1 Trestného zákona o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/132/2017, zo 7. júna 2018 takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného E. R. o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 2T/48/2016, zo 4. septembra 2017 bol obvinený E. R. uznaný za vinného zo spáchania prečinu podvodu v spolupáchateľstve
1 Trestného zákona, ktorého sa dopustil na skutkovom základe, že obžalovaný E. R. spoločne s odsúdeným E. J. po predchádzajúcom telefonickom rozhovore sa dňa 4. júna 2013 o 14.00 hod. na P. K. č. XX v T. dohodli s poškodenou I. T. a telefonicky aj s poškodeným Ing. E. T. na vykonaní prác pozostávajúcich z pripojenia pece na komín v dome poškodených a následného vystavenia revíznej správy, pričom prisľúbili, že pôjdu zakúpiť materiál potrebný na realizáciu stavebných prác a do dvoch hodín sa vrátia, aby práce vykonali a za realizáciu prác si vyžiadali sumu 330,- Eur, ktorú im poškodená I. T. následne odovzdala mylne sa domnievajúc, že obžalovaní svoj prísľub splnia, avšak obvinení už pri prevzatí peňažných prostriedkov nemali v úmysle práce vykonať a ani peniaze vrátiť, práce nevykonali a peniaze si ponechali, čím spôsobili poškodeným I. T. a Ing. E. T. škodu vo výške 330,- Eur. Za to bol menovanému uložený
2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. h), písm. m) Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov; pričom na výkon trestu odňatia slobody bol
2 písm. a) Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 3T/21/2014, z
1 Trestného poriadku je obvinený povinný nahradiť škodu poškodeným I. T., nar. X. E. XXXX, trvale pobytom P. XX, XXX XX T. a Ing. E. T., nar. XX. D. XXXX, trvale pobytom tamtiež, vo výške 330 eur. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd rozhodujúci na podklade odvolania podaného obvineným rozhodol uznesením, sp. zn. 4To/132/2017, zo 7. júna 2018 tak, že ho
Obvinený E. R. podal prostredníctvom obhajcu proti uzneseniu odvolacieho súdu dovolanie, a to s poukazom na údajné naplnenie dôvodu dovolania
1 písm. b) Trestného poriadku [súd rozhodol v nezákonnom zložení]. V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom obvinený namietal: „Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v danej veci vedenej pod sp. zn. 4To/132/2017, určil na konanie a rozhodovanie o odvolaní termín verejného zasadnutia na
zverejneného Rozvrhu práce na rok 2018 na Krajskom súde v Bratislave 1SprR/1/2018-ÚZ boli v súdnom oddelení 4To predsedami senátu JUDr. Tibor Kubík - zodpovedný za chod senátu a JUDr. Karol Kováč - zastupovanie vzájomné, členom senátu bol JUDr. Peter Šamko a zastupujúcim senátom bol senát JUDr. Magdalény Blažovej - 1To. Obžalovaný E. R. nebol žiadnym spôsobom upovedomený o tom, z akých dôvodov a na základe akých rozhodnutí došlo k uvedeným dvom zmenám v zložení senátu počas odvolacieho konania. Zaujatosť sudcov Krajského súdu v Bratislave v priebehu odvolacieho konania obžalovaný E. R. opakovane namietal.
ustanovení § 3 ods. 3 Zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený
odseku 4.
ustanovení § 3 ods. 4 Zákona o súdoch, zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Na základe uvedených skutočností je odsúdený E. R. toho názoru, že Krajský súd v Bratislave na verejnom zasadnutí
Z uvedeného dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku odsúdený E. R. preto navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona a aby zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave." K dovolaniu sa využijúc svoje právo
Trestného poriadku vyjadril prokurátor, a síce v podstate nasledovne: Dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku nepovažoval za naplnený. Mal za to, že „dôvodom podania dovolania
tohto ustanovenia nie je, keď vec prejednal a rozhodol iný než rozvrhom práce súd určený sudca". Totožný názor bol vyjadrený aj v uznesení najvyššieho súdu, sp. zn. 3Tdo/58/2017, zo 7. februára 2018. Prokurátor preto navrhol, aby dovolací súd
c) Trestného poriadku odmietol dovolanie obvineného E. R., nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 Trestného poriadku. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm.
1 písm. b) Trestného poriadku. Najvyšší poznamenáva, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie odvolanie". Čo sa týka viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku k tomu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku. Z toho vyplýva, že v prípade, ak chybám vytýkaným v dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
Trestného poriadku a ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku, alebo zamietne
1 Trestného poriadku bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný právne uplatniteľný dôvod dovolania, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd dovolaniu vyhovie postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď k tomu bližšie uznesenie najvyššieho súdu, sp. zn. 2Tdo/30/2011, zo 16. augusta 2011, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012). K dôvodu dovolania
1 písm. b) Trestného poriadku:
1 písm. b) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení. Nezákonným zložením je v zmysle predmetného ustanovenia napríklad nasledujúci demonštratívny výpočet procesne neprípustných situácii: namiesto senátu rozhodol samosudca, senát rozhodne v neúplnom zložení, alebo ak prísediacemu uplynulo funkčné obdobie. Nezákonným zložením súdu je takisto aj prípad účasti sudcu na rozhodovaní v senáte, ak je tento sudca zo zákona vylúčený, alebo bol z rozhodovania vylúčený. Rovnako tak je nezákonným zložením súdu aj situácia, ak
rozvrhu práce nastúpil do senátu tzv. zastupujúci sudca, ak však na takéto zastúpenie neboli splnené predpokladané podmienky, resp. ak sa nedá objektívne preukázať, že na zastúpenie existoval riadny zákonný dôvod, ktorý býva potom bližšie rozvedený v príslušnom rozvrhu práce konkrétneho súdu. Nezákonne zloženým súdom sa teda rozumie súd, ktorý je obsadený v rozpore s ustanoveniami určujúcimi zloženie súdneho orgánu, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť. Uvedené je reflexiou ústavnej garancie explicitne normovanej v článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Účelom práva priznaného
článku 48 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečiť občanovi, aby ochranu jeho právam poskytol sudca ako predstaviteľ tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať a aby ochranu práva v rámci súdnej moci poskytol sudca zo súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný (II. ÚS 87/2001). Zároveň
1 veta prvá a druhá zákona o sudcoch sudca rozhoduje v senáte alebo ako jediný sudca, ak tak ustanovuje zákon. Zákon ustanovuje, kedy sa na rozhodovaní senátov zúčastňuje aj prísediaci. O tom svedčí aj znenie § 3 ods. 2 Zákona o sudcoch, v zmysle ktorého sú si sudcovia a prísediaci pri rozhodovaní rovní. K zmene v zložení senátov vo veciach už pridelených na prerokovanie a rozhodnutie by malo s poukazom na vyššie vyjadrené dochádzať len výnimočne a výlučne na základe zákona. Zákonným sudcom sa totiž stáva sudca, ktorému bola vec pridelená na rozhodnutie; odňať vec jednému sudcovi a prideliť ju inému sudcovi možno iba zákonom ustanoveným postupom po splnení zákonom určených podmienok na odňatie veci. Takýmto permisívnym ustanovením je napr. § 277 ods. 5 veta tretia Trestného poriadku. Ako už bolo uvedené, právo na zákonného sudcu je garantované priamo článkom 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Uvedené priamo esenciálne súvisí s princípom právneho štátu tak, ako je garantovaný v ustanovení článku 1 ods. 1 Ústavy SR a z neho vychádzajúcim princípom deľby moci. Zmyslom práva na zákonného sudcu je teda vylúčiť akékoľvek subjektívne motivované zásahy do prideľovania konkrétnej veci na rozhodnutie konkrétnemu sudcovi/konkrétnym sudcom. Ako vyplýva z rozhodovacej činnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky (napr. II. ÚS 560/2018), prvoradým účelom základného práva na zákonného sudcu vyplývajúceho z článku 48 ods. 1 ústavy je zabrániť tomu, aby súd, ktorý má konkrétnu vec prerokovať a rozhodnúť o nej, bol obsadený spôsobom, ktorý by sa dal označiť za svojvoľný alebo prinajmenšom za účelový. V ďalšej judikatúre (napr.: I. ÚS 8/94, II. ÚS 15/96, II. ÚS 43/97, II. ÚS 47/99, III. ÚS 31/01) ústavný súd v podstate vymedzil tri podmienky charakterizujúce požiadavky na „zákonného sudcu" a to, že taký sudca:
článku 48 ods.1 ústavy nezodpovedá prípad, ak sa zákonní sudcovia nezúčastnili na prerokovaní a rozhodovaní súdu vo veci bez splnenia zákonných predpokladov na ich nahradenie (napr. III. ÚS 62/2015). Obvinený naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. b) Trestného poriadku vidí v nezákonnom zložení senátu Krajského súdu v Bratislave, ktorý rozhodol o jeho odvolaní na verejnom zasadnutí
7 Trestného poriadku každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, ak tento zákon neustanovuje inak.
3 Zákona o súdoch zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený
odseku 4.
4 Zákona o súdoch zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.
Rozvrhu práce na rok 2018 na Krajskom súde v Bratislave 1SprR/1/2018-ÚZ v znení v tom čase účinných dodatkov bol v súdnom oddelení senát 4To tvorený sudcami JUDr. Tiborom Kubíkom, JUDr. Karol Kováčom a JUDr. Petrom Šamkom. Zastupujúcim senátom bol senát súdneho oddelenia 1To, v zložení JUDr. Magdaléna Blažová (riadiaca predsedníčka), JUDr. Iveta Zelenayová a JUDr. Richard Molnár.
článku VIII. bod 1 Základných zásad všeobecne platných pre Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na trestnoprávnom kolégiu v kalendárnom roku 2018 (účinného v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia), v prípade neprítomnosti alebo ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu z rozhodovania, rozhodne o spôsobe zastupovania predseda senátu zodpovedný za chod senátu v zastupujúcom senáte, v prípade jeho neprítomnosti ďalší predseda zastupujúceho senátu. Ak je neprítomný aj ďalší predseda zastupujúceho senátu, nahradí vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu ľubovoľný člen zastupujúceho senátu tak, aby bolo zachované zloženie senátu
1 zák. č. 757/2004 Z. z. Najvyšší súd požiadal prípisom Krajský súd v Bratislave o zaslanie vysvetlenia spolu s podložením tvrdeného, na základe akých dôvodov došlo k dvom zmenám v zložení senátu počas odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave odpovedal podaním správy, v ktorej okrem iného uviedol: „Pokiaľ išlo o verejné zasadnutie, ktoré sa konalo dňa
vtedy platného rozvrhu práce zodpovedná za určenie zastupujúceho sudcu zo senátu 1To do senátu 4To krajského súdu. JUDr. Magdaléna Blažová uviedla, že „v zmysle Základných zásad všeobecne platných pre Rozvrh práce na trestnoprávnom kolégiu pre rok 2018, a to konkrétne článku VIII ods. 1, v prípade neprítomnosti alebo ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu, alebo člena senátu z rozhodovania, rozhodne o spôsobe zastupovania predseda senátu zodpovedný za chod senátu v zastupujúcom senáte, v prípade jeho neprítomnosti ďalší predseda zastupujúceho senátu. Ak je neprítomný aj ďalší predseda zastupujúceho senátu nahradí vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu ľubovoľný člen zastupujúceho senátu tak, aby bolo zachované zloženie senátu
1 zákona č. 757/2004 Z. z. V nadväznosti na uvedené som ako predsedníčka senátu zodpovedná za chod senátu v zastupujúcom senáte určila do senátu 4To ako členku senátu JUDr. Ivetu Zelenayovú, rozhodla som o tom ústne". V nadväznosti na uvedené potom najvyšší súd ako súd dovolací pristúpil k posúdeniu otázky, či na verejnom zasadnutí konanom dňa
3 a 4 zákona č. 757/2004 Z. z. zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení
rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Zákonným sudcom je aj sudca určený zastupujúci sudca. Zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce. Zároveň
už tiež citovaného článku VIII. bod 1 Základných zásad všeobecne platných pre Rozvrh práce Krajského súdu v Bratislave na trestnoprávnom kolégiu v kalendárnom roku 2018 (účinného v čase vydania dovolaním napadnutého rozhodnutia), v prípade neprítomnosti alebo ak došlo k vylúčeniu predsedu senátu alebo člena senátu z rozhodovania, rozhodne o spôsobe zastupovania predseda senátu zodpovedný za chod senátu v zastupujúcom senáte, v prípade jeho neprítomnosti ďalší predseda zastupujúceho senátu. Ak je neprítomný aj ďalší predseda zastupujúceho senátu, nahradí vylúčeného predsedu senátu alebo člena senátu ľubovoľný člen zastupujúceho senátu tak, aby bolo zachované zloženie senátu
1 zák. č. 757/2004 Z. z. V danom prípade teda v čase rozhodnutia o odvolaní obvineného dňa 7. júna 2018 bol práceneschopný jeden z členov senátu 4To, a to JUDr. Tibora Kubíka. Zastupujúci, do úvahy pripadajúci sudca, mal byť určený z zmysle vtedy platného rozvrhu práce zo senátu 1To, ktorého členmi boli v tom čase JUDr. Magdaléna Blažová (riadiaca predsedníčka), JUDr. Iveta Zelenayová a JUDr. Richard Molnár. Spôsob určenia
rozvrhu práce bol taký, že zastupujúceho sudcu určovala
vlastnej úvahy riadiaca predsedníčka zastupujúceho senátu JUDr. Magdaléna Blažová. Z jej oznámenia vyplynulo, že ako zastupujúceho sudcu určila JUDr. Ivetu Zelenayovú, a to ústne. Najvyšší súd preto vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti musí skonštatovať, že senát rozhodujúci o odvolaní obvineného E. bol zložený v súlade so zákonom a vtedy platným rozvrhom práce krajského súdu. Nebol teda naplnený dovolací dôvod
b) Trestného poriadku tvrdený obvineným. Preto najvyšší súd dovolanie obvineného
c) Trestného poriadku odmietol. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.