ustanovenia § 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zamietol ţalobu, ktorou sa ţalobca domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia Daňového riaditeľstva Slovenskej 2 6Sžf/29/2011 republiky, ktorým
5 zákona SNR č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní a poplatkov“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Liptovský Mikuláš č. 660/230/1918/10/KúdA zo dňa
osobitnej úpravy zdanenia priráţky v súlade s odd. 2 Smernice Rady 2006/112/ES. Konštatoval, ţe na pouţitie osobitnej úpravy zdaňovania priráţky je v zmysle článku 226 bod 14 citovanej smernice nevyhnutné, aby priamo vo faktúre v prípade uplatňovania osobitnej úpravy na pouţitý tovar bol odkaz buď na články 313, 326 alebo 333 citovanej smernice alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia (§ 66 zákona o DPH platného v SR alebo obdobné ustanovenie zákona platného v členskom štáte) alebo iný odkaz, ktorý uvádza, ţe sa uplatnila jedna z týchto úprav. Zdôraznil, ţe ide o hmotno-právnu podmienku uplatnenia osobitného reţimu zdaňovania priráţky pri pouţitom tovare, z ktorých dôvodov vyhodnotil za nedôvodnú obranu ţalobcu, poukazujúcu na to, ţe tvrdenie ţalovaného o povinnom odkaze vo faktúre na pouţitie osobitného reţimu zdanenia je zjavne účelovým a svojvoľným hodnotením. Upriamil pozornosť ţalobcu na komunitárny právny predpis. Ďalej konštatoval, ţe v správnom konaní bolo preukázané, ţe jednotlivé faktúry, ktoré boli vyhotovované dodávateľmi pre ţalobcu, takéto odkazy nemali, naopak z ich obsahu vyplýva, ţe cena jednotlivých tovarov bola vykazovaná ako netto cena, čo i z logického hľadiska znamená, ţe sa jednalo o cenu bez DPH. Uviedol, ţe ak ţalobca poukazoval na potvrdenia vystavené jednotlivými dodávateľmi tovarov zo zahraničia, nachádzajúcich sa v nemeckom jazyku vo fotokópiách v administratívnom spise, tieto potvrdenia sa nenachádzajú priamo v obsahu samotných faktúr, tak ako to vyţaduje článok 226 bod 14 Smernice rady 2006/112/ES s poukazom na to, ţe ak by sa aj nachádzali na zadnej strane jednotlivých faktúr, nie je splnená podmienka, ţe sa nachádzajú priamo v obsahu faktúry. Z uvedeného dôvodu mal za to, ţe doplnenie dokazovania predloţením či uţ originálov faktúr alebo originálov potvrdení nie je potrebné, pretoţe samotný obsah faktúr nebol sporný (faktúry boli dodané samotným ţalobcom) a z ich obsahu je zrejmé, ţe tieto potvrdenia sa v nich nenachádzali. Okrem iného povaţoval za potrebné poukázať na to, ţe pokiaľ boli predloţené niektoré potvrdenia (napr. potvrdenie č. 013 a 014), z ich obsahu nevyplýva, ţe by dodávatelia pouţitých automobilov uplatňovali osobitnú úpravu zdaňovania priráţky v zmysle článku 313 Smernice Rady 2006/112/ES alebo vnútroštátneho právneho predpisu, ktorý osobitný reţim zdaňovania upravuje (odkaz 4 6Sžf/29/2011 na príslušný paragraf zákona platného v Nemecku či v Rakúsku). Ďalej poukázal na to, ţe samotný obsah týchto potvrdení je v logickom rozpore, pretoţe na jednej strane dodávateľ tvrdí, ţe si uplatňuje DPH
osobitnej úpravy zákona platného v Nemecku, avšak na druhej strane uvádza, ţe si DPH neuplatňuje. Konštatoval, ţe z uvedených dôvodov na takéto potvrdenia v ţiadnom prípade nie je moţné prihliadnuť, keďţe sa nejedná o relevantný dôkaz na preukázanie odkazu na osobitnú úpravu či uţ
komunitárneho práva alebo práva vnútroštátneho, či uţ rakúskeho, nemeckého alebo slovenského. Krajský súd ďalej konštatoval, ţe keďţe dodávatelia z iných členských štátov Európskej únie si neuplatnili daň
osobitnej úpravy, či uţ
tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte alebo
komunitárneho práva (Smernica Rady 2006/112/ES), nemôţe si ţalobca uplatniť osobitnú úpravu v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH účinného v rozhodnom čase, pretoţe sa na neho nevzťahuje ţiadna zo situácií uvedených v tomto zákonnom ustanovení t.j. tovar bol dodaný osobami, ktoré sú identifikované pre daň v inom členskom štáte a tieto osoby si neuplatnili daň
osobitnej úpravy. Súčasne uviedol, ţe je nepochybné, ţe k dodaniu tovaru došlo z územia iného členského štátu do tuzemska, pričom aj na území ostatných členských štátov EÚ platí obdobná právna úprava ako v našom právnom poriadku, konkrétne § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.,
ktorého je oslobodené od daní dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte a v takomto prípade sa jedná o tzv. intrakomunitárne dodávky, ktoré sú a priori oslobodené od dane. Zdôraznil, ţe ak zahraničné daňové subjekty identifikované pre daň dodávali tovar do iného členského štátu, pričom neuplatnili osobitný reţim zdanenia a nadobúdateľom je osoba identifikovaná pre daň v inom členskom štáte (ţalobca je identifikovaný pre DPH), takéto dodanie je oslobodené od dane a preto pri následnom predaji takéhoto tovaru je ţalobca povinný uplatniť beţný reţim zdanenia, t.j. odviesť daň
1 zákona č. 222/2004 Z. z. a z uvedeného dôvodu preto mala byť daň odvedená u odberateľa pri ďalšom predaji pouţitého tovaru tretím osobám, avšak nie rozdielovým spôsobom, ale zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal od príjemcu plnenia (§ 22 ods. 1 citovaného zákona).
názoru krajského súdu, keďţe ţalobca daň z pridanej hodnoty takýmto spôsobom neodviedol, bolo potrebné dovyrubiť daň z pridanej hodnoty o daň, ktorá doposiaľ nebola zo strany ţalobcu v príslušnom zdaňovacom období za zdaniteľné plnenie zaplatená a preto prvostupňový správny orgán správne rozhodol, keď dodatočným platobným výmerom túto daň dovyrubil. 5 6Sžf/29/2011 Námietku ţalobcu, ktorou namietal, ţe mu bola odňatá moţnosť konať pred správnym orgánom, nakoľko nemal moţnosť zúčastniť sa prerokovania protokolu o vykonaní daňovej kontroly, krajský súd povaţoval za nedôvodnú. Uviedol, ţe výzva na prerokovanie protokolu zo dňa
zákona o DPH alebo
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte; - iným obchodníkom, ktorý uplatňuje daň
osobitnej úpravy tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte. V nadväznosti na vyššie uvedené, platiteľ dane, ktorý je obchodníkom na účely zákona o DPH musí pri použití osobitnej úpravy uplatňovania dane
režim dodania použitého tovaru. Pri kúpe použitého tovaru v inom členskom štáte:
zákona platného v príslušnom členskom štáte: na faktúre by mal byť uvedený odkaz na článok 313 Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme DPH, odkaz na ustanovenie vnútroštátneho predpisu alebo informácia, že dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu.“ 7 6Sžf/29/2011 Ţalobca súčasne poukázal na posledné stanovisko ţalovaného správneho orgánu vo vzťahu k § 66 uverejnené v mesačníku Poradca č. 5/2011 a na príklady 113 aţ 115. Dôvodil, ţe vzhľadom k uvedeným stanoviskám a príkladom mal za to, ţe faktúry vystavil správne, v súlade s vtedy akceptovaným výkladom § 66 zákona č. 222/2004 Z. z.. Tvrdil, ţe faktúry sú vystavené
stanoviska Daňového riaditeľstva SR s tým, ţe pokiaľ faktúra neobsahuje prehlásenie dodávateľa o tom, ţe ide o dodávku v zmysle osobitného reţimu, tak v spise sú priloţené prehlásenia dodávateľov, ţe všetky vozidlá boli a budú dodávané v osobitnom reţime, konštatujúc, ţe výklad k ustanoveniu § 66 citovaného zákona do dnešného dňa nie je ustálený, prechádza postupným vývojom, čo nemôţe byť na jeho ťarchu. Poukázal na to, ţe názor prvostupňového súdu, stanovisko Daňového riaditeľstva SR a komentár uverejnený v mesačníku Poradca č. 5/2011 predstavujú 3 rôzne názory na to isté ustanovenie zákona. Vyslovil názor, ţe pre posúdenie otázky spôsobu zdaňovania je rozhodujúci obsah faktúry od dodávateľa, ktorý je v súlade s poţiadavkami § 66 zákona o DPH a tento názor zastáva z dôvodu, ţe odberateľ nemá moţnosť zistiť, či údaje uvedené vo faktúre dodávateľa sú správne a pravdivé, nevie ovplyvniť konanie dodávateľa a z toho pohľadu mal za to, ţe si splnil svoje zákonné povinnosti a postupoval zákonným spôsobom. Tvrdil, ţe pokiaľ jeho dodávateľ postupoval nekorektne, nemôţe ísť toto na jeho vrub. Dôvodil, ţe keďţe
jeho názoru sú všetky faktúry vystavené v súlade s ustanovením § 66 zákona o DPH, povaţuje rozhodnutie prvostupňového súdu za chybné. V priebehu odvolacieho konania ţalobca doplnil svoje odvolanie písomným podaním doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa
222/2004 Z. z., je
6 citovaného zákona osobou povinnou platiť daň a zároveň pri následnom predaji takto nadobudnutého tovaru je povinný určiť základ dane
1 citovaného zákona (t.j. daň vypočítať zo všetkého čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia). Ďalej uviedol, ţe v predmetných prípadoch išlo o ojazdené automobily, teda pouţitý tovar, pri ktorom je moţné za určitých podmienok na základe Smernice Rady 2006/112/ES (články 312 aţ 332) a § 66 zákona o DPH uplatniť osobitný reţim zdanenia, spočívajúci v zdanení rozdielu medzi predajnou a kúpnou cenou a v prípade, ak by predávajúci pouţil rozdielový spôsob zdanenia, bol by povinný túto skutočnosť v texte faktúry uviesť a predajná cena by v tom prípade obsahovala aj daň (i keď na faktúre by vyčíslená nebola), ktorá by bola odvedená v členskom štáte predaja, čo znamená, že u nadobúdateľa v SR by k zdaneniu nedochádzalo. Zdôraznil však, ţe z textu predmetných faktúr vyplýva, ţe dodávateľ pouţil beţný reţim zdanenia a nepostupoval v zmysle osobitnej úpravy zdaňovania pouţitého tovaru, pri ktorej sa uplatňuje rozdielový spôsob zdanenia, ktorá skutočnosť vyplynula aj z výsledkov medzinárodného doţiadania, ktorým správca dane prostredníctvom príslušných orgánov zisťoval, aký reţim zdanenia bol u dodávateľov uplatnený. Poukázal ďalej na to, ţe ţalobca postupoval správne, keď v SR zdanil nadobudnutie predmetných automobilov tým, ţe uviedol nadobudnutie tovaru v daňovom priznaní (riadok 04 daňového priznania DPH) a zároveň si v uvedenom daňovom priznaní odpočítal príslušnú DPH
8 zákona o DPH, pričom na základe takéhoto (správneho) postupu on sám deklaroval pouţitie beţného reţimu 9 6Sžf/29/2011 zdanenia, ktorý bol povinný pouţiť aj pri predaji týchto automobilov (odviesť DPH z predajnej ceny, nie z marţe), čo znamená, ţe bol povinný odviesť DPH
1 zákona o DPH, nie zdaniť rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou (§ 66 ods. 3), pretože neboli splnené podmienky na použitie osobitnej úpravy dane
2 zákona o DPH, nakoľko z princípov DPH vyplýva, že platiteľ DPH nemôže v rámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a rozdielového spôsobu zdanenia, tak ako to vykonal žalobca, keď nákup ojazdených automobilov zdanil v rámci bežného režimu a pri ich predaji použil rozdielový spôsob zdanenia. Upriamil pozornosť na výsledky medzinárodného šetrenia potvrdzujúce, ţe dodávky tovarov uskutočnil registrovaný platiteľ DPH, ktorý pri predaji neuplatnil osobitný reţim zdanenia uvedený v článkoch 312 – 332 Smernice Rady 2006/112/ES, čo preukazujú aj faktúry o nákupe týchto tovarov, keď neobsahujú odvolávku v súlade s článkom 226 bod 14 citovanej Smernice, naviac príslušný finančný orgán potvrdil, ţe dodávatelia uskutočnili oslobodené dodávky tovaru do SR (iného členského štátu), to znamená, že išlo o intrakomunitárne dodávky. Uviedol, ţe ţalobca nesprávne posúdil text uvedený na dodávateľských faktúrach vo väzbe na DPH, pretoţe uvedený text nevyjadroval, ţe u dodávateľa bol pouţitý postup
osobitnej úpravy (články 312 aţ 332 Smernice Rady 2006/112/ES), na druhej strane však správne postupoval pri vykonaní tzv. samozdanenia v SR, ktoré by nevykonával v prípade, ak by dodávateľ voči nemu použil osobitný (rozdielový) režim zdanenia. Z vyššie uvedeného usúdil, ţe ţalobca postupoval v rozpore so zákonom o DPH, keď pri predaji predmetných ojazdených automobilov pouţil osobitný reţim zdanenia, pretoţe ojazdené automobily neboli dodané osobami uvedenými v § 66 ods. 2 zákona o DPH a preto obchodník pri predaji nemal odviesť daň
3 citovaného zákona, t.j. zdaniť rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou, ako to bolo v prípade ţalobcu, ale bol povinný pouţiť beţný spôsob uplatňovania dane, t.j. daň odviesť v zmysle § 22 ods. 1 zákona o DPH z prijatej protihodnoty. Nesúhlasil s tvrdeniami ţalobcu uvedenými v odvolaní ohľadom rozporu odôvodnenia napadnutého rozsudku, stanoviska Daňového riaditeľstva SR, ktoré mu malo byť zaslané a komentára k § 66 zákona o DPH, uverejneného v odbornom časopise. Uviedol, ţe napadnutý rozsudok je v súlade s tým, čo sa uvádza v citovanom stanovisku Daňového riaditeľstva SR a tieţ v súlade s komentárom v odbornom časopise. Rovnako upozornil na to, ţe ţalobca účelovo poukazuje na prehlásenia dodávateľov, z ktorých nevyplýva súvis 10 6Sžf/29/2011 s konkrétnou faktúrou; tieto nie sú vôbec súčasťou jednotlivých faktúr, sú všeobecné, pričom pre posúdenie reţimu zdanenia DPH je dôleţitý samotný text faktúry. Súčasne poukázal na to, ţe ţalobca bezdôvodne a bez súvisu s predmetom sporu poukazuje na príklady publikované v odbornom časopise, pričom názory, na ktoré poukazuje, obsah faktúr, zistený skutkový stav u samotných dodávateľov v zahraničí a tiež jeho postup, keď v SR vykonal „samozdanenie“ a tiež odpočítanie DPH z predmetných vozidiel, sú dôkazom jeho nesprávneho postupu pri priznaní dane súvisiacej s následným predajom predmetných automobilov v SR. S poukazom na vyššie uvedené mal za to, ţe prvostupňový súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi, správne aplikujúc a vykladajúc ustanovenia príslušných právnych predpisov. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „najvyšší súd“) ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 veta prvá a § 212 ods. 1 O.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania
2 O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 1), a dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcu nie je dôvodné.
1 písm. b) zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 479/2009 Z. z.“) orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov je Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky.
IV. veta prvá zákona č. 479/2009 Z. z. s účinnosťou od
informácií poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v Bratislave, t.č. pre oblasť správy daní a poplatkov pôsobiace na adrese Lazovná ulica 63, 974 01 Banská Bystrica, Najvyšší súd Slovenskej republiky
4 O.s.p. v spojení s § 250 ods. 4 O.s.p. na strane ţalovaného konal s vyššie uvedeným právnym nástupcom pôvodne uvádzaného ţalovaného. V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe ţalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ako aj rozhodnutí, ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môţu byť priamo dotknuté (§ 244 ods. 1, 2 O.s.p.). V prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, ţe bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a ţiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu, súd postupuje
ustanovení druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (§ 247 ods. 1 O.s.p.). Odvolací súd zo súdneho spisu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis mal preukázané, ţe Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č.: I/228/9322- 61131/2010/993168-r zo dňa 12. mája 2010
A zo dňa 15. januára 2010, ktorým bol za zdaňovacie obdobie I. štvrťrok 2007 platiteľovi dane z pridanej hodnoty R. L.T, s.r.o., so sídlom M. X., 031 01 L. M., IČO: X., DIČ X. (ţalobcovi) vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty vo výške 3.630,75 €. Odvolací súd v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov v rozsahu ţalobných a odvolacích dôvodov posudzoval, či ţalovaný pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a rozhodol v súlade s vtedy účinným zákonom o správe daní a poplatkov a taktieţ v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj v súlade s príslušným komunitárnym právom.
názoru odvolacieho súdu, medzi účastníkmi konania v danej veci ostala spornou otázka, či v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel nakúpených v inom 12 6Sžf/29/2011 členskom štáte došlo k riadnemu zdaneniu daňou z pridanej hodnoty, a teda či žalobca splnil podmienky na uplatnenie osobitnej úpravy zdaňovania pri predaji použitého tovaru v tuzemsku stanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., ako aj v Smernici Rady 2006/112/ES v článkoch 312 až
7 O.s.p. poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sţf 20/2011 zo dňa 28. marca 2012, ktorého text uvádza nasledovne: „
1 zákona č. 222/2004 Z. z. na účely tohto zákona sa nadobudnutím tovaru v tuzemsku z iného členského štátu rozumie nadobudnutie práva nakladať ako vlastník s hnuteľným hmotným majetkom odoslaným alebo prepraveným nadobúdateľovi dodávateľom alebo nadobúdateľom alebo na ich účet do tuzemska z iného členského štátu.
2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je predmetom dane, ak 13 6Sžf/29/2011
1 zákona č. 222/2004 Z. z. daňová povinnosť pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu vzniká
písmena a).
2 zákona č. 222/2004 Z. z. nadobudnutie tovaru v tuzemsku z iného členského štátu sa považuje za uskutočnené, ak by takýto tovar bol považovaný za dodaný v tuzemsku.
1 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri dodaní tovaru alebo služby je všetko, čo tvorí protihodnotu, ktorú dodávateľ prijal alebo má prijať od príjemcu plnenia alebo inej osoby za dodanie tovaru alebo služby, zníženú o daň. Do základu dane sa zahŕňa aj dotácia alebo príspevok, ktorý dodávateľ prijal alebo má prijať k cene tovaru alebo služby. Osobitná úprava uplatňovania dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare je upravená v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z..
1 písm. d) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodníkom je zdaniteľná osoba, ktorá v rámci svojho podnikania kupuje, nadobúda v tuzemsku z iného členského štátu alebo dováža na účely ďalšieho predaja použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety alebo starožitnosti, a pri tom koná vo svojom mene na svoj účet alebo vo svojom mene na účet inej osoby na základe zmluvy,
ktorej má právo na odplatu za obstaranie kúpy alebo predaja.
2 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. obchodník pri predaji umeleckých diel, zberateľských predmetov, starožitností a použitého tovaru, ktoré mu boli dodané na území Európskych spoločenstiev, je povinný uplatňovať osobitnú úpravu, ak uvedené tovary boli dodané osobou, ktorá je identifikovaná pre daň v tuzemsku alebo v inom členskom štáte, a dodanie tovaru bolo oslobodené od dane
alebo
zodpovedajúceho ustanovenia zákona platného v inom členskom štáte. 14 6Sžf/29/2011
222/2004 Z. z. oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý sa používal výlučne na činnosti oslobodené od dane
až 41 bez možnosti odpočítania dane
3, a dodanie tovaru, pri ktorého nadobudnutí nie je možnosť odpočítania dane
7 písm. a), b), c) a e).
3 zákona č. 222/2004 Z. z. základom dane pri predaji tovaru
odseku 2 je kladný rozdiel medzi predajnou cenou a kúpnou cenou znížený o daň. Ak ide o predaj použitého tovaru
odseku 1 písm. e), základ dane
prvej vety sa rozdelí pomerne
výšky jednotlivých splátok a na daňovú povinnosť sa vzťahuje § 19 ods. 3.
6 zákona č. 222/2004 Z. z. pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu je povinná platiť daň osoba, ktorá tovar nadobudne
a § 11a.
článku 226 bod 14 Smernici Rady 2006/112/ES bez toho, aby boli dotknuté osobitné ustanovenia uvedené v tejto smernici, faktúry vyhotovované
článkov 220 a 221 musia obsahovať iba tieto údaje: v prípade uplatňovania jednej z osobitných úprav na použitý tovar, umelecké diela, zberateľské predmety a starožitnosti odkaz na články 313, 326 alebo 333 alebo na príslušné vnútroštátne ustanovenia, alebo iný odkaz, ktorý uvádza, že sa uplatnila jedna z týchto úprav. Po vyhodnotení závažnosti odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu najvyšší súd s prihliadnutím na ustanovenie § 219 ods. 2 OSP konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Preto sa s ním stotožňuje v celom rozsahu, považujúc právne posúdenie veci krajským súdom za správne, a aby nadbytočne neopakoval pre účastníkov známe fakty v prejednávanej veci spolu s právnymi závermi krajského súdu, najvyšší súd sa vo svojom odôvodnení obmedzí len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Predovšetkým
názoru najvyššieho súdu možno prisvedčiť postupu Daňového úradu Liptovský Mikuláš, ktorý v pozícii prvostupňového správneho orgánu vydal, po vykonanej daňovej kontrole,
6 písm. b) bod 1 zákona o správe daní a poplatkov dodatočný platobný výmer, ktorým žalobkyni vyrubil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie II. štvrťrok 2007 v sume 24.327,09 €, keďže táto si v uvedenom zdaňovacom období v rozpore s § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. priznala v nesprávnej výške zdaniteľné obchody pri dodaní a predaji ojazdených motorových vozidiel, 15 6Sžf/29/2011 keď v daňovom priznaní vykázala ako základ dane kladný rozdiel medzi predajnou a kúpnou cenou
osobitnej úpravy pri použitom tovare
citovaného zákona, pričom na uplatnenie osobitnej úpravy dane pri umeleckých dielach, zberateľských predmetoch, starožitnostiach a použitom tovare neboli splnené podmienky ustanovené v § 66 zákona č. 222/2004 Z. z., konkrétne ojazdené motorové vozidlá neboli dodané osobou uvedenou v § 66 ods. 2 citovaného zákona a taktiež faktúry dodávateľa neobsahovali kogentne upravené náležitosti daňového dokladu v zmysle článku 226 bod 14 Smernice Rady 2006/112/ES účinnej od 1. januára 2007. Naviac žalobkyňa svojím postupom sama deklarovala použitie bežného režimu zdanenia, keď v rámci tzv. samozdanenia zdanila
6 citovaného zákona, nadobudnutie ojazdených automobilov. V danom prípade ide nepochybne o tzv. intrakomunitárne obchody s tovarom, ktoré sú založené na tom, že tovarový obchod medzi osobami identifikovanými pre DPH v rôznych členských štátoch EÚ prebieha tak, že na strane dodávateľa dochádza k intrakomunitárnemu dodaniu tovaru (miesto dodania tovaru je v členskom štáte dodávateľa), ktoré je oslobodené od dane a na strane odberateľa dochádza k intrakomunitárnemu nadobudnutiu tovaru (miesto nadobudnutia je v členskom štáte odberateľa), ktoré je zdaňované. V systéme uplatňovania dane v členských štátoch EÚ platí základný princíp výberu dane z pridanej hodnoty členským štátom určenia, pričom tento princíp zdaňovania tovaru v štáte určenia sa uplatňuje pri splnení určitých podmienok a znamená zdanenie tovaru v tom členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobkyňa poukazovala na jej oprávnenosť uplatnenia osobitnej úpravy zdanenia
222/2004 Z. z. nedá odvolaciemu súdu neuviesť, že predovšetkým správny orgán rozhodujúci na prvom stupni vyčerpávajúcim spôsobom, aj prostredníctvom dožiadania
článku 5, kap. II bod 1 Nariadenia Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 náležite zistil skutkový stav, ktorý bol zákonným podkladom k vydaniu prvostupňového správneho rozhodnutia a následne podkladom k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu. Na základe takto zisteného skutkového stavu je zjavné, že v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na uplatnenie osobitného režimu zdaňovania prirážky pri použitom tovare, nakoľko sa jednalo, ako bolo už zdôvodnené vyššie o tzv. intrakomunitárne obchody (keďže k zdaneniu tovaru došlo na území SR; žalobkyňa
6 zákona č. 222/2004 Z. z. zaplatila DPH za nadobudnutý tovar, pričom túto skutočnosť nespochybňovala). 16 6Sžf/29/2011 Z ustanovení zákona o DPH ani zo Smernice Rady 2006/112/ES nevyplýva možnosť platiteľa DPH v rámci jedného obchodného prípadu použiť kombináciu bežného a osobitného režimu zdanenia tak, ako to vykonala žalobkyňa, keď pri nákupe ojazdených automobilov použila bežný režim zdanenia
zákona o DPH a pri ich predaji použila osobitný režim zdanenia
Podstata osobitného režimu zdanenia pri predaji použitého tovaru v tuzemsku spočíva v tom, že platiteľ dane má právo uplatniť tento režim zdanenia, len v prípade, ak na predchádzajúcom stupni nebola DPH uplatnená, čo vyplýva z ustanovenia § 66 ods. 2 zákona o DPH. Z uvedeného, preto
názoru najvyššieho súdu vyplýva, že žalobkyňa nepostupovala v súlade so zákonom o DPH, keď pri predaji ojazdených motorových vozidiel použila osobitný režim zdanenia, argumentujúc tým, že tieto motorové vozidlá neboli dodané osobou v zmysle § 66 ods. 2 zákona o DPH. Preto bola žalobkyňa povinná použiť bežný spôsob zdanenia
1 zákona o DPH. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo vzťahu k odvolacej námietke obsiahnutej v doplnenom odvolaní, odvolávajúc na ustanovenie § 205 ods. 3 OSP v spojení s § 246c ods. 1 vety prvej OSP, považuje za potrebné uviesť, že na túto odvolaciu námietku prihliadnuť nemôže, keďže táto bola uplatnená po uplynutí lehoty na podanie odvolania (lehota na podanie odvolania uplynula 1. marca 2011). V tejto súvislosti najvyšší súd dodáva, že zrušenie rozhodnutia žalovaného správneho orgánu z tohto doplneného odvolacieho dôvodu by rovnako v danom prípade neprichádzalo do úvahy, nakoľko žalobkyňa tento žalobný dôvod v žalobe neuviedla (§ 250h ods. 1 OSP). Odvolací súd, tiež posúdiac formálne a obsahové náležitosti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného, nevzhliadol ich nezákonnosť, tieto
jeho názoru, sú náležite a podrobne odôvodené, zdôrazniac zároveň, že žalovaný správny orgán sa vo svojom rozhodnutí náležitým spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobkyne, vznesenými v jej odvolaní. Odvolací súd rovnako zhodnotiac spôsob, akým sa prvostupňový súd jednotlivo vyporiadal so žalobnými námietkami žalobkyne v odôvodnení svojho rozhodnutia musí konštatovať, že tento náležite, správne aplikujúc príslušné ustanovenia právnych predpisov vzťahujúcich sa na predmetnú vec, zodpovedal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na každú vznesenú námietku žalobkyne a realizoval tak jej ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorého rozhodnutie súdu musí uviesť dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené. 17 6Sžf/29/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky, považujúc rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, ako aj prvostupňového správneho orgánu za zákonné, vydané na základe spoľahlivo a náležite zisteného skutkového stavu, vyhodnotiac námietky žalobkyne uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, potvrdil rozsudok krajského súdu ako vecne správny
3 veta druhá v spojení s § 219 ods. 1 a 2 OSP.“ Vzhľadom na to, ţe skutkové zistenia, z ktorých vychádzali daňové orgány oboch stupňov v citovanom rozhodnutí najvyššieho súdu boli obdobné ako skutkové zistenia v preskúmavanej veci v danom prípade (dodávateľské faktúry z Rakúska a Nemecka, týkajúce sa dodávky tovaru - pouţité vozidlá avšak v zdaňovacom období I. štvrťrok 2007) a súčasne vzhľadom na zhodné právne posúdenie veci, senát odvolacieho súdu v danom prípade napadnutý rozsudok Krajského súdu v Ţiline č.k. 20S/97/2010-76 zo dňa 5. apríla 2011
3 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 a s § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil z jeho vecne a právne správnych dôvodov. Senát odvolacieho súdu v danom prípade taktieţ nemohol prihliadnuť na námietku ţalobcu, ktorou namietal nezákonnosť rozhodnutia daňových orgánov z dôvodu, ţe daňová kontrola trvala dlhšie ako rok. Ţalobca túto námietku vzniesol v priebehu odvolacieho súdneho konania (listom zo dňa 29.3.2012). Na uvedenú námietku neprihliadol ani najvyšší súd v citovanom rozsudku sp. zn. 6Sţf 20/2011 zo dňa
1 O.s.p. 18 6Sžf/29/2011 Odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 250k ods. 1 O.s.p. Ţalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretoţe v tomto konaní nemal úspech. P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave, dňa 25. apríla 2012 JUDr. Zdenka Reisenauerová, v. r. predsedníčka senátu Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.