1 Tr. zák. a prečin výtržníctva formou spolupáchateľstva
1 písm. a) Tr. zák., o dovolaní obvineného H. T. podanom prostredníctvom obhajcu JUDr. Jozefa Jaška proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z
c) Tr. por. dovolanie obvineného H. T. sa odmieta. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 03. decembra 2019 sp. zn. 1T/135/2019 boli: - obžalovaný Y. W. v bodoch 1), 2), 3) uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho zločinu ublíženia na zdraví sčasti spolupáchateľstvom
l, ods. 2 písm. a) Tr. zák. a pokračovacieho prečinu výtržníctva sčasti spolupáchateľstvom
1 písm. a), ods. 2 písm. b) Tr. zák., - obžalovaný H. T. v bode 2) uznaný za vinného zo spáchania pokračovacieho prečinu výtržníctva sčasti spolupáchateľstvom
l písm. a) Tr, zák. a zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva
l Tr. zák., - obžalovaný T. T. v bode 2) uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva
l písm. a) Tr. zák., - obžalovaný Š. F. v bode 2) uznaný za vinného zo spáchania prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva
l písm. a) Tr. zák. a prečinu ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva
l Tr. zák. Obvinení boli uznaní za vinných na tom skutkovom základe, že 1) obžalovaný Y. W.Ý. dňa 07.07.2019 v čase o 00.57 hod. na W. G. v T., na bočnom parkovisku pred podnikom X. T. udrel rukou do hlavy poškodeného Y. Q., ktorý spadol na zem, kde mu obžalovaný Y. W. trikrát dupol nohou po hlave a opakovane kopol nohou do oblasti trupu, čím mu spôsobil ťažký otras mozgu s následnou dlhodobou kvantitatívnou poruchou vedomia a ťažkým postkomočným syndrómom s doposiaľ trvajúcimi depresiami a poruchami spánku, tržnú ranu hornej pery úst vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, hospitalizáciu poškodeného v nemocnici, liečbu a stráženie obvyklého spôsobu života poškodeného v dĺžke minimálne 45 dní, 2) dňa 07.07.2019 v čase o 00.57 hod. na W. G. v T., na bočnom parkovisku pred podnikom X. T. obžalovaní H. T., T. T. a Š. F. opakovane udierali päsťami a kopali do celého tela poškodeného Š. F., ktorý sa snažil počas toho ujsť, ustupoval pred nimi na hlavnú cestu pred uvedeným podnikom, kde následne k nemu pribehol aj obžalovaný Y. W., ktorý ho tiež začal rukou udierať, pričom pri ostrovčeku pri prechode pre chodcov ho obžalovaný Š. F. udrel rukou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadol na zem, kde ho obžalovaný H. T. dvakrát kopol nohou do hlavy a dvakrát do oblasti trupu a obžalovaný Y. W. do neho z bezprostrednej blízkosti sedemkrát hodil kameň z výplne ostrovčeka a to do rôznych častí tela, okrem iného aj do oblasti hlavy a raz ho udrel rukou do oblasti trupu, čím mu spôsobili pomliaždenie hlavy v temennej oblasti hlavy vľavo tržnú ranu hviezdicového tvaru v priemere 3 centimetre, tržnú ranu na ľavom lakti pomliaždenie hrudníka s podkožným krvným výronom vzadu v oblasti zadnej axilárnej čiary a lopatky, zlomeninu 9. rebra vľavo s poúrazovým vykašliavaním krvi pochádzajúcej z dolných dýchacích ciest a poúrazovú bolesť krčnej chrbtice prenikajúcej do hornej ľavej končatiny do oblasti ramena vľavo, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, liečbu a sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného v dĺžke 49 dní, 3) obžalovaný Y. W.Ý. dňa 07.07.2019 v čase o 00.59 hod. na chodníku pred podnikom X. T. na W.Á. G. v T. udrel pästnou do tváre poškodeného U. S., ktorý spadol na zem, kde ho znova udrel do oblasti tváre, čím mu spôsobil tržnú ranu cca 1,5 centimetra nad pravým okom s podkožným krvným výronom a opuchom do horného viečka vpravo s uzáverom očnej štrbiny pravého oka, zlomeninu oblúkov oboch jarmových kostí tváre, zlomeninu pravej čeľustnej prínosovej dutiny so zakrvácaním do tejto dutiny, zlomeninu ľavej čeľustnej prínosovej dutiny, zlomeninu vnútornej, aj vonkajšej strany pravej očnice, ktoré zranenia si vyžiadali lekárske ošetrenie, liečbu a sťaženie obvyklého spôsobu života poškodeného doposiaľ v dĺžke 50 dní, Za to boli odsúdení: Obžalovaný Y. W.
2 § 42 ods. l, § 41 ods. 2, § 38 ods. 3 a § 36 písm. l) Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov a 6 (šesť) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Tr. por. súd zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného súdu v Prievidzi z 07.10.2019 sp. zn. 1T/84/2019, právoplatný 07.10.2019, ako aj ďalšie rozhodnutia naň obsahovo nadväzujúce, ak týmto rozhodnutím stratili svoj podklad. Obžalovaný H. T.
l, § 51 ods. l, § 41 ods. l, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), n), § 37 písm. h), m) a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per analogiam) k úhrnnému trestu odňatia slobody s probačným dohľadom v trvaní 3 (tri) roky.
l písm. a) a § 51 ods. 2 Tr. zák. mu bol výkon uloženého trestu podmienečne odložený na skúšobnú dobu s probačným dohľadom v trvaní 5 (päť) rokov.
3 písm. b) Tr. zák. mu súd uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov počas plynutia skúšobnej doby.
3 písm. c) Tr. zák. mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s obžalovanými Y. W. a Š. F. počas plynutia skúšobnej doby.
3 písm. d) Tr. zák. mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze vstupu na vyhradené miesta alebo priestory, kde sa podávajú alkoholické nápoje.
4 písm. a) Tr. zák. mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v príkaze nepriblížiť sa k poškodenému Š. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. U., H. č. XXX/XX, na vzdialenosť menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodeného.
4 písm. e) Tr. zák. mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v príkaze písomne sa ospravedlniť poškodenému za svoje protiprávne konanie.
4 písm. g) Tr. zák. mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu. Obžalovaný T. T.
l, § 38 ods. 3 a § 36 písm. l) Tr. zák. k nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Obžalovaný Š. F.
l, § 41 ods. l, § 38 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h) a § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. (per analogiam) k úhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 5 (päť) mesiacov.
2 písm. a) Tr. zák. bol pre výkon uloženého trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
l Tr. por. boli poškodení Y. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. U., L. č. XXX/XX a Š. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. T. U., H. č. XXX/XX odkázaní s nárokom na náhradu škody na civilný proces. Na podklade odvolania prokurátora krajský súd
1 písm. d), písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil sa napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a uložených obmedzeniach a povinnostiach u obžalovaného H. T..
3 Tr. por. bol obžalovaný H. T. odsúdený
1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), písm. m), § 38 ods. 2 a § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky nepodmienečne pre výkon ktorého bol
2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
1 písm. d). písm. e). ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste odňatia slobody u obžalovaného Š. F..
3 Tr. por. bol obžalovaný Š. F. odsúdený
1 Tr. zák. a § 156 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, ods. 3 a § 41 ods. 1 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne, pre výkon ktorého bol
2 písm.
1 písm. b) Tr. por., pričom spáchanie činu úprimne oľutoval a pri objasňovaní činu bol orgánom činným v trestnom konaní nápomocný, následne na čo okresný súd
por. prijal jeho vyhlásenie o vine. Poukázal na čl. 50 ods. 1 a čl. 149 ústavy konštatujúc, že
neho žiaden článok ústavy nepovoľuje prokurátorovi rozhodovať o treste a ani o treste, o ktorom rozhodoval súd.
jeho názoru zo súdnej praxe nevyplýva žiadne pravidlo, aby po prijatí vyhlásenia obvineného súdom
por., na podklade odvolania podaného prokurátorom v neprospech obvineného odvolací súd zásadne zmenil a sprísnil uložený trest. Následne odkázal na stanoviská trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 27. júna 2017 č. Tpj. 55/2016 a z 10. júna 2019 č. Tpj 26/2019.
neho nie je možné jednoznačne a nepochybne určiť, resp. zrekonštruovať priebeh skutku, a preto namieta jeho zrejmé znevýhodnenie oproti obvinenému Š. F.. Dal do pozornosti nálezy ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 a PL. ÚS 6/2009 a II.ÚS 55/1998, kde
neho konštatuje, že v prípade priznania sa páchateľa k spáchaniu činu, úprimného oľutovania, napomáhania orgánom činným v trestnom konaní pri jeho objasnení je daná možnosť, aby súd pri určovaní druhu a výmery trestu takúto skutočnosť zohľadnil, a to aj za prípadného použitia § 39 ods. 2, ods. 4 Tr. zák., pri mimoriadnom znížení trestu, pričom krajský súd postupoval v rozpore s uvedenou judikatúrou. Následne pripomenul dôvody odvolania prokurátora. Keďže súd prijal jeho vyhlásenie o vine,
neho následne dokazovanie nevykonal, a teda akékoľvek odkazovanie prokurátora na dokazovanie vrátane jeho názorov je možné považovať za irelevantné. Zopakoval svoje tvrdenia o úlohe prokurátora v zmysle ústavy.
jeho názoru judikatúra ústavného súdu uvádza, že ani recidíva nemôže byť dôvodom na odňatie práva páchateľa na primeraný a spravodlivý trest. Následne zopakoval svoju argumentáciu o judikatúre ústavného súdu a mimoriadnom znížení trestu a uviedol, že krajský súd pri svojom rozhodovaní opomenul zmysel zahladenia odsúdenia
zák. Sprísnenie trestu odvolacím súdom považuje za nepreskúmateľné, nakoľko nie je zrejmé z akých úvah súd pri ňom vychádzal. Pripomenul čl. 17 ods. 2, čl. 13 ods. 3, ods. 4, čl. 2 ods. 2 ústavy.
jeho názoru, postupom súdu druhej inštanciou došlo k odopretiu práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 ústavy, porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie
čl. 6 ods. 1 Dohovoru, vrátane odopretiu práva na primeraný a spravodlivý trest a rozhodnutie javí znaky svojvôle. Následne obvinený doplnil svoje dovolanie prostredníctvom okresným súdom ustanoveného obhajcu JUDr. Jozefa Jaška. Po rekapitulácii doterajšieho priebehu konania, obvinený poukázal na časť odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu so zameraním sa na uloženie výšky trestu a jeho mimoriadneho zníženia s poukazom na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 27. júna 2016 č. Tpj 55/2016. Pripomenul odôvodnenie odvolacieho súdu,
ktorého analogické použitie ustanovení § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. nie je obligatórne, a teda ak obvinený urobí na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o vine, nemá automaticky nárok na takéto mimoriadne zníženie trestu, ako aj poukázania na nesprávne zohľadnenie jeho vyhlásenia nielen v priznaní poľahčujúcej okolnosti, ale aj v rámci mimoriadneho zníženia trestu
2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. Následne citoval časť odôvodnenia predmetného stanoviska najvyššieho súdu. Je toho názoru, že odvolací súd nepostupoval v súlade s uvedeným stanoviskom a na podklade odvolania prokurátora sprísnil jeho trest za súčasného nerešpektovania jeho vyhlásenia a uznania viny
1 písm. b) Tr. por., čím odvolací súd znegoval jeho vyhlásenie. Ďalej citoval stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 10. júna 2019 č. Tpj 26/2019.
jeho názoru podiel viny podiel zavinení spolupáchateľov podieľajúcich sa individuálne a spoločne na spáchaní daného činu jednotnými útokmi a za situácie a okolností, za akých došlo k jeho spáchaniu, nie je možné jednoznačne a nepochybne určiť, rovnako nie je možné zrekonštruovať priebeh tejto trestnej činnosti. Preto namieta jeho zrejmé znevýhodnenie v porovnaní s inými spolupáchateľmi, nakoľko mu v porovnaní s obvineným Š. F. bol uložený prísnejší trest odňatia slobody. Z dvoch vypracovaných znaleckých posudkov z odboru zdravotníctva vyplynulo, že hoci kopol poškodeného, rebrá mu nezlomil a k ich fraktúre došlo až po útoku obvineného Y. W.. Hoci
neho sú v skutkovej vete nedostatky a neúplnosti o priebehu skutkového deja, je z nej zrejmé, že na páchaní trestného činu sa spolupodieľal aj obvinený Y. W.. Z uvedeného dôvodu krajský súd pri určovaní výmery trestu rozhodol v jeho neprospech. Následnej poukázal na nálezy ústavného súdu ÚS SR č. PL ÚS 9/2013, III ÚS 29/2015 a ÚS 451/2018, ako aj na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 5Tdo/33/2015. Záverom navrhol, aby najvyšší súd rozhodol, že rozsudkom krajského súdu bol porušený zákon v jeho neprospech, predmetný rozsudok zrušil, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak by vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo stratili podklad a prikázal krajskému súdu vec opätovne prerokovať a rozhodnúť. V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. prvostupňový súd dovolanie obvineného H. T. doručil na vyjadrenie stranám, ktoré by mohli byť rozhodnutím o dovolaní priamo dotknuté. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prievidza úvodom písomného vyjadrenia k podanému dovolaniu zrekapituloval priebeh doterajšieho konania i obsah predmetného dovolania. V rámci dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Tr. por. konštatoval, že z obsahu nevyplýva, čo obhajoba konkrétne namieta, teda akým konaním, nekonaním alebo postupom malo byť porušené právo na obhajobu obvineného.
jeho názoru bolo právo na obhajobu obvineného riadne zabezpečené, nakoľko mal od vznesenia obvinenia zvoleného obhajcu, ktorý mal možnosť zúčastňovať sa na všetkých úkonoch. Okrem toho boli vykonané všetky potrebné a relevantné dôkazy tak, aby bolo umožnene súdu spravodlivo rozhodnúť, pričom obvinený mal možnosť sa vyjadriť ku všetkým dôkazom a celé konanie prebiehalo bez prieťahov. K dovolaciemu dôvodu
1 písm. h) Tr. por. uviedol, že vzhľadom k uloženému trestu a s poukazom na zákonom určenú trestnú sadzbu pri trestnom čine ublíženia na zdraví
1 Tr. zák. je zrejmé, že bol uložený zákonom prípustný druh trestu v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. i) Tr. por. pripomenul, že súdom ustálený skutok bol vo vzťahu k dovolateľovi správne právne posúdený ako zločin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva
1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva
1 písm. a) Tr. zák., čo v obvinený vo svojom dovolaní nenamieta. Námietku postupu súdu odporujúceho judikatúre najvyššieho a ústavného súdu považuje za irelevantnú, nakoľko
prokurátora predmetná judikatúra len umožňuje súdom takto postupovať a nejedná sa o obligatórnu povinnosť súdov. Nakoľko odvolací súd rozhodnutie o uloženom trest riadne a vyčerpávajúco odôvodnil, považuje jeho rozhodnutie za zákonné a spravodlivé. Z týchto dôvodov navrhol, aby najvyšší súd na neverejnom zasadnutí dovolanie
382 písm.
1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté a nie je daný dôvod na postup súdu
a), písm. b), písm. d), písm.
1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak:
ustálenej praxe dovolacieho súdu vo vzťahu k výkladu dovolacích dôvodov uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c), písm.
1 písm. c) Tr. por. Pri posudzovaní, či v tom ktorom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, je potrebné vychádzať zo všetkých okolností a špecifík konkrétneho prípadu a tieto individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach vyhodnotiť. Právo na obhajobu treba chápať ako vytvorenie podmienok pre úplné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací dôvod
1 písm. i) Tr. por. Správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu je teda dovolací súd povinný prezumovať. Oboznámením sa s obsahom predloženého spisu najvyšší súd zistil nasledovné skutočnosti: Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uplatnenému
1 písm. c) Tr. por. potom najvyšší súd v kontexte uvedených zistení považuje za žiaduce pripomenúť, že vlastné hodnotenie dôkazov
12 Tr. por. nemožno považovať za porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom. Tak, ako pre zisťovanie skutkového stavu veci, aj pre samotné hodnotenie dôkazov platia v trestnom konaní zákonom stanovené pravidlá,
ktorých je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu, ktorý je nevyhnutný pre rozhodnutie. Trestný poriadok pritom nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Platí zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadrená v § 2 ods. 12 Tr. por., v zmysle ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom
svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Najvyšší súd v rámci dovolacieho konania nemôže opätovne prehodnocovať vykonané dôkazy
predstáv obvineného - dovolateľa, pretože takéto oprávnenie mu zo zákona nevyplýva. Hodnotenie dôkazov totižto nenapĺňa žiadny dovolací dôvod. Zároveň sa k vyššie vymedzeným námietkam obvineného žiada v kontexte dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Tr. por., ale ani žiaden iný dôvod dovolania
1 Tr. por. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe platí, že nedostatok odôvodnenia rozhodnutia súdu sám osebe nie je dovolacím dôvodom
1 písm. c) Tr. por., ktoré predpokladá porušenie práva na obhajobu len v procesnoprávnom význame a nezahŕňa aj prípady nedostatku odôvodnenia súdneho rozhodnutia (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2009, sp. zn. III. ÚS 83/2009), pričom dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 371 ods. 7 Tr. por.). Uplatnenie práva na obhajobu spočíva aj v navrhovaní dôkazov, zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu búd vyhovieť alebo ho odmietnuť (§ 272 ods. 3 Tr. por.), alebo rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú (§ 274 ods. 1 Tr. por.) [bližšie R 116/2014-I]. Dovolací súd po preskúmaní dovolania zistil, že obvineným uplatnený dovolací dôvod
1 písm. c) Tr. por. bol uplatnený formálne bez uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mohli nasvedčovať porušenia práva na obhajobu. Okrem uvedeného je nutné konštatovať, že obvinený mal obhajcu, ktorý mal možnosť sa zúčastniť na všetkých úkonoch. Vzhľadom na uvedené najvyšší súd je toho názoru, že dovolací dôvod
1 písm. c) nebol naplnený.
dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h) Tr. por., v prejednávanej veci taktiež uplatneného obvineným, dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva, že pre naplnenie tohto dovolacieho dôvodu sa vyžaduje, aby v prerokúvanej veci bol obvinenému uložený taký druh trestu, ktorý zákon nepripúšťa alebo bol trest uložený mimo rámca trestnej sadzby. Iné pochybenie spočívajúce v nesprávnom vyhodnotení kritérií uvedených v § 34 až § 39 Tr. zák. a v dôsledku toho uloženie neprimerane prísneho (alebo naopak mierneho) trestu, nie je možné dovolaním vytýkať prostredníctvom uvedeného dovolacieho dôvodu. Obvinený môže namietať len nezákonne uložený trest mimo hraníc trestnej sadzby, prípadne neprípustný trest, nie však voľnú úvahu súdu pri ukladaní trestu a hodnotenie svojej osoby, pokiaľ je trest uložený v rámci zákonom určenej trestnej sadzby. Najprísnejšie trestným činom bol zločin ublíženia na zdraví
1 Tr. zák., za ktorý je ustanovená trestná sadzba 4 až 10 rokov. Nakoľko spáchal aj prečin výtržníctva
1 písm. a) Tr. zák., súd správne postupoval uložením úhrnného trestu. Pri určení trestu odňatia slobody vo výmere skôr uvedenej trestnej sadzby, teda v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a preto dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. nemôže byť naplnený. Ako už totiž bolo uvedené, dovolacím dôvodom
1 písm. h) Tr. por. možno rozhodnutie (úspešne) napadnúť, len ak bol obvinenému uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V posudzovanom prípade je však evidentné, že sa o takúto situáciu nejedná. Obvinenému bol uložený druh trestu, ktorý zákon umožňuje uložiť pre trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného, pričom tento mu bol uložený aj v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Z uvedeného je zrejmé, že obvinenému bol uložený trest v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a takého druhu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin pripúšťa. Dovolací dôvod
1 písm. h) Tr. por. preto tiež nie je daný. K námietkam nepreskúmateľnosti sprísnenia trestu odňatia slobody je potrebné pripomenúť časť odôvodnenia uznesenia krajského súdu, ktorý uvádza svoje úvahy tohto postupu: „Senát odvolacieho súdu vyslovuje ten názor, že takáto „možnosť“ mimoriadneho zníženia trestu musí byt' vždy posudzovaná spolu s účelom trestu tak, ako je uvedený v ustanovení § 34 ods. 1 Tr. zák. Okrem ochrany spoločnosti je dôraz kladený najmä na výchovný (prevýchovný) účel trestu. Vyššie popísaná závažnosť konania oboch obžalovaných, vyplynuvšia zo skutkových zistení, ako aj to, že každý z nich spáchal dva úmyselné trestné činy (obžalovaný H. T. spáchal zločin a prečin a obžalovaný Š. F. spáchal dva prečiny) a taktiež ich predchádzajúci spôsob života (že fyzické útoky proti iným osobám im nie sú „cudzie” a že obžalovaný H.K.l T. už pred spáchaním skutku vykonal nepodmienečný trest odňatia slobody pre iný úmyselný trestný čin)
názoru odvolacieho súdu nesvedčia o reálnych možnostiach naplnenia účelu uložených trestov súdom prvého stupňa, mimoriadne znížených oproti zákonodarcom určenej trestnej sadzbe v osobitnej časti Trestného zákona. Senát odvolacieho súdu na rozdiel od názoru súdu prvého stupňa dospel k záveru, že možnosti nápravy oboch obžalovaných sú sťažené. Odvolací súd považuje uložené tresty obom obžalovaným za neprimerane mierne uložené v rozpore s hľadiskami určenými v zásadách pre ukladanie trestov
zák. a pri nesprávnom použití ustanovení Trestného zákona o mimoriadnom znížení pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby. V prípade obžalovaného H. T. odvolací súd považuje tiež na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu priamy výkon trestu odňatia slobody za nevyhnutný.“ Na základe citovaného odôvodnenia je zrejmé, že súd druhej inštancie podrobne rozobral dôvody, pre ktoré sprísnil trest odňatia slobody, a teda nie je možné akceptovať námietku obvineného o nepreskúmateľnosti tohto postupu. Najvyšší súd musel predovšetkým opätovne pripomenúť, že dovolací dôvod
1 písm.
1 písm. i) Tr. por. slúži výlučne k náprave hmotnoprávnych chýb. Z toho vyplýva, že (ani) na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné posudzovať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu v zmysle § 2 ods. 10 Tr. por., ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov
12 Tr. por., keďže to sú otázky upravené normami procesného práva, a nie hmotným právom. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom dovolacieho dôvodu vzneseného
1 písm.
3 Tr. por. prostredníctvom dovolania ministra spravodlivosti, ktorý však koná iba na podnet. Navyše hodnotenie dôkazov spôsobom, ktorý by zodpovedal predstavám obvineného, nepatrí pod žiadny dovolací dôvod
1 Tr. por. Záverom dovolací súd dodáva, že pokiaľ ide o podanie spísané výhradne obvineným, tie nespĺňajú kvalitatívne kritérium požadované ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého môže obvinený podať dovolanie, respektíve aj akékoľvek iné podanie, len prostredníctvom obhajcu. Najvyšší súd aj napriek tomu, rešpektujúc nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2010, sp. zn. IV. ÚS 305/09, pri svojom rozhodovaní prihliadol na jeho obsah, v značnej časti totožný s obsahom dovolania podaného prostredníctvom obhajcu, pričom ani výhrady dovolateľa, neuvádzané v podaní obhajcu, nemali, s ohľadom na vyššie uvedené závery vyslovené na margo nenaplnenia dovolacích dôvodov
1 písm. c), písm.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.