Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 7Cdo/283/2021 Identifikačné číslo spisu: 2316206302 Dátum vydania rozhodnutia: 28.02.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Peter Brňák Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 419

CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a 421 ods. 1 CSP.

1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP (podobne ako predchádzajúca právna úprava, pozn.) dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.
3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako tak je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).
4. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná

§ 421ods.

1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). Rovnako tak sama polemika s právnymi závermi odvolacieho súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v ustanovení § 421 ods. 1 a § 432 CSP.

1. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa § 421 CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP
2. Podľa názoru žalovaných je dovolanie prípustné podľa ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ a c/ CSP. 15.1.

§ 421ods.

1 písm. a/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 15.2.

§ 421ods.

1 písm. c/ CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. 16. Žalovaní (kvalifikovane zastúpení advokátom, pozn.)

§ 421ods.

1 písm. a/ namietali (bod

1. odôvodnenia rozhodnutia), že súdy nižšej inštancie nesprávne právne posúdili „otázku zákazu retroaktivity zákona", a s tým súvisiace právne posúdenie možnosti zákonom stanovené podmienky vydržania splniť už v roku 1970, ktoré účinky tejto právnej skutočnosti bez ďalšieho nastanú až k 1.1.1992, ak neposudzovali splnenie podmienok vydržania aj v čase účinnosti novely Občianskeho zákonníka zákonom č. 509/1991 Zb. , čím sa odklonili od rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/80/2001 zo
2. októbra
4. I keď dovolatelia neformulovali dovolaciu otázku, nie je vylúčené, že namietaná právna otázka môže z textu dovolania i sama vyplynúť a nemusí byť formálne vymedzená v jeho konkrétnej časti. Dovolací súd sa má pokúsiť autenticky porozumieť dovolateľovi - jeho textu ako celku, ale na druhej strane nedotvárať vec na úkor procesnej protistrany. Nie je úlohou najvyššieho súdu „hádať", čo povedal dovolateľ, ale ani vyžadovať akúsi dokonalú formuláciu dovolacej otázky (I. ÚS 336/2019, IV. 443/2020). 17.
5. Aj napriek absencii exaktného označenia právnej otázky dovolateľmi, hľadaním obsahu spornej právnej otázky z textu dovolania ako celku (§ 124 ods. 1 CSP) bolo možné vyvodiť, že dovolateľmi namietaná rozhodujúca právna otázka, od vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu a ktorú odvolací súd nesprávne právne posúdil spočíva v tom, či vlastnícke právo k pozemku vydržaním nadobudne i osoba, ktorá kedykoľvek pred
6. januárom 1992 splní náležitosti vydržania alebo sa vyžaduje splnenie podmienky na vydržanie aspoň v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. (
7. januára 1992), resp. po jeho účinnosti s možným započítaním do doby oprávnenej držby pre vydržanie aj držbu uskutočňovanú do
8. decembra
9. 17.
10. Dovolateľmi uvedené nesprávne právne posúdenie ale nebolo nimi namietané v odvolaní.
11. Dovolací súd uvádza, že z princípu racionálneho, efektívneho a inštančného súdneho konania o dovolaní vyplýva, že dovolateľ musí uplatniť celú argumentáciu, ktorú považuje za významnú, rovnako ako všetky dovolacie návrhy už v odvolacom konaní. Úlohou dovolacieho súdu je potom posúdiť, či tieto argumenty a návrhy odvolací súd riadne preskúmal a či k nim zaujal správny právny záver. Povedané inými slovami, nedávalo by žiaden rozumný zmysel, aby podstatné argumenty a návrhy, ktoré mohol (a mal) dovolateľ uplatniť už v predchádzajúcom odvolacom konaní, predkladal až dovolaciemu súdu. Takto by totiž nastala celkom absurdná situácia, kedy by najvyšší súd preskúmaval rozsudok odvolacieho súdu (teda jeho „zákonnú správnosť a spravodlivosť"), hoci by však tento odvolací súd nemal žiaden dôvod, pre ktorý by sa mohol (a mal) zaoberať určitou argumentáciou, ktorá mu nebola známa (zrejmá), pretože ju dovolateľ nepoužil a „vyčkal" by s ňou až na konanie pred dovolacím súdom. Inak povedané, dovolanie nemôže predstavovať nástroj na obchádzanie (hoci aj neúmyselné) povinnosti vyčerpania riadnych procesných prostriedkov na ochranu subjektívnych práv dovolateľa, a to nielen formálne, ale aj materiálne, dispozične, teda obsahovo vecne (argumentačne); hodnotové obmedzenie prípustnosti opravného prostriedku nepredstavuje odmietnutie spravodlivosti.
12. V tomto prípade ide totiž o kontradiktórne sporové konanie, v ktorom platí zásada, že práva patria bdelým (vigilantibus iura scripta sunt). Ak potom dovolatelia uvedenú námietku, zakladajúcu prípustnosť a dôvodnosť dovolania, neuplatnili v odvolacom konaní - hoci im bola známa - v rámci ochrany svojich práv, nemôže ju dovolací súd posudzovať pre nedostatok svojej právomoci (§ 419 CSP a contrario), lebo inak by fakticky preskúmaval rozsudok súdu prvej inštancie namiesto odvolacieho súdu, ktorý však na to nedostal príležitosť.
13. Z uvedeného možno urobiť záver, že dovolatelia môžu urobiť spôsobilým predmetom dovolacieho konania len také námietky, ktoré už uplatnili v odvolacom konaní, pokiaľ tak s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu urobiť mohli, a tak poskytli príležitosť odvolaciemu súdu sa k nim vyjadriť.
14. V podstate obdobne postupuje vo svojej činnosti aj ústavný súd, z ktorého judikatúry vyplýva, že ak sťažovateľ v rámci ochrany svojich základných práv a slobôd uplatní v konaní pred ústavným súdom argumentáciu, ktorú mohol predniesť, ale nepredniesol v konaní pred všeobecnými súdmi, ústavný súd na jej posúdenie nemá právomoc a sťažnosť sťažovateľa odmietne (II. ÚS 70/2017).
15. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu (bod
16. a 22 odôvodnenia) bez pochybnosti vyplýva, že rozhodnutie bolo zásadne založené na tom, že všetky zákonom stanovené predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním splnili už v roku 1970, avšak účinky vydržania a nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam nastali až
17. januára
18. K žalovanými namietanému pretrhnutiu dobromyseľnosti žalobcov sa odvolací súd vyjadril len okrajovo a len stroho konštatoval, že konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 5C/173/1988 začalo až dňa
19. júla 1988, rozsudok č. k. 5C/173/88-64 je zo dňa
20. marca 1990, pričom vo výroku samotného rozsudku je uvedené, že sporné nehnuteľnosti sú formálnym vlastníctvom žalobcov a zostávajú vlastnícky neusporiadané. I keď takéto zdôvodnenie je z pohľadu dovolacieho súdu nepostačujúce, avšak na takomto závere nebolo rozhodnutie odvolacieho súdu založené, navyše nepreskúmateľnosť rozhodnutia ani nebola dovolateľmi namietaná.
21. Pokiaľ dovolatelia namietali (bod 5.1 dovolania), že „právni predchodcovia nemohli nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním aj z dôvodu, že Občiansky zákonník č. 141/1950 Zb. síce inštitút vydržania poznal, avšak vydržaním nebolo možné nadobudnúť vlastnícke právo k nescudziteľným veciam, ktoré boli v socialistickom vlastníctve. Výsledkom oprávnenej držby mohlo byť iba právo na uzatvorenie dohody o osobnom užívaní, k čomu nedošlo a následne po začatí súdneho konania sp. zn. 5C/173/1988 už právni predchodcovia žalobcov nemohli byť dobromyseľnými držiteľmi, nakoľko boli oboznámení so skutočnými vlastníkmi nehnuteľností," dovolací súd uvádza, že pri posudzovaní tejto časti dovolania žalovaných, vychádzajúc i z princípov popísaných v bode 17, sa už nedá s určitosťou vyvodiť, konkrétne ktorou „právnou" otázkou, na ktorej bolo založené napadnuté rozhodnutie, bola podľa ich názoru založená prípustnosť podaného dovolania

§ 421ods.

1 písm. a/, resp. písm. c/ CSP. V dôsledku nevymedzenia právnej otázky relevantnej

tohto ustanovenia neboli dané predpoklady pre uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu o tejto časti dovolania.

1. Napokon dovolací súd uvádza, že žalovaní prípustnosť podaného dovolania vyvodzovali aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. c/ CSP, avšak v dovolaní neuviedli právnu otázku, ktorá by bola v rozhodovacej praxi riešená rozdielne a neuviedli ani rozhodnutia, v ktorých vidia rozdielnu rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.
2. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa § 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až
4. Najvyšší súd odmietol dovolanie žalovaných podľa § 447 písm. f/ CSP.
5. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).
6. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 :
7. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.