1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák., o dovolaní obvineného U. S. P. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Vladimíra Sidora proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 1. októbra 2019, sp. zn. 6 To 125/2018, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného U. S. P. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Trnava (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 21. augusta 2018, sp. zn. 34 T 8/2016, uznal obvineného U. S. P. (ďalej aj „obvinený" alebo „dovolateľ") vinným zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe v rozsudku uvedenom, za čo mu
2 Tr. zák. s použitím § 43, § 38 ods. 2, ods. 6 Tr. zák. uložil ďalší trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov a 4 (štyri) mesiace so zaradením na výkon trestu
3 písm. b) Tr. zák. do ústavu s maximálnym stupňom stráženia. Okresný súd obvinenému
1 písm. c) Tr. zák. zároveň uložil trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti vo výške 760 Eur, ktorej vlastníkom sa
5 Tr. zák. stal štát, a
1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") na podklade odvolania obvineného rozhodol rozsudkom z 1. októbra 2019, sp. zn. 6 To 125/2018, tak, že výrokom I.
1 písm. d), ods. 3 Tr. por. zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
3 Tr. por. sám v tejto časti rozhodol výrokom II. tak, že obvinenému uložil
2 Tr. zák. s použitím § 43, § 38 ods. 2 Tr. zák. ďalší trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) rokov so zaradením na výkon trestu
3 písm. b) Tr. zák. do ústavu s maximálnym stupňom stráženia,
1 písm. c) Tr. zák. obvinenému zároveň uložil trest prepadnutia veci, a to finančnej hotovosti vo výške 760 Eur, ktorej vlastníkom sa
5 Tr. zák. stal štát, a
1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad v trvaní 2 (dvoch) rokov. Proti rozsudku krajského súdu podal obvinený vo svoj prospech, prostredníctvom obhajcu, dovolanie, ktoré uskutočnil podaním doručeným okresnému súdu 19. augusta 2020 a doplnil podaním doručeným 1. októbra 2020, z dôvodov
1 písm. g), písm. h), písm. i) Tr. por., teda, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom; bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa; rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, pretože bol porušený zákon. V rámci uplatneného dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. namietol nezákonnosť získania dôkazov, konkrétne plastového vrecka o rozmeroch 16 x 10 cm s hmotnosťou 136,7 g, v ktorom sa nachádzala kryštálová látka svetlohnedej farby. Tento dôkaz bol
neho získaný rôznymi spôsobmi, ktoré sa navzájom vylučujú.
zápisnice o dodaní do výkonu trestu zo 17. júna 2015 bola v čase o 14.55 hod. vykonaná osobná prehliadka, pri ktorej mal byť nájdený zipsový sáčok s obsahom kryštalickej látky bledohnedej farby, prehliadku vykonal npor. U..
zápisnice o vydaní veci zo 17. júna 2015 v čase o 16.00 hod. bol obvinený vyzvaný, aby vydal veci, medzi ktorými sa nachádzalo aj plastové vrecko o rozmeroch 16 x 10 cm s hmotnosťou 136,7 g, v ktorom sa nachádzala látka svetlohnedej farby. Uvedené zápisnice
dovolateľa vytvárajú paradoxnú a nereálnu situáciu,
ktorej bolo vrecúško s drogami zaistené na základe osobnej prehliadky v čase o 14.55 hod., teda od tohto okamihu mala polícia disponovať vecou dôležitou pre trestné konanie, a súčasne bol obvinený v čase o 16.00 hod. vyzvaný na vydanie tej istej veci, ktorú už polícia mala vo svojej dispozícii na základe vykonanej osobnej prehliadky. Droga teda mala byť nájdená v rôznych časoch, rôznymi osobami a rôznymi úkonmi. Z dôvodu, že existujú rôzne zápisnice o rôznych úkonoch,
ktorých mali byť zaistené jedny a tie isté veci - vrecúško s omamnými látkami, nie je
obvineného možné hodnotiť tento dôkaz ako zákonný, rovnako tak postup polície evokuje jednoznačnú nezákonnosť v ich činnosti. Súčasne
dovolateľa nie je možné prihliadať ani na výpovede zasahujúcich policajtov U., E. a N. ako svedkov, nakoľko títo vo veci už skôr vykonávali procesné úkony v postavení orgánov činných v trestnom konaní. Zápisnica o odňatí veci nemôže byť zákonná z dôvodu, že neobsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, pretože oba úkony vykonal vyšetrovateľ H., pričom nezúčastnená osoba bol npor. U., teda skôr zasahujúci policajt. U npor. U. existujú pochybnosti o nezaujatosti vo vzťahu k veci a k osobe obvineného, preto sa predmetných úkonov nemal ako nezúčastnená osoba zúčastniť. Už len samotná skutočnosť, že vo veci vykonal prvotný zásah voči obvinenému, spochybňuje jeho nezaujatosť, pretože mal záujem na tom, aby bol páchateľ usvedčený a dodaný do výkonu trestu odňatia slobody. Dovolateľ v tejto súvislosti poukázal aj na to, že absencia nezúčastnenej osoby pri osobnej prehliadke má za následok neúčinnosť dôkazu, pričom tieto dôkazy boli na hlavnom pojednávaní vykonané a súdy na ne prihliadali pri svojom rozhodovaní a na ich základe uznali vinu obvineného. Pre úplnosť obhajoba dodala, že znaleckým skúmaním sa u obvineného zistila prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu, táto omamná látka však nebola vo veci zaistená a nenachádzala sa ani v zaistenom vrecúšku. Znaleckým skúmaním taktiež nebolo potvrdené, že by sa na plastovom vrecúšku našli odtlačky prstov obvineného, teda vôbec nie je dôvodné sa domnievať, že by s ním obvinený manipuloval, ale práve naopak, v pochybnostiach sa mala uplatniť zásada in dubio pro reo, nakoľko nebola zistená žiadna priama spojitosť a väzba obvineného s omamnou látkou. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dovolateľ súdom nižšieho stupňa vytkol, že pri určovaní právnej kvalifikácie skutku a posudzovaní iných hmotnoprávnych ustanovení (najmä § 135 Tr. zák.) zásadne pochybili, keďže iba nekriticky prevzali závery znaleckého posudku, pričom pojem jednorazová dávka drogy je pojmom právnym a znalecký ústav nemá oprávnenie hodnotiť právne otázky týkajúce sa trestného konania. V zmysle znaleckého posudku sa za obvykle jednorazovú dávku považuje 10 - 40 mg absolútneho metamfetamínu vo forme bázy. Tieto závery sú nelogické, pretože trestný čin
zák. je trestným činom úmyselným, pričom páchateľ tohto trestného činu nemôže vedieť, koľko účinnej látky sa v ním držanom materiáli nachádza. Súdy nižšieho stupňa neurčovali obvyklú dávku drogy, ktorý pojem má význam z hľadiska právneho kvalifikovania skutku. V odôvodnení rozsudkov sa nenachádzajú žiadne úvahy, akými sa súdy spravovali pri určovaní tohto pojmu, pričom zo súdnej praxe jednoznačne vyplýva, že obvykle jednorazová dávka je taká, ktorá sa bežne konzumuje pri jednom použití.
dovolateľa ani pri určovaní rozsahu činu nemôže byť za základ tohto výpočtu vzatá celková hmotnosť zaistenej látky, pretože táto v celom jej rozsahu nepredstavovala návykovú látku. Napadnuté rozhodnutie teda
dovolateľa vychádza z takého nesprávneho právneho posúdenia ustanovenia § 135 Tr. zák., ktoré je v praxi dlhodobo odmietané a ktoré nezodpovedá ani užívateľskej praxi. Súdna prax vychádza z toho, že pojem obvykle jednorazovej dávky drogy musí byť hmotnostne vymedzený, teda musí byť stanovená určitá konkrétna hmotnosť danej drogy. Táto hmotnostná hranica je podstatná aj z dôvodu, aby bolo možné hmotnostne odlíšiť jednorazovú dávku od zvyškového množstva drogy. Krajský súd teda uznal obvineného za vinného zo skutku, ktorý vôbec nie je trestným činom (držba látky, ktorá nie je zakázaná, resp. jej držba, ak takáto látka nemôže byť pre absenciu účinnej látky považovaná za návykovú), a to iba preto, že nesprávne aplikoval a interpretoval § 135 a § 172 Tr. zák. Na základe vyššie uvedeného dovolateľ žiadal, aby dovolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V doplnení dovolania nad rámec uvedeného dodal, že
znaleckého posudku bol ster z rúk analyzovaný a bola zistená prítomnosť stôp tetrahydrokanabinolu, pričom sa však nezistil presný pôvod kontaminácie rúk obvineného, t. j. či išlo o primárnu alebo sekundárnu kontamináciu. Znalec stopy tetrahydrokanabinolu, ktorý sa nachádzal na rukách obvineného, nenašiel ani na plastovom vrecku obsahujúcom návykovú látku, čo vylučuje akúkoľvek manipuláciu obvineného s predmetným vreckom. Z tohoto dôvodu nie je možné, aby sa návyková látka našla v náprsnej taške obvineného. Naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. h) Tr. por. obvinený videl v uložení trestu prepadnutia veci, pre ktorý musí byť splnená podmienka, že vec bola získaná trestným činom alebo ako odmena zaň.
dovolateľa je ťažko predstaviteľné, ako mohol získať finančnú hotovosť vo výške 760 Eur za trestný čin spáchaný neoprávneným zadovážením si omamnej látky alebo jej prechovávaním. Tým, že páchateľ má v držbe omamnú látku, môže sotva zarobiť peniaze alebo ich dostať ako odmenu za toto držanie. Okresný súd uviedol, že hotovosť obvinený získal trestnou činnosťou, zo skutku však nič také nevyplýva. Krajský súd tento trest uložil bez akéhokoľvek odôvodnenia. Obhajoba uzavrela, že vo veci bol uložený trest, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Na základe uvedeného obhajoba žiadala zrušiť rozsudok krajského súdu a vec mu vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „prokurátor") podaním doručeným okresnému súdu 23. septembra 2020. S dôvodmi dovolania sa nestotožnil a vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. g) Tr. por. uviedol, že okresný i krajský súd bez akýchkoľvek pochybností rozhodli zákonným spôsobom, na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a na základe zákonne zabezpečených a vykonaných dôkazov. Prokurátor poukázal na to, že dovolacie námietky týkajúce sa zákonnosti konania boli prednesené tak v konaní pred okresným, ako i krajským súdom, pričom tieto boli v celom rozsahu vyvrátené. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. dodal, že rozhodnutia súdov nižšieho stupňa sú založené na správnom právnom posúdení, príslušné ustanovenia boli správne aplikované a bola správne ustálená aj právna kvalifikácia skutku. Uzavrel, že sú dané dôvody na odmietnutie dovolania
1, ods. 2, ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. Najvyšší súd však zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c) Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vo všeobecnosti Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g), písm. h), písm. i) Tr. por.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Dovolateľ namietal zásadné porušenie jeho práva na obhajobu tým, že: - neboli vykonané ním navrhované dôkazy (rekognícia, kamerový záznam); - obvinenie nebolo vznesené v primeranom čase po zadržaní. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že návrh na doplnenie vyšetrovania (okrem iného aj zabezpečenie kamerového záznamu) obvinený podal už v prípravnom konaní, v rámci (záverečného) preštudovania vyšetrovacieho spisu dňa 13. mája 2016 za prítomnosti obhajcu JUDr. Stanislava Jakubčíka. Návrh bol v zmysle § 208 ods. 1, ods. 2 Tr. por. vyšetrovateľom PZ pplk. Ing. C. E. odmietnutý ako nepotrebný a bol opätovne uplatnený v konaní pred súdom s tým, že na hlavnom pojednávaní dňa 20. februára 2018 ho súd (spolu s inými návrhmi obvineného) uznesením
3 Tr. por. odmietol (v odvolacom konaní bola námietka nevykonania dôkazu uplatnená, pričom odvolací súd sa stotožnil s rozsahom dokazovania vykonaným súdom prvého stupňa). Je teda zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní i súd sa s týmto návrhom riadne vysporiadali, súd prvého stupňa svoj postup v odôvodnení rozhodnutia i súvislostne vysvetlil. Pokiaľ ide o samotný fakt, že návrh bol odmietnutý, je treba podotknúť, že za porušenie práva na obhajobu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Tr. por., resp. práva
11 Tr. por. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
1 Tr. por. nezotrval, resp. ho pri záverečnej výzve súdu na prednesenie návrhov na doplnenie dokazovania na hlavnom pojednávaní dňa 20. februára 2018 nezopakoval, preto súd, odmietnuc všetky ostatné návrhy
3 Tr. por., vyhlásil dokazovanie za skončené a udelil slovo na záverečné reči. V tejto otázke možno analogicky poukázať na judikatúrne prijaté závery, že vyhlásenie procesnej strany o tom, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania v záverečnej fáze súdneho konania je konečným prejavom strany o disponovaní s právom na navrhovanie doplnenia dokazovania a v prípade predtým uplatnených návrhov jednoznačným prejavom, že na pôvodných návrhoch na doplnenie dokazovania procesná strana netrvá a teda, že ich berie späť. Rešpektovanie takto prejavenej vôle strany súdom, nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (R 116/2014-III). V odvolacom konaní bola námietka nevykonania návrhu uplatnená, pričom odvolací súd sa stotožnil s rozsahom dokazovania vykonaným súdom prvého stupňa. Vo vzťahu k vzneseniu obvinenia je nutné prisvedčiť dovolateľovi v tom, že tento úkon bol uskutočnený s neadekvátnym časovým odstupom. Trestné stíhanie bolo dňa 17. júna 2015 začaté vykonaním zaisťovacieho úkonu
1 a § 91 ods. 1 Tr. por. s tým, že následne dňa
1 Tr. por. bolo vydané až 16. septembra 2015 pod ČVS: KRP-80/1-VYS-TT-2015, a to pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. e) Tr. zák. na skutkovom základe v ňom uvedenom (po jeho zrušení v sťažnostnom konaní prokurátorom bolo opätovne uznesenie
1 Tr. por. vo vzťahu k obvinenému vydané až
1 písm. c) Tr. por. O zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, prípadne ak ide o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho uplatnenia konkrétnych procesných práv obvineného, pričom intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby. V predmetnej veci mal obvinený po vznesení obvinenia v rámci prípravného konania možnosť kedykoľvek nahliadať do spisu, oboznámiť sa so všetkými vykonanými úkonmi a vyjadriť sa k nim, rovnako tak byť prítomný pri vykonávaní ďalších úkonov, navrhovať dôkazy a podávať návrhy na doplnenie vyšetrovania, a to tak sám, ako i prostredníctvom obhajcu, ktorého si v priebehu konania zvolil (od
1 písm. c) Tr. por. v namietanom rozsahu naplnený nebol.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. sa týka predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie dôkazov), lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti už Najvyšší súd stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov je úspešným dovolacím dôvodom len vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. namietal: - nezákonnosť získania dôkazu, plastového vrecka s kryštalickou látkou, s poukazom na jeho zabezpečenie pri dvoch rôznych procesných úkonoch; - nezákonnosť výpovedí svedkov U., E., N., ktorí mali postavenie orgánov činných v trestnom konaní; - nezákonnosť zápisnice o vydaní veci a odňatí veci pre absenciu nezúčastnenej osoby s poukazom na pochybnosti o nezaujatosti u svedka U.; - neuplatnenie zásady in dubio pro reo. Vo vzťahu k námietke nezákonnosti získania plastového vrecka s kryštalickou látkou dvoma procesnými úkonmi Najvyšší súd poukazuje na podmienku zakotvenú v ustanovení § 371 ods. 4 (veta prvá) Tr. por.,
ktorého dôvody
odseku 1 písm.
1 písm.
por. Ani dovolací dôvod
1 písm. g) Tr. por. teda nebol naplnený.
1 písm. h) Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Súd prvého stupňa pri ukladaní trestu obvinenému aplikoval ustanovenia § 172 ods. 2, § 43, § 38 ods. 2, ods. 6 Tr. zák. a pri nezistení žiadnej poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti mu uložil ďalší trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 4 mesiace. Ďalší trest bol uložený s poukazom na predchádzajúci nevykonaný trest odňatia slobody v inej veci (vo výmere 12 rokov) a súdom uložená výmera trestu odrážala nielen trestnú sadzbu zákonom stanovenú pre spáchaný trestný čin (§ 172 ods. 2 Tr. zák.), ale i opätovné spáchanie obzvlášť závažného zločinu v zmysle § 38 ods. 6 Tr. zák., pri ktorom sa dolná hranica trestnej sadzby 10 až 15 rokov zvýšila o dve tretiny na 13 rokov a 4 mesiace. Obvinený bol na výkon trestu zaradený do ústavu s maximálnym stupňom stráženia
3 písm. b) Tr. zák., keďže išlo o páchateľa obzvlášť závažného zločinu. Zároveň súd obvinenému uložil trest prepadnutia finančnej hotovosti vo výške 760 Eur
1 písm. c) Tr. zák. (ktorej vlastníkom sa
5 Tr. zák. stal štát), pretože z vykonaného dokazovania mal za to, že túto hotovosť obvinený získal predmetnou trestnou činnosťou, a uložil mu i ochranný dohľad na 2 roky
1 Tr. zák. v spojení s § 78 ods. 1 Tr. zák., keďže bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody, pričom išlo o jeho opätovné ukladanie. Krajský súd výrok o treste súdu prvého stupňa
3 Tr. por. zrušil s tým, že obvinenému
2, § 43, § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil ďalší trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov a obvineného na výkon trestu zaradil do rovnakého stupňa stráženia, pri zachovaní totožnosti výroku o treste prepadnutia finančnej hotovosti a výroku o ochrannom dohľade. Svoj zmeňujúci výrok o treste odôvodnil s poukazom na nesprávnu aplikáciu § 38 ods. 6 Tr. zák., pri ktorej bola obvinenému okolnosť, že opätovne spáchal obzvlášť závažný zločin, pričítaná na ťarchu dvakrát, keďže v tomto prípade išlo o okolnosť, ktorá bola základným znakom kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu
2 písm. a) Tr. zák. Krajský súd potom (pri uvažovaní v rámci trestnej sadzby 10 až 15 rokov) uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 13 rokov s ohľadom na podmienku, že tento trest spolu s nevykonanou časťou trestu v inej veci (teda 13 rokov a 12 rokov) spolu neprevyšujú najvyššiu výmeru dovolenú zákonom pre tento druh trestu (dobu 25 rokov). Najvyšší súd má za to, že trest, ktorý bol obvinenému uložený, bol súladný so zákonom čo do jeho druhu i výmery a postup krajského súdu bol správny. Uloženie konkrétneho trestu bolo náležite odôvodnené a malo oporu v zákone. Námietky obvineného preto nie sú v tomto smere opodstatnené. Vo vzťahu k aplikácii § 38 ods. 2 Tr. zák. v súvislosti s dovolacími námietkami je nutné poznamenať, že táto sa neviaže na § 38 ods. 6 Tr. zák., ale ide o samostatné ustanovenie zakladajúce povinnosť súdu zvážiť existenciu (pomer a mieru) priťažujúcich a poľahčujúcich okolností. V predmetnej veci sa k ich existencii vyjadril okresný i krajský súd (žiadna z nich nebola zistená). Čo sa týka trestu prepadnutia veci
1 písm.
1 písm. h) Tr. por. za naplnený.
1 písm.
3 Tr. por.), čo je explicitne vyjadrené v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého stupňa, prípadne korekcie odvolacieho súdu, a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o hodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré hodnotenie je predpokladom pre ustálenie skutkových záverov. Skutkové závery a okolnosti, pre ktoré súdy nižšieho stupňa dospeli k záveru o vine obvineného, sú dostatočne vysvetlené v ich rozhodnutiach. Najvyšší súd preto považuje za nadbytočné opakovať úvahy súdov, ktoré sú
neho vyčerpávajúce a odpovedajú na všetky podstatné otázky v súvislosti s odsúdením obvineného. Objektom trestného činu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi
zák. je záujem na ochrane ľudského života a zdravia pred škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov. Z hľadiska objektívnej stránky sa vyžaduje, aby páchateľ neoprávnene konal niektorým zo spôsobov vymedzených v zákone (§ 172 ods. 1 Tr. zák.). Postihuje sa neoprávnené nakladanie s nimi vo všetkých formách uvedených v odseku 1, bez ohľadu na konkrétne množstvo látky. Rozhodujúce je preukázanie okolnosti, že páchateľ mal túto látku v držbe, prípadne s ňou nakladal uvedeným spôsobom, nie pre vlastnú potrebu. Prechovávaním je akýkoľvek spôsob držby uvedených látok, pričom páchateľ nemusí mať takúto látku priamo pri sebe, ale môže ju mať ukrytú na nejakom mieste alebo uloženú u známej osoby. Páchateľom tohto trestného činu môže byť ktokoľvek, z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie (§ 15 Tr. zák.). Dovolací súd vychádzajúc zo skutkových okolností ustálených súdmi nižšieho stupňa dospel k záveru, že skutok, pre ktorý bol obvinený uznaný vinným, je trestným činom a že obvinený naplnil jeho skutkovú podstatu spôsobom uvedeným v Trestnom zákone, keď si neoprávnene zaobstaral a následne, až do jeho zastavenia operatívnymi pracovníkmi OR PZ dňa
ktorých bol uznaný za vinného zo skutku, ktorý vôbec nie je trestným činom) za absurdné. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. preto dovolací súd nepovažoval za naplnený. Najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto ho
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.