1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného Š. V. sa o d m i e t a. Odôvodnenie Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd" alebo „prvostupňový súd") z 23. apríla 2018, sp. zn. 7T/24/2016 bol obvinený Š.E. V. uznaný vinným zo zločinu podvodu
1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti rozsudku. Za to bol obvinenému uložený
1, ods. 3 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov nepodmienečne a
2 písm. a) Trestného zákona bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému skorším rozsudkom Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 5T 67/2015 zo dňa 6. apríla 2016, ktorým mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 2,5 roka, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
1 Trestného poriadku súd zaviazal obvineného, aby poškodeným stranám Q. s.r.o., nahradil spôsobenú škodu vo výške 14.732,62 Eur a K. nahradil spôsobenú škodu vo výške 19.259,78 Eur. Proti rozsudku prvostupňového súdu podal obvinený v zákonnej lehote odvolanie. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd") o odvolaní obvineného rozhodol na verejnom zasadnutí rozsudkom z 27. júna 2019, sp. zn. 6To/83/2018 takým spôsobom, že
Dňa 21. januára 2022 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") predložené dovolanie obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. júna 2019, sp. zn. 6To/83/2018, spísané prostredníctvom jeho obhajcu (doručené prvostupňovému súdu 26. októbra 2021). Ako dovolacie dôvody pritom obvinený označil dôvody uvedené pod písm.
1 Trestného poriadku vyslovil porušenie zákona, v zmysle § 386 ods. 2 Trestného poriadku rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie, a v zmysle § 388 Trestného poriadku prikázal okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Po postupe v zmysle ustanovenia § 376 Trestného poriadku sa k dovolaniu obvineného prokurátor Okresnej prokuratúry Košice I vyjadril tak, že navrhol jeho dovolanie zamietnuť. Obdobne sa vyjadril aj poškodený. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku) postupom
Trestného poriadku predbežne preskúmal dovolanie i predložený spisový materiál a zistil, že dovolanie je prípustné [§ 368 ods. 2 písm.
Trestného poriadku Úvodom rozhodnutia o dovolaní je nutné vo všeobecnosti zdôrazniť, že dovolanie predstavuje mimoriadny opravný prostriedok, keď nielen z označenia tohto opravného prostriedku, ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších. Tie sú ako dovolacie dôvody výslovne uvedené v § 371 Trestného poriadku, pričom v porovnaní s dôvodmi ustanovenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie. Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, sú striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie. Pokiaľ ide o otázku viazanosti dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku, k tomu je dôležité poznamenať - tak ako to napokon najvyšší súd už stabilne zdôrazňuje v rámci svojej rozhodovacej činnosti - že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Teda zjednodušene povedané, podstatné sú vecné argumenty uplatnené dovolateľom a nie ich subsumpcia (podradenie) pod konkrétne ustanovenia § 371 Trestného poriadku (viď k tomu bližšie R 120/2012). A napokon ešte pred vysporiadaním sa s uplatnenými námietkami obvineného sa žiada úvodom vo všeobecnosti tiež uviesť, že dovolací súd je vždy viazaný konečným skutkovým zistením, resp. skutkovými závermi, ktoré vo veci urobili súd prvého a druhého stupňa, a teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia, čo je zrejmé z dikcie § 371 ods. 1 písm. i) časť vety za bodkočiarkou Trestného poriadku. Dovolací súd skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre posúdenie dôvodnosti dovolania ministra spravodlivosti podaného
3 Trestného poriadku). Zo spisového materiálu je zistiteľné, že obvinený bol už v prípravnom konaní riadne poučený o povinnosti oznamovať prípadnú zmenu svojho pobytu, čo úmyselne neurobil, musel byť na neho dokonca vydaný Medzinárodný zatýkací rozkaz, pričom II. stupňový súd v súlade so zákonom vykonal konanie ako proti ušlému a následne mu aj právoplatným rozhodnutím z
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.