1 Trestného poriadku odvolanie odsúdeného V. Y. z a m i e t a, pretože bolo podané oneskorene. Odôvodnenie Krajský súd v Trnave rozhodol rozsudkom, sp. zn. 6Ntc/11/2021, z 18. novembra 2021 tak, že „Právoplatným rozsudkom Okresního soudu v Táboře, Česká republika, zo dňa 23.09.2019, č. k. 6T/67/2019-133, v spojení s uznesením Krajského soudu v Českých Budějovicích - pobočka v Táboře, Česká republika zo dňa 12.12.2019, č. k. 14To/271/2019-144, právoplatným dňa 12.12.2019 a v spojení s uznesením Okresního soudu v Táboře zo dňa 31.12.2019, č. k. 6T/67/2019-14, bol občan Slovenskej republiky V. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom C. K. XXX, uznaný vinným v bode 1/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania
1 písm. b) Trestného zákona Českej republiky a pod bodom 2/ z prečinu krádeže
1 písm. a), písm. b) Trestného zákona Českej republiky, ktoré spáchal na tom skutkovom základe, že 1/ v presne nezistenej dobe najmenej od 00.00 hod. do 03.30 hod. dňa 21.04.2019 sa zdržiaval na území Českej republiky, hoci mu bol rozsudkom Okresního soudu v Tábore zo dňa 14.12.2011, č. k. 13T/112/2011-948, v spojení s rozsudkom Krajského soudu v Českých Budějovicích - pobočka v Táboře zo dňa 09.05.2012, č. k. 14To/108/2012-1075, právoplatným toho istého dňa, uložený trest vyhostenia na dobu 8 rokov, ktorý začal vykonávať až po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody - t. j. dňa 05.12.2016 a trvá do 05.12.2024, pričom obžalovaný sa na území Českej republiky pohyboval v osobnom motorovom vozidle tov. Zn. Ford Focus Combi, so slovenskými P. C. XXXR., VIN:H striebornej metalickej farby, ktorým prišiel z Passau SRN, pravdepodobne cez hraničný prechod Strážný, a pokračoval smerom na O. a E., kde v miestnej časti Z. č. p. X odcudzil motorovú naftu - viď bod 2/, pričom bol pristihnutý, pričom vo vozidle z miesta činu unikal cez V. až do V., kde sa pokúsil s vozidlom schovať, avšak bol nájdený a zadržaný prenasledovateľmi z poškodenej spoločnosti a následne zadržaný Políciou ČR, 2/ dňa 21.04.2019 okolo 03.00 hod. v E. - miestna časť Z. č. p. X - vo voľne prístupnom areáli spoločnosti B., po násilnom prekonaní dvoch zámkov palivových nádrží tam zaparkovaného nákladného motorového vozidla tov. Zn. Renault Magnum, P. XCX XXXX, VIN:Z z týchto nádrží, pomocou špeciálnej upravenej plastovej hadice, odčerpal celkom 214 litrov motorovej nafty, a to z časti do pripravených plastových kanistrov a časť nafty vytiekla na zem, pričom bol pristihnutý, takže nechal naftu vytekať, a z miesta činu ušiel, a poškodenej spoločnosti B., IČ XXXXXXXX, so sídlom Z., tak spôsobil škodu poškodením vo výške 2 358,- Kč a škodu odcudzením vo výške 6 741,- Kč, a vyššie uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol odsúdený rozsudkom Okresního soudu v Táboře zo dňa 14.12.2011, č. k. 13T/112/2011-948, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Českých Budějoviciach - pobočka v Táboře zo dňa 09.05.2012, č. k. 14To/108/2012-1075, právoplatným toho istého dňa, za prečin krádeže
1 dielom písm. b) odst. 2, odst. 3 Trestného zákona Českej republiky k úhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov so zaradením do väznice s ostrahou, ktorý vykonal dňa 05.12. 2016, na trest prepadnutia veci alebo inej majetkové hodnoty a na trest vyhostenia na dobu 8 rokov, sa
2 a § 13 ods. 1, ods. 3 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ‚zákon č. 183/2011 Z. z.') uznáva a vykoná na území Slovenskej republiky v celkovej výške peňažnej sankcie 42 400 Kč (1 637,70 EUR), z čoho 38 400,- Kč (1 483,20 EUR) je peňažný trest a 4 000,- Kč (154,50 EUR) sú trovy trestného konania.
1 Trestného zákona s poukazom na § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z. sa V. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom C. K. XXX ukladá peňažný trest v celkovej výške vo výmere 38 400,- Kč (1 483,20 EUR).
3 Trestného zákona sa V. Y. ukladá zaplatiť peňažný trest v splátkach po 3 200,- Kč (123,60 EUR) mesačne, a to vždy k 15 dňu v danom mesiaci.
2 druhá veta zákona č. 183/2011 Z. z. sa V. Y. ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, pre prípad, že by úmyselne zmaril zaplatenie peňažného trestu". V označenom rozsudku z 18. novembra 2021 súd prvého stupňa v podstate skonštatoval: „Justičný orgán štátu pôvodu žiadal o uznanie a výkon rozhodnutia v bode 1/ pre skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný v Českej republike ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia a vykázania
1 písm. b) Trestného zákona Českej republiky, pričom toto konanie je trestné aj
právneho poriadku Slovenskej republiky, a to v zmysle § 348 ods. 1 Trestného zákona. V bode 2/ žiadal justičný orgán štátu pôvodu o uznanie a výkon rozhodnutia pre skutok, ktorý bol v osvedčení o vydaní rozhodnutia o peňažnej sankcii priradený ku kategórii trestných činov, pre ktoré súd neskúma, či ide o čin trestný
právneho poriadku Slovenskej republiky. Keďže krajská prokurátorka vo svojom vyjadrení s uznaním predmetného rozhodnutia súhlasila a dôvody zakladajúce odmietnutie vydaného osvedčenia o uložení peňažnej sankcie neboli zistené, bolo rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku (enunciáte) tohto rozhodnutia.
183/2011 Z. z., ak je to v konaní
tohto zákona potrebné, súd vykoná prepočet peňažnej sankcie
referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou ku dňu, keď bolo rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané; takto upravená výška peňažnej sankcie sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nadol. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenie krajský súd vykonal prepočet peňažnej sankcie
referenčného výmenného kurzu určeného a vyhláseného Európskou centrálnou bankou ku dňu, keď bolo rozhodnutie o peňažnej sankcii vydané, t. j. ku dňu 23.09.2019, kedy tento kurz bol určený 25,89 Kč = 1 EUR. Celková výška uloženej peňažnej sankcie bola 42 400 Kč (1 637,70 EUR), z čoho 38 400,- Kč (1 483,20 EUR) bol peňažný trest a 4 000,- Kč (154,50 EUR) boli trovy trestného konania. Zároveň krajský súd rozhodol aj o uložení peňažného trestu tak, ako to ustanovuje § 13 ods. 2 zákona č. 183/2011 Z. z.. Keďže Okresní soud v Táboře, ako justičný orgán pôvodu, pripustil možnosť uložiť náhradný trest odňatia slobody za nevykonaný peňažný trest, krajský súd uložil povinnému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. V prípade takto uloženého trestu nie je prekročená hranica uvedená v osvedčení, ani hranica trestnej sadzby náhradného trestu
Trestného zákona. Zároveň krajský súd uložil odsúdenému, aby zaplatil peňažný trest v splátkach po 3 200,- Kč (123,60 EUR) mesačne, a to vždy k 15 dňu v danom mesiaci, nakoľko aj Okresní soud v Táboře vo svojom rozsudku mu umožnil peňažný trest splácať v splátkach. Pokiaľ ide o formu rozhodnutia, krajský súd rozhodoval
1 a ods. 4 zákona č. 183/2011 Z. z., na neverejnom zasadnutí rozsudkom, ktorý následne verejne vyhlásil." Povinný V. Y. proti tomuto rozsudku podal odvolanie z 2. februára 2022, ktoré odôvodnil nasledovne: „Odvolanie podávam z dôvodu uloženia vysokej peňažnej sankcie vo výške 42 400 Kč. Počas súdneho konania v Českej republike som uviedol, že mesačne zarábam 800 až 900 eur, avšak po uvedenej udalosti som od mesiaca 2019 bol nútený ukončiť svoj pracovný pomer z dôvodu môjho zlého zdravotného stavu - trpím cukrovkou vo vysokom štádiu, denne si viackrát pichám inzulín, pričom v súčasnosti musím vyžiť zo svojho invalidného dôchodku, ktorý v súčasnosti činí sumu vo výške 152 eur mesačne, o čom k odvolaniu prikladám rozhodnutie ústredia Sociálnej poisťovne ako dôkaz, pričom žiadny iný príjem nemám. Z takejto nízkej sumy sa nedá ani vyžiť, nieto ešte uhradiť mne uloženú peňažnú sankciu vo výške 42 400 Kč. Neúspešne si hľadám zamestnanie, kde však som obmedzený z dôvodu svojho zdravotného stavu. Týmto Vás žiadam o zníženie mne uloženej peňažnej sankcie s ohľadom na moju nepriaznivú finančnú situáciu". + + + Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd") následne zistil, že odvolanie bolo podané síce oprávnenou osobou, avšak oneskorene. Preto už
1 Trestného poriadku neskúmal zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým mohol oprávnený podať odvolanie, ani správnosť postupu konania, ktoré rozsudku predchádzalo.
1 písm. a) zákona č. 183/2011 Z. z. súd rozhodne bez zbytočného odkladu o tom, či sa rozhodnutie o peňažnej sankcii uzná a vykoná (ďalej len „rozhodnutie o uznaní a výkone") na neverejnom zasadnutí po písomnom vyjadrení prokurátora, ak ide o rozhodnutie o uznaní a výkone peňažnej sankcie, ktoré vydal súd štátu pôvodu.
2 zákona č. 183/2011 Z. z. o uznaní a výkone peňažnej sankcie
odseku 1 písm. a) sa rozhoduje rozsudkom a o uznaní a výkone peňažnej sankcie
odseku 1 písm. b) sa rozhoduje uznesením. O uznaní a výkone peňažnej sankcie
odseku 1 písm. b) rozhoduje vyšší súdny úradník.
5 zákona č. 183/2011 Z. z. proti rozsudku
odseku 2 je prípustné odvolanie, ktoré môže podať povinný, prokurátor alebo minister spravodlivosti. Proti uzneseniu
odseku 2 je prípustná sťažnosť, ktorú môže podať povinný; o sťažnosti rozhoduje sudca a proti rozhodnutiu sudcu nie je prípustný opravný prostriedok.
183/2011 Z. z. ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie
tohto zákona sa použije Trestný poriadok.
1 Trestného poriadku odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. V danom prípade najvyšší súd zistil, že napadnutý rozsudok bol V. Y. doručovaný do vlastných rúk na adresu jeho trvalého bydliska (ktorú uviedol ako adresu na doručovanie) dňa
podacej pečiatky bolo na poštovú prepravu odovzdané v nezistiteľný deň roku 2022 (čiastočne nečitateľná podacia pečiatka). Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že krajský súd napriek vzniku fikcie doručenia následne opakovane oprávnenej osobe rozsudok doručoval a tá ho prevzala
ktorých, ak je spôsobom uvedeným v zákone doručený odpis rozhodnutia viackrát, pre počítanie lehoty na podanie opravného prostriedku platí v poradí prvé doručenie (R 41/1989). Keďže v danej veci bolo zistené, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou po uplynutí zákonnej lehoty na podanie odvolania, bolo potrebné odvolanie zamietnuť ako oneskorene podané
1 Trestného poriadku a odvolacími dôvodmi sa už najvyšší súd nezaoberal. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.