1, ods. 2 Tr. zák., prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Tr. por. sa dovolanie obvineného W. A. o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Humenné (ďalej len „okresný súd") rozsudkom zo 7. decembra 2017, sp. zn. 4T/18/2013, uznal obvineného W. A. vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami
1, ods. 2 Tr. zák. na tam uvedenom skutkovom základe. Za to okresný súd obvineného odsúdil
2 Tr. zák. v spojení s § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov.
1 Tr. zák. mu súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň určil probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
2 Tr. zák. v spojení s § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. mu súd ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov, a zároveň mu prikázal, aby sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom podrobil programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
1 písm. e) Tr. zák. mu súd uložil zhabanie (tam špecifikovaných) vecí. Proti tomuto rozsudku podal obvinený A., ako aj prokurátor Okresnej prokuratúry Humenné (ďalej len „prokurátor") odvolanie, o ktorých Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") rozhodol uznesením z 27. júna 2018, sp. zn. 10To/8/2018 tak, že ich
por. zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal obvinený A., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jozefa Veselého dovolanie z 1. marca 2021, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c),
por. Úvodom najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych vád, ale nie na revíziu skutkových zistení ustálených súdmi prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Dovolanie má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou zameranou na preskúmavanie všetkých rozhodnutí súdov druhého stupňa a samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení nemôže posudzovať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol
zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie potrebných okolností prípadne potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu
2 Tr. por. Preto možnosti podania dovolania musia byť obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Rovnako najvyšší súd považuje za potrebné pripomenúť, že v dovolacom konaní je (okrem výnimky uvedenej v ods. 2 § 385 Tr. por.) viazaný rozsahom a obsahom dovolateľom uplatnených námietok (R 120/2012-I). Viazanosť dovolacími dôvodmi teda na strane jednej limituje rozsah prieskumnej právomoci dovolacieho súdu, na strane druhej ale „zaťažuje" aj samotného dovolateľa (zastúpeného profesionálnym obhajcom), ktorý svoje výhrady musí koncipovať spôsobom, nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo vlastne konajúcim súdom vytýka (pozn. to má potom súvis s preskúmavaním podmienok
4, ods. 5 Tr. por.). Inými slovami povedané, dovolanie obvineného musí natoľko adresne atakovať pochybenia nižších súdov, aby ich (vôbec) bolo možné podrobiť dovolaciemu prieskumu. To sa v prípade dovolania obvineného (vo väčšine) skonštatovať nedá. Obvinený na jednej strane uvádza, že napadnuté uznesenie nie je dostatočne odôvodnené, na druhej strane už ale nešpecifikuje, čo konkrétne krajský súd neodôvodnil (ktoré svoje skutkové / právne úvahy neobjasnil, kde sa nevyrovnal s jeho obhajobou, resp. na ktorú jeho námietku nereagoval). Len všeobecné tvrdenia, že „súd mal jasne a zrozumiteľne uviesť, ktoré skutočnosti vzal za preukázané a akým spôsobom sa vysporiadal s jeho obranou", resp. že sa opomenul vysporiadať s jeho námietkami, v tomto smere nemôžu obstáť. To platí o to viac, ak na s. 3 ods. 6 - s. 4 ods. 4 krajský súd podrobne zanalyzoval usvedčujúce dôkazy (hlavne výsledky domovej prehliadky a výpoveď obvineného), na s. 4 ods. 5 - s. 5 ods. 1 vyhodnotil zmenenú výpoveď obvineného (ktorý sa pôvode ku skutku doznal) a na s. 5 ods. 2 - s. 6 ods. 4 vysvetlil, prečo neuveril svedkom A. a M. (ktorými argumentoval obvinený). V tvrdení obvineného, že krajský súd odkazuje na záverečnú reč prokurátora absentuje materiálny rozmer, keďže v tejto časti (s. 9 ods. 8 - s. 10 ods. 3 uznesenia) sa súd zaoberal odvolaním prokurátora (podaným v jeho neprospech). To isté potom platí aj vo vzťahu k ďalším námietkam, v rámci ktorých obvinený poukazoval na to, že okresným súdom bol dvakrát spod obžaloby oslobodený (a až na tretíkrát bol uznaný vinným), resp. apeloval na nepoužiteľnosť rozhodnutí ESĽP. K tomu len stručne dovolací súd uvádza, že v trestnom procese (na rozdiel od civilného sporového konania; porovnaj § 390 CSP) nie je vylúčený taký postup odvolacieho súdu, ktorý opakovane (
3 Tr. por. alebo
por.) zruší rozsudok súdu prvého stupňa a vec mu vráti na nové konanie a rozhodnutie. Rozhodnutia ESĽP sa týkali realizácie práva na rovnosť zbraní a krajským súdom boli uvádzané v súvislosti s (obvineným v dovolaní nevytýkanou) otázkou vykonania dôkazu, ktorý procesná strana vykonať nenavrhla. Ani námietka údajne nezákonnej domovej prehliadky nespĺňala parametre ani minimálnej konkrétnosti. Obvinený neuviedol, z akého dôvodu by úkon
por. nemal byť zákonný; k námietkam, ktoré predostrel v odvolacom konaní mu krajský súd dal odpoveď na s. 8 ods. 4 - s. 9 ods. 2 uznesenia. Rovnako obvinený (ktorý si osobne, ako aj cestou obhajcu pred podaním dovolania naštudoval spis) neuviedol, na ktoré pojednávania nebol predvolaný a na ktoré síce predvolaný bol, avšak kvôli jeho údajnému pobytu vo výkone trestu odňatia slobody sa ich nemohol zúčastniť. A hoci k pochybeniu malo dôjsť „najmenej v troch prípadoch", tieto prípady obvinený neoznačil a dovolací súd (bez ďalšieho) odkázal na „zápisnice, ... jednotlivé doručenky, a skutočnosti, ktoré boli predmetom konania na okresnom súde". Úlohou dovolacieho súdu ale nie je (v niekoľko stostranovom spise) namiesto obvineného vyhľadávať, identifikovať a formulovať procesné chyby, jeho úlohou je preskúmať, či ním udané pochybenia zakladajú niektorý z dovolacích dôvodov
1 Tr. por. I napriek uvedenému najvyšší súd konštatuje, že námietku nesplnenia podmienok pre vykonanie hlavného pojednávania obvinený v rozpore s § 371 ods. 4 Tr. por. najneskôr pred odvolacím súdom nevzniesol. Navyše, ani zápisnice z hlavných pojednávaní z
1 písm. i) Tr. por. za bodkočiarkou nemôže zasahovať. Na základe týchto skutočností dovolací súd dospel k záveru, že obvineným A. uplatnené dovolacie dôvody
1 písm. c),
c) Tr. por. odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté v pomere 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.