1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48Tk/1/2020, z 9. apríla 2020 takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky o d m i e t a . Odôvodnenie Okresný súd Žilina rozsudkom, sp. zn. 48Tk/1/2020, z 9. apríla 2020 uznal obvineného H. P. za vinného zo zločinu vraždy
1, ods. 2 písm.
2, § 36 písm. j) a l), § 38 ods. 2, ods. 3 a per analogiam § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia
2 písm. b), ods. 4 Trestného zákona.
1 Trestného zákona mu uložil ochranný dohľad na 2 roky a
1 písm. b) Trestného zákona povinnosť po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa hlásiť u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu v lehotách určených probačným a mediačným úradníkom. Okresný súd
1 Trestného poriadku zároveň uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej E. P. škodu vo výške 1 071,23 eur. Ministerka spravodlivosti podala dovolanie proti výroku o treste tohto rozsudku z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm.
1, ods. 2 písm.
1 Trestného zákona, na čo tento uviedol, že sa cíti byť vinný zo spáchania skutku obsiahnutého v obžalobe vrátane jeho právneho posúdenia. Predseda senátu potom kládol obvinenému otázky v zmysle § 333 ods. 3 písm. c), d), f),
6, ods. 7 Trestného poriadku toto prijal, vykonal dokazovanie ohľadom trestu a po záverečných rečiach vyhlásil dovolaním napadnutý rozsudok. Uvedený postup je
ministerky spravodlivosti v rozpore nielen s § 257 ods. 1 Trestného poriadku, ale toto „dodatočné priznanie" súd navyše zohľadnil aj pri ukladaní trestu, keď per analogiam použil § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, čím znížil trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Aplikácia naostatok uvedeného ustanovenia predstavuje benefit, ktorý prichádza do úvahy, ak súd nemusel vykonať náročné dokazovanie. V tejto veci však obvinený vyhlásenie o vine neurobil, svoju vinu do určitej miery popieral, čo malo za následok vykonanie rozsiahleho dokazovania. Až pod ťarchou odôvodnenia najvyššieho súdu a za nezmenenej dôkaznej situácie okresný súd znovu umožnil obvinenému urobiť vyhlásenie
Trestného poriadku, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, a teda ani na použitie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona. Okresný súd vo svojom rozhodnutí navyše vôbec neodôvodnil, prečo považoval ukladanie trestu v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby za neprimerane prísne, resp. z akého dôvodu aplikoval § 39 Trestného zákona. Z odôvodnenia vyplýva len to, prečo nepoužil aj § 39 ods. 2 písm. c) Trestného zákona. Okresný súd
ministerky spravodlivosti precenil osobu obvineného, ktorý viackrát menil svoje výpovede (poškodenej dal iba jednu facku), tieto si prispôsoboval a vinu zo spáchania trestného činu pripisoval intoxikácii a provokovaniu zo strany poškodenej. V tejto veci teda nejde o prípad, pri ktorom by bolo adekvátne ukladať trest nižší, ako je zákonom ustanovená dolná hranice trestnej sadzby. Uložená sankcia nezodpovedá spravodlivému procesu. Výrok o treste, ktorý bol mimoriadne znížený, nemôže obstáť pre chybný postup súdu pri umožnení obvinenému urobiť vyhlásenie o vine v zmysle § 257 Trestného poriadku. Z týchto dôvodov ministerka spravodlivosti navrhla, aby najvyšší súd
1 Trestného poriadku vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 48Tk/1/2020, z 9. apríla 2020 bol porušený zákon v § 257 ods. 1, § 333 ods. 3 písm. c), d), g), h) Trestného poriadku a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona v prospech obvineného. Aby
2 Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a
1 Trestného poriadku tomuto súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol. Navrhla tiež, aby najvyšší súd
2 Trestného poriadku rozhodol o vzatí obvineného do väzby. K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Žilina v tom smere, že zo zápisnice z hlavného pojednávania konaného
1 Trestného poriadku. Po splnení ďalších procesných náležitostí súd prijal vyhlásenie obvineného a vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu preukazujúcom vinu obvineného sa nevykoná. Prokurátor je toho názoru, že vyhlásenie o vine
Trestného poriadku je na mieste obligatórne v štádiu pred začatím dokazovania na hlavnom pojednávaní. Hoci v súdnej praxi sa vyskytujú názory, že toto vyhlásenie je možné aj v priebehu dokazovania na hlavnom pojednávaní, kedy to súd môže (nemusí) umožniť, on s tým nesúhlasí. Možnosť vyhlásenia viny je totiž v Trestnom poriadku systematicky zaradená v časti začatia hlavného pojednávania, t. j. pred časťou upravujúcou dokazovanie. Takýto postup je teda možný len pred začatím dokazovania, po prednesení obžaloby a príslušnom poučení. Keby sa pripustil opak, mohlo by dôjsť k zneužívaniu procesných ustanovení a následne aj k zneužitiu hmotnoprávnych ustanovení, pretože obvinený by mohol po vyhlásení o nevine účelovo vyčkávať na priebeh dokazovania a v prípade nepriaznivej dôkaznej situácie prostredníctvom dodatočného vyhlásenia o vine - pod ťarchou vykonaných dôkazov, sa domáhať zníženia trestu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Uvedené nič nemení na tom, že obvinený má možnosť v priebehu celého konania pred súdom priznať sa k stíhanému skutku. Takéto priznanie však už nemôže mať účinky vyhlásenej viny v zmysle § 257 Trestného poriadku; za splnenia ďalších podmienok ho možno považovať (len) za poľahčujúcu okolnosť
l) Trestného zákona. V preskúmavanej veci
prokurátora okresný súd po rozhodnutí najvyššieho súdu mohol umožniť obvinenému urobiť vyhlásenie o vine
K tomuto záveru ho vedie to, že pôvodný rozsudok bol najvyšším súdom zrušený tak vo výroku o vine ako i vo výroku o treste s tým, že boli zrušené aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. V odôvodnení rozsudku dovolacieho súdu sa navyše uvádza, že po zrušení napadnutého rozhodnutia sa bude prvostupňový súd od začiatku musieť zaoberať otázkou viny a následne aj uložením trestu. Najvyšší súd zároveň nevylúčil pri ukladaní trestu možnosť použitia § 39 Trestného zákona. S ohľadom na obsah rozhodnutia najvyššieho súdu bol
prokurátora postup okresného súdu v súlade so zákonom. Obvinenému teda mohlo byť v danom štádiu trestného konania umožnené vyhlásiť vinu
Trestného poriadku a následne pri ukladaní trestu použiť analógiu a trest uložiť pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. S výmerou uloženého trestu odňatia slobody s mimoriadnym znížením trestu na 17 rokov sa nestotožňuje, avšak z pohľadu posudzovania dôvodov dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je
jeho mienky rozhodujúce, že to judikatúra v prípade prijatia vyhlásenia o vine pripúšťa. Najvyšší súd by z tohto dôvodu mal dovolanie ministerky spravodlivosti odmietnuť s odkazom na § 382 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený H. P. prostredníctvom obhajcu k dovolaniu ministerky spravodlivosti uviedol, že námietku o nesplnení podmienok na vyhlásenie o vine
1 Trestného poriadku považuje za nedôvodnú. Okresný súd na hlavnom pojednávaní riadne oboznámil obvineného s rozsudkom dovolacieho súdu a umožnil mu urobiť vyhlásenie o vine. Právo obžalovaného urobiť vyhlásenie
Trestného poriadku je zakotvené tak, že súd musí vždy umožniť obžalovanému na hlavnom pojednávaní, pred vykonaním dokazovania, urobiť takéto vyhlásenie. Obvinený od začiatku nepopieral, že došlo k fyzickému konfliktu, rodičom poškodenej sa úprimne ospravedlnil písomne aj na hlavnom pojednávaní. V nadväznosti na § 257 ods. 1 Trestného poriadku namietal právnu kvalifikáciu žalovaného skutku. To sa ukázalo ako relevantné, keď prokurátor na hlavnom pojednávaní v záverečnej reči pripustil, že kvalifikácia skutku rezonovala v priebehu celého konania, a tak vzhľadom na výsledky dokazovania korigoval svoj právny názor o kvalifikácii skutku v obžalobe a túto aj napokon zmenil na obzvlášť závažný zločin zabitia
1, ods. 3 písm.
obvineného nemôže byť na jeho ujmu, že vyhlásenie
1 Trestného poriadku učinil až po rozhodnutí dovolacieho súdu. Najvyšší súd po tom, čo zrušil rozsudok okresného súdu, tomuto prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu opätovne prerokoval a rozhodol; tejto veci bola pridelená nová spisová značka. V odôvodnení rozhodnutia najvyššieho súdu sa zároveň uvádza, že po zrušení napadnutého rozhodnutia sa bude súd prvého stupňa od začiatku musieť zaoberať otázkou viny a následne aj trestu. Najvyšší súd ponechal na úvahu aj použitie § 39 Trestného zákona v závislosti od ďalších okolností prípadu. Okresný súd
obvineného procesne bezchybným postupom prijal jeho vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho sa dokazovanie k výroku o vine už nevykonávalo a skutkové zistenia ako aj právna kvalifikácia skutku obsiahnuté v obžalobe tvorili základ napadnutého rozsudku. Ak ministerka spravodlivosti namieta postup nesplnenia podmienok vyhlásenia o vine v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku, je obvinený toho názoru, že ňou napadnuté rozhodnutie nemožno napadnúť dovolacím dôvodom
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku. K použitému § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona obvinený uviedol, že minister spravodlivosti môže podať dovolanie iba z presne špecifikovaných dôvodov, medzi ktoré nepatrí námietka týkajúca sa neprimeranosti trestu. Obvinený poukázal na stanovisko uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 44/2017, zdôrazňujúc, že § 39 ods. 1 Trestného zákona nemá kogentnú povahu. Je vecou súdu, či v rámci voľného hodnotenia dôkazov dospeje k záveru, že pomery páchateľa svojou závažnosťou presahujú „obvyklosť" a odôvodňujú použitie tohto ustanovenia vzhľadom na ne. Obvinený ďalej odcitoval časť odôvodnenia z uznesenia najvyššieho súdu, sp. zn. 3Tdo/67/2012, zo 16. januára 2013,
ktorej pokiaľ minister nesúhlasí s hodnotením skutočností rozhodných pre aplikáciu § 39 Trestného zákona tak, ako ich vyhodnotil krajský súd a nahrádza ich vlastnou úvahou hodnotenia obsiahnutou v podanom dovolaní, neprípustne zasahuje do jednej zo základných zásad trestného konania (zásady voľného hodnotenia dôkazov) uvedenej v § 2 ods. 12 Trestného poriadku. Z naostatok uvedeného rozhodnutia vyplýva aj to, že v neprospech obvineného by bolo možné podať dovolanie z dôvodu
1 písm. h) Trestného poriadku s ohľadom na § 39 Trestného zákona len vtedy, ak by súd uložil obvinenému trest odňatia slobody pod sadzbu, pod ktorú ju pri použití § 39 Trestného zákona nesmie uložiť. Obvinený poukázal na okolnosti, ktoré vzal okresný súd do úvahy pri ukladaní trestu, ktorý spĺňa hľadiská individuálnej i generálnej prevencie. Okresný súd vyvodil dôvody pre mimoriadne zníženie trestu z okolností prípadu a ich charakteru.
1 Trestného zákona takéto okolnosti v spojení s ďalšími podmienkami (použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom by bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania) môžu odôvodňovať takýto postup. Navrhol, aby najvyšší súd
c) Trestného poriadku odmietol dovolanie ministerky spravodlivosti, pretože nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku. K vyjadreniu prokurátora Krajskej prokuratúry Žilina obvinený uviedol, že sa plne stotožňuje s jeho názorom k správnosti postupu okresného súdu v súvislosti s § 257 Trestného poriadku a následne zopakoval, čo predchádzalo jeho vyhláseniu o priznaní viny. K výmere uloženého trestu, s ktorou sa prokurátor nestotožňuje, znovu poukázal na okolnosti, ktoré v jeho prípade zohľadnil okresný súd. Obvinený odkázal na obsah svojho vyjadrenia k podanému dovolaniu a zhodne s prokurátorom navrhol, aby najvyšší súd dovolanie ministerky spravodlivosti odmietol
c) Trestného poriadku. + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací po zistení, že dovolanie ministerky spravodlivosti podané na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie dovolania nepriznáva, spĺňa všetky formálne podmienky
a),
V dovolacom konaní sa s ohľadom na § 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku uplatňuje tzv. obmedzený revízny princíp,
ktorého rozsah a hĺbka dovolacieho prieskumu je určovaná výlučne obsahom dovolania. Osoba oprávnená na podanie tohto mimoriadneho opravného prostriedku teda musí v dovolaní špecifikovať, ktorú časť rozhodnutia napáda (či spochybňuje zákonnosť rozhodnutia ako celku, alebo len niektorý/é z jeho výrokov; prípadne aj konanie, ktoré predchádza tomu zodpovedajúcej časti), a v nadväznosti na to uviesť konkrétne chyby, ktoré majú nezákonnosť dotknutej časti rozhodnutia zakladať. V tomto ohľade ako aj v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe zároveň platí, že viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa netýka formálno-právneho uplatnenia niektorého (či viacerých) z dovolacích dôvodov vymedzených v ustanovení § 371 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku, ale vecných chýb, ktoré dovolateľ v podaní namietol (R 120/2012). Ministerka spravodlivosti z dôvodov
1 písm.
1 písm.
písm. i)] rozhodnutie je založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť, [
písm. h)] bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Nakoľko výrok o vine v tomto prípade nepodlieha vecnému prieskumu zo strany dovolacieho súdu, možno s ohľadom na obsah podaného dovolania a ním formálne uplatnené dovolacie dôvody ďalej poukázať na závery vyplývajúce zo stanoviska trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu (S 5/2011),
ktorého ak nejde o situáciu, keď výrok o treste nemôže obstáť v dôsledku toho, že je chybný výrok o vine, možno výrok o treste napadnúť z hmotnoprávnej pozície zásadne len prostredníctvom dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm.
1 písm. h) Trestného poriadku, ak jeho použitie nie je spojené so žiadnou skutočnosťou, ktorá by zákonný dôvod pre takýto postup zakladala (k tomu pozri bližšie S 5/2011 a R 51/2014). V rámci zjednocujúcej činnosti (S 44/2017) najvyšší súd už v minulosti pripustil možnosť hmotnoprávneho dôsledku spočívajúceho v mimoriadnom znížení trestu
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona v prípade prijatia vyhlásenia obžalovaného
1 písm.
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona, teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno (teda nie obligatórne) naposledy označené ustanovenie per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior (od menšieho k väčšiemu) použiť aj v prípade uznania viny
1 písm. b), c) Trestného poriadku (po prijatí takého vyhlásenia súdom), keďže páchateľ (procesne ako obžalovaný) neodvolateľne prijal všetky právne účinky uznania viny (dokonca) bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. V preskúmavanej trestnej veci ide o presne takúto situáciu, keďže okresný súd s ohľadom na prijaté vyhlásenie o vine
1 písm. b) Trestného poriadku per analogiam
2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona mimoriadne znížil trest odňatia slobody obvinenému na 17 rokov pri treste odňatia slobody, ktorého dolná hranica trestnej sadzby je v osobitnej časti Trestného zákona ustanovená na 20 rokov. Nemožno preto vysloviť, že by mimoriadne zníženie trestu v preskúmavanom prípade nebolo opreté o žiadnu konkrétnu skutočnosť, ktorá by takýto postup odôvodňovala. V kontexte vyššie odkazovanej judikatúry a tejto trestnej veci možno zopakovať, že v prípade použitia § 39 Trestného zákona nemožno účinne namietať, že konkrétny charakter súdom zistených okolností prípadu nebol taký, ktorý by odôvodňoval zníženie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby. Takto vznesená námietka nenapĺňa dovolací dôvod
1 písm. h) Trestného poriadku. S ohľadom na rozsah podaného dovolania (vymedzený len do výroku o treste napadnutého rozsudku) a tiež právne dôsledky vyplývajúce z ustanovenia § 257 ods. 5 Trestného poriadku najvyšší súd považuje za nadbytočné bližšie sa vyjadrovať k procesu prijatia vyhlásenia obžalovaného o vine. V dôsledku zrejmého nesplnenia žiadneho z dovolacích dôvodov
Trestného poriadku najvyšší súd odmietol toto dovolanie spôsobom, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.