Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 2Cdo/132/2020 Identifikačné číslo spisu: 7816209543 Dátum vydania rozhodnutia: 27.01.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Viera Petríková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSS

§ 9ods.

2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, a z tohto dôvodu nejde o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z. Dôvody, pre ktoré súd určil spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov, neboli správne vyhodnotené, a preto jeho záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. považuje odvolací súd za nesprávny.

1. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „dovolateľka“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnila poukazom na § 421 ods. 1 písm. c/ CSP. Uviedla, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu posudzovaná rozdielne, a to od otázky „vyžadovania rozpisu splátok na členenie jednotlivých nárokov (istina, úrok, iné poplatky)“. Dôvodila, že právne posúdenie odvolacieho súdu je nesprávne v tvrdení, že z uzatvorenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere z
2. júla 2012 je zrejmé, že

§ 9ods.

2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Poukázala na rozdielnu rozhodovaciu činnosť dovolacieho súdu v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a 7 Cdo 128/

2. Žalovaná navrhla, aby dovolací súd dovolanie dovolateľky ako neprípustné odmietol.
3. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala strana sporu v zákonnej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania, a bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie nie je dôvodné.
4. Podľa § 421 ods. 1 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Výpočet dôvodov uvedených v § 421 ods. 1 CSP je taxatívny. Všetky dôvody prípustnosti dovolania, ktoré sú vymenované v tomto ustanovení, sa vzťahujú na právnu otázku, ktorej vyriešenie viedlo k právnym záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu.
5. Pokiaľ dovolateľ opiera prípustnosť svojho dovolania o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, k uvedenému dovolací súd poznamenáva, že v dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, by mal dovolateľ: a/ konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b/ vysvetliť (a označením rozhodnutia najvyššieho súdu doložiť), v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, c/ uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotné polemizovanie dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
6. Dovolateľka následne vyvodzujúc svoje dovolanie z § 421 ods. 1 písm. c/ CSP namietala, že rozhodnutie odvolacieho súdu závisí od vyriešenia dovolacej otázky, ktorá je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu posudzovaná rozdielne a to v rozhodnutiach sp. zn. 3 Cdo 146/2017 a 7 Cdo 128/2016, keď mal odvolací súd za to, že nedošlo k porušeniu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, keď v zmluve uzavretej medzi žalobkyňou a žalovanou podľa dovolateľky absentovalo rozdelenie splátky na výšku istiny, úrokov a iných poplatkov, čo malo za následok určenie takejto zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov.
7. Vzhľadom na to, že dovolateľkou nastolená právna otázka už bola riešená vo viacerých rozhodnutiach dovolacieho súdu (porovnaj sp. zn. 3 Cdo 56/2018, 4 Cdo 211/2017, 4 Cdo 187/2017) a ohľadom dovolateľkou nastolenej právnej otázky už existuje ustálená rozhodovacia prax, dovolací súd pristúpil k jej posúdeniu a riešeniu z pohľadu § 421 ods. 1 písm. a/ CSP.
8. Otázku interpretácie ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. už najvyšší súd, ako dovolací súd, riešil vo vyššie uvedených rozhodnutiach, a to predovšetkým v rozhodnutí 3 Cdo 56/2018 zo
9. apríla
10. Z obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. je potrebné interpretovať tak, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemusí nevyhnutne obsahovať číselné vyjadrenie každej jednotlivej zložky anuitnej splátky (t. j. istiny, úrokov a iných poplatkov). Takáto interpretácia uvedeného ustanovenia dovolacím súdom zodpovedá, tak ako je nižšie uvedené, účelu Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
11. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, právnym záverom uvedeným v rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bíróovej z
12. novembra 2016 a tiež účelu samotného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení platnom v čase uzavretia predmetnej úverovej zmluvy. Pokiaľ teda ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. hovorí o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné toto ustanovenie eurokonformne vykladať tak, že sa tým veriteľovi neustanovuje povinnosť uviesť v zmluve o spotrebiteľskom úvere vyššie uvedené zákonom vyžadované údaje vo vzťahu ku každej jednotlivej zložke anuitnej splátky, ale len vo vzťahu k anuitnej splátke ako celku.
13. Odvolací súd teda dospel k správnemu právnemu záveru, keď konštatoval, že zmluva

§ 9ods.

2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy, a z tohto dôvodu nejde o úver bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z. z.

1. V posudzovanom prípade sa teda odvolací súd pri riešení predmetnej otázky v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP neodklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu vyjadrenej vo vyššie uvedenom rozhodnutí najvyššieho súdu.
2. Z vyššie uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie dovolateľky nie je podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP prípustné, neostávalo dovolaciemu súdu iné ako dovolanie podľa § 447 písm. c/ CSP odmietnuť.
3. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
4. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
5. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.