1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
februára 2022 v Bratislave, o dovolaní obvineného C. Z. proti uzneseniu Krajského súdu v Košiciach zo 17. januára 2019, sp. zn. 7To/117/2018, takto rozhodol:
c) Trestného poriadku dovolanie obvineného C. Z. sa odmieta. Odôvodnenie I. Konanie predchádzajúce dovolaniu Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 21. novembra 2018, sp. zn. 5Tk/3/2018, bol obvinený C. Z. spolu s ďalším spoluobvineným uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy
1 Trestného zákona spolupáchateľstvom
decembra 2017 okolo 23.30 hod. na lesnej ceste pokračujúcej z ulice F. v meste H. v okrese F. - S. na príjazdovú komunikáciu v časti zvanej Š. G., v úmysle usmrtiť, spoločne fyzicky napadli H. D. tak, že drevenými konármi hrúbky 2,2 a 3 cm, menšou až veľkou intenzitou a prudkosťou ho najprv dvakrát udreli do pravej temennozáhlavnej oblasti hlavy a následne omráčeného a na chrbte ležiaceho H. D., ktorý sa pred útokmi nebránil, minimálne šesťkrát udreli do tvárovej oblasti hlavy, spôsobiac mu viaceré poranenia vrátane tržnosečných rán na hlave, vylomenie 7 zubov, trieštivé zlomeniny kostí nosa, čeľuste a ľavej lícnej kosti, pomliaždenie kôry mozgu na spodinách spánkových lalokov a plášťový krvný výron pod tvrdou plenou mozgu, so zakrvácaním do mozgových kôr, ktoré viedli aj ku krvácaniu z potrhaných spletí ciev tvárovej oblasti v miestach trieštivých zlomenín kostí tváre, pričom k smrti H. D. na mieste došlo udusením v dôsledku masívneho vdýchnutia krvi do pľúc. Za to mu prvostupňový súd
1 Trestného zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona uložil trest odňatia slobody vo výmere 17 rokov.
3 písm. b) Trestného zákona prvostupňový súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
1 Trestného zákona, s použitím § 78 ods. 1 Trestného zákona prvostupňový súd obvinenému uložil ochranný dohľad v trvaní 3 rokov. Krajský súd v Košiciach (ďalej aj „krajský súd“ alebo „odvolací súd“) rozhodujúc o odvolaní obvinených (medzi nimi i obvineného C. Z.) proti uvedenému rozsudku prvostupňového súdu uznesením zo 17. januára 2019, sp. zn. 7To/117/2018,
Z.) ako nedôvodné zamietol. II. Dovolanie a vyjadrenie k nemu Proti citovanému uzneseniu krajského súdu podal obvinený C. Z. dovolanie prostredníctvom pre dovolacie konanie ustanoveného obhajcu JUDr. Juraja Ferenčíka, PhD. písomným podaním z
obvineného usvedčilo skutočných páchateľov, keďže má vedomosti potrebné na objasnenie tohto trestného činu, avšak prvostupňový súd návrh na vykonanie tohto dôkazu odmietol
3 Trestného poriadku, pričom v meritórnom rozhodnutí neuviedol dôvody nevyhovenia tomuto návrhu. Uvedený nedostatok prvostupňovému súdu vytkol aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 23. januára 2020, sp. zn. 5 Tdo 1/2020, v ktorom poukázal na to, že ide o jednu zo základných náležitostí obsahu odôvodnenia rozsudku a takéto dôvody treba v meritórnom rozhodnutí uviesť. Neodôvodnené rozhodnutie v tejto časti tvorí
obvineného zásah do práva na obhajobu, ktorý predpokladá dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku. Obvinený je toho názoru, že súd nebral dostatočne do úvahy výpoveď Z. F., ktorá na hlavnom pojednávaní vypovedala o tom, že počula F. V. a K. L., ako sa dohadujú, že spália svoje oblečenie a vinu zo skutku zvalia naňho, čo je
jeho názoru veľmi silný dôkaz svedčiaci v jeho prospech, ktorý nebol zohľadnený. Obvinený navrhol v konaní pred súdom vypočuť aj svedka Š. Š., ktorý by preukázal, že skutok nespáchal, avšak tento svedok, resp. jeho výpoveď bola súdom bez odôvodnenia odmietnutá. Obvinený v tejto súvislosti poukázal na to, že Š. Š. bol umiestnený v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Košice spolu s F. V., ktorý sa mu mal priznať k spáchaniu skutku, za ktorý bol obvinený uznaný za vinného. Svedecké výpovede F. V. a K. L. obvinený považuje za nedôveryhodné, čo namietal počas celého konania, avšak súd tieto jeho námietky nebral do úvahy. Obvinený má za to, že títo svedkovia vypovedali účelovo, v snahe zrejme sa vyhnúť trestnému konaniu, pričom aj z vykonaného dokazovania vyplýva ich nedôveryhodnosť, keďže svedkovia nepočuli hlas obvineného na mieste činu, majú slabé pamäťové schopnosti, nie sú bezúhonní a v ich výpovediach neboli odstránené rozpory, čo súd nevzal do úvahy, na základe čoho je rozhodnutie na základe takýchto dôkazov založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, ktorý nebol dostatočným spôsobom preukázaný a zakladá
obvineného dovolací dôvod
1 písm. i) Trestného poriadku. Výpovede svedkov považuje obvinený za nedôveryhodné aj napriek vypracovaným znaleckým posudkom z odboru psychológie, pretože ich výpovede boli niekoľkokrát zmenené a v rozpore s viacerými ďalšími svedkami vypočutými v predmetnom konaní. V ďalšej časti podaného dovolania obvinený uviedol, že dôkaz pachovou skúškou nebol
jeho názoru dostatočným dôkazom na preukázanie jeho viny, pretože ide o nepriamy dôkaz, ktorý nepreukazuje, že daný predmet mal v rukách v momente útoku na poškodeného. Tak ako v doterajšom konaní uvádzal, nebolo
jeho názoru preukázané, že by konár v čase útoku držal a z tohto dôvodu nie je možné takýto dôkaz vyhodnotiť v jeho neprospech. Na konári sa nenachádzali ani jeho otlačky prstov ani žiadne iné stopy, ktoré by preukazovali jeho použitie obvineným, pričom obvinený má za to, že ak by týmto predmetom útočil, v dôsledku fyzickej sily by na ňom museli byť takéto stopy zanechané a následne odhalené. Obvinený taktiež poukázal na to, že na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2018 bol ako materiálny dôkaz predložený veľmi tenký konárik, resp. prútik, ktorý nemohol byť vražednou zbraňou a konajúci súd ho ako dôkaz nesprávne vyhodnotil. Predložený dôkaz nikdy v ruke nedržal a nikoho ním neusmrtil.
obvineného pritom v konaní nebolo preukázané, akým spôsobom mohli svedkovia V. a L. nájsť poškodeného v lesnom poraste v neskorej nočnej hodine, pričom týmto svedkom neboli ani odobraté odtlačky prstov, ktoré by sa posudzovali ako dôkaz, na základe ktorého by boli objektívne zistené stopy. Na základe uvedeného má obvinený za to, že sú dané dovolacie dôvody
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku a nakoľko správnosť a úplnosť zisteného skutku dovolací súd nemôže skúmať a meniť, požiadal, aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec prvostupňovému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Košice (ďalej len „prokurátor“) písomným podaním z 3. novembra 2021, v ktorom vo vzťahu k namietaniu nezákonnosti vyšetrovacieho pokusu a rekonštrukcie uviedol, že táto námietka nie je zo strany obvineného žiadnym spôsobom špecifikovaná, preto nie je zrejmé, čo konkrétne nebolo vykonané v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a taktiež nie je možné vyvodiť, aké ustanovenie Trestného zákona ako hmotnoprávneho predpisu mohlo byť vykonaním týchto dôkazných prostriedkov porušené. Takto koncipovaná námietka preto
prokurátora nezakladá žiaden dovolací dôvod. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku prokurátor uviedol, že podstata návrhu na výsluch svedkyne Z. F. na hlavnom pojednávaní spočívala v tom, že družka obvinenému povedala, že Z. F.Á. vie o tomto prípade a chce svedčiť, pričom v rámci návrhu na jej výsluch bolo poukázané na to, že táto svedkyňa si mala vypočuť rozhovor, v ktorom sa F. V. a K. L. rozprávali o tom, že obvinený bol uznaný za vinného zo skutku, ktorý spáchali oni. Z odôvodnenia rozsudku prvostupňového súdu je pritom
prokurátora zrejmé, že takáto verzia vyplýva aj z iných súdom vykonaných dôkazov, a to z výsluchov svedkov Z. F. a Š. Š.. Z komplexného vyhodnotenia vykonaného dokazovania mal
prokurátora súd za preukázané, že skutok spáchali C. Z. a Y. D., čo zrejme viedlo súd aj k odmietnutiu návrhu na výsluch tejto svedkyne k verzii, ktorá vyplývala už z iných dôkazov a bola súdu v čase rozhodovania známa. Vo vzťahu k dovolacej námietke týkajúcej sa odmietnutia návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedka Š. Š. v konaní pred súdom prokurátor uviedol, že tento svedok bol vypočutý na hlavnom pojednávaní 21. novembra 2018. Prokurátor taktiež poukázal na R 7/2011, v zmysle ktorého právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu
1 písm. c) Trestného poriadku je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu (§ 34 ods. 4 Trestného poriadku). Za porušenie práva na obhajobu
1 písm. c) Trestného poriadku nemožno považovať obsah a rozsah vlastnej úvahy orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu o voľbe použitých dôkazných prostriedkov pri plnení povinnosti
10 Trestného poriadku, resp. uplatnení oprávnenia
11 Trestného poriadku. Ak by záver orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu učinený v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku o tom, že určitú skutkovú okolnosť považuje za dokázanú, a že ju nebude overovať ďalšími dôkazmi zakladal opodstatnenosť dôvodu dovolania
1 písm. c) Trestného poriadku, odporovalo by to viazanosti dovolacieho súdu zisteným skutkom
ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku, ktoré vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu. S poukazom na uvedené prokurátor konštatoval, že predmetný dovolací dôvod nie je možné vzhliadnuť len v tom, že návrhom obvineného na doplnenie dokazovania nebolo vyhovené
jeho predstáv. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu
1 písm.
noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa. Uvedené námietky obvineného tak
prokurátora nemôžu byť použité ako podklad pre naplnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 Trestného poriadku, veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú naplnené dôvody dovolania uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku. Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku) neslúži na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa. Viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
Ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Trestného poriadku nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne
c) Trestného poriadku alebo zamietne
1 Trestného poriadku, a to bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku. Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom
1 Trestného poriadku, ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania
1 Trestného poriadku, než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Trestného poriadku, dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom
a nasledujúcich ustanovení Trestného poriadku a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (uznesenie najvyššieho súdu zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012).
1 písm. c) Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Pod tento dovolací dôvod možno podradiť dovolaciu námietku obvineného týkajúcu sa odmietnutia návrhu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne Z. F., svedka Š. Š. a neodôvodnenie odmietnutia týchto návrhov na doplnenie dokazovania. Vo vzťahu k uvedenému je potrebné v prvom rade poukázať na znenie § 371 ods. 4 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „Dôvody
odseku 1 písm.
odseku 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.“ Rovnako tak je potrebné poukázať na stanovisko trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu z 8. decembra 2015, sp. zn. Tpj 74/2015, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 11, roč. 2016, v zmysle ktorého „ustanovenie čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky limituje uplatnenie ohrozených alebo porušených subjektívnych práv v konaní pred štátnymi orgánmi postupom týchto orgánov ustanoveným zákonom, z čoho vyplývajú aj obmedzenia ustanovené zákonom (lehota alebo iná podmienka na uplatnenie práva). Nezáleží na tom, či ide o právo vyplývajúce aj priamo z ústavy alebo „len“ zo zákona. Ak Trestný poriadok ustanovuje pre uplatnenie dôvodu dovolania
1 písm.
c) Trestného poriadku“. S poukazom na uvedené možno konštatovať, že ak v dovolaní uplatňovaná okolnosť nepochybne bola, resp. musela byť obvinenému (ako dovolateľovi) v priebehu prvostupňového alebo odvolacieho súdneho konania známa a v týchto štádiách trestného konania ju neuplatnil, t. j. neuplatnil ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, resp. uplatnil ju až v podanom dovolaní, v zmysle § 371 ods. 4 Trestného poriadku nemôže byť táto okolnosť použitá ako podklad pre splnenie dovolacieho dôvodu
1 písm.
1 písm. c) Trestného poriadku. Nad rámec uvedeného je potrebné poukázať na to, že pokiaľ obvinený v tejto súvislosti v podanom dovolaní uvádzal, že neodôvodnenie odmietnutia tohto návrhu vytkol najvyšší súd vo svojom uznesení z
3 Trestného poriadku (č. l. 894). Aj keď, okresný súd výslovne neuviedol vo svojom meritórnom rozhodnutí dôvody nevyhovenia návrhu na vykonanie tohto dôkazu (dovolací súd upozorňuje okresný súd, že
1 Trestného poriadku ide o jednu zo základných náležitostí obsahu odôvodnenia rozsudku, a preto v budúcnosti treba v meritórnom rozhodnutí také dôvody výslovne uviesť), z obsahu odôvodnenia rozsudku okresného súdu a zo spisu vyplýva, že už v pôvodnom konaní na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa Z. F. (ktorá bola na hlavné pojednávanie predvolávaná z rovnakej adresy, z akej navrhoval spoluobvinený C. Z. predvolať svedkyňu Z. F.Á.) uvádzala, že počula rozhovor svedkov F. V. a K. L. o tom, že vec hodia na obvinených Y. D. a C. Z., s čím sa okresný súd vysporiadal v odôvodnení svojho rozsudku s poukázaním na konkrétne zabezpečené dôkazy a z nich vyplývajúce úvahy, na základe ktorých súd vylúčil dôvodnosť tvrdenia, že skutok mali spáchať osoby F. V. a K. L., a preto už okresný súd
všetkého ani nepovažoval za nutné vypočuť inú svedkyňu k tej istej skutočnosti.“ Nesplnenie podmienky uvedenej v § 371 ods. 4 Trestného poriadku možno konštatovať aj vo vzťahu k obvineným namietanému nevypočutiu svedka Š. Š.. Navyše, tak ako na to poukázal aj prokurátor vo svojom vyjadrení k dovolaniu, svedok Š. Š. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní konanom 21. novembra 2018, pričom tohto svedka mala možnosť vypočuť aj vtedajšia obhajkyňa obvineného, čo aj využila (č. l. 888-889 spisu). Možno preto uzavrieť, že dovolací dôvod
1 písm. c) Trestného poriadku v predmetnej veci naplnený nebol.
1 písm.
noriem hmotného práva. Poukazovanie na nesprávne skutkové zistenia, na ktorých je rozhodnutie založené, alebo nesúhlas s hodnotením dôkazov súdmi tento dovolací dôvod nenapĺňa (porovnaj uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla 2007, sp. zn. 2 Tdo 21/2007, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 57, roč. 2007 - II.). Dôvod dovolania
1 písm.
3 Trestného poriadku, ktorý môže v podanom dovolaní uplatniť iba minister spravodlivosti. Prieskum skutkového stavu, resp. skutkové námietky v rámci dovolania podaného obvineným tak nepatrí medzi dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 Trestného poriadku, ale je vyhradený len v rámci dovolacieho dôvodu
3 Trestného poriadku, ktorý môže uplatniť iba minister spravodlivosti. Na podporu tejto argumentácie možno poukázať aj na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 641/2018, v zmysle ktorého „Najvyšší súd ako súd dovolací nie je už z dôvodu zákonného vymedzenia dovolacích dôvodov (§ 371 Trestného poriadku) predurčený na úplný prieskum rozsudkov nižších súdov činných v rámci trestného konania. Pokiaľ by zákonodarca zamýšľal urobiť z najvyššieho súdu tretí stupeň s plnou jurisdikciou, neustanovil by katalóg dovolacích dôvodov. Už samotné chápanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku preto ospravedlňuje reštriktívny prístup najvyššieho súdu k dovolacím dôvodom (napr. IV. ÚS 294/2010).“ Napokon, vo vzťahu k dovolacím námietkam obvineného týkajúcim sa toho, že vyšetrovací pokus a vykonaná rekonštrukcia skutku boli uskutočnené v rozpore s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku, je potrebné v zhode s vyjadrením prokurátora konštatovať, že ide o neurčité dovolacie námietky, nakoľko z nich nie je zrejmé, rozpor ktorých konkrétnych ustanovení obvinený namieta a v čom tento rozpor mal
jeho názoru spočívať. Ako už bolo vyššie uvedené, viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené v zmysle § 385 ods. 1 Trestného poriadku sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia
augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120, roč. 2012). Navyše, ak by aj malo ísť o dovolaciu námietku vzťahujúcu sa k dovolaciemu dôvodu
1písm. g) Trestného poriadku (teda založenie rozhodnutia na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom), vo vzťahu k nej obvinený nesplnil podmienku uvedenú v § 371 ods. 4 Trestného poriadku, keď v podanom odvolaní naopak apeloval na odvolací súd, aby sa vysporiadal s výsledkami vyšetrovacieho pokusu za účelom preverenia hodnovernosti výpovede svedkov V. a L., nehovoriac o tom, že rekonštrukcia skutku v predmetnej veci ani nebola vykonávaná (na hlavnom pojednávaní bola prečítaná len zápisnica o previerke výpovede na mieste). Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v predmetnej veci nie sú splnené dôvody dovolania
1 písm. c), písm. i) Trestného poriadku a z tohto dôvodu dovolanie obvineného C. Z. na neverejnom zasadnutí
c) Trestného poriadku odmietol. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.