1 OSP ţalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010, ktorým ţalovaná zamietla návrh ţalobcov „na vydanie rozhodnutia vydrţaním
1 zákona č. 180/1995 Z.z.“ k pozemku v k. ú. V., na pkn. parc. č. X., uvedenú v pkn. vloţke č. X.. O trovách konania rozhodol krajský súd tak, ţe ich náhradu ţalovanej nepriznal. Krajský súd tak rozhodol potom, čo dospel k záveru, ţe ţalovaná správne a úplne zistila skutkový stav a rozhodla v súlade so zákonom, keď návrh ţalobcov na postup
1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) zamietla, pretoţe neboli splnené podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním
zákona. Zdôraznil, ţe ţalobcovia poukazujú na uzavretie riadnych kúpnych zmlúv, ktorými mali nadobudnúť aj vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pričom samotná táto skutočnosť vylučuje moţnosť vydrţania pozemku. Krajský súd však zároveň povaţoval tvrdenia ţalobcov, ţe v rokoch 1994 a 1996 odkúpili aj sporný pozemok, za nepravdivé, pretoţe z identifikácie parciel, ktorú si súd v prieskumnom konaní vyţiadal, vyplýva, ţe ţalobca 1/ a jeho syn sú vlastníkmi pozemkov s parc. č. X. o výmere 14 593 m², parc. č. X. o výmere 2 966 m², X. o výmere 249 m², X. o výmere 493 m², X. o výmere 1 221 m² a X. o výmere 488 m² - výmera týchto pozemkov činí 20 010 m², čo súhlasí s výmerou pozemkov, ktoré ţalobca skutočne na základe kúpnych zmlúv získal. V kúpnych zmluvách bola výmera riadne uvedená, zameraná geometrickými plánmi a bolo nepochybné, ktoré pozemky ţalobca kupoval. Išlo pritom o pozemky v evidencii (katastri) nehnuteľností, nie o pozemnokniţné parcely. Vlastníctvo k všetkým kúpeným pozemkom bolo riadne zavkladované. Krajský súd preto nepovaţoval za dôvodnú argumentáciu ţalobcov, ţe kúpnymi zmluvami odkúpili celú PK parc. č. X. vrátane časti leţiacej pod štátnou cestou. Z geometrických plánov jednoznačne vyplynulo, ţe ţalobca 1/ 3 1Sžr/121/2011 v roku 1994 kúpil novovytvorené parcely č. X. a č. X., ktoré nezasahujú pod cestu. V roku 1996 kúpil ţalobca 1/ pozemok s parc. č. X. o výmere 14 594 m², ktorý je v súčasnosti vedený ako KN parc. č. X. a nezasahuje pod cestu – nie je teda pravdou, ţe bola kupovaná pozemnokniţná parcela č. X. s celkovou rozlohou 22 588m². Ďalej krajský súd poukázal na to, ţe uţ v čase uzavierania kúpnych zmlúv existoval pozemok s parc. č. X.X., ktorý nebol predmetom ţiadnej z kúpnych zmlúv a
identifikácie parciel zo dňa 11.1.2011 CKN parc. č. X.X., cesta, o výmere 1 878 m², bola vytvorená z parc. č. X.
geometrického plánu z roku 1947. Krajský súd preto dospel k záveru, ţe ţalobca nekúpil pozemok pod cestou pôvodne vedený v pozemkovej knihe ako časť PK parc. č. X. a v súčasnosti v súbore popisných informácií EKN ako parc. č. X. o výmere 1 838 m² na LV č. X.. K námietkam ţalobcov o pochybeniach správneho orgánu uviedol, ţe tieto neboli spôsobilé spochybniť zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia, nakoľko išlo len o formálne vady. K vytýkanej formulácii ţalovanej, ţe predmet ţiadosti nebol spôsobilým predmetom vydrţania z dôvodu nepodloţenia dobrej viery konkrétnymi okolnosťami, z ktorých by sa dalo usúdiť, ţe presvedčenie drţiteľov bolo po celú dobu dôvodné, uviedol, ţe správny orgán síce pouţil pojem „nespôsobilý predmet“ v nesprávnom význame, čo však nič nemení na skutočnosti, ţe podmienky vydrţania splnené neboli. Za formálnu vadu označil krajský súd aj absenciu poučenia o preskúmateľnosti správneho rozhodnutia súdom, pretoţe ţalobcovia sa včas podanou ţalobou obrátili na súd a teda k ţiadnej ujme na ich právach opomenutím ţalovanej nedošlo. Ţalobcovia včas podaným odvolaním ţiadali rozsudok krajského súdu zmeniť a správne rozhodnutie zrušiť alebo alternatívne zrušiť rozsudok krajského súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Trvali na svojom presvedčení, ţe splnili podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydrţaním, pretoţe predmetnú nehnuteľnosť fakticky ovládali po celú dobu od 19.3.1996, nakladali s ňou ako so svojou a svoju dobrú vieru preukazovali kúpnymi zmluvami, najmä zmluvou zo dňa 19.3.1996, na základe ktorej „J. v 4/6 a B. v 2/6 odpredávajú touto zmluvou svoj spoluvlastnícky podiel, teda v celosti pozemok v k. ú. V., zapísaný v katastri nehnuteľností pod KN parc. č. X. ako trvalý trávny 4 1Sžr/121/2011 porast“. Preto
ich názoru nadobudli tento pozemok v celosti. Uviedli, ţe k tejto parcele nebol zaloţený ţiadny iný list vlastníctva, z ktorého by bolo moţné usudzovať nenadobudnutie celej parcely. K spochybňovaniu ich dobrej viery správnym orgánom tým, ţe v zmluve bola určená výmera, uviedli, ţe na základe zmluvy bol odkúpený pozemok v celosti, vedený ako KN parc. č. X., TTP – teda účastníci zmluvy zrozumiteľne a jasne vyjadrili svoj úmysel previesť vlastníctvo k celému pozemku. Nesúhlasili s argumentáciou súdu, ţe samotným prevodom na základe kúpnej zmluvy je vylúčené nadobudnutie pozemku vydrţaním, pretoţe
ich názoru kúpnou zmluvou preukazujú svoju dobrú vieru v to, ţe im vec patrí a ţe na základe kúpnej zmluvy sa stali oprávnenými drţiteľmi veci. To, ţe nie sú vlastníkmi nehnuteľnosti sa dozvedeli aţ po začatí konania ROEP. Na podporu svojej argumentácie poukázali na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky, v zmysle ktorej oprávnená drţba sa nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod, postačí, aby tu bol domnelý právny dôvod, pričom drţiteľ bol dobromyseľný v tom, ţe mu takýto titul prislúchal. Oprávnená drţba sa zakladá na omyle drţiteľa, ktorý sa domnieva, ţe je vlastníkom drţanej veci a skutkovým omylom môţe byť aj uchopenie sa drţby väčšej výmery parcely, neţ bola v skutočnosti odkúpená. Ţalobcovia nesúhlasili s odôvodnením krajského súdu, ţe chýbajúce poučenie v správnom rozhodnutí a chybná argumentácia boli len formálnou vadou. Na záver poukázali na § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, v zmysle ktorého neboli hodnoverné a záväzné údaje o výmere pozemku. Ţalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalobcov navrhol rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.) dospel k záveru, ţe odvolanie ţalobcov 1/ a 2/ je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.5.2012 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke 5 1Sžr/121/2011 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§ 156 ods. 1 a 3 OSP). Z obsahu pripojeného administratívneho spisu ţalovaného vyplýva, ţe ţalobcovia podaním zo dňa 10.5.2010 vzniesli námietky voči návrhu ROEP v k. ú. V.. Zároveň navrhli, aby im príslušný orgán priznal vlastnícke právo k novonavrhovanej parc. č. X., ktorá bola súčasťou pôvodnej parc. č. X., a to s vyuţitím § 11 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom (ďalej len „zákon“) pretoţe boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníctva vydrţaním. Správa katastra rozhodnutím č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010 zamietla návrh ţalobcov
8 písm. a/ zákona z dôvodu, ţe na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním neboli splnené podmienky. Ţalovaná v rozhodnutí konštatovala, ţe Ing. P. nadobudol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.12.1994 pozemky parc. č. X., TTP, vo výmere 1 709 m² a parc. č. X., TTP, vo výmere 3 708 m², ktoré boli vytvorené geometrickými plánmi č. 244-204-0457-94 a č. 31562388-0752/94 z pôvodnej E-KN parc. č. X.. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.1996 nadobudol pozemok KN parc. č. X., TTP, vo výmere 14 594 m². Spolu teda nadobudol 20 011 m² a preto bolo zrejmé, ţe predmetom zmlúv nebola zvyšná výmera parc. č. X., ktorá je zastavaná štátnou cestou. Ďalej dôvodil tým, ţe predmet žiadosti nebol spôsobilým predmetom vydržania, pretože pre existenciu dobrej viery držiteľa nestačí iba jeho tvrdenie, že mu vec patrí, ale je potrebné toto tvrdenie podložiť konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usudzovať, že presvedčenie držiteľa bolo po celú dobu dôvodné. Poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorých musí byť držba oprávnená, nepretržitá a predmetom musí byť vec spôsobilá vydržania. Dodal, že v danom prípade nebola preukázaná dobromyseľná držba, keďže išlo o pozemok ležiaci pod štátnou cestou, ktorej užívateľom je SR.
zákona správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, ţe navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku 6 1Sžr/121/2011 vydrţaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného drţiteľa (ods. 1). Správny orgán v rozhodnutí
odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydrţaním (ods. 2). Návrh na vydanie rozhodnutia
odseku 1 moţno podať len na účely konania a najneskôr s podaním námietok /§ 7 ods. 2/ (ods. 3). Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydrţania ustanovených osobitným predpisom, pričom a) navrhovateľ si môţe započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu, b) prekáţkou vydrţania
tohto zákona nie je, ak pozemok bol v uţívaní poľnohospodárskej organizácie alebo lesnej organizácie
skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania návrhu v nájme (ods. 4). Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu známe (ods. 5). Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom a s priloţenými dôkazmi predloţí návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie (ods. 6). Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia
odseku 1, ak a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním
tohto zákona, b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k pozemku je predmetom konania
osobitného predpisu (ods. 8). Proti rozhodnutiu
odseku 1 nemoţno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom
osobitného predpisu (ods. 9). 7 1Sžr/121/2011 Rozhodnutie
odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa určenia vlastníctva na súde
osobitného predpisu (ods. 10). Nadobudnutie vlastníctva vydrţaním na základe rozhodnutia vydaného
odseku 1 sa zapíše do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde (ods. 11).
1 zákona na konanie
tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, alebo ak konanie neupravujú osobitné predpisy.
SP rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náleţitosti.
SP rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu (ods. 1). Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu,
ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, neţ ustanovuje osobitný zákon (ods. 2). V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (ods. 3). 8 1Sžr/121/2011 Poučenie o odvolaní (rozklade) obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa moţno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej lehote, na ktorý orgán a kde moţno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie moţno preskúmať súdom (ods. 4). Predmetom tohto konania je prieskum rozhodnutia ţalovanej č. C 8/2010 zo dňa 6.9.2010, ktorým zamietla „návrh na vydanie rozhodnutia vydrţaním
1 zákona č. 180/1995 Z.z. Mgr. D., ... a Ing. P., ..., k pozemku v kat. území V., na pkn. parcelu č. X. uvedenú v pkn. vloţke č. X. v k. ú. V., pretoţe nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydrţaním
tohto zákona.“ Rozhodnutie ţalovaná odôvodnila tým, ţe
výmer vyplýva, ţe ţalobca kúpil 20 011 m², teda predmetom kúpnych zmlúv nebola zvyšná výmera parcely č. X.. Ďalej tým, ţe predmet ţiadosti nebol spôsobilým predmetom vydrţania, pretoţe pre existenciu dobrej viery drţiteľa nestačí iba jeho tvrdenie, ţe mu vec patrí, ale je potrebné toto tvrdenie podloţiť konkrétnymi okolnosťami, z ktorých moţno usudzovať, ţe presvedčenie drţiteľa bolo po celú dobu dôvodné. Poukázala na ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorých musí byť drţba oprávnená, nepretrţitá a predmetom musí byť vec spôsobilá vydrţania.
ţalovanej v danom prípade nebola preukázaná dobromyseľná drţba, keďţe išlo o pozemok leţiaci pod štátnou cestou, ktorej uţívateľom je SR. Ţalobcovia v ţalobe smerujúcej k preskúmaniu rozhodnutia správy katastra napádali predovšetkým jeho nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť. Tvrdili, ţe z odôvodnenia rozhodnutia nemoţno vyvodiť záver o tom, prečo sa ich návrhu nevyhovelo. Namietali záver správneho orgánu o nespôsobilosti predmetu ţiadosti byť predmetom vydrţania, hoci ide o nehnuteľnosť a skutočnosť, ţe je na nej postavená cesta, nebráni tomu, aby takýto pozemok vlastnil iný subjekt. V súvislosti s tým nesúhlasili ani so záverom správy katastra o neexistencii svojej dobrej viery. Namietali tieţ absenciu riadneho poučenia o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom. Krajský súd v rozsudku pripustil, ţe argumentácia ţalovanej ohľadne nespôsobilosti predmetu vydrţania nebola správna, no
jeho záveru to nič nemenilo na skutočnosti, 9 1Sžr/121/2011 ţe podmienky vydrţania v danom prípade splnené neboli. Krajský súd v podstate svojim rozsudkom nahradil argumentáciu správneho orgánu, keď sa dopodrobna zaoberal inštitútom vydrţania a jednotlivými podmienkami v nevyhnutnými pre potvrdenie nadobudnutia vlastníctva vydrţaním. V správnom súdnictve sa však vykonáva prieskum rozhodnutí správnych orgánov a preto sa od konajúceho súdu neočakáva, ţe bude v rámci svojej prieskumnej pôsobnosti doplňovať chýbajúce právne závery alebo ich dôvody, ktoré správny orgán v svojom odôvodnení nevyslovil, hoci ich vysloviť mal. Takáto činnosť súdu by bola v rozpore s článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
názoru odvolacieho súdu je uţ samotná nedostatočnosť dôvodov v právnych záveroch preskúmavaného rozhodnutia zásadnou prekáţkou pre pokračovanie súdneho prieskumu a súčasne je dôvodom, pre ktorý mal prvostupňový súd z úradnej povinnosti (postupom
3 OSP) rozhodnutie ţalovanej bez prihliadnutia na ďalšie námietky ţalobcu zrušiť ako nepreskúmateľné. Tento záver vyplýva aj z ustálenej judikatúry, v zmysle ktorej súd preskúmava zákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu ako aj zákonnosť jemu predchádzajúceho správneho alebo osobitného konania. Aby súd mohol uvedenú úlohu splniť, musí byť výrok rozhodnutia riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je moţné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia zrealizovať (napr. 5Sţi/1/2009, 1Sţr/2/2011). Kaţdé odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu musí obsahovať logickú, právnu a presvedčivú argumentáciu, a to v dostatočnom rozsahu, aby z rozhodnutia bolo zrejmé, na základe akých skutočností (dôkazných prostriedkov) a v akom rozsahu bol zistený skutkový stav. Na rozdiel od záveru krajského súdu
názoru odvolacieho súdu toto rozhodnutie nemá zákonom poţadované náleţitosti. 10 1Sžr/121/2011 V prvom rade nie je celkom zrozumiteľný ani samotný výrok rozhodnutia (zamieta návrh na vydanie rozhodnutia vydrţaním k pozemku...). Argumentácia ţalovanej v rozhodnutí vzbudzuje dojem, ţe ak je na pozemku postavená stavba (cesta), ktorej správcom je Slovenská republika – Slovenská správa ciest, nemôţe byť takýto pozemok spôsobilým predmetom vydrţania a zároveň tento fakt spochybňuje dobromyseľnosť drţiteľov.
ţalovanej týmto na strane ţalobcov nebola splnená podmienka dobromyseľnosti drţiteľa. Takéto odôvodnenie je absolútne nelogické vzhľadom k tomu, ţe ţalobcovia si nenárokovali vlastníctvo k stavbe (ceste), ale k pozemku pod ňou a toto odvodzovali predovšetkým zo znenia kúpnej zmluvy zo dňa 19.3.1996,
ktorej kúpili od predávajúcich uvedený pozemok v celosti. Navyše poučenie v rozhodnutí ţalovanej nebolo úplné – absentuje poučenie o preskúmateľnosti rozhodnutia súdom, keďţe v zásade kaţdé právoplatné rozhodnutie správneho orgánu podlieha súdnemu prieskumu na základe ţaloby (§ 247 OSP). s výnimkou rozhodnutí z prieskumu výslovne vylúčených (§ 248 OSP). Ţalovaná v rozhodnutí vôbec neobjasnila obsah a rozsah inštitútu vydrţania, a následná činnosť krajského súdu potom zákonite smerovala k tomu, ţe nepreskúmateľnosť záverov správneho orgánu sa krajský súd snaţil konvalidovať svojimi argumentmi. Odôvodnenie rozsudku krajského súdu však nemá podklad v skutkových zisteniach a právnych záveroch ţalovanej - krajský súd síce skonštatoval nesprávnu argumentáciu ţalovanej, no zároveň dospel k záveru, ţe išlo len o formálnu vadu konania a preto ţalobu ţalobcov vyhodnotil ako nedôvodnú. Pritom však krajský súd sám nahradil a doplnil chybnú a chýbajúcu argumentáciu ţalovanej a to v rozpore s kasačným princípom preskúmavacieho súdneho konania. Konanie a rozhodovanie o ţalobe podanej proti rozhodnutiu ţalovanej je však konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
V. časti OSP a nie pokračovaním administratívneho konania. Preto nie je úlohou prvostupňového súdu dopĺňať vecnú či právnu argumentáciu rozhodnutia ţalovanej, ani dopĺňať dokazovanie o skutočnostiach, ktorých zistenie je podmienkou zistenia skutočného stavu v administratívnom konaní pred vydaním rozhodnutia. 11 1Sžr/121/2011 Vzhľadom na uvedené nebolo dôvodné rozhodnutie krajského súdu zrušiť a vrátiť vec na nové posúdenie súdu, ale odvolací súd dospel k záveru, ţe je dôvodné prvostupňové súdne rozhodnutie zmeniť tak, ţe sa rozhodnutie ţalovanej zrušuje z dôvodov
2, písm. d/ OSP a vec sa jej vracia na nové konanie (§ 250ja ods. 3 veta prvá OSP). O trovách konania rozhodol odvolací súd
1 OSP v spojení s § 246c, § 250k ods. 1 OSP tak, ţe ţalovanú zaviazal nahradiť úspešným ţalobcom trovy konania, ktoré pozostávajú z trov konania pred krajským súdom a z trov odvolacieho konania, teda celkom v sume 784,60 €,
ich vyčíslenia právnym zástupcom ţalobcov (č. l. 63). Trovy konania pozostávajú z: - odmeny za 4 úkony právnej sluţby určené
3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb, ďalej len „vyhl.“: príprava a prevzatie veci dňa 18.10.2010 ................ 120,23 € podanie ţaloby na súd dňa 20.10.2010......................120,23 € účasť na pojednávaní dňa 31.5.2011..........................123,50 € podanie odvolania dňa 29.6.2011 .............................123,50 € - prislúchajúceho reţijného paušálu - 2x po 7,21 € a 2x po 7,41 € - náhrady za stratu času cestou na pojednávanie a späť (Brezno - Ţilina) 10 polhodín po 12,35 € (1/60 výpočtového základu) ........... 123,50 € - náhrady výdavkov za cestovné v sume 47,57 € (náhrada za pouţitie motorového vozidla – 0,183 x 131km x 2 = 47,94 € a náhrada pohonných hmôt pri priemernej spotrebe 7,9l na 100 km – 7,9l x 1,472 €/ l PH x 262 km = 30,46 €) - zaplateného súdneho poplatku v sume 66 €. 12 1Sžr/121/2011 P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný. V Bratislave 15. mája 2012 JUDr. Igor Belko, v. r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Ľubica Kavivanovová
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.