1 Tr. zák. účinného do
c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. G sa o d m i e t a. O d ô v o d n e n i e Okresný súd Bánovce nad Bebravou rozsudkom zo 17. februára 2010, sp. zn. 2T/32/2008, uznal obvineného B. G. za vinného v bode 1/ výroku z trestného činu sexuálneho násilia
1 Tr. zák., v bode 2/ výroku z trestného činu znásilnenia
1 Tr. zák., v bode 3/ výroku z trestného činu lúpeže
1 Tr. zák. a v bode 4/ výroku z trestného činu vydierania
1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ dňa
1 Tr. zák. s poukazom na § 35 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky nepodmienečne.
2 písm. a/ Tr. zák. okresný súd zaradil obvineného B. G. do prvej nápravno-výchovnej skupiny.
1 Tr. por. okresný súd poškodené J. B., nar. X., a I. B., rod. B., nar. X., odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu škody na konanie vo veciach občianskoprávnych. Rozsudok okresného súdu napadli odvolaním tak obvinený B. G., ktorý odvolanie podal prostredníctvom svojho obhajcu, ako aj prokurátor Okresnej prokuratúry v Bánovciach nad Bebravou. Odvolanie obvineného B. G. smerovalo proti výroku o vine v bodoch 1/ - 4/ výroku a odvolanie prokurátora proti výroku o treste v neprospech obvineného. 3 5 Tdo 22/2012 Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací rozsudkom z 1. decembra 2011, sp. zn. 2To/51/2010,
1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku výrok o vine pod bodom 3/, ktorým bol obvinený uznaný za vinného z trestného činu lúpeže
1 Tr. zák. a celý výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.
3 Tr. por. uznal obvineného B. G. pod bodom 3/ výroku za vinného z trestného činu krádeže
2 písm. c/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že dňa
1 písm. i/ Tr. por. tvrdiac, že súdy oboch stupňov skutky pod bodom 1/ až 4/ výroku rozsudku nesprávne právne posúdili. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že má výhrady predovšetkým ku konaniu na súde prvého stupňa, konkrétne k dokazovaniu, lebo okresný súd
jeho mienky na hlavnom pojednávaní nevykonal také dôkazy, ktoré by ho zo žalovaných skutkov usvedčovali. V prípade skutkov, ktoré sa viažu k poškodenej I. B. (ďalej tiež „poškodená“) uviedol, že poškodená nevypovedala pravdivo ani v prípravnom konaní, ani v konaní pred súdom. Zdôraznil skutočnosť, že ak poškodená nemala záujem, mohla sa predsa „z miesta činu pohodlne vzdialiť“. Tiež poukázal na časový odstup, ktorý uplynul od spáchania skutku po jeho oznámenie na políciu zo strany poškodenej, čo
dovolateľa spochybňuje dôveryhodnosť jej výpovede. Dovolateľ ďalej uviedol, že výpoveď svedka PhDr. M., ktorého prostredníctvom sa do konania dostalo „kresťanské spoločenstvo“ 4 5 Tdo 22/2012 a ktorú výpoveď súd považoval preto za zvlášť rozhodujúcu, je z hľadiska obsahu nepodstatná, nakoľko svedok uvádzal len sprostredkované informácie. Dovolateľ tiež spochybňoval skúsenosti tohto svedka „v danom odbore /zastupovanie poškodených/“.
názoru dovolateľa súd nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedkyne J. B., matky poškodenej, lebo táto svedkyňa výpoveď poškodenej skôr spochybňovala, než by naopak potvrdzovala jej pravdivosť. Ku skutkom viažucim sa k poškodenému A. B. dovolateľ rovnako namietal hodnotenie dôkazov zo strany súdov. Zvlášť zdôraznil výpovede svedkov E. B. a I. T., ktorí svedčili v jeho prospech, no súd ich vyhodnotil ako nepravdivé.
dovolateľa sú tieto výpovede nielen pravdivé, ale z hľadiska posúdenia skutkového stavu aj kľúčové. Dovolateľ tiež spochybnil výpoveď poškodeného A. B. poukazom na jeho drogovú závislosť. Na základe vyššie uvedeného vyvodil záver, že skutkové zistenia súdov nie sú správne, že nezodpovedajú vykonanému dokazovaniu a že pravdou je to, čo on tvrdil už na začiatku trestného stíhania. Je preto presvedčený, že mal byť odsúdený len za skutok pod bodom 3/ obžaloby, ktorý mal byť ale právne kvalifikovaný iba ako prečin výtržníctva
1Tr. zák., pričom z ostatných žalovaných skutkov mal byť súdom oslobodený. S poukazom na to navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky „rozsudkom vyslovil porušenie zákona, dovolaním napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 2To/51/2010 zo dňa 01.12.2011 zrušil a odvolaciemu súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.“ Predsedníčka senátu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v súlade s ustanovením § 376 ods. 1 Tr. por. doručila odpis dovolania ostatným stranám trestného konania s upozornením, že sa môžu k dovolaniu v určenej lehote vyjadriť. Prokurátor vo svojom vyjadrení uviedol, že dovolaním napadnutý rozsudok považuje za zákonný a opodstatnený. Rozsiahlym dokazovaním vykonaným v tejto trestnej veci boli podstatné skutkové okolnosti prípadu objasnené v rozsahu nevzbudzujúcom dôvodné pochybnosti a súčasne v plnej miere postačujúcej pre rozhodnutie. Vykonaným dokazovaním 5 5 Tdo 22/2012 bolo preukázané, že skutky sa stali, tieto vykazujú znaky skutkových podstát trestných činov a že ich spáchal obvinený B. G.. Dovolanie sa
mienky prokurátora opiera len o nesprávne zistený skutkový stav, čo v žiadnom prípade nemožno považovať za dovolací dôvod
1 písm. i/ Tr. por.
prokurátora je tak zrejmé, že dôvody dovolania
por. splnené nie sú, preto navrhol dovolanie obvineného B. G.
c/ Tr. por. odmietnuť. Vyjadrila sa tiež poškodená I. B., rod. B., ktorá uviedla, že rozhodnutia súdov považuje za správne, že jej ide len o spravodlivosť a hoci jej je ľúto, že dcéra dovolateľa bude tri roky bez otca, tak predovšetkým dovolateľ si mal vopred uvedomiť, aké následky bude mať jeho konanie. K tvrdeniam dovolateľa uviedla, že nemala kam utiecť, boli v „poli“ a nikde nikoho nebolo, mala strach a keďže neovládala sebaobranu, rezignovala. Okolnosti si pamätá aj napriek tomu, že na ňu vplývala omamná látka, lebo na taký odporný zážitok sa nedá zabudnúť. Čo sa týka ohlásenia trestného činu na políciu až s odstupom času, uviedla, že spočiatku bola v šoku a mala strach, že sa jej dovolateľ bude vyhrážať, čo sa aj stalo. Rozhodla sa až po tom, čo jej bolo vysvetlené, že takéto činy nemôžu zostať nepotrestané, pretože by to mohlo v budúcnosti uškodiť niekomu inému. Aj poškodený A. B. sa vyjadril k dovolaniu obvineného B. G. Vo svojom vyjadrení označil dovolanie za „arogantné“.
jeho názoru dovolateľ skutky vôbec neľutuje, čo je zrejmé z toho, že obviňuje poškodených. Krajský súd
neho neskutočne zľahčuje dovolateľove zavinenie a uloženým trestom sa vysmieva rozsudkom iných súdov. Poškodený A. B. poukázal na to, že aj on bol odsúdený a jemu bol uložený oveľa prísnejší trest, ktorý absolútne nekorešponduje s trestom dovolateľa. Rozsudok krajského súdu
poškodeného A. B. podstatným spôsobom porušuje zásadu rovnosti pred zákonom a je v rozpore s čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Je presvedčený, že skutok pod bodom 3/ výroku mal byť správne právne kvalifikovaný ako lúpež
1 Tr. zák. a tiež, že trest uložený dovolateľovi za tieto skutky je neprimerane mierny. Z tohto dôvodu už aj dal podnet ministrovi spravodlivosti na podanie dovolania v neprospech obvineného B. G. z dôvodov
1 písm. h/, písm. i/ Tr. por. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky bol spisový materiál spolu s dovolaním obvineného B. G. riadne predložený na rozhodnutie
por. Najvyšší súd Slovenskej republiky úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších - mimoriadnych procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie“ odvolanie. Dovolacie dôvody
1 písm. a/ až písm. g/ Tr. por. nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti (§ 371 ods. 4 veta prvá Tr. por.). Obvinený B. G. v dovolaní uplatnil dôvod dovolania
1 písm. i/ Tr. por.,
ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného 7 5 Tdo 22/2012 hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. K uplatnenému dovolaciemu dôvodu
1 písm. i/ Tr. por. je potrebné uviesť, že tento dôvod je daný v prípadoch, keď rozhodnutie súdov spočíva na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku. Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa. Z dikcie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je zrejmé, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať. V rámci posudzovania existencie tohto dovolacieho dôvodu súd skúma, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne podradený (subsumovaný) pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Len opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Do úvahy prichádzajú alternatívy, jednak že skutok mal byť právne kvalifikovaný ako iný trestný čin, alebo že skutok nie je trestným činom. Spomenutý dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Inak povedané, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, nikdy nie námietky skutkové. Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení, pretože nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd. Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu“ inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa. Z dovolania obvineného B. G. je zrejmé, že uplatnené námietky nasmeroval len do roviny skutkových zistení, keď spochybnil súdmi ustálený skutkový stav 8 5 Tdo 22/2012 a následne predostieral vlastnú verziu súdených skutkov založenú na inom, pre neho priaznivom hodnotení dôkazov. Gro jeho dovolania tvorilo hodnotenie výpovedí poškodených I. B. a A. B., ktorí
neho klamali, svedka PhDr. M., ktorého výpoveď označil za nepodstatnú a výpovedí svedkov E. B. a I. T., ktorých výpovede vyzdvihoval a ktorí jediní okrem neho samého vypovedali pravdivo. Dovolací súd posudzujúc obsah týchto námietok v kontexte vyššie uvedeného teoretického výkladu konštatuje, že námietky obvineného B. G. stoja zjavne mimo uplatneného dovolacieho dôvodu
1. písm. i/ Tr. por. To platí nielen pre všetky skutkové námietky obvineného B. G., ale aj pre námietku nesprávneho právneho posúdenia skutku pod bodom 3/ výroku rozsudku odvolacieho súdu, lebo aj túto zdanlivo právnu námietku obvinený B. G. primárne založil na iných ako súdmi oboch stupňov ustálených skutkových zisteniach. Až následne na podklade zmenených skutkových zistení sa domáhal aj zmeny právnej kvalifikácie tohto skutku z trestného činu krádeže
2 písm. c/ Tr. zák. na trestný čin výtržníctva
1Tr. zák. Skôr ako o právnu námietku tak ide o skrytú snahu obvineného B. G., aby boli vykonané dôkazy a skutkový stav vyhodnotené v jeho prospech. Pre úplnosť treba uviesť, že skutky, tak ako boli súdom prvého stupňa zistené a popísané v bodoch 1/ až 4/ výroku rozsudku, boli týmto súdom aj správne právne kvalifikované. To platí aj vo vzťahu ku skutku pod bodom 3/ výroku, ktorého právnu kvalifikáciu odvolací súd zmenil, lebo okolnosti prípadu svedčia skôr pre záver, že tento skutok bol zo strany odvolacieho súdu miernejšie kvalifikovaný ako v skutočnosti mal byť. Keďže ale dovolanie bolo podané v prospech obvineného B. G., na prípadné porušenie zákona v jeho prospech dovolací súd neprihliadol. V dovolacom konaní platí, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu
por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť
c/ Tr. por. 9 5 Tdo 22/2012
c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania
. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a právnych záverov konštatuje, že v trestnej veci obvineného B. G. dôvod dovolania upravený v ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. evidentne splnený nie je, preto s použitím § 382 písm. c/ Tr. por. jeho dovolanie uznesením na neverejnom zasadnutí odmietol. Toto uznesenie bolo prijaté jednomyseľne. P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 26. apríla 2012. JUDr. Juraj K l i m e n t, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Gabriela Véghová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.