dôvodnosti tejto dovolacej námietky,
vyššie citovaného ustanovenia § 371 ods. 5 Tr. por. by to zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného, pretože účelovosť použitia kapitálových výdavkov v rozpočte obce, resp. nemožnosť ich rozpočtového presunu do bežných výdavkov za účelom vyplatenia odmien zamestnancom spôsobom vykonaným v prejednávanej veci, je zrejmá z ďalších zákonných ustanovení vyššie uvedených, resp. uvedených v skutkovej vete napadnutého rozsudku krajského súdu. Na základe uvedeného dovolací súd zistil, že podaným dovolaním nebol splnený žiadny dôvod dovolania
1 Tr. por., a preto na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného
c) Tr. por. odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom jednomyseľne. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.