dokazovania vykonaného súdom oprávneným orgánom a spôsobom ustanoveným zákonom, ţalobca nespochybnil. Nárok ţalobcu na zaplatenie ţalovanej sumy titulom nedoplatkov ţalovanej na predmetných platbách preto súd povaţoval za neodôvodnený a z tohto dôvodu ţalobu zamietol. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. 2 5 Cdo 284/2010 Krajský súd v Prešove na odvolanie ţalobcu uznesením z 20. januára 2010, sp.zn. 3 Co 145/2008 pripustil späťvzatie ţaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a konanie zastavil. Ţalovanej náhradu trov konania nepriznal. Späťvzatie ţaloby J. R. povaţoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu Spoločenstva vlastníkov bytov a nebytových priestorov J. a keďţe proti tomuto prejavu ţalovaná nemala námietky, odvolací súd v zmysle § 208 O.s.p rozhodol o pripustení späťzvatia ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil. O trovách konania rozhodol
1 O.s.p. v spojení s § 146 ods. 2 O.s.p. Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu podala dovolanie v mene ţalobcu JUDr. V. S., advokátka, ktorá navrhla uznesenie odvolacieho súdu zrušiť. Prípustnosť dovolania odôvodnila ustanovením § 241 ods. 2 písm. a/, b/, c/ O.s.p. a § 237 písm. b/, c/, f/ O.s.p. S rozhodnutím odvolacieho súdu nesúhlasila. Namietala, ţe J. R. nemohol byť štatutárnym zástupcom spoločenstva z dôvodu, ţe nemal ţiadne právomoci a nezastupoval spoločenstvo, ako aj z dôvodu, ţe spoločenstvo je v likvidácii. Uviedla, ţe Spoločenstvo J.S. vstúpilo dňa
ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa. V prejednávanej veci dovolanie smeruje proti uzneseniu. Dovolanie proti uzneseniu je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie odvolacieho súdu (§ 239 ods. 1 písm. a/ O.s.p.) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239 ods. 1 písm. b/ veta prvá O.s.p.).
2 O.s.p. je dovolanie prípustné tieţ proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak a/ odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, b/ ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade cudzozemského rozhodnutia, c/ ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.
3 O.s.p. ustanovenia odsekov 1 a 2 neplatia, ak ide o uznesenie o príslušnosti, predbeţnom opatrení, poriadkovej pokute, o znalečnom, tlmočnom, o odmietnutí návrhu na zabezpečenie predmetu dôkazu vo veciach týkajúcich sa práva duševného vlastníctva a o trovách konania, ako aj o tých uzneseniach vo veciach upravených Zákonom o rodine, v ktorých sa vo veci samej rozhoduje uznesením. Nakoľko dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu nevykazuje niektorý zo znakov uvedených uznesení (v danom prípade uznesením odvolacieho súdu bolo pripustené späťvzatie ţaloby, rozsudok súdu prvého stupňa zrušený a konanie zastavené), je zrejmé, ţe ide o prípad, v ktorom Občiansky súdny poriadok dovolanie
S prihliadnutím na ustanovenie § 242 ods. 1, veta druhá O.s.p, ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vţdy na prípadnú procesnú vadu uvedenú v § 237 O.s.p. (či uţ to 4 5 Cdo 284/2010 účastník namieta alebo nie), neobmedzil sa Najvyšší súd Slovenskej republiky len na skúmanie prípustnosti dovolania smerujúceho proti uzneseniu
O.s.p., ale sa zaoberal aj otázkou, či dovolanie nie je prípustné
O.s.p.
tohto ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu (aj uzneseniu) odvolacieho súdu, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci
zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Z hľadiska prípustnosti dovolania
uvedeného ustanovenia nie je predmet konania významný; ak je konanie postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 O.s.p., moţno ním napadnúť aj rozhodnutia, proti ktorým je inak dovolanie procesne neprípustné. So zreteľom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zameral na posúdenie, či konanie nie je zaťaţené vadami v zmysle § 237 písm. b/, c/ a f/ O.s.p. Dovolací súd nezistil podmienku prípustnosti dovolania
b/ O.s.p. (nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania na strane ţalobcu), na ktoré poukazoval dovolateľ. Podmienkou toho, aby niekto mohol byť účastníkom občianskeho súdneho konania, je, ţe musí byť na to spôsobilý. Spôsobilosť byť účastníkom konania sa rozumie spôsobilosť subjektov mať procesné práva a povinnosti, ktoré procesné právo priznáva účastníkom konania. Ide teda o procesnú subjektivitu. Túto spôsobilosť upravuje Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 19 tak, ţe ju má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak ten, komu ju zákon priznáva. Vo všetkých občianskoprávnych konaniach majú spôsobilosť byť účastníkom konania tí, ktorí majú všeobecnú spôsobilosť mať práva a povinnosti
hmotného práva, teda všeobecnú hmotnoprávnu subjektivitu. Hmotnoprávna spôsobilosť mať práva a povinnosti u fyzických osôb vzniká narodením. Spôsobilosť mať práva a povinnosti majú aj právnické osoby (§ 18 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo je právnická osoba zaloţená
tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, 5 5 Cdo 284/2010 nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov, príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údrţby a obnovy. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja príslušným
sídla spoločenstva. Z rozhodnutia Krajského úradu v P., odbor všeobecnej vnútornej správy a ţivnostenského podnikania zo dňa
1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov právnickou osobou, čo znamená ţe má právnu spôsobilosť
1 Občianskeho zákonníka, a teda aj spôsobilosť byť účastníkom konania
Nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania je neodstraniteľná podmienka konania, na ktorú musí súd prihliadať v kaţdom štádiu konania, a má za následok zastavenie konania. Okolnosť, kto má v mene ţalobcu vystupovať, nie je pre posúdenie aktívnej legitimácie ţalobcu určujúca. K ďalšiemu ţalobcom namietanému dovolaciemu dôvodu
c/ O,s.p., ktorý mal byť naplnený tým, ţe ţalobu v priebehu odvolacieho konania zobrala späť osoba, ktorá nebola oprávnená konať za ţalobcu ako štatutárny orgán, dovolací súd poukazuje na to, ţe kaţdý môţe pred súdom ako účastník konania samostatne konať v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Právnické osoby a štát majú procesnú spôsobilosť v neobmedzenom rozsahu, a preto na ich strane nemôţe vzniknúť dovolací dôvod
c/ O.s.p. Tento dovolací dôvod sa môţe vyskytnúť len u fyzickej osoby, resp. u jej zákonného zástupcu. Dovolateľ ďalej namietal, ţe postupom súdu mu bola odňatá moţnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Odvolaciemu súdu v podstate vyčítal nesprávny procesný postup, keď pripustil späťvzatie ţaloby, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a konanie zastavil, pričom späťvzatie ţaloby J. R. povaţoval za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu S.J. napriek tomu, ţe spoločenstvo dňom 13. októbra 2008 vstúpilo do likvidácie. Odo dňa vykonania zápisu o zrušení spoločenstva a jeho vstupe do likvidácie neexistovalo S.S.J., v mene ktorého by bol oprávnený konať predseda a nie je moţné, aby vo veciach 6 5 Cdo 284/2010 spoločenstva rozhodovala rada, t.j. orgán, ktorý po vstupe do likvidácie neexistuje a naviac by jeho rozhodnutie malo nahrádzať rozhodnutie vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odňatím moţnosti konať sa v zmysle uvedeného ustanovenia rozumie taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Predmetnému dôvodu dovolania sú vlastné tri pojmové znaky : 1/ odňatie moţnosti konať pred súdom, 2/ to, ţe k odňatiu moţnosti konať došlo v dôsledku postupu súdu, 3/ moţnosť konať pred súdom sa odňala účastníkovi konania. Vzhľadom k tej skutočnosti, ţe zákon bliţšie v ţiadnom zo svojich ustanovení pojem odňatie moţnosti konať pred súdom nešpecifikuje, pod odňatím moţnosti konať pred súdom je potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký postup súdu, ktorý znemoţňuje účastníkovi konania realizáciu procesných práv a právom chránených záujmov, priznaných mu Občianskym súdnym poriadkom na zabezpečenie svojich práv a oprávnených záujmov. Základné právo na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky zaručuje, ţe kaţdý sa môţe domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd kaţdý má právo na to, aby jeho záleţitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch, alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Procesný úkon účastníka súdneho konania, ktorý má podstatný vplyv na ďalšie súdne konanie (späťvzatie návrhu, späťvzatie odvolania) je moţné povaţovať za súčasť základného práva na súdnu ochranu
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (I. ÚS 30/97). Súčasťou základného práva
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je nielen oprávnenie domáhať sa zákonom stanoveným postupom ochrany svojho práva na nezávislom 7 5 Cdo 284/2010 a nestrannom súde, ale aj rozhodovať o tom, ţe tento spôsob ochrany svojho práva účastník súdneho konania uţ naďalej nepovaţuje za vhodný. Z obsahu spisu vyplýva, ţe odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z toho, ţe ţalobca nie je v likvidácii. Mal za to, ţe v danom prípade neboli splnené podmienky § 7d ods. 1, 2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, nakoľko ku dňu zrušenia spoločenstva nebola uzavretá zmluva o výkone správy. Ţalobca nepreukázal existenciu takejto zmluvy, ani rozhodnutie zhromaţdenia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle § 7c ods. 9 písm. j/ citovaného zákona. Konštatoval, ţe J. R. bol platne poverený vedením J.S., čo vyplynulo zo zápisnice zo zhromaţdenia spoločenstva z 24. januára 2009, ako aj z rozhodnutia Rady vlastníkov J.S. z 24. januára 2009 a z týchto dôvodov odvolací súd povaţoval späťvzatie ţaloby J. R. za vyjadrenie prejavu vôle štatutárneho orgánu J.S.. V prejednávanej veci je otázkou hmotnoprávneho posúdenia, či J. R., poverený vedením J.S., ktorý zobral predmetnú ţalobu voči ţalovanej späť, bol osobou oprávnenou na konanie za ţalobcu.
8 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov do registra sa zapisuje zmena alebo zánik zapisovaných skutočností.
odseku 9 písm. a/ tohto ustanovenia v registri sa ďalej vyznačí vstup spoločenstva do likvidácie vrátane mena, priezviska a adresy trvalého pobytu likvidátora.
odseku 10 tohto ustanovenia náleţitosti zapísané v registri sú účinné voči kaţdému odo dňa vykonania zápisu do registra.
1 písm. a/ zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov spoločenstvo sa zrušuje dňom uvedeným v rozhodnutí zhromaţdenia spoločenstva, inak dňom, keď bolo toto rozhodnutie prijaté.
ods. 4 tohto ustanovenia spoločenstvo zaniká ku dňu výmazu z registra. Jeho zániku predchádza zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie.
odseku 6 veta štvrtá tohto ustanovenia na zrušenie spoločenstva s likvidáciou alebo bez likvidácie a na zánik sa pouţijú primerane ustanovenia Obchodného zákonníka o zrušení a zániku obchodných spoločností, ak tento zákon neustanovuje inak. 8 5 Cdo 284/2010 Ak bola spoločnosť zrušená s likvidáciou a likvidáciu nevykonávajú členovia štatutárneho orgánu alebo ak bol na jej majetok vyhlásený konkurz, prípadne ak bol ustanovený správca na výkon nútenej správy, vykonáva štatutárny orgán svoju pôsobnosť len v takom rozsahu, v akom neprešla na likvidátora, správcu konkurznej podstaty alebo správcu na výkon nútenej správy. Ak likvidátor nie je ustanovený alebo ak sa skončila jeho funkcia a nie je ustanovený nový likvidátor, musí vykonávať likvidáciu spoločnosti aţ do ustanovenia likvidátora jej štatutárny orgán (§ 68 ods. 5 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov „ ďalej len Obchodný zákonník“). Ustanovením likvidátora do funkcie prechádza na neho pôsobnosť štatutárneho orgánu konať v mene spoločnosti
3 veta prvá Obchodného zákonníka). Likvidátor robí v mene spoločnosti len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti. Pri výkone tejto pôsobnosti plní záväzky spoločnosti, uplatňuje pohľadávky a prijíma plnenia, zastupuje spoločnosť pred súdmi a inými orgánmi, uzaviera zmiery a dohody o zmene a zániku práv a záväzkov. Nové zmluvy môţe uzavierať len v súvislosti s ukončením nevybavených obchodov (§ 72 ods. 1 Obchodného zákonníka). V posudzovanej veci z obsahu spisu vyplýva, ţe o zrušení J.S. bolo rozhodnuté na zhromaţdení vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
výpisu z registra spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedených na Obvodnom úrade P., odbor všeobecnej vnútornej správy v dobe od
Za právnickú osobu pred súdom konajú zásadne osoby uvedené v ustanovení § 21 ods. 1 O.s.p. Miesto osôb uvedených v ustanovení § 21 ods. 1 O.s.p. konajú
ustanovenia § 21 ods. 2 O.s.p. za právnickú osobu tie fyzické osoby, o ktorých to ustanovuje tento zákon alebo osobitný zákon. Jedným z prípadov, keď osobitný zákon zakladá oprávnenie konať za právnickú osobu, je vstup právnickej osoby do likvidácie, kedy prechádza na likvidátora jeho menovaním v rámci ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka pôsobnosť štatutárneho orgánu konať menom spoločnosti (§ 70 ods. 3 Obchodného zákonníka). Likvidátor má postavenie štatutárneho orgánu spoločnosti, avšak jeho konateľské oprávnenie je obmedzené len na úkony smerujúce k likvidácii a pri výkone tejto pôsobnosti je okrem iného oprávnený zastupovať spoločnosť pred súdom. Likvidátor je preto v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 72 ods. 1 Obchodného zákonníka oprávnený konať za právnickú osobu. Na základe tohto oprávnenia je nepochybne v kompetencii likvidátora konať pred súdom v konaní o zaplatenie nedoplatkov na úhradách za plnenia poskytované v súvislosti s uţívaním bytu. 10 5 Cdo 284/2010 Dovolací súd poznamenáva, ţe vzdanie sa funkcie likvidátora, ktoré bolo oznámené likvidátorkou registrovému orgánu, nezakladalo dôvod na konanie správneho orgánu. Na to, aby vzdanie sa funkcie likvidátora bolo účinné, bolo potrebné vyhotoviť listinu o vzdaní sa funkcie v písomnej forme a doručiť ju spoločenstvu. V prípade splnenia týchto podmienok, vzdanie sa funkcie zo strany odstupujúceho likvidátora je účinné odo dňa jeho doručenia spoločenstvu. V danom prípade o zmene existujúceho právneho stavu mohlo rozhodnúť iba zhromaţdenie, ktoré tvorili všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zastúpenie na základe plnomocenstva je upravené v ustanoveniach § 24 a nasl. O.s.p.
ustanovenia § 25 ods. 1 O.s.p. si účastník ako zástupcu môţe vţdy zvoliť advokáta.
ustanovenia § 28 ods. 1 O.s.p. zástupcovi, ktorého si účastník zvolil, udelí písomne alebo ústne do zápisnice plnomocenstvo buď pre celé konanie alebo len pre určité úkony. Pre platnosť dohody o plnomocenstve (dohody o právnej pomoci) medzi účastníkom a ním zvoleným zástupcom zákon nepredpisuje obligatórnu písomnú formu. Ustanovenie § 28 ods. 1 O.s.p. stanovuje, ako sa má plnomocenstvo súdu preukázať; musí sa tak stať listinou obsahujúcou vyhlásenie účastníka, ktorým poveruje splnomocnenca svojím zastupovaním (písomným plnomocenstvom) alebo vyhlásením účastníka urobeným v tomto smere ústne do zápisnice. Ak nebola procesná plná moc udelená osobami oprávnenými menom právnickej osoby (spoločenstva) plnú moc udeliť, ide o nedostatok riadnej procesnej plnej moci, ktorý je nedostatkom podmienky konania, ktorú moţno odstrániť (§ 104 ods. 2 O.s.p.). V posudzovanom prípade z obsahu spisu vyplýva, ţe ku dňu
f/ O.s.p., pretoţe sa účastníkovi konania odníma právo na spravodlivý proces. Uvedená skutočnosť, ţe došlo v konaní k procesnej vade
f/ O.s.p. je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou nemôţe byť povaţované za správne. Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa dovolací súd ďalšími námietkami ţalobcu uvedenými v dovolaní. Dovolací súd preto napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (§ 243 b ods. 1 O.s.p.). V novom rozhodnutí rozhodne súd znovu aj o trovách pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.). Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3:0. P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok. V Bratislave 15. mája 2012 12 5 Cdo 284/2010 JUDr. Vladimír Magura, v.r. predseda senátu Za správnosť vyhotovenia: Dagmar Falbová 13 5 Cdo 284/2010
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.