Obsah (5)

§ 296§ 32§ 31§ 72§ 2

Súd: Najvyšší súd SR Spisová značka: 5To/11/2021 Identifikačné číslo spisu: 9521100113 Dátum vydania rozhodnutia: 04.01.2022 Meno a priezvisko: JUDr. Juraj Kliment Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:20

§ 296Tr.

zák. a iné, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom

1. januára 2022 v Bratislave námietku zaujatosti obžalovaného O.Q. zo
2. a
3. decembra 2021, a rozhodol rozhodol: I.

§ 32ods.

3 Tr. por. JUDr. Juraj Kliment, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného O.. B. D., Z.., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 To 11/2021 a súvisiacej veci pod sp. zn. 5 Tost 69/2021. II.

§ 32ods.

3 Tr. por. JUDr. Peter Hatala, sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania v trestnej veci obžalovaného O.. B. D., Z.., vedenej na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 5 To 11/2021 a súvisiacej veci pod sp. zn. 5 Tost 69/

1. Odôvodnenie Na Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") boli dňa
2. decembra 2021 predložené odvolania obžalovaného O.. B. D., Z.. a jeho manželky - A.. U. D., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu (ďalej len „špecializovaný súd") z
3. septembra 2021, sp. zn. 3T/5/2021, a sťažnosť obžalovaného O.. D.U., Z.. proti uzneseniu špecializovaného súdu z
4. októbra 2021, sp. zn. 3T/5/
5. Obe veci (tak odvolania, ako aj sťažnosť) boli pridelené do senátu 5 T a boli vedené pod sp. zn. 5 To 10/2021 a 5 Tost 67/
6. Dňa
7. decembra 2021 JUDr. Juraj Kliment, riadiaci predseda senátu 5 T v zmysle čl. IV ods. 6 a čl. XV ods. 4 Rozvrhu práce na rok 2021 v znení opatrenia č. 21 (ďalej len „rozvrh práce") namietol nesprávny zápis vecí, nakoľko odporoval zaužívanej praxi (pozn. najprv bola náhodným výberom do senátu 5 T pridelená sťažnosť a následne ako súvisiaca vec, ohľadne ktorej bol vylúčený náhodný výber, boli zapísané odvolania). Predseda kolégia JUDr. František Mozner
8. decembra 2021 námietke vyhovel a odvolania nechal znova predložiť do elektronickej podateľne, aby boli náhodným výberom (opätovne) pridelené na rozhodnutie do senátu 5 T pod sp. zn. 5 To 11/2021; sťažnosti obžalovaného ako veci súvisiacej bola (s vylúčením náhodného výberu) pridelená sp. zn. 5 Tost 69/
9. Senát 5 T pracuje v zložení JUDr. Juraj Kliment, predseda senátu, JUDr. Peter Hatala, predseda senátu, JUDr. Peter Štift, člen senátu. Dňa
10. decembra 2021 podal obžalovaný O., prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Jakuba Križana vo veci sp. zn. 5 To 10/2021 námietku zaujatosti voči sudcovi JUDr. Klimentovi, JUDr. Hatalovi a JUDr. Štiftovi. Dňa
11. decembra 2021 obžalovaný O.. D., Z.. najvyššiemu súdu oznámil, že na podanej námietke trvá a žiada, aby v nej uvedené okolnosti boli zohľadnené aj v konaní pod sp. zn. 5 To 11/
12. V námietke obžalovaný vo vzťahu k sudcovi JUDr. Klimentovi poukázal na jeho mediálne vyjadrenia zo dňa jeho zadržania, resp. krátko po zadržaní, ktoré aj Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd") viedli k vydaniu nálezu z
13. júna 2021, sp. zn. III. ÚS 39/2021, ktorým spochybnil jeho (sudcovu) nestrannosť. Konkrétne išlo o časti rozhovoru JUDr. Klimenta pre denník Pravda s názvom: „Kliment: Viem si predstaviť, že za špeciálneho prokurátora navrhnem Lipšica" z
14. novembra 2020, resp. rozhovoru pre denník SME s názvom „Sudca Kliment: Na prokuratúru musí prísť „čistič" zvonka" z
15. novembra 2020, ktoré obžalovaný odcitoval. Ďalej obžalovaný poukázal na mediálne stanovisko JUDr. Klimenta pre portál tvnoviny.sk z
16. júna 2021, ktorým na vyššie označený nález reagoval. Stanovisko označil za zavádzajúce a dokladajúce sudcovu osobnú zainteresovanosť. Uviedol, že je otázne, odkiaľ mal JUDr. Kliment v deň zadržania (obžalovaného) informáciu, kto bol dozorovým prokurátorom v jeho trestnej veci. Buď JUDr. Kliment klame a jeho pochvalné slová skutočne patrili JUDr. Repovi, PhD., alebo mal z prostredia prokuratúry interné informácie. Ani jedna z alternatív ale nesvedčí o nestrannosti jeho osoby. Ďalej obžalovaný poukázal na rozhovor JUDr. Klimenta pre portál aktuality.sk z
17. októbra 2020, v ktorom chválil svojho synovca - prokurátora JUDr. Repu, PhD., a aj v tejto súvislosti poukázal na neznámy pôvod ním tvrdených informácií, ktoré vo vzťahu k materiálnemu výkonu oprávnení u JUDr. Repu, PhD. vyzdvihol. V ďalšej časti obžalovaný u JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu upozornil, že oboch sudcov navrhuje v konaní vypočuť. Dodal, že na hlavnom pojednávaní bolo ako listinný dôkaz oboznámené uznesenie najvyššieho súdu zo
18. júla 2021, sp. zn. 5 Tost 23/2017, na ktorom sa namietaní sudcovia podieľali. Pripomenul, že jeho návrh na výsluch svedka JUDr. Klimenta si pôvodne osvojil aj špecializovaný súd (i keď neskôr tento svoj názor bez vysvetlenia zmenil) a JUDr. Kliment sa aj sám žiadosťou zo
19. júla 2021 dožadoval, aby bol vo veci vypočutý. Pritom špecializovaný súd svoj rozsudok na s. 53 - 54 založil aj na rozhodnutiach najvyššieho súdu. Je neprípustné, aby o odvolaní voči nemu rozhodovali sudcovia, ktorých rozhodnutia boli ako dôkaz vykonané pred súdom. Pomer sudcov JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu k veci vyplýva aj z reakcie senátu 5 T na článok týždenníka Plus 7 dní s názvom „Galimatiáš" z
20. septembra 2021, a to hlavne v tej jeho časti, kde sudcovia interpretujú obsah ním vydaných väzobných rozhodnutí. V reakcii sa uvádza aj to, že o okolnostiach prepustenia U.. D. z väzby je JUDr. Kliment kedykoľvek ochotný vypovedať pred súdom. Obžalovaný vyjadril obavu, že reakcia senátu 5 T na „mediálne útoky" sa týkala jeho osoby, keďže len on je v tejto trestnej veci obžalovaný. Ako uviedol, je pravdou, že článok vyznieva v jeho prospech, ale to automaticky neznamená, že za ním (článkom) musí stáť. Od článku sa dôrazne dištancuje, pretože vychádza z mylných informácií. Pokiaľ senát 5 T vo svojej reakcii mal na mysli iné osoby, bolo by vhodné uviesť, o aké osoby malo ísť. Na záver vo vzťahu k sudcom JUDr. Klimentovi, JUDr. Hatalovi a JUDr. Štiftovi obžalovaný poukázal na tú skutočnosť, že JUDr. Kliment v konaniach pod sp. zn. 5 Tost 40, 52/2021 neoznámil svoju zaujatosť, hoci dôvody na to vyplývali priamo z nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 39/2021.

uznesení z

1. júla 2021 a
2. septembra 2021 mal byť v oboch prípadoch JUDr. Kliment na dovolenke. Je ale potrebné dôsledne vyhodnotiť, kedy JUDr. Kliment na dovolenku nastúpil, ako dlho trvala a aké úkony vo veci zjavne zaujatý sudca dovtedy vykonal. Pripomenul, že o podanej námietke zaujatosti je (okrem prípadov

§ 32ods.

6 Tr. por.) potrebné vždy rozhodnúť a opačný postup viedol k tomu, že bol nútený námietku zaujatosti predkladať opakovane. Uvedené predstavuje svojvôľu, obchádzanie zákona, ktoré zakladá pochybnosť o nezaujatosti všetkých sudcov senátu 5 T. Na podklade týchto skutočností obžalovaný O.. D., Z.. navrhol, aby najvyšší súd rozhodol

§ 32ods.

3 Tr. por. tak, že z dôvodu

§ 31ods.

1 Tr. por. sú JUDr. Juraj Kliment, JUDr. Peter Hatala a JUDr. Peter Štift vylúčení z vykonávania úkonov trestného konania. Sudca JUDr. Juraj Kliment sa k námietke vyjadril

1. januára 2022 tak, že poukázal na ním už v oznámení z
2. decembra 2021 subjektívne pociťovanú nespôsobilosť konať a rozhodnúť. Uviedol, že
3. júla 2021 reagoval na výpovede svedkov O.. S. a O.. E. k okolnostiam väzobného stíhania obvineného Ing. D., sp. zn. 5 Tost 23/2017 a požiadal, aby bol v prejednávanej veci vypočutý. Ak teda on sám má mimoprocesnú vedomosť o skutočnostiach, ktoré môžu byť významné pre trestné konanie a o ktorých by mal byť vypočutý, potom (hoci sa tak dosiaľ nestalo) sa jeho účasť na rozhodovaní aj z pohľadu objektívneho testu nestrannosti nejaví vhodne. Okrem toho, o jeho účasti na rozhodovaní vo veci O.. D., Z.. sa už v minulosti ústavný súd vyjadril negatívne, keď v náleze z
4. júna 2021, sp. zn. III. ÚS 39/2021, poukázal na „synergické kontextuálne vnímanie" jeho príbuzenského vzťahu s dozorujúcim prokurátorom - JUDr. Ondrejom Repom, PhD., na adresu ktorého sa mal pozitívne vyjadriť v médiách, kým - naopak, voči obžalovanému O.. B. D., Z.. sa mal v mediálnom priestore vyjadriť negatívne (k tomu bližšie viď body 27 - 36 nálezu). Bez toho, aby mal potrebu komentovať označený nález, súc ním viazaný konštatuje, že od jeho vydania nedošlo k oslabeniu tam uvádzaných (a ústavným súdom posúdzovaných) skutočností, práve naopak, ako uviedol, sám požiadal (rovnako ako predtým obžalovaný O.. D., Z..), aby bol v konaní vypočutý a vo veci sa už necíti schopný objektívne rozhodnúť. Ostatné okolnosti uvádzané obžalovaným považuje za špekulácie, miestami zachádzajúce až do konšpirácií a absurdít, z ktorého dôvodu na ne nepovažuje za potrebné reagovať. Sudca JUDr. Peter Hatala sa k námietke vyjadril
5. januára 2022 tak, že sa vo veci cíti byť zaujatý, a to vzhľadom na obranu obžalovaného v bode 2/,

ktorého senát 5 T v zložení JUDr. Kliment, JUDr. Hatala a JUDr. Szabo prikázal obžalovaného U.. D. prepustiť z väzby. V uvedenej súvislosti ho obžalovaný O.. D., Z.. navrhuje vypočuť. Ohľadne predmetného skutku bol jeho pomer k nemu (k veci) prezentovaný aj mediálne, pričom z uvedeného článku vyplýva, že obžalovaný len rešpektoval rozhodnutie najvyššieho súdu. Na článok reagoval spoločným vyhlásením senátu z

1. septembra 2021, ako aj súkromným listom zaslaným priamo redaktorkám. Verejnosti by sa jeho konanie a rozhodovanie mohlo javiť zaujaté, z ktorého dôvodu aj sám už
2. decembra 2021 oznámil svoju zaujatosť. Sudca JUDr. Peter Štift sa k námietke vyjadril
3. januára 2022 tak, že sa necíti byť zaujatý a nevie o žiadnej skutočnosti, ktorá by v kontexte § 31 ods. 1 Tr. por. zakladala pochybnosť o jeho nezaujatosti. Pokiaľ ústavný súd ohľadom niektorého z čiastkových rozhodnutí vydaných v tejto trestnej veci vyslovil porušenie základného práva obžalovaného rozhodnutím senátu, ktorého bol členom, to automaticky nezakladá jeho zaujatosť. Z obsahu nálezu nevyplýva, že by vo veci mal byť vylúčený, resp. že by predošlé čiastkové rozhodnutie malo spôsobiť pochybnosti o jeho nezaujatosti či nestrannosti. K údajne „svojvoľnému postupu a obchádzaniu § 31 a nasl. Tr. por." uviedol, že ide o subjektívne hodnotenie postupu tunajšieho súdu. Spôsob konania vyplynul z dotknutých ustanovení Trestného poriadku a rozvrhu práce (z ktorých vyplýva, že o vylúčení sudcu sa rozhoduje len v prípade, že sa rozhoduje o veci, teda nie pre prípad, že by sa o veci mohlo rozhodovať v budúcnosti), pričom sa rozhoduje v danej konkrétnej čiastkovej veci, kedy nikto nemohol predpokladať spôsob rozhodnutia v merite, podanie opravného prostriedku, ako aj jeho nápadu do senátu 5 T tunajšieho súdu. Ešte predtým, ako súd pristúpi k riešeniu otázky, ktorá je predmetom konania (či obžalovaným uvádzané skutočnosti diskvalifikujú namietaných sudcov z konania a rozhodovania vo veci) považuje za potrebné aspoň v krátkosti objasniť procesný postup, ktorý vydaniu rozhodnutia predchádzal. Po tom, ako bola vec opätovne (po predchádzajúcom mylnom zápise)
4. decembra 2021 pridelená na konanie a rozhodnutie tunajšiemu senátu,
5. decembra 2021 sudcovia JUDr. Kliment a JUDr. Hatala oznámili vo veciach pod sp. zn. 5 To 11/2021 a 5 Tost 69/2021 svoju zaujatosť; oznámenia boli na rozhodnutie pridelené do senátu 4 T. Oznámenia JUDr. Pavol Farkaš, predseda senátu vybavil prípismi zo
6. decembra 2021, sp. zn. 4 Ndt 31, 32/2021 tak, že ich vrátil ako bezdôvodne predložené. Uviedol, že po doručení námietky zaujatosti zo strany obžalovaného O.. D., Z.. zo
7. decembra 2021 už nie je potrebné, aby svoju zaujatosť oznamovali aj sudcovia sami, pričom v ich prípade ani (obsahom) nejde o postup

§ 32ods.

1 Tr. por., ale o vyjadrenia k námietke O.. D., Z.. Aplikácia nálezu ústavného súdu z

1. januára 2021, sp. zn. II. ÚS 428/2020, o potrebe prednostného rozhodovania o oznámenej zaujatosti sudcu sa týka len prípadov rozhodovania o väzbe, a to (navyše) len za predpokladu, že sa tým urýchli konanie a rozhodnutím dôjde k vylúčeniu namietaného sudcu. Keďže tieto podmienky v posudzovanej veci splnené neboli, predmetné spisy predseda senátu vrátil s tým, aby sa prioritne rozhodlo o námietke zaujatosti O.. D., Z.. Nakoľko s týmto odôvodnením sa senát 5 T nestotožnil, JUDr. Kliment (v zastúpení JUDr. Hatalu) sa
2. decembra 2021 obrátil na JUDr. Moznera, predsedu kolégia, aby v zmysle čl. IV ods. 10 v spojení s čl. XXIII rozvrhu práce per analogiam zaujal k veci stanovisko. Listom z
3. decembra 2021 predseda kolégia žiadosti nevyhovel, keďže - ako uviedol, nejde o spor o nesprávne pridelenie veci a

označených častí rozvrhu práce nemožno postupovať ani analogicky. Na základe tohto JUDr. Kliment (opäť v zastúpení JUDr. Hatalu) prípismi z

1. decembra 2021 oznámenia opätovne predložil na rozhodnutie senátu 4 T s tým, aby svoj (prípadný negatívny) postoj vysvetlil s poukazom na argumentáciu predostretú predsedovi kolégia. Dňa
2. decembra 2021 JUDr. Farkaš prípismi pod sp. zn. 4 Ndt 33, 34/2021 (znova) vrátil oznámenia senátu 5 T s odôvodnením, že svoje stanovisko už vysvetlil
3. decembra
4. Keďže senát 4 T sa opakovane odmietol zaoberať oznámeniami zaujatosti sudcov JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu z
5. decembra 2021 a opätovné pridelenie vecí do elektronickej podateľne už so zreteľom na zachovanie práva na zákonného sudcu (o ne / vylúčení sudcov JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu má v zmysle technických a programových prostriedkov schválených Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodovať výlučne senát 4 T) neprichádza do úvahy, senátu 5 T neostalo nič iné, len o námietkach O.. D., Z.. (prednostne) rozhodnúť. Takýto postup ale odporuje nálezu ústavného súdu z
6. januára 2021, sp. zn. II. ÚS 428/
7. I keby súd pripustil, že námietka O.. D.Č., Z.. zo
8. decembra 2021 sa týka aj novozapísaného konania (hoci bola podaná v čase, keď ešte nebolo známe, ktorý senát bude vo veci rozhodovať), pre posúdenie veci nie je relevantné, či po podaní námietky zaujatosti je / nie je potrebné, aby sudca skutočnosti (potencionálne) odôvodňujúce jeho zaujatosť „duplicitne" oznamoval aj sám. Je prosto faktom, že tieto skutočnosti JUDr. Kliment a JUDr. Hatala oznámili a súčasťou ich oznámení boli aj také okolnosti, ktoré obžalovaný O.. D.U., Z.. vo svojej námietke neuvádzal (u oboch sudcov išlo o ich subjektívne presvedčenie o zaujatosti a u JUDr. Hatalu aj o jeho list z
9. októbra 2021) a naopak, niektoré skutočnosti, ktoré obžalovaný O.. D., Z.. uvádzal, sudcovia v oznámeniach neformulovali (napr. obsah mediálneho stanoviska JUDr. Klimenta z
10. júna 2021). Už len z tejto skutočnosti, vychádzajúc zo s. 2 ods. 3 prípisov zo
11. decembra 2021 možno usúdiť, že oznámenia JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu spĺňali kritériá

§ 32ods.

1 Tr. por. tak, ako ich definoval predseda senátu 4 T. Keďže v prípisoch zo 16. decembra 2021 nie je bližšie rozvedené, ako JUDr. Farkaš dospel k záveru, že oznámenia sudcov JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu (označené ako „Oznámenia zaujatosti

§ 31ods.

1 Tr. por.") nespĺňajú zákonné náležitosti, súd dodáva, že v nich dotknutí sudcovia poukazujú na konkrétne okolnosti, ktoré ich majú robiť nespôsobilými na konanie a rozhodovanie vo veci. V kontexte bodu 110 nálezu, sp. zn. II. ÚS 429/2020 treba dodať, že obaja sudcovia výslovne požiadali, aby boli z konania vylúčení. Oznámenia nemôžu mať (

obsahu) charakter vyjadrení k námietke O.. D., Z.. zo

1. decembra 2021 už len preto, že (napríklad) oznámenie JUDr. Klimenta námietku zo
2. decembra 2021 ani nespomína. V každom prípade (ak v danej veci došlo k stretu oznámenej a namietanej zaujatosti u JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu) je tunajší senát toho názoru, že prednosť má rozhodovanie o zaujatosti oznámenej sudcom. Už len subjektívne vnímanie sudcu, ktoré je súčasťou ním predkladaného oznámenia (na rozdiel od námietky strany konania, ktorá poukazuje vždy len na objektívne okolnosti, potencionálne spôsobilé vylúčiť ho z konania) evokuje potrebu prednostne sa vysporiadať s ním udávanými skutočnosťami. Je to predovšetkým sudca (a nie strana konania), kto má najviac poznatkov o okolnostiach potencionálne zakladajúcich jeho pomer k veci, k osobám, ktorých sa úkon priamo týka a ich zástupcom, resp. orgánu činnému v trestnom konaní. Ak je to teda práve on (sudca, resp. iná osoba

§ 31ods.

1 Tr. por.), kto najlepšie vie, či existujú skutočnosti, ktoré spochybňujú jeho objektivitu, potom nie je dôvod, aby sa prednostne rozhodovalo o tvrdeniach strany. Zároveň nemožno súhlasiť s názorom,

ktorého je nález ústavného súdu, sp. zn. II. ÚS 428/2020 aplikovateľný len na prípady rozhodovania o väzbe. Z celého jeho odôvodnenia (a nielen z bodu 117) vyplýva, že ak dôjde k stretu námietky zaujatosti a skutočností oznámených sudcom, je potrebné (bez ohľadu na to, či ide o rozhodovanie

§ 72ods.

1 Tr. por. alebo nie) najprv rozhodnúť o oznámení sudcu (a ak k jeho vylúčeniu nedôjde, je treba sa zaoberať námietkou strany). Napokon, k tomuto záveru ústavný súd dospel po tom, ako sa mal možnosť oboznámiť s praxou najvyššieho súdu aj v neväzobných veciach (4 Ndt 6, 12/2020). Za nezrozumiteľnú súd považuje tézu zo s. 3 ods. 2, ods. 3 prípisov zo 16. decembra 2021,

ktorej ústavným súdom popísaný postup sa má týkať iba tých väzobných vecí, kedy je možné vopred prejudikovať, že dôjde k urýchleniu konania, pretože dotknutí sudcovia budú vylúčení. Bez ohľadu na to, že ak sudca oznamuje svoju zaujatosť, tak (súc z bodu 110 nálezu) musí byť vždy presvedčený o potrebe svojho vylúčenia, v prípade tohto argumentu ide o tautologický kruh, ktorého riešenie v podobe zvolenia správneho procesného postupu má závisieť od naň nadväzujúceho (predpokladaného) konečného rozhodnutia vo veci. V skratke, na to, aby vo veci konajúci senát vedel, ako má pri zaujatosti sudcu postupovať (kto má o nej rozhodnúť), musí vedieť, ako sa o zaujatosti rozhodne. Navyše, ak by požiadavka rýchlosti konania mala byť určujúca pre voľbu (správneho) procesného postupu, potom je otázne, či má byť limitovaná len na rozhodovanie o väzbe

§ 72ods.

1 Tr. por., alebo sa [popri ďalších prípadoch, kde zákon predpisuje konkrétnu lehotu na skončenie veci (napr. § 191 Tr. por., § 407 Tr. por., § 411 Tr. por., § 414a Tr. por., § 415 Tr. por., § 448 Tr. por. a iné)] nemá týkať aj rozhodovania o ne / vine väzobne stíhaných obžalovaných, ktoré sa taktiež riadi potrebou prednostného a urýchleného vybavovania vecí

§ 2ods.

6 Tr. por. Keďže ale v Trestnom poriadku neexistuje ustanovenie, z ktorého by (v závislosti od druhu konania) vyplynuli rôzne právne režimy rozhodovania o zaujatosti sudcu, správny postup mal byť taký, že najprv mal senát 4 T rozhodnúť o oznámeniach zaujatosti JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu z

1. decembra 2021 a až následne (za predpokladu, že by požiadavka obžalovaného na vylúčenie sudcov nebola uspokojená) sa mal s námietkou zaujatosti obžalovaného O. z
2. decembra 2021 vyporiadať senát 5 T.

§ 31ods.

1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci sudca (ďalej len „prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

§ 32ods.

1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte. O vylúčení sudcu odvolacieho súdu alebo dovolacieho súdu rozhodne iný senát tohto súdu, o vylúčení sudcu pre prípravné konanie rozhodne predseda senátu nadriadeného súdu. Ak sudca alebo prísediaci je vylúčený z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, nahradí ho iný sudca určený na zastupovanie rozvrhom práce; prísediaceho nahradí iný prísediaci

pokynu predsedu senátu. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník, súdny tajomník alebo asistent prokurátora alebo ak je taká pomocná osoba vylúčená z dôvodov uvedených v § 31 ods. 2 alebo 4, alebo ak z dôvodov uvedených v § 31 vznesie námietku zaujatosti takej osoby strana, o vylúčení rozhodne predseda senátu alebo v prípravnom konaní prokurátor, v ktorého veci je taká osoba činná. Ak z dôvodov uvedených § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť prokurátor, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť policajt, o vylúčení rozhodne bezprostredne nadriadený tohto policajta; proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.

§ 32ods.

6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté, alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne

§ 31ods.

5 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch

§ 31

. Úvodom považuje najvyšší súd za potrebné vo všeobecnej rovine uviesť, že pochybnosti o nezaujatosti sudcu môžu vyvolávať štyri druhy vzťahov vyplývajúce z pomeru (

1. i)k veci, (
2. ii)k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, (iii) k ich zástupcom alebo (
3. iv)k inému orgánu činnému v tomto konaní. Hoci to z právnej úpravy explicitne nevyplýva, z povahy veci je zrejmé, že tieto vzťahy majú zostupnú tendenciu. Pokiaľ ide o spôsobilosť vyvolať pochybnosti o nezaujatosti sudcu s následkom jeho vylúčenia z konania a rozhodovania veci, vzťah s najväčším potenciálom je pomer k veci a na opačnej strane tohto spektra stojí pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní. Z uvedenej hierarchie vzťahov logicky vyplýva, že kým pomer k veci by mal mať v zásade vždy za následok vylúčenie sudcu, pomer k stranám konania a k ich zástupcom nemusí nevyhnutne viesť k jeho vylúčeniu a pomer k inému orgánu činnému v danom konaní by spravidla mal viesť k vylúčeniu sudcu len výnimočne, a to v závislosti od konkrétnych okolností danej veci a pri dôslednom zohľadnení povahy a intenzity tohto vzťahu (primerane uznesenie ústavného súdu z 23. júna 2020, sp. zn. IV. ÚS 310/2020). Pri posudzovaní (ne)zaujatosti sudcu sa pritom uplatňuje jednak subjektívny prístup, ktorý vychádza prioritne (no nie iba) z osobného presvedčenia konkrétneho sudcu, ktorého osobná nezaujatosť (nestrannosť) sa predpokladá až dovtedy, kým sa nepreukáže opak, a jednak prístup objektívny, ktorý vyplýva z požiadavky, aby spravodlivosť bola nielen vykonávaná, ale musí sa i zdať, že je vykonávaná, a ktorého cieľom je preveriť, či existujú nejaké overiteľné skutočnosti spôsobilé vzbudiť pochybnosti o nezaujatosti sudcu. Vo vzťahu k objektívnemu aspektu hodnotenia nezaujatosti sudcu treba skúmať, či obava, že niektorý sudca nie je nestranný, môže byť považovaná za objektívne oprávnenú (primerane napr. rozsudok ESĽP vo veci Hauschildt proti Dánsku z 24. mája 1989). Inak povedané, aj pri posudzovaní tzv. javovej stránky nestrannosti sudcu je podstatnou reálna existencia objektívnych okolností, ktoré by mohli viesť k pochybnostiam, že sudca disponuje určitým - nie nezaujatým vzťahom k veci, stranám alebo k ich zástupcom. Objektívnu nestrannosť pritom ale nemožno chápať tak, že by čokoľvek, čo môže vrhnúť hoci len tieň pochybností na nestrannosť sudcu, ho automaticky vylučovalo ako zaujatého. Sudca nie je stroj na rozhodovanie oslobodený od akéhokoľvek svetonázoru, subjektívnych pocitov, sympatií, či antipatií, ale je súčasťou určitého sociálneho prostredia, od ktorého nie je a nemôže byť úplne izolovaný. Preto aj ESĽP pristupuje k tejto otázke realisticky a vyžaduje, aby sa obava z absencie nestrannosti sudcu zakladala na konkrétnych, preukázateľných a dostatočne závažných skutočnostiach (porovnaj rozsudok ESĽP vo veci Tanner a Malminen proti Fínsku z 26. februára 2002). Na základe týchto úvah súd dospel k záveru, že dôvody na vylúčenie z konania a rozhodovania sú dané len u sudcov JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu; v prípade sudcu JUDr. Štifta súd o podanej námietke nekonal. Vo vzťahu k sudcovi JUDr. Klimentovi súd v prvom rade poukazuje na ním subjektívne pociťovanú nespôsobilosť konať a rozhodnúť vo veci obžalovaného O.. D., Z.. Tento jeho postoj má oporu v tej (objektívnej) skutočnosti, že namietaný sudca 14. júla 2021 (reagujúc na medializované vyjadrenia O.. G. zo 17. mája 2021 a výpovede svedkov O.. S. a O.. E. z 9. a 13. júla 2021 k okolnostiam väzobného stíhania obvineného U.. D.Č., sp. zn. 5 Tost 23/2017) sám požiadal, aby bol v prejednávanej veci vypočutý. Ak teda sám sudca JUDr. Kliment (ktorý bol spravodajcom vo veciach pod sp. zn. 5 Tost 14, 23/2017) má mimoprocesnú vedomosť o skutočnostiach, ktoré môžu byť významné pre trestné konanie, a o ktorých by preto (

jeho mienky) mal byť vypočutý, potom (hoci sa tak dosiaľ nestalo) sa jeho účasť na rozhodovaní aj z pohľadu objektívneho testu nestrannosti nejaví vhodne. U namietaného sudcu je ale rozhodujúci nález z 22. júna 2021, sp. zn. III. ÚS 39/2021, v ktorom sa už v minulosti ústavný súd o jeho účasti na rozhodovaní vo veci obžalovaného O.. D., Z.. vyjadril negatívne, keď poukázal na „synergické kontextuálne vnímanie" jeho príbuzenského vzťahu s dozorujúcim prokurátorom - JUDr. Ondrejom Repom, PhD. (pozn.

bodu 27 nálezu samotný príbuzenský vzťah ujo - synovec nie je spôsobilý vylúčiť ho z rozhodovania, ktorý záver, mimochodom, odporuje záverom tunajšieho súdu pod sp. zn. 2 Ndt 31/2021, 3 Ndt 16, 29/2021 a iné), na adresu ktorého sa mal pozitívne vyjadriť v médiách, kým - naopak, voči obžalovanému O.. D., Z.. sa sudca JUDr. Kliment v mediálnom priestore vyjadril negatívne (k tomu bližšie viď body 27 - 36 nálezu). Bez toho, aby najvyšší súd komentoval označený nález, konštatuje, že od jeho vydania nedošlo k oslabeniu tam uvádzaných (a ústavným súdom posudzovaných) skutočností, práve naopak, ako bolo uvedené, JUDr. Kliment (rovnako ako predtým O.. D., Z..) požiadal, aby bol v konaní vypočutý a sám sa už necíti byť schopný vo veci objektívne rozhodnúť. Z týchto okolností súd vychádzal, keď dospel k záveru o potrebe vylúčenia JUDr. Klimenta. Vo vzťahu k JUDr. Hatalovi súd osobitne poukazuje na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR,

ktorého sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky; citovaný článok ústavy v sebe zahŕňa aj právo na nestranného sudcu. Nestrannosťou je potrebné rozumieť absenciu predsudku alebo predpojatosti (absenciu subjektivizmu). Nestrannosť je potrebné skúmať z dvoch hľadísk, a to zo subjektívneho hľadiska nestrannosti, čo znamená, že je potrebné zistiť osobné presvedčenie sudcu prejednávajúceho prípad a z objektívneho hľadiska nestrannosti, t. j. je potrebné zistiť, či sú poskytnuté dostatočné záruky pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti v danom smere.

ustálenej súdnej praxe zároveň platí, že subjektívne hľadisko nestrannosti sudcu sa predpokladá až do predloženia dôkazu o opaku (rozsudok ESĽP vo veci Piersack proti Belgicku z 1. októbra 1982). Objektívna nestrannosť sa posudzuje

vonkajších - na subjektívnom hľadisku nezaťažených skutočností. V tomto prípade platí tzv. teória zdania,

ktorej nestačí, že sudca je subjektívne nestranný, ale ako taký sa musí aj objektívne javiť. Objektívne hľadisko je teda založené na existencii dostatočných záruk pre vylúčenie akejkoľvek legitímnej pochybnosti o zaujatosti sudcu. Inými slovami spravodlivosť nielenže má byť vykonávaná, ale musí sa aj javiť, že je vykonávaná (rozsudok ESĽP vo veci Delcourt proti Belgicku zo

1. januára 1970). V prípade, ak sa vecnými a relevantnými argumentmi zistí danosť predsudkov alebo predpojatosti u konajúceho sudcu. Potom je nevyhnutné vysloviť, že sú dané predpoklady na zaujaté konanie a rozhodovanie a tým existencia dôvodu či dôvodov na jeho vylúčenie. Pochybnosti u sudcu JUDr. Hatalu pre jeho pomer k veci plynú zo spôsobu obrany obžalovaného O.. D., Z.. ku skutku 2/ napadnutého rozsudku, spočívajúceho v tom, že nie on zabezpečil prepustenie (medzičasom právoplatne) odsúdeného U.. D. z väzby na slobodu, ale senát, ktorého členom bol (aj) JUDr. Hatala, a ktorého (v dôvodoch svojho odvolania) navrhuje vypočuť ako svedka. Navyše táto obrana obžalovaného bola tendenčne zverejnená v článku „Galimatiáš" z
2. septembra 2021, voči ktorému sa jednak senát 5 T (vo vtedajšom zložení so sudcom JUDr. Szabom), ako aj osobne sudca JUDr. Hatala vyhranil, a ktorý potom viedol k oznámeniu jeho zaujatosti. Pri zohľadnení teórie zdania je potom odôvodnený záver súdu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci JUDr. Hatalu, a to napriek tomu, že jeho pomer k obžalovanému a jeho obhajcovi nemá charakter bližšieho osobného (či už negatívneho alebo pozitívneho) vzťahu. Aj napriek zákonom ustanovenej povinnosti sudca JUDr. Hatala nebude môcť bez akejkoľvek pochybnosti rozhodnúť „sine ira et studio", teda nezávisle a nestranne. K poslednej námietke obžalovaného O.. D., Z.., ktorá okrem sudcov JUDr. Klimenta a JUDr. Hatalu smeruje aj voči sudcovi JUDr. Štiftovi [a

ktorej členovia senátu postupovali svojvoľne, pretože JUDr. Kliment neoznámil svoju zaujatosť v konaniach pod sp. zn. 5 Tost 40, 52/2021 (hoci mu to malo vyplývať z nálezu, sp. zn. III. ÚS 39/2021) a senát vo veci pod sp. zn. 5 Tost 40/2021 nerozhodol o jeho námietke voči JUDr. Klimentovi], súd uvádza, že nejde o svojvoľný postup vo veci konajúceho senátu, a preto sa o tejto námietke v zmysle § 32 ods. 6 Tr. por. konať nemôže. Prieskum možnej zaujatosti sudcu (či už ten, ktorý je vyvolaný stranou konania alebo ten, ktorý iniciuje dotknutý sudca) prichádza do úvahy len v prípade, že sa má dotknutý sudca na rozhodovaní podieľať (k tomu viď mutatis mutandis uznesenie najvyššieho súdu z

1. marca 2019, sp. zn. 2 TdoVN 2/2018). Keďže sudca JUDr. Kliment tak
2. júla 2021, ako aj
3. septembra 2021 čerpal dovolenku, v zmysle čl. XVI ods. 4 v spojení s čl. X ods. 1, ods. 9 rozvrhu práce v znení opatrení č. 13 - 17 ho zastupoval náhradný sudca (ktorým bol v oboch konaniach JUDr. Martin Bargel). Sudcovi JUDr. Klimentovi tak nevznikla zákonná povinnosť oznámiť svoju prípadnú zaujatosť. Takýto postup by ani nebol účelný, keďže - bez ohľadu na jeho výsledok, by sa dotknutý sudca na rozhodovaní o veci obžalovaného nepodieľal. Z toho istého dôvodu (JUDr. Kliment sa na rozhodovaní nepodieľal) potom obstojí aj následný postup JUDr. Štifta (a JUDr. Hatalu), ktorý o námietke zaujatosti O.. D., Z.. voči JUDr. Klimentovi vo veci pod sp. zn. 5 Tost 40/2021 (tak, ako v mnohých iných prípadoch toho istého druhu) nekonali (k tomu viď aj Zb. ÚS 57/2007). Nad rámec uvedeného treba skonštatovať, že od sudcu (inej osoby

§ 31ods.

1 Tr. por.) ani nemožno rozumne očakávať, že na dovolenke bude priebežne sledovať nápad vecí, aby ju potom eventuálne prerušil, dostavil sa do práce, oznámil svoju zaujatosť, a to všetko len preto, aby ju strana konania - pre prípad, že vec v budúcnosti opätovne napadne tomu istému senátu, nemusela znova vznášať. Ak mal obžalovaný akékoľvek podozrenia ohľadne ne / prítomnosti JUDr. Klimenta na pracovisku v čase vydania označených rozhodnutí, nič mu nebránilo (okrem iného) iniciovať prieskum ich ústavnosti

čl. 127 ods. 1 Ústavy SR. Takýmto spôsobom ale nepostupoval a napríklad vo veci pod sp. zn. 5 Tost 52/2021 ani námietku zaujatosti voči JUDr. Klimentovi nevzniesol. Keďže konanie JUDr. Štifta (a ostatných v senáte zaradených sudcov) v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako svojvoľné, ale naopak, prameniace z platných pravidiel Trestného poriadku a rozvrhu práce, senát jednomyseľne dospel k záveru, že námietka O.. D., Z.. sa týka procesného postupu súdu, ktorý ale (ani teoreticky) nemôže byť okolnosťou odôvodňujúcou zaujatosť sudcu. Na základe týchto skutočností najvyšší súd rozhodol

§ 32ods.

3 Tr. por. tak, že JUDr. Kliment a JUDr. Hatala sú vylúčení z trestnej veci O.. D., Z.., pričom o námietke, ktorá sa vecne dotýkala JUDr. Štifta súd

§ 32ods.

6 Tr. por. nekonal. Týmto rozhodnutím súd zároveň v zmysle čl. IV ods. 6, ods. 7 rozvrhu práce per analogiam rozhodol o vylúčení sudcov vo vecne súvisiacej veci obžalovaného, sp. zn. 5 Tost 69/2021, týkajúcej sa jeho námietok voči obsahu zápisnice z hlavného pojednávania. Toto uznesenie bolo vo výroku I. prijaté v pomere 3:0 a vo výroku II. v pomere 2:1; k výroku II. pripája odlišné stanovisko predseda senátu JUDr. Juraj Kliment. Toto uznesenie bolo v rozsahu odôvodnenia výroku II. vyhotovené sudcom JUDr. Petrom Hatalom. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorú je potrebné podať do 3 pracovných dní od oznámenia tohto uznesenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Podaná sťažnosť nemá odkladný účinok a bude o nej rozhodovať Najvyšší súd Slovenskej republiky.