1 CMP sa na konania
tohto zákona použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Keďže CMP neustanovuje inak, dovolací súd ďalej skúmal možnosť aplikácie ustanovení CSP pre konanie o dovolaní matky. 8.
CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. 9.
CSP je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. To znamená, že preskúmať existenciu týchto dovolacích dôvodov je možné iba vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, alebo rozhodnutiu konečnému. 10. Preto dovolací súd skúmal, či napadnuté uznesenie odvolacieho súdu o neodkladnom opatrení v prejednávanej veci je rozhodnutím vo veci samej, prípadne rozhodnutím konečným, ktorá povaha rozhodnutia by otvárala dovolaciemu súdu možnosť preskúmať prípustnosť dovolania
f/ CSP a dospel k záveru, že v danom prípade prípustnosť podaného dovolania
f/ CSP nie je daná.
jej názoru vyžaduje okamžitý zásah súdu v podobe neodkladného opatrenia, ktoré navrhuje v znení a rozsahu totožnom so samotným návrhom na úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu
o rodine v znení neskorších predpisov. 13.1 Hoci
obsahu spisu matka ešte do toho času nepodala samotný návrh na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému, dovolací súd je toho názoru, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení v tomto prípade nie je rozhodnutím konzumujúcim vec samu a nejde ani o rozhodnutie konečné, ktoré by podliehalo dovolaciemu prieskumu v zmysle ustanovenia § 420 CSP. Dočasnosť a provizórnosť úpravy pomerov účastníkov v prejednávanej veci vyplýva predovšetkým priamo zo samotného návrhu matky, ktorým žiadala, aby súd dočasne upravil pomery do času, „kedy súd rozhodne o zmene úpravy práv a povinností rodičov k maloletému naposledy upravené rozhodnutím Okresného súdu Žilina č.k. 30P/199/2017-129 z 3. októbra 2018“. Zo znenia navrhovaného výroku o nariadení neodkladného opatrenia vyplýva jednoznačná dočasnosť navrhovaného rozhodnutia, ktoré je limitované právoplatnosťou meritórneho rozhodnutia v súdnom konaní vo veci samej o zmene úpravy práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu. 13.2 Rozhodnutie súdu o neodkladnom opatrení vo veciach starostlivosti súdu o maloletých v rozsahu
36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov, ktorým súd upraví výkon rodičovských práv a povinností, nikdy nemôže byť základom trvalej úpravy pomerov a to ani v tom prípade, ak by po rozhodnutí súdu o neodkladnom opatrení nedošlo k podaniu návrhu vo veci samej. Uvedené je totiž možné dosiahnuť výlučne meritórnym rozhodnutím (rozsudkom) vydaným v riadnom mimosporovom konaní na základe vykonaného dokazovania a posúdenia najlepšieho záujmu dieťaťa. Rozhodnutie o neodkladnom opatrení v tomto rozsahu preto nemôže byť posudzované ani z pohľadu prípustnosti dovolania v zmysle § 420 CSP ako rozhodnutie konečné, konzumujúce vec samu. 13.3 Uvedenému záveru nasvedčuje aj skutočnosť, že v prípade pozitívneho rozhodnutia súdov o neodkladnom opatrení by navrhovateľke bola uložená povinnosť podania návrhu vo veci samej (o zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému) s tým, že jej prípadná nečinnosť a nepodanie návrhu by viedla k zrušeniu takéhoto rozhodnutia súdu v zmysle § 336 ods. 3 CSP. Napokon aj tá okolnosť, že konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých nemožno ohraničiť jeho začatím a jeho skončením (teda právoplatnosťou rozhodnutia), ale naopak, starostlivosť súdu o maloletého je priebežná činnosť súdu od začatia prvého konania týkajúceho sa maloletej osoby až do jeho plnoletosti. Po nariadení neodkladného opatrenia síce nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej, v danom prípade ale má navrhovateľka zákonom garantovanú možnosť kedykoľvek iniciovať konanie vo veci samej o úprave práv a povinností rodičov voči maloletému dieťaťu a tak dosiahnuť zmenu sledovanú podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Dovolací súd pre úplnosť poznamenáva, že vylúčením prípustnosti dovolania proti takému uzneseniu odvolacieho súdu o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, právna úprava obsiahnutá v § 420 CSP zohľadňuje, že v prípade takého rozhodnutia ide (len) o dočasné procesné opatrenie súdu, trvanie ktorého je obmedzené a môže byť za podmienok uvedených v zákone zrušené. Neodkladné opatrenie má v takomto prípade nastoliť určitý stav len dočasne a bez ujmy na konečnú, definitívnu ochranu poskytovanú až rozhodnutím súdu vo veci samej. Zákonodarca tu bezpochyby zohľadnil, že procesné nesprávnosti súdov, ku ktorým pri tom môže dôjsť, sa v takom prípade vyznačujú nižšou intenzitou porušenia procesných oprávnení strán sporu. 15. S poukazom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie matky podané v zmysle § 420 písm. f/ CSP odmietol ako procesne neprípustné
c/ CSP bez toho, aby sa zaoberal dôvodnosťou podaného dovolania. 16. O nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd rozhodol
3 CSP.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.