← Slovensko

podmienečné prepustenie z VTOS - neosvedčenie

Obsah (5)§ 193§ 18§ 7b§ 68§ 127

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 1Urtos/2/2022 Identifikačné číslo spisu: 1020201199 Dátum vydania rozhodnutia: 16.03.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Patrik Príbelský Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NS

§ 193ods.

1 písm. c) Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného B. N. z a m i e t a . Odôvodnenie Krajský súd v Bratislave uznesením, sp. zn. 3Ntc/14/2020, z 26. októbra 2021

§ 18ods.

1 zákona č. 549/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii a o zmene a doplnení zákona č. 221/2006 Z. z. o výkone väzby v znení neskorších predpisov, § 416, § 417 ods. 1 Trestného poriadku, § 68 ods. 2 Trestného zákona vyslovil, že odsúdený B. N., nar. XX. V. XXXX v Z., sa v skúšobnej dobe uloženej uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc/14/2020, z

  1. októbra 2020 pri podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere - 4 (štyri) roky, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc/21/2019, z
  2. decembra 2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Urto/1/2020, zo
  3. apríla 2020, - 1 (jeden) rok, uznaného a vykonávaného rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc/22/2019, z
  4. decembra 2019 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Urto/2/2020, zo
  5. apríla 2020, neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky 3 (tri) mesiace 30 (tridsať) dní, vykoná. Odsúdený B. N. proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť, ktorú v podstate takto odôvodnil: Neosvedčenie sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia považoval za nezákonné.

jeho názoru skúšobnú dobu neporušil, pretože aj keď spáchal počas jej plynutia inú trestnú činnosť, tej sa dopustil v Rakúskej republike a nie na Slovensku. Premena trestu by prichádzala v úvahu, keby sa trestnej činnosti dopustil na území Slovenskej republiky, vzhľadom na to, že ju ale spáchal v cudzine, súd prvého stupňa nemohol rozhodnúť, že sa neosvedčil a ani o tom, že má vykonať zvyšok trestu odňatia slobody. V ďalšom odsúdený operoval rakúskymi zákonmi, ktoré vykladal jednostranne vo svoj prospech. Tiež sa zaoberal konaniami predchádzajúcimi tomuto konaniu, či už na úrovni Slovenskej alebo Rakúskej republiky. To isté platí aj o inštitúte dovolania, ktoré malo byť podané tak u nás ako aj v Rakúsku. Navyše v prípade toho slovenského malo dôjsť i k prieťahom. Krajský súd v Bratislave mal pochybiť aj pri skúmaní obojstrannej trestnosti činu. Žiadal preto Najvyšší súd Slovenskej republiky, aby vec objasnil a súdu prvému stupňu dal na zreteľ. K sťažnosti odsúdený pripojil tiež rukou písané podporné tvrdenia. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť a konanie predchádzajúce týmto výrokom a zistil, že sťažnosť odsúdeného B. N. nie je dôvodná.

§ 7bods.

2 Trestného zákona právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj

právneho poriadku Slovenskej republiky.

§ 68ods.

2 Trestného zákona ak podmienečne prepustený viedol v skúšobnej dobe riadny život a plnil uložené obmedzenia a povinnosti, súd vysloví, že sa osvedčil; inak rozhodne, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že zvyšok trestu vykoná. Ak sa odsúdený nachádza vo výkone trestu odňatia slobody, súd rozhodne tak, aby výkony trestov odňatia slobody nasledovali plynule za sebou. Z predloženého spisu vyplýva nasledovné: Uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Ntc/14/2020, z

  1. októbra 2020 bol odsúdený B. N. podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody a bola mu určená skúšobná doba na 4 (štyri) roky s probačným dohľadom na 3 (tri) roky. Zároveň mu bola uložená povinnosť spočívajúca v príkaze zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo sa preukázateľne o zamestnanie uchádzať. Skúšobná doba začala odsúdenému plynúť od právoplatnosti naposledy citovaného rozhodnutia z
  2. októbra 2020 s tým, že probačný dohľad mal pôvodne plynúť do
  3. októbra 2023 a samotná skúšobná doba do
  4. októbra
  5. Naposledy predsedníčka senátu Krajského súdu v Bratislave rozhodla sťažnosťou napadnutým uznesením tak, ako je uvedené v skoršom texte naratívnej časti tohto uznesenia. Podmienečným prepustením sa odsúdenému dáva možnosť, aby preukázal, že nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody nie je potrebný a účel trestu možno dosiahnuť s uložením primeranej skúšobnej doby aj trestom na slobode. Pokiaľ má podmienečne prepustený viesť v skúšobnej dobe riadny život, znamená to, že rešpektuje právny poriadok a neporušuje právne normy. Ak však tieto závažným spôsobom poruší, najmä tým, že spácha úmyselný trestný čin - ako aj v tejto veci - vypovedá to o tom, že podmienečné prepustenie nesplnilo svoj cieľ a je potrebné, aby odsúdený vykonal aj zvyšok trestu odňatia slobody. Za existujúceho stavu najvyšší súd hneď úvodom konštatuje, že súd prvého stupňa rozhodol v súlade so stavom veci a zákonom. Krajský súd v Bratislave v napadnutom uznesení venoval dostatočnú pozornosť všetkým dôležitým okolnostiam, pričom rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom, keď vyslovil, že odsúdený B. N. sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia neosvedčil a zvyšok trestu odňatia slobody vykoná. Rozhodnutie a aj konanie, ktoré rozhodnutiu predchádzalo, náležite a podrobne odôvodnil. Z priebežnej správy probačnej a mediačnej úradníčky je zrejmé, že odsúdený sa na určený termín probačného stretnutia dňa
  6. mája 2021 nedostavil z dôvodu, že od
  7. marca 2021 sa nachádzal v predbežnej väzbe v Bratislave a
  8. apríla 2021 bol vydaný do Rakúskej republiky. Krajský súd v Bratislave následne zistil, že odsúdený B. N. bol priebehu plynutia skúšobnej doby podmienečného prepustenia s probačným dohľadom, rozsudkom Krajinského súdu Wiener Neustadt, sp. zn. 50 HV 22/21 v, z
  9. mája 2021 uznaný vinným zo zločinu ťažkej krádeže vlámaním za účelom zárobku

§ 127, § 128 ods.

1 číslo 5, § 129 odsek 1 číslo 1, § 130 ods. 1 prvý prípad a odsek 2 rakúskeho Trestného zákona. Za to mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky so započítaním predchádzajúcej väzby od

  1. marca 2021 o 13:50 hod. do
  2. mája 2021 o 09:15 hod, pričom sa skutkov dopustil v noci
  3. októbra na
  4. októbra 2020 a v noci z
  5. februára na
  6. februára 2021 (spolu 2 skutky), tzn. počas plynutia skúšobnej doby. V prípade prvého skutku ani nie 15 dní od podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Nemôže byť tak žiadnych pochybností o tom, že podmienečne prepustený B. N. v skúšobnej dobe neviedol riadny život a Krajský súd v Bratislave v súlade s § 68 ods. 2 Trestného zákona správne už v priebehu skúšobnej doby vyslovil, že sa menovaný neosvedčil a zvyšok trestu vykoná. Zaoberať sa splnením uložených povinností zo strany odsúdeného nebolo s ohľadom na vyššie načrtnuté relevantné. K sťažnostným námietkam odsúdeného najvyšší súd uvádza: Čo sa týka zdôrazňovaného neporušenia skúšobnej doby podmienečného prepustenia uloženého v Slovenskej republike ďalšou trestnou činnosťou odsúdeného na území Rakúskej republiky, dáva najvyšší súd odsúdenému do pozornosti § 7b odsek 2 Trestného zákona, ktorý explicitne uvádza, že právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie (Rakúska republika je takým štátom) v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky. V danom prípade bola evidentne splnená aj vyžadovaná podmienka uvedená v záverečnej časti citovaného ustanovenia a síce obojstrannosť trestnosti činu, pre ktorý bol B. N. rozsudkom, sp. zn. 50 HV 22/21 v, z
  7. mája 2021 uznaný za vinného, pretože ide o čin trestný aj

právneho poriadku Slovenskej republiky - trestný čin krádeže. To je zároveň aj odpoveď na jednu z ďalších sťažnostných námietok odsúdeného. V ďalšom najvyšší súd poukazuje na neopodstatnenosť a značnú nejednoznačnosť námietok zo strany odsúdeného. Predmetná vec sa týka sťažnosti proti rozhodnutiu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, nie tomu skôr predchádzajúcemu prejednanému (právoplatnému) konaniu. Táto vec sa netýka ani dovolacieho konania, prípadných prieťahov v takom konaní a už vôbec sa v nej nie je možné venovať rozhodovacej činnosti rakúskych súdov. Pokiaľ ide o nevykonanú časť trestu i tá zodpovedá skutočnosti. Riadiac sa vyššie uvedeným rozhodol najvyšší súd tak, ako je vyjadrené vo výroku tohto uznesenia. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

🔗 Na úradný zdroj

AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.