← Slovensko

náhradu za obmedzenie vlastníctva 608 600,16 eur s prísl.

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5Cdo/106/2018 Identifikačné číslo spisu: 8413211883 Dátum vydania rozhodnutia: 24.02.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Jana Bajánková Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2022:8413211883.2 Uznesenie Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ I. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Z. XXXX/X, XXX XX S., zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, 2/ H.. K. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom Z. XXXX/X, XXX XX S. a 3/ H. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom T.. Ľ. Š. XXXX/XX, XXX XX J. (právni nástupcovia pôvodného žalobcu H. S., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXX XX J. XXX), proti žalovanému Astronomickému ústavu SAV, so sídlom 059 60 Tatranská Lomnica, IČO: 00 166 529, o náhradu za obmedzenie vlastníctva vo výške 608.600,16 eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 4C/371/2013, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z

  1. apríla 2017 sp. zn. 6Co/41/2016 takto rozhodol: Dovolanie o d m i e t a. Žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a. Odôvodnenie
  2. Okresný súd Kežmarok (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
  3. augusta 2015 sp. zn. 4C/371/2013 zamietol žalobu právneho predchodcu žalobcov H. S. (pôvodný žalobca) o náhradu vo výške 608.600,16 eur s príslušenstvom za obmedzenie jeho vlastníctva pozemkov v dôsledku ich zaradenia do ochranného pásma v prospech žalovaného, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie W. J. ako parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere 8637 m2, parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere 2270 m2, parcela č. XXXX/XX ? trvalé trávnaté porasty o výmere 2619 m2 a parcela č. XXXX/XXX ? trvalé trávnaté porasty o výmere 249 m
  4. 1.
  5. Okresný súd vychádzal z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, čl. 11 ods. 1, 3, 4 zákona č. 23/1991 Zb. Listina základných práv a slobôd (ďalej len „Listina“), z § 123, 124 a 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka, z § 2 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebného zákona) v znení účinnom do 30.04.1990, z ustanovení § 11 ods. 1 - 4 vyhlášky č. 85/1976 Zb. o podrobnejšej úprave územného konania a stavebnom poriadku a z § 135 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Odkázal na právny názor Ústavného súdu ČR vyslovený v náleze publikovanom pod č. 88/1998 Sb., podľa ktorého ak zvláštny zákon, umožňujúci obmedziť vlastnícke právo, nestanoví náhradu za obmedzenie, opiera sa právo na túto náhradu priamo o čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Najvyšší súd ČR v rozhodnutí sp. zn. 22Cdo/2093/2001 z 10.03.2003 ale uviedol, že tento nález nie je možné vykladať tak, že by vlastník mal naďalej podľa čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd právo na náhradu za obmedzenie, ktoré vzniklo pred dňom jej účinnosti (pred 08.02.1991), a to i v prípade, že toto obmedzenie naďalej trvá. Právo na náhradu by v takomto prípade musel založiť zvláštny právny predpis. Pokiaľ pred nadobudnutím účinnosti Listiny došlo k odňatiu vlastníckeho práva, jeho obnovenie (reštitúcia) alebo poskytnutie náhrady je možné požadovať len vtedy, ak to stanoví zvláštny predpis (tzv. reštitučné zákony). V takomto prípade nie je možné požadovať reštitúciu práva, prípadne poskytnutie náhrady len s odkazom na čl. 11 ods. 4 Listiny. To, čo platí pre úplné odňatie vlastníckeho práva, platí tým skôr pre jeho obmedzenie. Pokiaľ teda pred nadobudnutím účinnosti Listiny bolo na základe vtedy platného právneho predpisu právo vlastníka obmedzené, je náhradu za toto obmedzenie možné poskytnúť len za podmienok stanovených právnymi predpismi, účinnými ku dňu obmedzenia, ak zvláštny právny predpis neustanovuje inak. 1.
  6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že bývalý Okresný národný výbor v Poprade v územnom konaní podľa zákona č. 50/1976 Zb. rozhodnutím z 02.11.1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži zriadil ochranné pásmo, do ktorého sú zaradené aj pozemky žalobcu; rozhodnutie sa stalo právoplatným dňa 30.11.
  7. Pre ochranné pásmo vyznačené v situačnom výkrese, ktorý je súčasťou rozhodnutia, stanovil zákaz vyvíjať stavebnú činnosť, okrem melioračných zásahov do pôdy a podzemných a vzdušných inžinierskych sieti, zákaz inštalovať nové svetelné zdroje, väčšie investičné akcie za JZ hranicou ochranného pásma odsúhlasiť žalovaným, ktorému uložil povinnosť po dohode s TANAP-om Tatranská Lomnica v rámci svojho areálu zrealizovať sadovnícke a parkovné úpravy a použiť pri nich miestne dreviny. Rozhodnutie platí do doby pokiaľ stavebný úrad nerozhodne inak odo dňa jeho právoplatnosti. V roku 2003 v žalobe označené pozemky kúpila za účelom realizovania podnikateľských aktivít ? výstavby rekreačných zariadení v tejto lokalite obchodná spoločnosť RIKAP, s. r. o., so sídlom Košice, Popradská 90, IČO: 36 213 403, ktorej je (pôvodný, pozn. dovolacieho súdu) žalobca jediným spoločníkom; v tom čase na liste vlastníctva nebola žiadna poznámka a ani zápis obmedzujúci užívanie pozemkov. Z mapových podkladov bolo zrejmé, že pozemky sa nachádzajú pri hranici zastavaného územia obce. V roku 2005 obchodná spoločnosť RIKAP, s. r. o. v dôsledku svojej insolventnosti pozemky predala dcére žalobcu H.. K. Z., ktorá tiež mala záujem vystavať rekreačné zariadenie, preto sa obrátila na príslušný obecný úrad so žiadosťou o zaradenie pozemkov v rámci územného plánovania do zastavanej časti obce. Obec jej oznámila, že takéto konanie nie je možné zahájiť, nakoľko pozemky sú na základe rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru Poprad z 02.11.1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ši zaradené do ochranného pásma a na takúto zmenu by musel byť udelený súhlas zo strany žalovaného, ktorý takýto súhlas vydať odmieta. V roku 2008 došlo k dodatočnému zápisu zaradenia pozemkov do ochranného pásma chráneného územia na list vlastníctva. Podľa odôvodnení rozhodnutí Krajského súdu v Prešove zo 16.11.2010 č. k. 2S/80/2009-54 a zo 16.01.2014 č. k. 4S/20/2013-75 správne orgány v správnych konaniach podľa Spravovacieho poriadku aj súd v rámci preskúmavania správnych rozhodnutí v súdnych konaniach, predmetom ktorých bolo zrušenie, resp. zmena rozhodnutia bývalého Okresného národného výboru v Poprade z 02.11.1988 č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži o zriadení ochranného pásma Astronomického ústavu SAV, resp. výnimka z tohto rozhodnutia, vychádzali z právoplatnosti tohto správneho aktu. 1.
  8. K zamietnutiu žaloby pristúpil okresný súd z dvoch dôvodov. Prvým je ten, že neexistuje žiadny zvláštny právny predpis, ktorý by zakladal právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením ochranného pásma, ktoré vzniklo pred účinnosťou čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, resp. Ústavy SR. Druhým dôvodom zamietnutia žaloby je skutočnosť, že aj v prípade záveru, že vlastník by mal právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vzniknutého pred nadobudnutím účinnosti čl. 11 ods. 4 Listiny (08.02.1991) alebo čl. 20 ods. 4 Ústavy SR (01.10.1992) len na základe týchto článkov, takéto právo na náhradu by patrilo len prvému vlastníkovi po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona, resp. Ústavy SR. Žalobca pozemky kupoval v roku 2009 a bol si plne vedomý obmedzenia nadobúdaného vlastníckeho práva, ktoré už bolo zapísané aj na liste vlastníctva. Mal preto možnosť toto obmedzenie zohľadniť v kúpnej cene. Nemožno súhlasiť s argumentáciou žalobcu, že o ochrannom pásme nevedel, a to vzhľadom na zápis na liste vlastníctva aj na okolnosť, že predchádzajúcimi vlastníkmi pozemkov bola obchodná spoločnosť, ktorej bol žalobca jediným spoločníkom a konateľom, a jeho dcéra. 1.
  9. O trovách konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Právo na náhradu trov konania patrí žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný. Žalovaný si nárok neuplatnil, okresný súd mu preto žiadnu náhradu trov nepriznal.
  10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) rozsudkom zo dňa
  11. apríla 2017 č. k. 6Co/41/2016-256 na základe odvolania (pôvodného) žalobcu rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku s poukazom na § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) uviedol, že záver okresného súdu o obmedzení vlastníckeho práva aj v prípadoch tzv. ochranných pásiem plne korešponduje s ustálenou judikatúrou v obdobných veciach. Do pozornosti dal skutočnosť, že obmedzenie, t. j. zásah do práva na pokojné užívanie vlastníckeho práva musí byť preukázané. Pozemky žalobcu sú evidované v katastri ako trvalé trávne porasty, ktoré patria do skupiny poľnohospodárskych pozemkov. Sú umiestnené mimo zastavaného územia obce a spôsob ich využívania je uvedený ako pozemok lúky a pasienku trvalo porastený trávami. Už právny predchodca žalobcu (spoločnosť RIKAP, s. r. o.) v roku 2003 nadobudol tieto pozemky do vlastníctva ako trvalý trávny porast. Žalobca opiera svoj nárok o tvrdenie, že jeho vlastnícke a užívacie právo k pozemkom je obmedzené, dokonca prakticky znemožnené tým, že v dôsledku zriadeného ochranného pásma a s tým súvisiaceho opakovaného nesúhlasného stanoviska žalovaného v správnych konaniach nemôže realizovať svoj zámer postaviť na pozemkoch rekreačné zariadenie. Pri rozhodovaní o nároku žalobcu je podľa odvolacieho súdu potrebné vychádzať zo skutočnosti, že pozemky nie sú stavebnými pozemkami, preto nie je možné na nich umiestňovať a stavať budovy na bývanie. V zmysle stavebného zákona na pozemku, ktorý patrí pod poľnohospodársku pôdu, možno stavať až vtedy, keď je vyňatý z pôdneho fondu. Za tejto situácie nie je daný nárok na odškodnenie za obmedzenie užívania, nakoľko rozhodnutie o zriadení ochranného pásma užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely nijakým spôsobom neobmedzuje. Žalobcovi ako vlastníkovi pozemku v ochrannom pásme môže vzniknúť nárok na náhradu za obmedzenie užívania pozemku až v prípade právoplatného preklasifikovania pozemku na stavebný pozemok (ústavná udržateľnosť takéhoto záveru bola potvrdená uznesením ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 807/2013). Podľa názoru odvolacieho súdu by bolo možné nárok žalobcu považovať za dôvodný len za situácie, ak by na stavebnom pozemku v dôsledku zriadeného ochranného pásma nemohol realizovať svoj zámer tento využívať na stavebné účely, čo v konaní preukázané nebolo a žalobca obmedzovanie užívania na poľnohospodárske účely v konaní netvrdil a nepreukázal. Nie sú dôvodné ani žalobcove odvolacie námietky týkajúce sa potreby posúdenia formy náhrady ako opakujúcej sa počas doby trvania obmedzenia. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neplatnosti, resp. nulitnosti rozhodnutia o zriadení ochranného pásma odvolací súd konštatoval, že vyriešenie tejto otázky nemá význam pre posúdenie nároku žalobcu v tomto konaní. Zmenu, resp. zrušenie tohto rozhodnutia je možné dosiahnuť v správnom konaní. Predmetom tohto konania je posúdenie nároku žalobcu na náhradu za neoprávnené užívanie jeho majetku. K trovám odvolacieho konania krajský súd uviedol, že o nich rozhodne súd prvej inštancie.
  12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca dovolanie tvrdiac, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP). Navrhol, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 3.
  13. V odôvodnení dovolania žalobca (ďalej aj „dovolateľ“) uviedol, že rozhodnutie Okresného národného výboru Poprad č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži z 02.11.1988 o vyhlásení ochranného pásma považuje za nulitné, vydané bez akejkoľvek opory v hmotnoprávnom predpise a orgány verejnej moci musia na takéto rozhodnutie hľadieť z úradnej povinnosti tak, ako keby vôbec nebolo vydané. Odvolaciemu súdu vytkol, že sa, na rozdiel od súdu prvej inštancie, namietanou nulitou uvedeného rozhodnutia ONV ani nemienil zaoberať, keď uviedol, že zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia ONV je možné dosiahnuť v správnom konaní. 3.
  14. V ďalšej časti dovolania dovolateľ uviedol, že „jedným z kauzálnych nedostatkov hmotnoprávneho základu pri vydávaní rozhodnutia ONV bola logicky aj absencia akejkoľvek osobitnej právnej úpravy náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením ochranného pásma. V uvedenej súvislosti sa odvolací súd vydaným potvrdzujúcim rozsudkom zjavne stotožnil s právnym posúdením veci zo strany prvoinštančného súdu, v zmysle ktorého ak právny poriadok v čase zriadenia ochranného pásma nestanovoval žiadnu náhradu vlastníkovi pozemkov za obmedzenie jeho vlastníckeho práva, nie je možné priznať takémuto vlastníkovi ani náhradu s odkazom na Listinu základných práv a slobôd, resp. Ústavu Slovenskej republiky, keďže nadobudli účinnosť až po zriadení ochranného pásma. V rozsudku okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu bol dokonca vyslovený názor, že ak by aj mal vlastník právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vzniknutého pred nadobudnutím účinnosti čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd alebo čl. 20 ods. 4 Ústavy len na základe týchto článkov, takéto právo na náhradu by patrilo len prvému vlastníkovi po nadobudnutí účinnosti Listiny základných práv a slobôd, resp. Ústavy Slovenskej republiky. Uvedené právne posúdenie považuje žalobca za celkom zjavne nesprávne. Pozornosti konajúcich súdov totiž zjavne uniklo, že v predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to za vymedzené obdobie od 28.11.2010 do 31.07.2015, kedy už Listina základných práv a slobôd, resp. Ústava Slovenskej republiky boli platné aj účinné“. Namietol, že z dôvodu absencie osobitnej hmotnoprávnej úpravy náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva v čase vyhlásenia ochranného pásma nemohlo dôjsť ani k akejkoľvek legislatívnej limitácii jej uplatnenia. V prípade ochranného pásma nejde o jednorazové obmedzenie vlastníka nehnuteľností, ale o stav, ktorý kontinuálne trvá dodnes. 3.
  15. Za výsledok nesprávneho právneho posúdenia veci označil dovolateľ aj názor, podľa ktorého by žalobcovi ako vlastníkovi nehnuteľností v ochrannom pásme mohol vzniknúť nárok na náhradu za obmedzenie užívania pozemku až v prípade preklasifikovania nehnuteľností na stavebné pozemky. Preklasifikovaniu nehnuteľností na stavebné pozemky podľa dovolateľa bráni práve ochranné pásmo vyhlásené na základe rozhodnutia ONV, ktoré jednoznačne a preukázateľne stanovilo zákaz vyvíjať stavebnú činnosť. Ak by ochranné pásmo neexistovalo, žalobcovi by stavebný úrad povolil preklasifikovať nehnuteľnosti a umožnil mu stavebnú činnosť a žalobca by nemal dôvod uplatňovať si náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
  16. Žalovaný vo vyjadrení k dovolaniu navrhol zamietnutie dovolania. Zosumarizoval základné skutkové zistenia zdôrazniac, že žalobca v r. 2009 nadobudol pozemky druhu trvalé trávne porasty nachádzajúce sa v ochrannom pásme, umiestnené mimo zastavanej časti obce W. J. v oblasti, kde územný plán obce nepočíta s výstavbou, o čom v čase kúpy žalobca vedel. Žalovaný predmetné pozemky neužíva ani neobmedzuje vlastnícke právo žalobcu v užívaní pozemkov na účely vyplývajúce z druhu pozemku (údaj o druhu pozemku je záväzným údajom katastra nehnuteľností). Žalobca nepredložil dôkazy o užívaní jeho pozemkov žalovaným ani o obmedzovaní jeho práv v užívaní pozemkov. 4.
  17. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný uviedol, že z dovolania nie je jasné, aká je nevyriešená právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Žalobca v bodoch 7 - 10 dovolania vyjadruje svoj názor na údajné svojvoľné zriadenie ochranného pásma, ktoré ale nebolo petitom žaloby, naopak na základe existencie ochranného pásma žalobca požadoval náhradu. 4.
  18. Otázka legitímnej existencie ochranného pásma tiež nie je podľa žalovaného neriešená; rieši ju uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 15C/368/2009-23 o zastavení konania o žalobe o zrušenie ochranného pásma Astronomického ústavu SAV pre nedostatok právomoci a rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6S/36/2016-83 zamietajúci žalobu H. S. vo veci preskúmania rozhodnutia Okresného úradu Prešov, ktorý potvrdil rozhodnutie Obce Stará Lesná o zamietnutí návrhu na zrušenie ochranného pásma Astronomického ústavu SAV. Pokiaľ žalobca namieta, že sa odvolací súd nezaoberal nulitou rozhodnutia ONV o zriadení ochranného pásma, odvolací súd podľa žalovaného postupoval v súlade so skutkovými zisteniami a so žalobným petitom v prejednávanej veci, ktorý sa netýkal nulity ochranného pásma. 4.
  19. Ani otázka nároku na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva nie je podľa žalovaného neriešenou; odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 807/2013, z ktorého vyplýva, že žalobca nemá v dôsledku existencie ochranného pásma zakazujúceho stavebnú činnosť nárok na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, keď môže pozemky bez obmedzenia užívať na účely vyplývajúce z druhu pozemku (rozhodujúci je právny stav pozemkov uvedený v katastri nehnuteľností). Existencia ochranného pásma v prejednávanom spore podľa žalovaného žalobcu nijako neobmedzuje v užívaní pozemkov ako trvalých trávnych porastov.
  20. Najvyšší súd Slovenskej republiky po zistení, že dovolanie podala včas strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená v súlade s § 429 ods. 1 CSP skúmal, či sú splnené aj ďalšie podmienky dovolacieho konania a predpoklady prípustnosti dovolania. Nakoľko dovolateľ H. S. po podaní dovolania zomrel, dovolací súd uznesením zo dňa
  21. augusta 2021 sp. zn. 5Cdo/106/2018 rozhodol, že pokračuje v konaní s jeho dedičmi - súčasnými žalobcami 1/ - 3/, ktorých procesné spoločenstvo nie je samostatné.
  22. Dovolací súd zdôrazňuje, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok (nie „ďalšie odvolanie“) a dovolací súd nesmie byť vnímaný ako tretia inštancia, v rámci konania ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (viď napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 2Cdo/165/2017, 3Cdo/14/2017, 4Cdo/157/2017, 5Cdo/155/2016, 8Cdo/67/2017). Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 CSP. Dôvody zakladajúce prípustnosť dovolania treba dôsledne odlišovať od dôvodov, ktoré zakladajú opodstatnenosť dovolania. Opodstatnené (dôvodné) je také prípustné dovolanie, v ktorom je oprávnene uplatnený dovolací dôvod. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP).
  23. V zmysle § 421 CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 7.
  24. Aby na základe dovolania podaného v zmysle § 421 ods. 1 CSP mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci, musia byť (najskôr) splnené predpoklady prípustnosti dovolania zodpovedajúce niektorému zo spôsobov riešenia tej právnej otázky, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, a tiež podmienky dovolacieho konania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 CSP. Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). 7.
  25. Ak nemá dovolanie, prípustnosť ktorého strana sporu vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 CSP vykazovať nedostatky, ktoré by v konečnom dôsledku viedli k znemožneniu meritórneho dovolacieho prieskumu a odmietnutiu dovolania podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania (porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo/206/2017, 1Cdo/203/2016, 3Cdo/235/2016, 4Cdo/89/2017, 7Cdo/20/2017, 8Cdo/186/2016). Pre všetky procesné situácie, v ktorých § 421 ods. 1 CSP pripúšťa dovolanie, má mimoriadny význam obsah pojmu „právna otázka“ a to, ako dovolateľ túto otázku v dovolaní zadefinuje a špecifikuje. Musí ísť o právnu otázku, ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. 7.
  26. Otázkou relevantnou v zmysle ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP je právna otázka, ktorá ešte nebola riešená dovolacími senátmi najvyššieho súdu, takže vo vzťahu k nej, sa ani nemohla vytvoriť a ustáliť rozhodovacia prax dovolacieho súdu. Ak procesná strana vyvodzuje prípustnosť dovolania z tohto ustanovenia, musí: a) konkretizovať právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) podať svoje vysvetlenie, ako mala byť táto otázka správne riešená. Otázka relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom.
  27. Dovolací súd aplikujúc ustanovenie § 124 CSP posudzoval dovolanie podľa jeho obsahu a v snahe autenticky porozumieť textu dovolania ako celku (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 15/2021 z
  28. mája 2021 alebo jeho nález sp. zn. I. ÚS 336/2019 z
  29. júna 2020) dospel k záveru, že žalobcovia (resp. ich právny predchodca) za právnu otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, považovali otázku, či je možné priznať náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením ochranného pásma s odkazom na čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd alebo čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, hoci nadobudli účinnosť až po zriadení ochranného pásma. Pozornosti dovolateľa ale ušlo, že okresný súd, ako už dovolací súd uviedol vyššie (viď body 1.
  30. a 1.
  31. tohto uznesenia), zamietol žalobu z dvoch dôvodov (neexistencia zvláštneho právneho predpisu zakladajúceho právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením ochranného pásma, ktoré vzniklo pred účinnosťou čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd, resp. Ústavy SR a skutočnosť, že aj v prípade existencie práva na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva vzniknutého pred nadobudnutím účinnosti čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd alebo čl. 20 ods. 4 Ústavy SR len na základe týchto článkov by takéto právo patrilo len prvému vlastníkovi po nadobudnutí účinnosti tohto ústavného zákona, resp. Ústavy SR). Krajský súd doplnil (v závere bodu
  32. a v bode
  33. jeho rozsudku), že rozhodnutie o zriadení ochranného pásma užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely (keď podľa údajov katastra nehnuteľností išlo o druh pozemkov trvalé trávne porasty, pozn. dovolacieho súdu) nijakým spôsobom neobmedzuje.
  34. Z uvedeného vyplýva, že dovolateľmi nastolená právna otázka je pre meritórne rozhodnutie konkrétneho prejednávaného sporu irelevantná. Druhý dôvod zamietnutia žaloby (záver, že právo na náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva zriadením ochranného pásma by v prípade existencie tohto práva patrilo len prvému vlastníkovi nehnuteľností po nadobudnutí účinnosti Listiny základných práv a slobôd, resp. Ústavy SR) totiž žalobcovia predmetom dovolacieho prieskumu jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom neurobili (tento dôvod nekonkretizovali ako dovolaciu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, ale najmä neuviedli, ako mala byť táto otázka správne riešená); ich dovolanie (bod
  35. posledná veta) obsahuje iba prejav púheho nesúhlasu s týmto záverom okresného súdu, potvrdeným súdom odvolacím; vecné a kvalifikované dôvody svojho nesúhlasu dovolatelia, resp. ich právny predchodca v dovolacom konaní neuviedli. Nad rámec uvedeného ale dovolací súd dáva ako určitú pomôcku do pozornosti dovolateľov uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 8Cdo/17/2019 zaoberajúce sa charakterom náhrady za zákonné vecné bremeno zriadené ex lege.
  36. Záver súdov v základnom konaní, že rozhodnutie o zriadení ochranného pásma užívanie pozemkov na poľnohospodárske účely nijakým spôsobom neobmedzuje, sa dovolatelia snažili spochybniť tvrdením, že výsledkom nesprávneho právneho posúdenia je názor, podľa ktorého by (pôvodnému) žalobcovi mohol vzniknúť nárok na náhradu za obmedzenie užívania pozemku až v prípade preklasifikovania nehnuteľností na stavebné pozemky. Preklasifikovaniu nehnuteľností na stavebné pozemky pritom podľa (pôvodného) dovolateľa bráni práve ochranné pásmo. Dovolací súd vzhľadom na uplatnený dovolací dôvod konštatuje, že dovolatelia vo vzťahu k nastolenej problematike jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom nešpecifikovali konkrétnu právnu otázku riešenú odvolacím súdom, neuviedli, ako ju riešil odvolací súd a opäť neuviedli, ako mala byť táto právna otázka riešená správne.
  37. Na (v dovolacom konaní zopakované) výtky dovolateľov týkajúce sa nimi tvrdenej nulity rozhodnutia Okresného národného výboru Poprad č. k. ÚPaSP 1500/88-Ži z 02.11.1988 o vyhlásení ochranného pásma a o úradnej povinnosti orgánov verejnej moci hľadieť na takéto rozhodnutie, ako keby vôbec nebolo vydané, zodpovedal zrozumiteľne odvolací súd, ktorý uviedol, že zmenu, resp. zrušenie rozhodnutia ONV je možné dosiahnuť v správnom konaní. Výčitka dovolateľov, že sa odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, týmito námietkami odmietol zaoberať, nie je výčitkou odôvodňujúcou dovolateľmi uplatnený dovolací dôvod (nesprávne právne posúdenie veci).
  38. Dovolací súd uzatvára, že dovolatelia (resp. ich právny predchodca), vychádzajúc iba z obsahu ich dovolania, špecifikovali právnu otázku riešenú odvolacím súdom, no vo vzťahu k meritu veci nešlo o otázku, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu. Vo vzťahu k ostatným záverom súdov nižších inštancií dovolatelia (resp. ešte ich právny predchodca) prípustnosť dovolania podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP riadne nešpecifikovali v zmysle požiadaviek uvedených v odsekoch
  39. a
  40. tohto uznesenia. Ak v súvislosti s označeným dovolacím dôvodom dovolatelia de facto vo všeobecnosti namietli „vady právneho posúdenia veci odvolacím súdom“, nemožno to považovať za riadne uplatnenie (zdôvodnenie) prípustnosti dovolania podľa uvedených ustanovení a z nich vyplývajúcich (vyššie špecifikovaných) požiadaviek.
  41. So zreteľom na uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie žalobcov v zmysle § 447 písm. f/ CSP nie je prípustné, preto ich dovolanie odmietol.
  42. Žalovaný bol v dovolacom konaní úspešný, avšak v dovolacom konaní mu nijaké trovy nevznikli, preto mu dovolací súd podľa ustanovenia § 453 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov dovolacieho konania nepriznal.
  43. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :
  44. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.