citovaných zákonných ustanovení a predložených listinných dôkazov, exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. 2.
1 písm. a/ vyhlášky za - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie v trvaní 30 min. 6,64 eur, - spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 35 min. 6,64 eur, - spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + vyčíslenie v trvaní 55 min. 6,64 eur, b/
b/ vyhlášky za - získanie poverenia 3,32 eur, - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur. Súd prvej inštancie preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že nie je v súlade s § 14 a § 15 vyhlášky v znení platnom do
3 vyhlášky (znenie účinné do 30. apríla 2008) a odmeny
2 vyhlášky, že úkon exekučnej činnosti - doručenie upovedomenia o začatí exekúcie je odmeňovaný paušálnou sumou, a preto je neprípustné tento úkon exekučnej činnosti odmeňovať aj
časového hľadiska tým spôsobom, že sa tento úkon inak označí (spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie), že exekútor si žiadal priznať odmenu
a/ vyhlášky za úkony prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie a spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + vyčíslenie, že
uvedenej vyhlášky v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou, že za administratívne práce možno jednoznačne považovať úkony vykonávané na základe kancelárskeho poriadku pre súdnych exekútorov (výnos MS č. 1618/1998-60, ktorý bol zverejnený v Z. z. na základe oznámenia č. 228/98 Z. z.), že za administratívne, resp. kancelárske práce vykonávané exekútorom, príp. jeho zamestnancami nepatrí mu osobitná náhrada, keďže tá je už v odmene a že prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie a spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie + vyčíslenie nesmerujú k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného, navyše úkon vyčíslenie trov exekúcie nie je vôbec vykonávaný v prospech oprávneného, ale exekútora. Na základe uvedených skutočností okresný súd nepriznal exekútorovi trovy za tieto úkony. Napokon, citujúc znenie § 22 ods. 1 a § 23 uvedenej vyhlášky, priznal exekútorovi cestovné náhrady za služobnú cestu vykonanú
b/ Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len ,,O. s. p.“),
ktorého odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nebolo podané oprávnenou osobou. Zdôraznil (s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), že účastníkom exekučného konania je len oprávnený a povinný, iné osoby len v tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva Exekučný poriadok. Exekučný poriadok priznáva súdnemu exekútorovi právne postavenie účastníka exekučného konania len v prípade, ak súd rozhoduje o trovách exekúcie. Vzhľadom na to, že súdny exekútor napadol aj výroky rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorými tento nerozhodoval o trovách exekúcie, ale o vyhovení návrhu exekútora na zastavenie exekúcie, odvolací súd uzavrel, že súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal nie je účastníkom konania, a teda nie je ani osobou oprávnenou na podanie odvolania v tejto časti. 4.1. Uznesenie vo výroku o náhrade trov exekúcie exekútorovi potvrdil
1 a 2 O. s. p., z dôvodu jeho vecnej správnosti. V súvislosti s odvolaním napadnutým výrokom súdu prvej inštancie o trovách exekúcie priznaným súdnemu exekútorovi, odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uviedol, že činnosti, za ktoré požaduje osobitnú odmenu (prijatie návrhu na vykonanie exekúcie, jeho preštudovanie a zaevidovanie, spracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, spracovanie podnetu na zastavenie exekúcie), sú súčasťou úkonov, za ktoré mu bola priznaná paušálna odmena a vyčíslenie trov exekúcie je výlučne v jeho záujme. 5. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol
1 O. s. p. (s použitím analógie) v spojení s § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože oprávnený a povinný si žiadne trovy neuplatnili a exekútor nemá právo na ich náhradu, nakoľko nemal v odvolacom konaní úspech. 6. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal súdny exekútor JUDr. Ing. Karol Mihal dovolanie, ktoré odôvodnil ustanovením § 237 písm. f/ O. s. p., že postupom odvolacieho súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v spojení s čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 142 ods. 2 Ústavy SR. Súdny exekútor má za to, že odvolací súd odmietnutím odvolania proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa „o zastavení exekúcie“, vydanom vyšším súdnym úradníkom, nerešpektoval generálnu klauzulu uvedenú v čl. 142 ods. 2 Ústavy SR,
ktorej možno podať odvolanie proti rozhodnutiu zamestnanca súdu vždy, ak ho vydal zamestnanec súdu, a to oprávnenou osobou, t. j. každým, koho práva, povinnosti alebo právom chránené záujmy boli rozhodnutím zamestnanca súdu dotknuté alebo porušené. Odvolací súd napriek uvedenému odvolanie odmietol v zmysle § 218 ods. 1 písm. b/ O. s. p. Súhlasil so záverom odvolacieho súdu, že pri rozhodovaní o zastavení exekúcie je oprávnenou osobou na podanie odvolania iba účastník exekučného konania ustanovený v § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (povinný a oprávnený), avšak platí to vždy len vtedy, ak v konaní o zastavení exekúcie rozhodne sudca, pretože len ten zabezpečuje svojím rozhodnutím ústavné garancie základného práva na spravodlivé konanie. Ďalším dôvodom je skutočnosť, že odvolací súd bol povinný nariadiť pojednávanie, nakoľko zamestnanec súdu - vyšší súdny úradník rozhodoval iba kabinetným spôsobom. Ak zamestnanec súdu neumožnil v rámci dokazovania vyjadriť sa ostatným účastníkom exekučného konania k zastaveniu exekúcie, bol odvolací súd povinný postupovať
2 až 7 O. s. p. tak, že mal nariadiť pojednávanie. Rozhodnutia vyšších súdnych úradníkov nespĺňajú ani jedno garantované ústavné právo zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 Ústavy SR. Vyšší súdny úradník, ako zamestnanec súdu rozhoduje vždy len „od stola“ bez nariadenia pojednávania, len na základe predloženej špecifikácie trov exekúcie exekútorom a priložených dôkazov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Dovolateľ má za to, že ak podala oprávnená osoba odvolanie proti jednému z výrokov rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka, v nadväznosti na znenie ústavnej garancie zaručenej v čl. 142 ods. 2 Ústavy SR, musí o všetkých výrokoch zamestnanca súdu uvedených v uznesení vždy rozhodnúť sudca. Uviedol, že v danom prípade nemôže mať prednosť zákonná úprava ustanovená v § 202 ods. 2, resp. § 374 ods. 4 O. s. p. a ani úprava uvedená v ustanovení § 37 ods. 1 Exekučného poriadku, ale platí, že sudca musí vždy rozhodnúť o rozhodnutí ako celku, proti všetkým výrokom rozhodnutia vydaného zamestnancom súdu, ak bolo podané odvolanie proti rozhodnutiu zamestnanca súdu bez rozdielu a bezvýnimočne a ak bolo podané oprávnenou osobou. Poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 5 júla 2011, judikát JR 12/2011, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR vedené pod sp. zn. III. ÚS 348/06, IV. ÚS 209/07, nález Ústavného súdu z 22. júna 1999, č. PL. ÚS 14/1998. Navrhol, aby dovolací súd napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil v časti výroku o odmietnutí odvolania proti výroku uznesenia súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie vydanom zamestnancom súdu - vyšším súdnym úradníkom, z dôvodu nerešpektovania ústavnej garancie zaručenej v čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 6.1. Ďalším dôvodom dovolania v zmysle ust. § 237 písm. f/ O. s. p napadol dovolateľ i výrok odvolacieho súdu o trovách exekúcie. Uviedol, že odvolací súd potvrdil výrok súdu prvej inštancie o náhrade trov exekúcie napriek tomu, že podaním odvolania exekútorom bol
dovolateľa výrok prvostupňového rozhodnutia (vyššieho súdneho úradníka) v zmysle čl. 142 ods. 2 Ústavy SR zrušený, čo znamená, že odvolací súd mal rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne a relevantne nanovo. Odvolací súd však iba skonštatoval vecnú správnosť zamestnanca súdu a plne sa s ním stotožnil, ktorým uvedeným postupom nebol
dovolateľa rešpektovaný čl. 142 ods. 2 Ústavy SR a zároveň bolo exekútorovi porušené základné právo
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. 6.2. Zároveň žiadal dovolacie konanie prerušiť
1 písm. c/ O. s. p. v spojení s ust. § 36 ods. 6 EP a Súdnemu dvoru EÚ predložiť prejudiciálnu otázku, ktorú bližšie špecifikoval v podanom dovolaní.
ust. § 109 ods. 1 písm. c/ v spojení s ust. § 36 ods. 6 Exekučného poriadku a požiadal Súdny dvor Európskej únie na základe článku 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie o zodpovedanie položenej prejudiciálnej otázky. 10. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že konanie pred Súdnym dvorom EÚ o predbežnej otázke má povahu osobitného, nesporového a medzitýmneho konania, v ktorom Súdny dvor EÚ má právomoc vydať rozhodnutie o výklade zakladajúcich zmlúv Európskej únie, o platnosti a výklade aktov inštitúcií, orgánov, úradov alebo agentúr Európskej únie, výklade štatútov orgánov zriadených aktom Rady Európskeho spoločenstva. Toto konanie je inštitútom pôsobiacim v záujme integrácie a zachovania jednoty európskeho práva, pretože Súdny dvor EÚ v ňom vydáva rozhodnutia o určitých čiastkových otázkach výkladu a platnosti komunitárneho práva, ktoré je potrebné pre rozhodnutie vnútroštátneho súdu vo veci samej. 11.
1 písm. b/ O. s. p., súd konanie preruší ak, rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. 12.
1 písm. c/ O. s. p. súd konanie preruší ak, rozhodol, že požiada Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o predbežnej otázke
medzinárodnej zmluvy. 13.
4 O. s. p., na výkon rozhodnutia a exekučné konanie
osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením. 14.
5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania. 15. Na exekučné konania možno aplikovať ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak Exekučný poriadok neustanovuje inak. Exekučný poriadok v ust. § 36 ods. 5 výslovne vylučuje možnosť prerušiť exekučné konanie okrem zákonom stanovených prípadov (napr. zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Najvyšší súd uvádza, že pokiaľ ide o návrh dovolateľa na prerušenie konania
ust. § 109 ods. 1 písm. c/ O. s. p., exekučné konania s prihliadnutím na vyššie uvedené nemožno prerušiť, a preto návrh na prerušenie zamietol. 16. Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa (ust. § 236 ods. 1 O. s. p.). 17.
1 O. s. p. účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak odvolací súd vydal opravné uznesenie, plynie táto lehota od doručenia opravného uznesenia. 18.
1 Exekučného poriadku (účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie i odvolacieho súdu) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor. 19.
1 písm. b/ O. s. p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený. 20.
5 O. s. p., ustanovenie § 218 ods. 1 O. s. p. platí pre konanie na dovolacom súde obdobne.
4 O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
1 písm. f/ Exekučného poriadku, je uznesením vydaným v exekučnom konaní
osobitného predpisu. Odvolanie proti takémuto uzneseniu je v zmysle § 58 ods. 5 Exekučného poriadku prípustné.
zásad platných v prípade, keď odvolanie podala neoprávnená osoba, odvolací súd sa nemohol zaoberať vecnou správnosťou napadnutého rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že uvedeným postupom súdu prvej inštancie bola naplnená požiadavka uvedená v § 142 ods. 2 Ústavy SR. V danej veci rozhodol vyšší súdny úradník a sudca postupoval v intenciách ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. Sudca dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné v celom rozsahu vyhovieť, preto vec predložil Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu na rozhodnutie o podanom odvolaní. Dovolací súd dospel k záveru, že takýto postup je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a Občianskym súdnym poriadkom. Uvedené sa v plnej miere vzťahuje aj na dovolaním napadnutý výrok súdu o trovách exekúcie, konanie netrpí takou vadou, akú uviedol dovolateľ v podanom dovolaní v zmysle ust § 237 písm. f/ O. s. p. (bod. 6.
ust. § 447 písm. b/ a c/ C. s. p. odmietol. 31. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C. s. p.). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd
1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 2 C. s. p. 32. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0 (ustanovenie § 451 ods. 2 v spojení s ustanovením § 393 ods. 2, druhá veta C. s. p. a ustanovením § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.