← Slovensko

o zaplatenie 28 214,83 eur s prísl

Obsah (12)§ 266§ 142§ 219§ 237§ 157§ 10a§ 218§ 236§ 238§ 36§ 14§ 16

Najvyšší súd Slovenskej republiky 4 Obdo 59/2011 U Z N E S E N I E Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu: M. P., s. r. o., S., IČO: X., zastúpený advokátom JUDr. J. H., L., proti ţa

zmluvy a ţalovanému vznikla povinnosť zaplatiť ţalobcovi 19 916,35 eur (600 000 Sk). Z tohto dôvodu ţalobe v uvedenom rozsahu vyhovel. Okrem zaplatenia sumy 600 000 Sk sa domáhal ţalobca aj zaplatenia 250 000 Sk, čo odôvodnil poukazom na dodatok č. 1 zmluvy zo

  1. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či zvýšenie ceny týmto dodatkom bolo jednorazové alebo či sa v dôsledku toho dodatku cena zvýšila aj na ďalšie obdobia. Konštatoval, ţe dodatok zmluvy je nepochybne prejavom vôle. V zmysle § 266 ods. 1 Obchodného zákonníka je potrebné prejav vôle vykladať

úmyslu konajúcej osoby. V danom prípade konajúcou osobou bolo M. zastúpená primátorom Ing. L., z výpovede ktorého je zrejmé, ţe úmysel skutočne smeroval k tomu, aby ţalovaný platil zvýšenú odplatu aj v ďalších štvrťrokoch. V zmysle uvedeného ustanovenia je však potrebné aby úmysel bol známy aj druhej strane. Vzhľadom na výpoveď tohto svedka súd dospel k záveru, ţe druhá strana mala jedinú moţnosť ako sa dozvedieť o úmysle ţalovaného prečítaním si samotného dodatku. V čase uzavretia dodatku mal ţalobca k dispozícii iba samotný text zmluvy, nemal k dispozícii informáciu o skutočnom úmysle konajúcej osoby. Z uvedeného vyvodil záver, ţe ţalobcovi nebol známy úmysel Ing. L. a prejav vôle je potrebné vykladať

§ 266ods.

2 Obchodného zákonníka. Z kontextu formulácie dodatku č. 1 zmluvy vyvodil záver, ţe zvýšenie ceny o 250 000 Sk sa týka len štvrtého štvrťroka

  1. Vzal do úvahy obsah uznesenia mestského zastupiteľstva v Povaţskej Bystrici č. 42/2006 z
  2. 2006, ktoré rozhodlo len o úprave rozpočtu na rok 2006 ako aj skutočnosť, ţe v dodatku 1 sa ţalobca zaviazal odvysielať informácie o vyuţití prostriedkov z grantového programu mesta o problematike diaľnice a kultúrno-spoločenských podujatiach poriadaných mestom. Je všeobecne známe, ţe v treťom štvrťroku 2009, teda v ţalovanom období, bola diaľnica v Povaţskej Bystrici uţ v značnom štádiu rozostavanosti a neexistovala osobitná potreba vysielať reláciu o problematike diaľnice. Z dôvodu, ţe dodatok zmluvy č. l sa vzťahoval len na štvrtý štvrťrok 2006, ţalobu v časti o zaplatenie 8 298,48 eur ( 250 000 Sk ) zamietol. Súd priznal ţalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% od
  3. 2009 a náhradu trov konania

§ 142ods.

2 O. s. p. vo výške 41,18% trov potrebných na účelné uplatňovanie práva

pomeru úspechu v konaní. Krajský súd v Trenčíne na odvolanie ţalobcu aj ţalovaného rozhodol rozsudkom č. k. 16 Cob 117/2010-193 z

  1. 2011 tak, ţe konanie o odvolaní ţalovaného v časti 3 4 Obdo 59/2011 o zaplatenie 19 916,35 eur s 9% úrokom od
  2. 2009 do zaplatenia zastavil a vo zvyšnej časti, v ktorej súd návrh zamietol a v časti náhrady trov konania rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Ďalším výrokom rozhodol, ţe ţiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Z jeho odôvodnenia vyplýva, ţe ţalovaný vzal odvolanie v časti, v ktorej súd prvého stupňa zaviazal ţalovaného na zaplatenie 19 916,35 eur s úrokom z omeškania späť, a preto odvolací súd s odkazom na § 207 ods. 2, 3 O. s. p. odvolacie konanie v tejto časti zastavil. Po preskúmaní rozsudku v napadnutej časti zistil, ţe súd prvého stupňa vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v § 132 O. s. p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, ţe ţaloba v časti o zaplatenie 8 298,48 eur s príslušenstvom je nedôvodná. V tejto časti súd

§ 219ods.

2 O. s. p. konštatoval, ţe sa v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na doplnenie uviedol, ţe zmluva č. 89/05 zo

  1. 2005 vrátane dodatku č. 1 zo
  2. 2006 povaţuje za platnú tak ako to ustálil v rozhodnutí 16 Cob 151/2008 z
  3. Predmetom odvolacieho konania zostal nárok, ktorý si ţalobca uplatnil z dodatku 1 zmluvy, keď okrem nároku na zaplatenie dohodnutej odmeny za tretí štvrťrok 2009 v sume 19 916,35 eur s príslušenstvom si uplatnil aj navýšenie o 8 298,48 eur s príslušenstvom. Odvolací súd sa stotoţnil so záverom súdu prvého stupňa, ţe vzhľadom na dodatok č. 1 a s ním súvisiace listiny, ktorými bolo uznesenie mestského zastupiteľstva č. 42/2006, dôvodová správa k návrhu rozpočtu Mesta P. za roky 2007-2009 a návrh úpravy rozpočtu na rok 2006, povaţoval nárok ţalobcu za nedôvodný. Aj odvolací súd je toho názoru, ţe sa jednalo o jednorazové navýšenie, keď mal preukázané, ţe vzhľadom na dodatok 1 došlo u ţalovaného k návrhu druhej úpravy rozpočtu na rok 2006, kde v poloţke 15 – ostatná činnosť v kultúre a regionálny rozvoj došlo k navýšeniu rozpočtu o 250 000 Sk ( 8 298,48 eur ). Z dôvodovej správy k návrhu rozpočtu Mesta P. na roky 2007 aţ 2009 odvolací súd zistil, ţe ţalovaný na prevádzkovanie spravodajského infokanála mesta P. počíta s finančnými prostriedkami ročne vo výške 2 400 000 Sk, čo predstavuje 600 000 Sk ročne a nie 850 000 Sk, tak ako tvrdí ţalobca. Aj z toho vyplýva, ţe dodatok č. 1 sa týkal len jednorazového navýšenia. Ďalej uviedol, ţe listinný dôkaz a to odsúhlasenie vzájomného zápočtu pohľadávok medzi M. a Ing. M. K. predloţený na pojednávaní
  4. 2011 ţalobcom, ktorým chcel preukázať uznanie záväzku z dodatku 1 ţalovaným aj za iné obdobie ako štvrtý štvrťrok 2006, odvolací súd konštatoval, ţe na uvedený listinný dôkaz neprihliadol, pretoţe dôkaz nie je datovaný a ţalovaný nemal vedomosť o tomto liste a naviac tam uvedený 4 4 Obdo 59/2011 pracovník ţalovaného JUDr. M.H. list nepodpísal. Z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok

§ 219ods.

1, 2 O. s. p. potvrdil. Rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť

  1. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca s poukazom na prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. Konštatoval, ţe odôvodnenie rozsudku v potvrdzujúcej časti rozsudku má 39 riadkov a ten istý deň rozhodoval senát odvolacieho súdu aj vec 8 Co 108/2010, ktorému konaniu predchádzalo konanie pred súdom prvého stupňa, ktorý nárok z dodatku č. 1 ţalobcovi priznal. Odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. stotoţnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa. Členom senátu rozhodujúcim v ten istý deň v dvoch veciach týchto účastníkov bolo známe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa vo veci, kedy návrhu súd vyhovel ale aj odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým návrh zamietol. Ak boli obe odôvodnenia rozsudkov členom senátu skutočne známe je neakceptovateľné tvrdenie v predmetnej veci, ţe odôvodnenie rozsudku, práve s poznaním odôvodnenia iného rozsudku je dostačujúce, správne a je s ním moţné v plnom rozsahu sa stotoţniť. Tvrdí, ţe odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa nemá náleţitosti

§ 157ods.

2 O. s. p. a odvolací súd nie ţe naň poukazuje ale v časti ho opísal a pridal nový dôvod, ktorým odmietol započítanie pohľadávky ţalobcom. Došlo tým k zmenenému skutkovému stavu v časti, ktorá mala byť posudzovaná z pohľadu ustanovenia § 323 ods. 2 Obchodného zákonníka. Dovolateľ ďalej vyslovil pochybnosť či mal ţalobca moţnosť vyjadriť sa k čiastočnému späťvzatiu odvolania alebo došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom. V časti započítania pohľadávky došlo k zmene skutkového stavu a ţalobca sa k tomuto zrejme vyjadriť nemohol, čím tieţ došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. aj k porušeniu zásady dvojinštančnosti konania. Dovolateľ vytýkal súdu, ţe nebola vypočutá svedkyňa G. Š., čo zrejme nie je dôvodom na dovolanie ale odôvodnenie rozsudku práve zatajením svedkyne spochybnilo úvahu o postupe

O. s. p., pretoţe súd nemal k dispozícii podstatné skutočnosti a nemohol ani podriaďovať skutkový stav pod hmotnoprávny predpis. Nebolo tieţ odôvodnené prečo svedok Ing. L. nehovorí pravdu. Súdy nezaujímalo, ţe po podpísaní dodatku došlo reálne a preukázateľne k rozšíreniu vysielania o 100% a takto zmenený rozšírený program sa plní doposiaľ. Dovolateľ tým, ţe dostal rozhodnutia bez zákonom predpokladaného odôvodnenia bol ukrátený na svojich právach

§ 237písm.

f/ O. s. p. Postupom súdu 5 4 Obdo 59/2011 došlo aj k porušeniu práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 6 ods. 1 v tom, ţe kaţdý má právo aby jeho vec bola spravodlivo v primeranej lehote prejednaná nezávislým, nestranným súdom zriadeným zákonom. Mal pochybnosť o zákonnosti sudcu, keď veci 8 Cob 108/2010 a 16 Cob 117/2010 prejednávali sudcovia JUDr. D.L., JUDr. S.H. a vymenili sa iba predsedovia senátu JUDr. M.P. a JUDr. N.Č.. Navrhol aby dovolací súd rozsudok odvolacieho a prvostupňového súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu vyslovil názor, ţe dovolanie je nielen nedôvodné ale hlavne neprípustné, a preto ho navrhol odmietnuť. V dovolaní zásadne absentuje náleţité preukázanie jeho prípustnosti dôvodnosti a naplnenie obligatórnych formálnych náleţitostí. Dovolateľ odvodzuje prípustnosť dovolania od vady konania upravenej v § 237 písm. f/ O. s. p., teda, ţe účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Zastáva názor, ţe ţalobca svoje procesné práva uplatňoval a realizoval v priebehu celého konania, a to aj prostredníctvom nového listinného dôkazu uplatneného aţ v odvolacom konaní pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým bolo odsúhlasenie vzájomného zápočtu pohľadávok medzi ţalovaným a Ing. K.. Poukázal na skutočnosť, ţe

zápisnice z pojednávania z

  1. 2011 došlo k čiastočnému späťvzatiu odvolania ţalovaným ešte pred začatím pojednávania na odvolacom súde. Po otvorení pojednávania a podaní správy o stave doterajšieho konania predsedníčkou senátu predstúpil právny zástupca ţalobcu, ktorý predniesol svoje odvolanie a predloţil súdu ďalší dôkaz. Práve v tomto okamihu ţalobca realizoval svoje procesné práva a mohol sa uţ prvýkrát vyjadriť aj ku čiastočnému späťvzatiu odvolania ţalovaným, čo však neurobil a neurobil to ani v ďalších vystúpeniach do skončenia pojednávania. Poukázal na ustanovenie § 207 ods. 2, 3 v zmysle ktorého späťvzatie odvolania a následné zastavenie odvolacieho konania nie je obmedzené súhlasom protistrany. Zdôraznil, ţe súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody svojho rozhodnutia, preto rozhodnutie nemoţno povaţovať za svojvoľne neodôvodnené. Súd sa pri výklade aplikácií zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Ţalobca svoje procesné práva v konaní uplatňoval a realizoval a súd mu v tom ţiadnym spôsobom nebránil a ani ho v procesných úkonoch neobmedzoval. Zastáva názor, ţe súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne zhrnul relevantnú právnu argumentáciu ţalobcu významnú pre jeho rozhodnutie a náleţite sa s ňou aj vysporiadal. Odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné 6 4 Obdo 59/2011 otázky ţalobcu prezentované v jeho podaniach. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotoţnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Ţalobcovi v predmetnej veci nebola odňatá moţnosť konať pred súdom, preto jeho dovolanie nie je prípustné. Navrhol dovolanie ţalobcu odmietnuť a ţalovanému priznať náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

§ 10aods.

1 O. s. p. po zistení, ţe dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O. s. p. ) zastúpený advokátom ( § 241 ods. 1 O. s. p. ) bez nariadenia dovolacieho pojednávania v zmysle § 243a ods. 1 O. s. p. najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, ţe dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, preto je potrebné dovolanie

§ 218ods.

1 písm. c/ O. s. p. v spojení s § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. odmietnuť.

§ 236ods.

1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. Prípustnosť dovolania proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme upravujú ustanovenia § 238 ods. 1 aţ 3 O. s. p., v zmysle ktorých platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozsudku, je prípustné, ak je ním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej alebo rozsudok odvolacieho súdu, v ktorom sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci alebo rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bol potvrdený rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd vo výroku svojho potvrdzujúceho rozsudku vyslovil, ţe dovolanie je prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu. Dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho súdu znaky vyššie uvedených rozhodnutí nemá. V predmetnej veci odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v jeho zamietajúcej časti, pričom vo výroku rozsudku nevyslovil prípustnosť dovolania. Z uvedeného nepochybne vyplýva, ţe dovolanie ţalobcu

§ 238ods.

1 aţ 3 O. s. p. nie je prípustné. 7 4 Obdo 59/2011 Dovolací súd v zmysle ustanovenia § 242 ods. 1 veta druhá O. s. p., ktoré mu ukladá povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s. p. ( aj bez námietky účastníka) neobmedzil sa len na skúmanie prípustnosti dovolania

§ 238O. s.

p. ale skúmal, či dovolanie nie je prípustné aj

§ 237O. s.

p. Uvedené zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak konanie v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia. Dovolateľ v dovolaní namietal vadu konania

§ 237písm.

f/ O. s. p., v zmysle ktorého dovolanie je prípustné, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom. Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania

§ 237písm.

f/ O. s. p. je chybný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť pred ním konať a uplaňovať procesné práva, ktoré mu zákon priznáva za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O významnú vadu z hľadiska uvedeného ustanovenia ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Musí ísť o znemoţnenie realizácie konkrétnych procesných práv, ktoré by inak účastník mohol pred súdom uplatniť a z ktorých v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol vylúčený. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dovolací súd existenciu dovolacieho dôvodu v zmysle § 237 písm. f/ O. s. p. namietanej dovolateľom nezistil. Vada konania v zmysle tvrdenia ţalobcu mala spočívať v nedostatočnom odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu v zmysle § 157 O. s. p., v odňatí moţnosti dovolateľovi vyjadriť sa k späťvzatiu odvolania ţalovaného a ku zmene skutkového stavu v časti započítania pohľadávky.

§ 157ods.

2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ ( ţalobca ) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca ( ţalovaný ), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení 8 4 Obdo 59/2011 dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

§ 219ods.

1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

§ 219ods.

2 O. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil s tým, ţe skonštatoval správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie jeho správnosti doplnil ďalšie dôvody. Vychádzal pritom z dôkazov vykonaných súdom prvého stupňa. Uviedol tieţ dôvod, pre ktorý na dôkaz uplatnený ţalovaným v odvolacom konaní neprihliadol. Citované ustanovenie § 219 ods. 2 O. s. p. dáva odvolaciemu súdu moţnosť, aby v prípadoch, keď potvrdí vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa po všestrannom posúdení jeho vecnej správnosti z hľadiska hmotnoprávneho aj procesnoprávneho, skonštatoval len správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne ich doplnil na zdôraznenie správnosti. Predpokladom vyuţitia uvedenej skrátenej formy odôvodnenia v odvolacom konaní je presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia potvrdeného rozhodnutia, na ktoré v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd poukazuje. Aj v prípade potvrdenia rozhodnutia odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne významné dôvody odvolania a nemôţe sa obmedziť len na konštatovanie správnosti napadnutého rozhodnutia. V predmetnej veci odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým zamietol ţalobu v časti o zaplatenie 8 298,48 eur obsahuje všetky náleţitosti v zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p. a je preskúmateľné. Z odôvodnenia je zrejmé ako súd vec právne posúdil, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa riadil pri ich hodnotení. 9 4 Obdo 59/2011 Pokiaľ odvolací súd v napadnutom potvrdzujúcom rozhodnutí v súlade s § 219 ods. 2 poukázal na uvedené odôvodnenie neodňal ţalobcovi moţnosť konať pred súdom. V súvislosti s námietkou ţalobcu, ţe nemal moţnosť vyjadriť sa k späťvzatiu odvolania ţalovaného, čím mu mala byť v tejto časti odňatá moţnosť konať pred súdom je potrebné zdôrazniť, ţe dovolanie ţalobcu smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bola zamietnutá ţaloba v časti o zaplatenie sumy 8 298,48 eur s príslušenstvom, nie proti výroku rozhodnutia, ktorým bolo odvolacie konanie v dôsledku späťvzatia odvolania ţalovaným zastavené. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, ţe súhlas ţalobcu so späťvzatím odvolania ţalovaným pred začatím odvolacieho pojednávania v zmysle § 207 ods. 3 O. s. p. nebol potrebný. Ţalobca v dovolaní tvrdil, ţe sa nemohol vyjadriť k zmenenému skutkovému stavu týkajúcemu sa započítania pohľadávky, čím mu taktieţ bola odňatá moţnosť konať pred súdom. Je potrebné zdôrazniť, ţe nový dôkaz, na ktorý odvolací napokon neprihliadol, označil a predloţil sám ţalobca v odvolacom konaní, preto jeho námietka, ţe sa k dôkazu nemohol vyjadriť je neopodstatnená. Odvolacie konanie nebolo zaťaţené ani vadou spočívajúcou v nesprávnom obsadení súdu v zmysle § 237 písm. g/ O. s. p., pretoţe odvolací súd prejednal a rozhodol vec v senáte

§ 36ods.

3 O. s. p. Za vadu spočívajúcu v nesprávnom obsadení súdu nemoţno povaţovať prípadnú nesprávnosť zloţenia senátu v zmysle rozvrhu práce príslušného súdu, a preto dovolací súd pochybnosť dovolateľa týkajúcu sa zloţenia senátu odvolacieho súdu neakceptoval. Dovolací súd nezistil ani ţiadne iné skutočnosti, ktoré by opodstatňovali prípustnosť dovolania

ďalších ustanovení § 237 O. s. p., dovolanie ţalobcu

§ 218ods.

1 O. s. p. v spojení s § 243 ods. 5 veta prvá O. s. p. ako neprípustné odmietol. O trovách dovolacieho konania dovolací súd rozhodol

§ 142ods.

1 O. s. p v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. a § 243b ods. 5 veta prvá O. s. p. Ţalovaný bol v dovolacom konaní úspešný preto mu patrí náhrada účelne vynaloţených trov dovolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom. Za účelné trovy povaţoval súd 10 4 Obdo 59/2011 odmenu advokátovi za jeden úkon právnej sluţby ( vyjadrenie k dovolaniu zo 04. 11. 2011 )

§ 14ods.

1 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 10 ods. 1 uvedenej vyhlášky vo výške 237,34 eur, náhradu na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné

§ 16ods.

3 vyhlášky vo výške 7,41 eur, čo spolu predstavuje sumu 244,75 eur. Advokát je platiteľom dane z pridanej hodnoty ( DPH ), preto mu patrí v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky odmena a náhrada hotových výdavkov zvýšená o 20 % DPH ( 48,95 eur ). Dovolací súd nepovaţoval za účelné trovy právneho zastúpenia pozostávajúce z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia dňa

  1. Zo spisu vyplýva, ţe právny zástupca prevzal právne zastúpenie ţalovaného v predmetnej veci uţ v konaní pred súdom prvého stupňa dňa
  2. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave
  3. februára 2012 JUDr. Alena Priecelová v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Lucia Blaţíčková

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.