1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného O. N. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Bónu proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 16. júla 2020, sp. zn. 4 To 44/2020, takto rozhodol:
c) Tr. por. dovolanie obvineného O. N. s a o d m i e t a. Odôvodnenie Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd" alebo „súd prvého stupňa") rozsudkom z 5. mája 2020, sp. zn. 4 T 38/2019, uznal obvineného O. N. (ďalej aj „obvinený" alebo „dovolateľ") vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe, že dňa
1 Tr. zák. v spojení s § 41 ods. 1, § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyroch) rokov a
2 písm. a) Tr. zák. ho na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
1 Tr. por. obvineného zaviazal na náhradu škody poškodenému L. M. vo výške 3 192 Eur, poškodenej S. a. s. vo výške 4 437, 01 Eur a poškodenej Z. vo výške 128, 80 Eur.
2 Tr. por. okresný súd poškodeného L. M. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „krajský súd" alebo „odvolací súd") uznesením zo 16. júla 2020, sp. zn. 4 To 44/2020,
por. odvolanie obvineného O. N. a odvolanie poškodeného L. M. ako nedôvodné zamietol. Proti uzneseniu krajského súdu podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie vo svoj prospech, z dôvodov
1 písm. c), písm. g) Tr. por., teda že zásadným spôsobom bolo porušené jeho právo na obhajobu a rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. V bližšom odôvodnení dovolania uviedol, že zo spáchania stíhaných trestných činov sa necíti byť vinný.
jeho názoru od začatia trestného stíhania vec nebola dôsledne dozorovaná prokurátorom a v prípravnom konaní bol produkovaný celý rad procesných chýb, ktoré ovplyvnili jeho priebeh i priebeh hlavného pojednávania v jeho neprospech. V konaní nebol produkovaný ani jeden relevantný a zákonný dôkaz o tom, že skutku sa dopustil dovolateľ. Trestné oznámenie podala družka poškodeného U. R., vec však po prijatí trestného oznámenia nebola dokumentovaná vecne príslušným policajtom, ktorým je
8 písm. a) Tr. por. vyšetrovateľ Policajného zboru. Vec bola na základe pokynu prokurátora odstúpená do skráteného vyšetrovania vecne nepríslušnému orgánu, a to poverenému príslušníkovi OO PZ v R., ktorý nemá na vyšetrovanie tohto druhu trestnej činnosti zákonné oprávnenie a ani odborné predpoklady. Trestné stíhanie vo veci bolo začaté vecne nepríslušným policajtom a až po štyroch mesiacoch od spáchania skutku bola vec odstúpená vecne príslušnému vyšetrovateľovi PZ odboru kriminálnej polície OR PZ v R.. V dôsledku tohto neodborného postupu a prieťahov v konaní nebol riadne ustálený okruh osôb, ktoré sa v inkriminovanom čase nachádzali na mieste činu, nebola vykonaná podrobná obhliadka miesta činu, zaistené stopy, obuv a šatstvo podozrivých osôb pre účely zisťovania a skúmania biologických stôp analýzou DNA. Procesné úkony vykonané v období od
por. Kamerový záznam nemal byť prehrávaný svedkom a takýto postup, ktorý vyplýva najmä z odôvodnenia uznesenia o vznesení obvinenia, je nezákonný. Nezákonný postup vyšetrovateľky pokračoval aj v ďalšom konaní, keď pri výsluchoch kľúčových svedkov rozpory vo výpovediach odstraňovala nezákonne tým, že oboznamovala vypočúvané osoby s výpoveďami iných svedkov a takto ich ovplyvňovala v neprospech obvineného. Takýto nezákonný postup vyplýva zo zápisnice o výsluchu poškodeného L. M. z 10. decembra 2018, obdobne z 5. februára 2019.
obvineného ide o závažné procesné pochybenie a nezákonný postup v jeho neprospech. Vyšetrovateľka mala k dispozícii iné dôkazné prostriedky, použitím ktorých mohla objektívne a zákonne zisťovať skutkový stav (napr. rekognícia, konfrontácia), k čomu však nedošlo.
obvineného pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť skutočnosť, že obsah výpovedí svedkov bol aj pred súdom ovplyvnený nezákonným postupom z prípravného konania, napr. výsluch U. W.. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd oprel svoje rozhodnutie o výpoveď tohto svedka, ktorá je absolútne nedôveryhodná. Tento svedok bol v inkriminovanom čase úplne pod vplyvom alkoholu a každý raz vypovedal inak. Skutočne prežitý dej si nepamätá a nahrádza ho rôznymi konfabuláciami. Obdobne výpoveď poškodeného M. je
obvineného nedôveryhodná. Z trestného oznámenia, ktoré podala na druhý deň po spáchaní skutku jeho priateľka, vyplýva, že táto podávala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, lebo po rozhovore s poškodeným alebo svedkom W. jej títo nevedeli povedať, kto poškodenému ublížil. Ani jediný výsluch poškodeného nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom. Poškodený útočníka
jeho výpovedí nevidel a na páchateľa mal len podozrenie. Obvinený uzavrel, že v priebehu prípravného konania ani v priebehu hlavného pojednávania nebolo zákonným spôsobom bez pochybností preukázané, že by poškodenému M. ublížil obvinený, ktorý bol odsúdený bez jediného priameho dôkazu. Navyše súd pri hodnotení vykonaných dôkazov v rámci svojho rozhodovania nezobral do úvahy výpoveď svedkyne W. C. z prípravného konania, ktorá bola najdôveryhodnejšia, nakoľko sa jedná o nestrannú svedkyňu, ktorá bola v inkriminovanom čase jediná, čo nepožívala alkoholické nápoje. Obvinený v tomto smere vytkol, že jeho dôkazné návrhy v priebehu prípravného konania boli zamietnuté. Opakovane žiadal o vypočutie svedkyne D. C., aj v konaní pred súdom, tieto návrhy však boli zamietnuté, čo považuje za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Dodal, že procesné úkony vyšetrovateľky sú z väčšej časti nezákonné a procesne nepoužiteľné aj preto, že neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom, konkrétne výsluchy poškodeného i svedkov, čo spolu s nezákonným postupom pri vykonávaní iných dôkazov bolo dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi
1 písm. h) Tr. por.
názoru obvineného súd po podaní obžaloby nesprávne vyhodnotil zadovážené dôkazy a zákonnosť ich vykonania a nariadil hlavné pojednávanie na základe dôkazov vykonaných nezákonným spôsobom. Následne tieto vyhodnotil v neprospech obvineného, pričom však mal postupovať v zmysle zásady in dubio pro reo. Z uvedených dôvodov považoval rozsudok súdu prvého stupňa za nespravodlivý. Nápravu nevykonal ani krajský súd. Obvinený objasnil, že v minulosti nebol súdne trestaný, pred nástupom na výkon trestu bol riadne zamestnaný a bol jediným živiteľom rodiny. Má dve maloleté deti, jeho družka je nezamestnaná, čím sa jeho rodina dostala do existenčných problémov. Ďalej zdôraznil, že ak by sa skutku dopustil, urobil by na hlavnom pojednávaní vyhlásenie
1 písm. b) Tr. por. a pokúsil by sa s prihliadnutím na poľahčujúce okolnosti o dosiahnutie podmienečného odsúdenia. Nemôže sa však priznať k niečomu, čo nespáchal, a brať za to následnú zodpovednosť. Na záver dodal, že verí v spravodlivosť a dúfa, že nemôže dôjsť k odsúdeniu občana na základe dôkazov produkovaných tak hrubým porušovaním Trestného poriadku a základných zásad trestného konania, ako tomu bolo v jeho prípade. Žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého uznesenia krajského súdu, ako aj správnosť konania, ktoré mu predchádzalo. Navrhol, aby dovolací súd rozsudkom vyslovil porušenie zákona, aby uznesenie krajského súdu i rozsudok okresného súdu zrušil a vec
1 Tr. por. prikázal na nové prejednanie a rozhodnutie. Dovolanie bolo v zmysle § 376 Tr. por. zaslané na vyjadrenie ostatným stranám konania, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom (ďalej len „prokurátor") sa k dovolaniu obvineného vyjadril podaním doručeným okresnému súdu 30. novembra 2020, v ktorom uviedol, že nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm. g) Tr. por. Poukázal na to, že po procesnom postupe
1 Tr. por. si obvinený zvolil obhajcu, prostredníctvom ktorého uplatňoval svoje práva. V rámci prípravného konania sa zvolený obhajca zúčastňoval procesných úkonov, boli mu doručované písomnosti, podával návrhy v mene svojho klienta, zúčastňoval sa hlavného pojednávania, v mene klienta vystupoval aktívne, podával opravné prostriedky. V ďalšom prokurátor zdôraznil, že čiastkové právo na obhajobu, spočívajúce v povinnosti orgánov činných v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňovať všetky okolnosti svedčiace v prospech i neprospech obvineného, sa prelína so zásadou náležitého zistenia skutkového stavu, kde mieru dokazovania si orgány činné v trestnom konaní určujú sami a v konečnom dôsledku o vine a treste rozhoduje súd.
prokurátora ide o subjektívny názor obvineného na porušenie jeho práva na obhajobu nevyhovením návrhov na vykonanie dokazovania, keďže v prípade, že sa navrhovaný dôkaz týka okolnosti pre rozhodnutie nepodstatnej, alebo ju možno zistiť inými dôkazmi, súd dôkaz odmietne vykonať. Právo obvineného na obhajobu teda porušené nebolo, tobôž nie zásadným spôsobom. Druhý dovolací dôvod je
prokurátora formálne podradený, keďže v skutočnosti sa jedná o námietku správnosti a úplnosti zisteného skutkového stavu, ktorý dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Rozhodnutia súdov boli založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané v zmysle príslušných ustanovení zákona, a spôsob, akým sa súdy vysporiadali so skutkovým a právnym stavom veci, je bližšie zdôvodnený v príslušných rozhodnutiach. Taktiež základné zásady trestného konania boli na hlavnom pojednávaní dodržané. Uzavrel, že rozhodnutia súdov neboli založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom. Samotná skutočnosť, že obvinený má na uznanie viny iný pohľad, neznamená, že boli porušené jeho základné ľudské práva a slobody. Na základe uvedeného prokurátor navrhol, aby dovolací súd
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie odmietol, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Poškodený L. M., zastúpený splnomocnenkyňou Mgr. et Mgr. U. S., advokátkou, sa k dovolaniu vyjadril podaním doručeným okresnému súdu
1, ods. 2, obsahové náležitosti uvedené v § 374 a podmienky
4 Tr. por. Najvyšší súd však zistil, že dovolanie je potrebné na neverejnom zasadnutí odmietnuť
c) Tr. por., lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
por. Vo všeobecnosti Najvyšší súd pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok a nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych vád. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená, preto predstavuje výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorá je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú z tohto dôvodu striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia. Osobitne Najvyšší súd zdôrazňuje, že dovolací súd nie je povolaný na revíziu napadnutého rozhodnutia z vlastnej iniciatívy, práve naopak, z ustanovenia § 385 ods. 1 Tr. por. expressis verbis vyplýva, že je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania sa týka najmä vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.), nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia
por. Dovolateľ uplatnil dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. g) Tr. por.
1 písm. c) Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Konštantná judikatúra dovolacieho súdu právom na obhajobu v zmysle citovaného dovolacieho dôvodu rozumie vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. O zásadné porušenie práva na obhajobu ide najmä v prípade, keď obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby v zmysle § 37 Tr. por., a zároveň orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase reálne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Prípadne, ak ide o iné pochybenie súdu alebo orgánov činných v trestnom konaní, v dôsledku ktorého dôjde k odňatiu alebo znemožneniu riadneho uplatnenia procesných práv obvineného, pričom intenzita takéhoto porušenia musí dosahovať stupeň zásadnosti, teda takéto porušenie musí kardinálnym, kľúčovým spôsobom zasiahnuť do možnosti obvineného uplatniť jeho základné právo brániť sa proti tvrdeniam obžaloby.
1 písm. g) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dôvod dovolania
1 písm. g) Tr. por. sa týka sa predovšetkým vykonávania dôkazov súdom, ale zahŕňa aj predchádzajúce dve štádiá dokazovania (vyhľadávanie a zabezpečovanie dôkazov), lebo dôkazy zadovážené v rozpore so zákonom, eventuálne získané nezákonným donútením alebo hrozbou, nie sú v trestnom konaní použiteľné a hodnotiteľné. V rámci uvedeného dovolacieho dôvodu sa preto skúma predovšetkým postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu pri získavaní a vykonávaní tých dôkazov, ktoré slúžili ako podklad pre rozhodnutie vo veci. Pokiaľ ide o porušenie zákona, v tejto súvislosti už Najvyšší súd stabilne v rámci svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že také porušenie by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čomu napokon zodpovedá i samotná povaha dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku. Nesprávny procesný postup súdu pri vykonávaní dôkazov je úspešným dovolacím dôvodom len vtedy, ak mal negatívny materiálny dopad na práva obvineného. Obvinený v rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. namietal nezákonnosť procesných úkonov vykonaných v období od
1 Tr. por. Obvodnému oddeleniu Policajného zboru (ďalej len „PZ") R. na ďalšie konanie s tým, že v danej veci sa javí podozrenie z prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. Na obvodnom oddelení PZ R. vo veci konal poverený príslušník PZ npor. Mgr. B. T., ktorý dňa 22. augusta 2018 pod ČVS: ORP - 402/ZH-ZH-2018 vydal uznesenie o začatí trestného stíhania
1 Tr. por. a začal trestné stíhanie vo veci prečinu ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. V rámci uskutočňovania procesných úkonov bol povereným príslušníkom PZ Mgr. T. uznesením z 22. augusta 2018, ČVS: ORP - 402/ZH-ZH-2018, do konania
D., ktorý vo svojom znaleckom posudku č. 208/2018 zo
1 Tr. por., ktorým bolo O. N. vznesené obvinenie pre zločin ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák., bolo vydané dňa 15. januára 2019 vyšetrovateľkou Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Odbor kriminálnej polície, R. - kpt. JUDr. O. W. (ďalej len „vyšetrovateľka"), ktorá následne vykonávala všetky ďalšie procesné úkony. Z popísaného chronologického prehľadu úkonov je zrejmé, že trestné oznámenie bolo podané s odstupom jedného dňa od spáchania skutku (pričom neboli uskutočnené žiadne zaisťovacie, neopakovateľné ani neodkladného úkony), vec preto, aj vzhľadom na ostatné okolnosti, nemohla byť na mieste činu dokumentovaná príslušným orgánom ihneď, priamo po spáchaní trestného činu. Odo dňa podania trestného oznámenia a jeho následného odovzdania príslušnému orgánu PZ však všetky relevantné procesné úkony, ktoré viedli k objasneniu skutkového stavu veci, boli riadne vykonané a zadokumentované, o čom svedčí obsah vyšetrovacieho spisu. Pokiaľ ide o vecnú príslušnosť orgánu PZ, táto bola určená v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, keď prokurátor vec po zápisničnom spísaní trestného oznámenia
1 Tr. por. odovzdal na ďalšie konanie príslušnému obvodnému oddeleniu PZ. Prokurátorom bol skutok pôvodne právne kvalifikovaný
1 Tr. zák. a § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., teda ako súbeh prečinov, pre ktoré zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou neprevyšujúcou tri roky, pričom nešlo o situáciu
2 Tr. por. (obvinený je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave okrem prečinov spáchaných vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody, ide o náhle úmrtie obvineného vo výkone väzby alebo odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody, ide o trestné konanie proti právnickej osobe, ide o trestné činy extrémizmu, alebo to nariadi prokurátor). O týchto prečinoch sa preto v prvotnom štádiu vykonávalo skrátené vyšetrovanie v súlade s § 202 ods. 1 Tr. por. a procesné úkony realizoval poverený príslušník PZ
8 písm. c) Tr. por. v súlade s § 202 ods. 2 Tr. por. Po tom, ako bolo znaleckým posudkom preukázané, že skutkom bola spôsobená ťažká ujma na zdraví, došlo k jeho prekvalifikovaniu na zločin ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák. a došlo k postúpeniu veci z dôvodu vecnej príslušnosti v súlade s § 200 ods. 1, ods. 3 Tr. por. Vyšetrovanie ďalej vykonávala vyšetrovateľka PZ ako policajt
8 písm. a) Tr. por. v súlade s § 200 ods. 4 Tr. por. Možno teda uzavrieť, že procesné úkony boli v každom štádiu konania vykonávané vecne príslušným orgánom činným v trestnom konaní (policajtom), a to v súlade s aktuálnym stavom dokazovania, ktoré sa v priebehu prípravného konania vyvíjalo, čo malo vplyv na právnu kvalifikáciu skutku i na vecnú príslušnosť, a vo veci prebehlo riadne vyšetrovanie. Zmena právnej kvalifikácie a následne aj vecnej príslušnosti nemala vplyv na zákonnosť predchádzajúcich úkonov, ktoré boli vykonané v súlade so zákonom, a táto zmena automaticky neznamenala, že sú nulitné všetky predchádzajúce úkony. Je treba brať zreteľ i na skutočnosť, že k vzneseniu obvinenia došlo až po prekvalifikácii skutku, vecne príslušným vyšetrovateľom, a po vznesení obvinenia boli podstatné výsluchy zopakované, obvinený preto nebol takýmto postupom na svojich právach ukrátený. Nie je ďalej možné dať za pravdu dovolateľovi,
ktorého je z prepúšťacej správy MUDr. M. B. z 12. júla 2018 zrejmé, že poškodený utrpel ťažké ublíženie na zdraví, a teda skutok už od tohto okamihu bolo potrebné posudzovať ako zločin. Z uvedenej prepúšťacej správy takýto záver expressis verbis nevyplýva. Správa obsahuje len stručný výsledok vyšetrenia poškodeného L. M. a jeho predbežnú diagnózu označenú ako zlomenina sánky v bližšie neurčenej časti, povrchové poranenie hlavy bližšie neurčenej časti - pomliaždenie, s potrebou operačného zásahu.
3 Tr. zák. sa ťažkou ujmou na zdraví rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je
4 Tr. zák. poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas je porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného. Z prepúšťacej správy teda nebolo možné bez znaleckého skúmania urobiť definitívny záver o tom, že zranenia poškodeného L. M. spadajú do niektorej z uvedených kategórií. Znalecký posudok potom ozrejmil mechanizmus vzniku zranení poškodeného M., pričom záver znel na ťažké poranenie vyžadujúce si práceneschopnosť v trvaní 6 až 8 týždňov. Aj s ohľadom na to, že nadhodnocovanie právnej kvalifikácie skutkov v trestnom konaní je nežiaduci jav, poverený príslušník PZ skutok posudzoval ako súbeh prečinov v súlade s právnou kvalifikáciou vymedzenou prokurátorom až dovtedy, kým nebolo znaleckým posudkom nad všetky pochybnosti preukázané, že trestným činom bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Takýto postup orgánov činných v trestnom konaní bol plne v súlade so zákonom. Dovolací súd má za to, že nedošlo k procesnému pochybeniu orgánov činných v trestnom konaní, ktoré by malo vplyv na zákonnosť procesných úkonov v kontexte dovolateľom uplatnenej námietky, preto nedošlo k naplneniu dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. g) Tr. por. obvinený namietal aj nezákonnosť výsluchov svedkov, ktorým boli vyšetrovateľkou PZ prehraté kamerové záznamy podliehajúce režimu
1 Tr. por., v dôsledku čoho boli svedkovia ovplyvnení v neprospech dovolateľa. Rovnako namietal odstraňovanie rozporov vo výpovediach oboznamovaním vypočúvaných osôb s výpoveďami iných svedkov. Uvedenú námietku dovolateľa možno preskúmať v dvoch rovinách. Jednak z hľadiska samotnej zákonnosti dôkazu (jeho prípustnosti a použiteľnosti), jednak z hľadiska jeho vplyvu na ostatné dôkazy v ďalšom konaní (túto skutočnosť obvinený namieta primárne). Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že výsluchy, ktoré mali byť zo strany vyšetrovateľky realizované s prehratím kamerového záznamu, sa týkajú svedkov L. M. (poškodeného) zo dňa
1 Tr. por. , čo ipso facto nevylučovalo ich procesnú použiteľnosť z hľadiska preukazovania viny obvineného v ďalšom konaní (por. S 30/2010). Výsluchy síce neboli vykonané kontradiktórnym spôsobom, boli však zákonným spôsobom a pri zachovaní zásady kontradiktórnosti konania zopakované tak po vznesení obvinenia v prípravnom konaní, ako i v konaní pred súdom ( viď Stanovisko trestnoprávneho kolégia NS SR Tpj 63/2009 zo
3 Tr. por. Takéto hodnotenia je oprávnený vykonávať súd prvého stupňa, prípadne odvolací súd korigujúci jeho závery. V tejto súvislosti je preto podstatné, že náhľad oboch súdov na túto otázku je vyjadrený v odôvodnení ich rozhodnutí, u súdu prvého stupňa aj v rámci reakcie na námietky obhajoby na strane 8 odôvodnenia, pričom odvolací súd sa s jeho názorom stotožnil. Obdobne uvedená argumentácia platí aj pre námietku obvineného ohľadom odstraňovania rozporov vo výpovediach nezákonným oboznamovaním vypočúvaných osôb s výpoveďami iných svedkov, ku ktorému malo dôjsť pri výsluchu poškodeného L. M. dňa
1 písm. g) Tr. por. nie je naplnený. Dovolateľ v rámci označených dovolacích dôvodov namietal aj ďalšie skutočnosti, konkrétne výpovede svedka U. W. a poškodeného L. M. na hlavnom pojednávaní, ktoré označil za absolútne nedôveryhodné, a dospel k záveru, že v konaní nebolo bez pochybností preukázané, že poškodenému ublížil na zdraví práve on.
jeho názoru súd nevzal do úvahy výpoveď svedkyne W. C., ktorú dovolateľ hodnotil ako najdôveryhodnejšiu. Súd nesprávne vyhodnotil zadovážené dôkazy a nepostupoval v zmysle zásady in dubio pro reo. Napadnutý rozsudok je
neho nespravodlivý. Z podstaty týchto námietok je jednoznačné, že smerujú proti hodnoteniu vykonaného dokazovania. Dovolateľ podrobne analyzuje a hodnotí dôkaznú situáciu, polemizuje so skutkovými závermi súdov nižšieho stupňa a napáda spôsob hodnotenia dôkazov súdmi prezentujúc opačné, vlastné závery, smerujúce k jeho oslobodeniu. Dovolací súd však, ako už bolo uvedené, nie je oprávnený preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (pokiaľ nejde o výnimku
3 Tr. por.), čo je explicitne vyjadrené i v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i) veta za bodkočiarkou Tr. por. Zabezpečiť správnosť a úplnosť skutkových zistení a následne ustáliť skutok je vecou súdu prvého stupňa, prípadne korekcie odvolacieho súdu, a dovolací súd už nie je oprávnený zistený skutok skúmať ani prehodnocovať, ale musí ho ako správny prezumovať a vychádzať z neho. Rovnako to platí o hodnotení dôkazov vykonaných súdmi nižšieho stupňa, ktoré je predpokladom pre ustálenie skutkových záverov. Ustálenie skutkových okolností a hodnotenie dôkazov vykonali súdy nižšieho stupňa a dovolací súd do ich záverov nie je oprávnený v tomto smere zasahovať. Treba zdôrazniť, že do obsahu práva na spravodlivé súdne konanie, resp. práva na obhajobu, nepatrí právo strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto práva nemožno považovať neúspech v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Pokiaľ ide o aplikáciu zásady in dubio pro reo, táto taktiež súvisí s otázkou skutkového stavu a hodnotením dôkazov, ktorých preskúmavanie je v dovolacom konaní neprípustné. Použitie tejto zásady, ktorá vyplýva z ustanovenia § 2 ods. 2 Tr. por., prichádza do úvahy len vtedy, ak pochybnosti, ktoré vznikli v trestnom konaní o dokazovanej skutočnosti, trvajú aj po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie (R 28/1998). Ak však súd vykonal všetky dostupné dôkazy, vyhodnotil ich (pričom v konaní nevzhliadol pochybnosti o dokazovaných skutočnostiach) a následne dospel k určitým skutkovým a právnym záverom (ktoré sú zároveň presvedčivé), túto zásadu nie je možné aplikovať. S ohľadom na tieto skutočnosti, vyššie vymedzené námietky obvineného nespadajú pod žiaden dovolací dôvod
1 Tr. por., preto nemohli byť v dovolacom konaní preskúmané meritórne. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. obvinený namietal zamietnutie jeho dôkazných návrhov (konkrétne nevypočutie svedkyne D. C.) a nedodržanie zásady kontradiktórnosti konania v prípravnom konaní, čo malo byť dôvodom na odmietnutie obžaloby a vrátenie veci prokurátorovi
1 písm. h) Tr. por. K rozsahu dokazovania treba zdôrazniť, že súd vykonávajúci dokazovanie nie je viazaný návrhmi strán či ich názormi. Je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi, zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm.
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Žiaden dôkaz pritom nemá zákonom predpísanú dôkaznú silu a je len na hodnotiacej úvahe súdu, ako sa s dôkaznou hodnotou jednotlivých dôkazov vysporiada, ktoré bude považovať za relevantné (hodnoverné) a ktoré naopak za menej podstatné. Ak teda súdy nižšieho stupňa vyhodnotili výsledky dokazovania v zmysle zákona, v rozsahu a spôsobom, ktorý však nie je súladný s predstavami obvineného, nemožno takýto postup považovať za naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por., ani žiadneho iného dovolacieho dôvodu. Ak ide o uplatnenie práva na obhajobu spočívajúce v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú, s adekvátnym odôvodnením takéhoto postupu. V predmetnej veci sa súd prvého stupňa procesne správnym spôsobom na hlavnom pojednávaní vysporiadal s predloženými návrhmi na doplnenie dokazovania a svoj postup aj náležite zdôvodnil, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia (str. 9 rozsudku) uviedol, že vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne D. C. odmietol
3 Tr. por., pretože primárne jej výsluch vzhľadom na iné dôkazy nepovažoval za významný vo vzťahu k žalovanému skutku. V odvolacom konaní nebol osobitne takýto návrh znova podaný a odvolací súd považoval rozsah dokazovania za postačujúci. Táto námietka je preto neopodstatnená a nezakladá uplatnený dovolací dôvod. Vo vzťahu k námietke nedodržania zásady kontradiktórnosti konania pri výsluchoch uskutočnených v rámci prípravného konania treba podotknúť, že všetky výsluchy uskutočnené po začatí trestného stíhania „vo veci"
1 Tr. por. boli procesne použiteľné. Výsluchy, ktoré sa uskutočnili
1 Tr. por. prečítal výpoveď svedkyne W. C. z
1 písm. c) Tr. por. teda rovnako nebol naplnený. Vzhľadom na uvedené Najvyšší súd dospel k záveru, že v rozsahu námietok obvineného nie sú splnené dôvody dovolania
por., a preto ho
c) Tr. por. na neverejnom zasadnutí ako nedôvodné odmietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.