3, písm. b/ uvedeného zákona vo výške 800.000,--Sk; žalobca doručil správnemu orgánu
1 zákona č. 163/2001 Z. z. a teda nemajú právomoc uložiť pokutu
Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia a postupu žalovaného správneho orgánu posudzoval v intenciách ustanovení § 3 ods. 1, 4 zákona č. 128/2002 Z. z. v spojení s § 4 ods. 2 písm. g/ tohto zákona, ďalej v intenciách ustanovení § 25 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 163/2001 Z. z. v spojení s § 26 ods. 8, s § 39 ods. 2 a s § 40 ods. 3 písm. b/ uvedeného zákona. Poukázal na to, že v prejednávanej veci bolo medzi účastníkmi konania sporné, či správne orgány konajúce vo veci, sú kontrolnými orgánmi
1 zákona č. 163/2001 Z. z. s právomocou ukladať pokuty
citovaného zákona, či vo veci rozhodoval miestne príslušný správny orgán, či bol dostatočne zistený skutkový stav veci, či nežurnalizovaný spisový materiál môže byť podkladom rozhodnutia správneho orgánu, ďalej či bolo zasiahnuté do práv žalobcu aj tým, že v rovnakom čase boli vykonávané ďalšie kontroly na rovnakom skutkovom základe, výsledkom ktorých bolo tiež uloženie pokuty 3 6Sžo/7/2012 vo výške 800.000.--Sk, s tým, že žalobca súčasne žiadal, aby súd, ak sa nestotožní s argumentáciou uvedenou v žalobe, rozhodol o uložení sankcie v nižšej výške
5 O.s.p. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že správne orgány konajúce vo veci nie sú kontrolnými orgánmi
1 zák. č. 163/2001 Z. z. s právomocou ukladať pokuty
Konštatoval, že žalovaný je orgánom kontroly vnútorného trhu v zmysle § 1 a § 4 zákona č. 128/2002 Z. z. a má právomoc po zistení nedostatkov ukladať pokuty s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 2 zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch, ktoré ustanovenie výslovne upravuje, že žalovaný je kontrolným orgánom a
Krajský súd sa tiež nestotožnil s tvrdením žalobcu, že bolo zasiahnuté do jeho práv tým, že vo veci nerozhodol miestne príslušný správny orgán 1. stupňa. Uviedol, že za splnenia zákonných podmienok by bol vo veci miestne príslušný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (§ 3 ods. 2 písm. f/ zákona č. 128/2002 Z. z. a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.).
názoru súdu žalovaný ako nadriadený správny orgán z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti tohto orgánu postupoval v súlade so zákonom, keď použil analógiu
druhého oddielu zákona o Správnom poriadku a poveril rozhodovaním o veci Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, stotožniac sa s postupom žalovaného a s poukazom na to, že v prípade, ak by vo veci konal správny orgán, u ktorého by boli pochybnosti o zaujatosti, bolo by práve týmto postupom zasiahnuté do práv žalobcu. Krajský súd žalobné dôvody týkajúce sa nezistenia skutkového stavu považoval za nekonkrétne a nejasné. Konštatoval, že aktuálne zloženie výrobku obsahuje Karta bezpečnostných údajov (KBÚ), ktorú vypracoval samotný žalobca a kontrolou bolo porovnávané, či údaje z kariet sú uvedené aj na etiketách jednotlivých výrobkov, pričom porovnaním bol zistený nesúlad medzi KBÚ a etiketami. Krajský súd dospel k záveru, že uvedeným konaním sa žalobca dopustil porušenia povinností vyplývajúcich mu zo zákona o chemických látkach a chemických prípravkoch a práve pre porušenie týchto povinností mu bola uložená sankcia. Námietku žalobcu týkajúcu sa nezistenia skutočného zloženia výrobku považoval za nedôvodnú, pretože aktuálne zloženie výrobku uviedol sám žalobca na KBÚ. 4 6Sžo/7/2012 Krajský súd ďalej konštatoval, že pokiaľ žalovaný, resp. správny orgán
5 O.s.p., z ktorých dôvodov žalobu ako nedôvodnú zamietol
1 O.s.p. Rozhodnutie o náhrade trov konania krajský súd odôvodnil
Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu a konanie zastaví, prípadne vráti vec žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca v dôvodoch odvolania uviedol, že naďalej trvá na svojej argumentácii (t.j. na všetkých dôvodoch nezákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí) uvedenej tak vo svojej žalobe, ako aj vo svojich vyjadreniach na pojednávaní konanom na Krajskom súde 5 6Sžo/7/2012 v Trenčíne dňa 2.6.2009. Dôvodil, že nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov spočíva v nesprávnom posúdení veci. Ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že jeho argumentácia (t.j. dôvody nezákonnosti napadnutých správnych rozhodnutí) bola krajským súdom vyhodnotená ako nedôvodná, pričom jej nedôvodnosť nebola zo strany Krajského súdu v Trenčíne
jeho názoru dostatočne odôvodnená, považuje napadnutý rozsudok krajského súdu za nesprávny (najmä z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci) a preskúmanie touto žalobou napadnutých rozhodnutí správnych orgánov považuje za nesprávne. Žalovaný navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu potvrdil. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8 Sžo/359/2009-54 zo dňa
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu je potrebné vyhovieť. Predmetom odvolacieho konania v preskúmavanej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie žalobcovi
6 6Sžo/7/2012 § 40 ods. 3 písm. b/ zákona č. 163/2001 Z. z. za porušenie povinnosti
1 písm. c/, d/, e/ a § 26 ods. 8 uvedeného zákona, a preto odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa a konanie im predchádzajúce, najmä z toho pohľadu, či sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Predmetom preskúmavacieho konania v danej veci je rozhodnutie a postup žalovaného správneho orgánu, ktorým rozhodnutím žalovaný správny orgán rozhodol s konečnou platnosťou o uložení pokuty žalobcovi za nesplnenie povinností
ustanovení zákona č. 163/2001 Z. z. Najvyšší súd dáva do pozornosti, že úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu
piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku (§§ 247 a nasl. O.s.p.) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.).
2 O.s.p. ak správny orgán
osobitného zákona rozhodol o spore alebo o inej právnej veci vyplývajúcej z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov (§ 7 ods. 1) alebo rozhodol o uložení sankcie, súd pri preskúmavaní tohto rozhodnutia nie je viazaný skutkovým stavom zisteným správnym orgánom. Súd môže 7 6Sžo/7/2012 vychádzať zo skutkových zistení správneho orgánu, opätovne vykonať dôkazy už vykonané správnym orgánom alebo vykonať dokazovanie
tretej časti druhej hlavy. Do uvedenej právnej normy bola transformovaná požiadavka tzv. „plnej jurisdikcie“ ako atribútu práva na spravodlivý proces, v zmysle ktorej súd pri svojom rozhodovaní nesmie byť obmedzený v skutkových otázkach len tým, čo vo veci zistil správny orgán, a to ani čo do rozsahu vykonaných dôkazov, ani ich obsahu a hodnotenia zo známych hľadísk závažnosti, zákonnosti a pravdivosti. Súd teda celkom samostatne a nezávisle hodnotí správnosť a úplnosť skutkových zistení zadovážených správnym orgánom, a ak pritom zistí skutkové, či (procesné) právne pochybenia, môže v zrušujúcom rozhodnutí správnemu orgánu uložiť povinnosť na ich odstránenie, nahradenie alebo doplnenie, alebo tak urobí sám. Z obsahu administratívneho spisu Najvyšší súd Slovenskej republiky v danej veci zistil, že Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj ako správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 5.3.2008 č. H/0012/01/2008
3, písm. b/ zákona č. 163/2001 Z. z. žalobcovi uložila pokutu za porušenie § 25 ods. 1, písm. c/, d/, e/ a § 26 ods. 8 tohto zákona na tom skutkovom základe, že žalobca ako predávajúci v prevádzke – Z. c. X, B. B. nesplnil podmienky správneho označenia výrobkov uvedených vo výroku tohto rozhodnutia, ku ktorým zisteniam dospel na základe kontroly uskutočnenej inšpektormi v prevádzke žalobcu v dňoch 23.1.2008 a 24.1.2008. Žalovaný správny orgán - Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave na základe odvolania žalobcu proti uvedenému rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Najvyšší súd zastáva názor, že v administratívnom konaní, predmetom ktorého je zisťovanie správneho deliktu a uloženie sankcie zaň, je teda podstatné, či účastník správneho konania, ktorý sa mal svojím postupom dopustiť porušenia zákona, správny delikt spáchal a podmienky, za ktorých k spáchaniu deliktu došlo, ako aj následky ním vzniknuté môžu mať vplyv len na výšku sankcie, ktorú zákon predpokladá za spáchanie správneho deliktu. Zodpovednosť u právnických osôb za správny delikt sa zakladá na zásade objektívnej zodpovednosti, ktorá vyplýva aj z ustanovení zákona o chemických látkach a chemických prípravkov. 8 6Sžo/7/2012 V správnom konaní správny orgán konajúci
ustanovení zákona č. 163/2001 Z. z. postupuje
ustanovení správneho poriadku, a preto povinnosťou žalovaného správneho orgánu bolo v konaní zistiť skutočný stav a pri tom postupovať v súčinnosti s účastníkom tohto konania.
1, 2 písm. f/, ods. 4 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá. Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát") Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj. Inšpektorát je v správnom konaní orgánom prvého stupňa.
1 až 5 správneho poriadku v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť
odseku 1 ani
osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom
osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdržiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zložky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike. Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak. 9 6Sžo/7/2012 Ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ každý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbližšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční. Ak nemožno miestnu príslušnosť určiť
predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny orgán konanie uskutoční.
správneho poriadku na žiadosť účastníka konania alebo s jeho súhlasom môže správny orgán príslušný
2 postúpiť vec na vybavenie inému vecne príslušnému správnemu orgánu toho istého stupňa, v obvode ktorého má účastník konania pracovisko alebo prechodný pobyt, ak s tým súhlasia ostatní účastníci konania i orgán, ktorému sa má vec postúpiť.
správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Najvyšší súd Slovenskej republiky v preskúmavanej veci dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v predmetnej veci náležite nepostupoval v intenciách citovaných právnych noriem, z ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu nie je možné považovať za súladné so zákonom. Pokiaľ žalobca v danej veci namietal, že bolo zasiahnuté do jeho práv tým, že vo veci nerozhodol miestne príslušný správny orgán 1. stupňa, tvrdiac, že za splnenia zákonných podmienok by bol vo veci miestne príslušný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj (§ 3 ods. 2 písm. f/ zákona č. 128/2002 Z. z. a § 7 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.), odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa,
ktorého žalovaný ako nadriadený správny orgán z dôvodu pochybnosti o nezaujatosti tohto orgánu postupoval v súlade so zákonom, keď použil analógiu
druhého oddielu zákona o Správnom poriadku a poveril rozhodovaním o veci Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, stotožniac sa s postupom žalovaného a s poukazom na to, že v prípade, ak by vo veci konal správny orgán, u ktorého by boli pochybnosti o zaujatosti, bolo by práve týmto postupom zasiahnuté do práv žalobcu. 10 6Sžo/7/2012 Vo veci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu k otázke miestnej príslušnosti zaujal právny názor Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č. k. II. ÚS 118/08-61 zo dňa 10.12.2009, ktorým rozhodol tak, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3SžoKS 43/2006 porušil základné právo JUDr. Ing. K. M. na inú právnu ochranu na inom orgáne Slovenskej republiky a na preskúmanie zákonnosti orgánu verejnej správy
článku 46 ods. 1 a 2 Ústavy a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3SžoKS 43/2006 zo dňa 27.9.2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasťou zákonom ustanoveného postupu pri domáhaní sa práva na inom orgáne Slovenskej republiky
článku 46 odsek 1 Ústavy je i právo účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane tak, ako je to definované v ustanovení § 3 ods. 1 zákona o správe daní. A preto, ak má dôjsť k zmene miestnej príslušnosti, musí sa tak stať iba z dôvodov uvedených v zákone a iba postupom uvedeným v zákone. Jedným z dôvodov zmeny miestnej príslušnosti je aj prípad, keď sú všetci zamestnanci správcu dane vylúčení. Odvolací súd zistil, že v obdobnej veci už rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 2Sžo 251/2009 zo dňa
7 O.s.p. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo 251/2009 zo dňa 19. mája 2010, ktorého text uvádza nasledovne: „Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací
a v spojení s § 246c Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe odvolaniu ţalobcu je potrebné vyhovieť. Konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb 11 6Sžo/7/2012 je upravené v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“). Príslušnosť správnych orgánov na konanie je upravená v 1. oddiely Správneho poriadku.
sú na konanie vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.
1 v konaní, v ktorom ide o činnosť účastníka, spravuje sa miestna príslušnosť miestom tejto činnosti; ak sa konanie týka nehnuteľnosti, miestom, kde je nehnuteľnosť.
ods. 2, ak nemoţno miestnu príslušnosť určiť
odseku 1 ani
osobitného zákona, spravuje sa miestna príslušnosť trvalým pobytom účastníka konania a ak účastníkom konania je právnická osoba jej sídlom alebo miestom umiestnenia jej organizačnej zloţky, ktorej sa konanie týka. Ak účastník konania nemá v Slovenskej republike trvalý pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť jeho iným pobytom
osobitného zákona a ak nemá taký pobyt, jeho posledným trvalým pobytom v Slovenskej republike; ak nemá ani taký pobyt, spravuje sa miestna príslušnosť miestom, kde sa obvykle zdrţiava. Ak účastníkom konania je právnická osoba, ktorá nemá v Slovenskej republike sídlo, spravuje sa miestna príslušnosť jej posledným sídlom v Slovenskej republike alebo posledným miestom umiestnenia jej organizačnej zloţky, ktorej sa konanie týka, v Slovenskej republike.
ods. 3, ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov, uskutočňuje konanie správny orgán, ktorý konanie začal prvý, pokiaľ sa príslušné orgány nedohodli inak.
ods. 4, ak je miestne príslušných niekoľko správnych orgánov a pokiaľ kaţdý z nich odmieta uskutočniť konanie, správny orgán vyššieho stupňa im najbliţšie nadriadený určí, ktorý z nich konanie uskutoční.
ods. 5, ak nemoţno miestnu príslušnosť určiť
predchádzajúcich ustanovení, určí ústredný orgán štátnej správy, do pôsobnosti ktorého vec patrí, ktorý vecne príslušný správny orgán konanie uskutoční.
rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy, v Slovenskej republike pôsobia (okrem ministerstiev) aj tieto ústredné orgány štátnej správy:
1 zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgánom kontroly vnútorného trhu je Slovenská obchodná inšpekcia; vo svojej kontrolnej a rozhodovacej činnosti je nezávislá.
ods. 2 Slovenská obchodná inšpekcia je orgánom štátnej správy podriadeným Ministerstvu hospodárstva Slovenskej republiky. Je rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet v kapitole Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Člení sa na Ústredný inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave (ďalej len "ústredný inšpektorát") a jemu podriadené inšpektoráty Slovenskej obchodnej inšpekcie (ďalej len "inšpektorát"), a to:
čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môţu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Z administratívneho spisu vyplýva, ţe na vedenie správneho konania voči ţalobcovi bol miestne príslušný Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie v Banskej Bystrici pre Banskobystrický kraj, avšak pre podozrenie zo zaujatosti tohto orgánu ţalovaný poveril vedením konania iný prvostupňový správny orgán, Inšpektorát Slovenskej obchodnej inšpekcie so sídlom v Bratislave pre Bratislavský kraj, ktorý vo veci konal a vydal rozhodnutie č. H/0001/01/2008 z 3. marca 2008, na základe ktorého bola ţalobcovi uloţená pokuta vo výške 800 000 Sk. Takýto postup však
názoru odvolacieho súdu nemoţno povaţovať za zákonný, pretoţe Správny poriadok ani vyššie uvedené právne predpisy takýto postup neumoţňujú a ţalovaný ako správny orgán môţe postupovať a konať len na základe zákona a v súlade s ústavou. Z vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov vyplýva, ţe ţalovaný nie je ústredným orgánom štátnej správy, v danom prípade je takýmto orgánom len Ministerstvo 13 6Sžo/7/2012 hospodárstva Slovenskej republiky, ktorému je Slovenská obchodná inšpekcia, ktorej súčasťou je aj ţalovaný, podriadená, a preto v prípade, ţe nastane situácia, v ktorej nie je moţné určiť miestnu príslušnosť prvostupňového správneho orgánu
1 aţ 4 Správneho poriadku, môţe v zmysle ods. 5 poveriť rozhodovaním iný miestne príslušný správny orgán jedine Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, nie však ţalovaný, ako tomu bolo v tomto prípade. Nemoţno súhlasiť ani s názorom krajského súdu, ţe aj keď Správny poriadok nemá pozitívnu úpravu týkajúcu sa vylúčenia správneho orgánu ako celku, nakoľko v § 9 upravuje len vylúčenie zamestnanca správneho orgánu, riešenie je moţné pomocou analógie. Odvolací súd dáva do pozornosti krajského súdu, ţe v praxi aplikácie práva sa síce môţe vyskytnúť situácia, keď má súd, alebo iný štátny orgán rozhodnúť prípad, ktorý nepredvída ţiadna platná právna norma, keď zákon mlčí, resp. existuje medzera v práve. Mlčanie zákona môţe, ale nemusí byť úmyslom zákonodarcu, alebo môţe byť dôsledkom nedostatkov a chýb v procese tvorby práva. V odvetviach súkromného práva moţno v takýchto prípadoch postupovať
analógie, pričom sa rozlišuje analogia legis a analogia iuris. Avšak v správnom práve, ktoré je odvetvím verejného práva je možnosť analógie ojedinelá a iba vtedy, ak to zákon výslovne pripúšťa. V prípadoch, v ktorých ide o určenie právomoci, pôsobnosti resp. príslušnosti štátnych orgánov, ktoré býva v právnom štáte vymedzené jednoznačne a kauzisticky, je analógia vylúčená. V danom prípade zákon celkom jasne určuje postup pri zistení miestne príslušného správneho orgánu, ktorý musí byť dodrţaný. V opačnom prípade je rozhodnutie takéhoto orgánu nezákonné. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd nestotoţnil s rozhodnutím krajského súdu a uznal námietky ţalobcu za dôvodné. Keďţe súd prvého stupňa rozhodnutie ţalovaného potvrdil, postupoval odvolací súd
3 OSP tak, ţe rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zmenil, keďţe neboli splnené podmienky na jeho zrušenie ani potvrdenie. V ďalšom konaní bude správny orgán viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vo vyššie naznačenom smere a po náprave procesnej chyby vo veci opätovne rozhodne vecne aj miestne príslušný správny orgán, pričom svoje rozhodnutie aj náleţite odôvodní.“ Senát odvolacieho súdu v zmysle uvedeného mal preukázané, že predmetom súdneho prieskumu vo veci rozhodovanej najvyšším súdom v konaní sp. zn. 2Sžo 251/2009 bolo rozhodnutie žalovaného zo dňa 5.8.2008 č. SK/0316/99/008, ktorým žalovaný ako odvolací 14 6Sžo/7/2012 správny orgán potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu Slovenskej obchodnej inšpekcie v Bratislave pre Bratislavský kraj zo dňa
ustanovení zákona č. 163/2001 Z. z. a
ustanovení správneho poriadku a vzhľadom na nedostatok špeciálnej úpravy bolo potrebné pri posudzovaní správneho deliktu a rozhodovaní o ňom ako aj pri ukladaní sankcie postupovať „analogiae legis“
ustanovení obsahujúcich trestnoprávnu úpravu (Trestný zákonník, Trestný poriadok).
názoru najvyššieho súdu takýto záver vyplýva aj zo znenia čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď Dohovor v článku 6 ods. 1 veta prvá uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“, z ktorej právnej úpravy
názoru súdu vyplýva nevyhnutnosť poskytnúť záruky a práva, ktoré sú 15 6Sžo/7/2012 zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívna zodpovednosť. Odvolací súd dáva do pozornosti, že na rozdiel od Trestného zákona, právne predpisy, ktoré zakotvujú skutkové podstaty správnych deliktov, neupravujú postup správnych orgánov pri sankcionovaní za spáchanie viacerých deliktov. Pri spáchaní viacerých správnych deliktov (jednočinný súbeh, viacčinný súbeh, pokračujúci delikt) pri nedostatku špeciálnej úpravy je preto taktiež potrebné pri právnom postihu týchto deliktov ukladaním sankcií postupovať „analogiae legis“
predpisov trestnoprávnej úpravy, ktorej podstata spočíva v ukladaní len jedného trestu. Uvedený záver podporuje aj judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. sp. zn. 3 Sžn 68/2004, 3Sž 85/2007, 8Sžo 28/2007, 8Sžo 147/2008), ktorá je jednotná v tom, že trestnoprávne princípy sa analogicky aplikujú i v správnom trestaní, a že trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) podlieha obdobnému režimu ako trestný postih za trestné činy. Z tohto hľadiska treba vykladať aj všetky záruky, ktoré sa poskytujú obvinenému.
názoru odvolacieho súdu žalovaný správny orgán v uvedených veciach sa uvedenými zásadami pri rozhodovaní a ukladaní sankcií za správne delikty žalobcu neriadil. Z právnej normy ustanovenej v § 40 ods. 3, písm. b/ zákona č. 163/2001 Z. z. vyplýva, že Slovenská obchodná inšpekcia za porušenie povinnosti môže uložiť pokutu od 800.000,--Sk do 5.000.000,--Sk. Slovenská obchodná inšpekcia v danej veci rozširujúcim výkladom, keď zmysel právnej normy vyložila širšie, vzhľadom na to, že sa jedná o pokračovací správny delikt s poukazom na čl. 49 Ústavy SR a Trestný zákon č. 300/2005 Z. z., dospela k záveru, že za každé jednotlivé porušenia právnej povinnosti spočívajúce v nesprávnom označení výrobkov zistených samostatnými kontrolami je možné uložiť samostatné pokuty. Takýto rozširujúci výklad
názoru súdu v danom prípade vedie k porušeniu princípu zákonnosti, pretože ak žalobca sa dopustil pokračujúceho správneho deliktu, zákon nedáva možnosť Slovenskej obchodnej inšpekcii uložiť pokutu za každý jednotlivý skutok. V tejto súvislosti odvolací súd súčasne poukazuje na to, že účelom sankcie nie je len represia, ale má súčasne mať preventívny a výchovný charakter a teda nemôže byť likvidačná pre podnikateľský subjekt. 16 6Sžo/7/2012 Odvolací súd k nezákonnosti spočívajúcej v tom, že správny orgán „uno actu“ uložil totožnému subjektu pokuty za správne delikty, hoci
vyššie uvedených zásad mal uložiť len jednu pokutu, prihliadol v súlade s dispozičnou zásadou žaloby (§ 247 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 250j ods. 1) na námietku žalobcu, ktorou namietal nesprávne sankcionovanie. Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu
3 O.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
2, písm. a/, O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 a s § 151 ods. 1,
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.