zmluvy o kontokorentnom úvere č. 000112/SB/09/011 zo dňa 25.11.2009 a dodatku č. 1 zo dňa 2.12.2010, keď postupoval
bodu 6.1.2 zmluvy dobrovoľnou dražbou, čím porušil uvedenú zmluvu, keďže nepostupoval
bodu 8.2, t.j. v zmysle dohodnutého rozhodcovského konania. Žalovaný 2/
názoru žalobcov konal v rozpore s dobrými mravmi, keďže sa mal v úmysle predajom nehnuteľnosti obohatiť so spriaznenou osobou. Žalovaný 2/ zabezpečil znalecký posudok nehnuteľnosti, v ktorom bola táto nehnuteľnosť výrazne podhodnotená. Žalobcovia v žalobe ďalej uviedli, že oznámenie o opakovanej dražbe nedostali najneskôr 30 dní pred konaním opakovanej dražby, aby stihli podať na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia. 2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané porušenie zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách (ďalej aj ako ,, ZoDD?) a ani žalobcami tvrdená skutočnosť, že by žalobcovia boli porušením tohto zákona dotknutí na svojich právach. Tvrdenie žalobcov, že všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola v znaleckom posudku podhodnotená, považoval za irelevantné vzhľadom k tomu, že znalecký posudok bol riadne vypracovaný spôsobilou osobou (znalcom zapísaným v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR) a tiež z dôvodu, že vlastník predmetu dražby v zmysle § 12 ods. 5 ZoDD nevzniesol do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby. Samotný priebeh dražby bol zároveň dôkazom o trhovej cene nehnuteľnosti v danom čase a mieste, nakoľko hoci bola cena nehnuteľnosti v znaleckom posudku určená v sume 82.700 eur, prvé dve kolá dražby pri vyvolávacej cene 94.000 eur a 65.800 eur boli neúspešné, keďže nikto zo záujemcov nebol ochotný zaplatiť vyvolávaciu cenu. Nehnuteľnosť sa podarilo vydražiť až v treťom kole dražby, kedy bolo najvyššie podanie urobené vo výške 55.000 eur (žalovaným 3/). Aj žalovaný 3/ výslovne uviedol, že vyvolávacia cena nehnuteľnosti bola vysoká, preto boli prvé dve kolá dražby neúspešné. Do dražby sa zapojilo 16 záujemcov, ktorí zložili zábezpeku a už vtedy bolo
jeho názoru jasné, že sa nehnuteľnosť nepredá za vyvolávaciu cenu. Cena dosiahnutá vydražením predstavuje trhovú (reálnu) cenu draženej nehnuteľnosti a je výsledkom dopytu a ponuky vzťahujúcich sa na draženú nehnuteľnosť v danom čase, mieste a za daných okolností. Žalovaný 2/
názoru súdu postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, keď uverejnil informácie o pripravovanej dražbe v periodiku Dražobné listy, v týždenníku Trend a na svojej internetovej stránke, čím oslovil širokú verejnosť v snahe vzbudiť o dražbu maximálny záujem. Súd prvej inštancie za irelevantné považoval tiež tvrdenie žalobcov, že inzerovaním dražby došlo k porušeniu dobrých mravov. Inzerát na predaj predmetnej nehnuteľnosti na portáli www.bazos.sk bol totiž uverejnený treťou osobou odlišnou od žalovaných a bez vedomia dražobníka, pričom takéto konanie nepredstavuje žiadne porušenie ZoDD. Taktiež bolo žalovaným preukázané zaslanie oznámenia o opakovanej dražbe žalobcom včas v súlade s ustanovením § 22 ods. 4 ZoDD, nakoľko zásielky boli zaslané dňa 18.4.2016, ktoré však boli prevzaté až dňa 9.5.
ZoDD. Žalovaný 1/ preto postupoval v zmysle uvedeného článku záložnej zmluvy predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe zákonným postupom
ZoDD. Vzhľadom na uvedené prvoinštančný súd nemal za to, že by došlo k akémukoľvek porušeniu zmluvy o kontokorentnom úvere zo dňa 25.11.2009. Ďalej bolo preukázané, že bola uzatvorená zmluva o vykonaní dražby pre všetky tri kolá dražby vrátane dodatkov medzi žalobcami a žalovaným 1/ a 2/, teda bola vyvrátená námietka o jej neexistencii. Súd prvej inštancie na ďalšie dôvody neplatnosti dražby, ktoré žalobcovia neuviedli v žalobe a uviedli ich až v podaní zo dňa 24.2.2017 neprihliadol, nakoľko boli tvrdené po uplynutí prekluzívnej lehoty
DD. V zmysle uvedeného ustanovenia právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu. Príklep licitátora v dražbe sa uskutočnil dňa 23.5.2016, preto ďalšie tvrdenia žalobcov o neplatnosti dražby v podaní zo dňa 24.2.2017 a neskôr považoval súd prvej inštancie za právne irelevantné.
neho došlo k porušeniu zákona o dobrovoľných dražbách a ako bol dotknutý na svojich právach. Ak takéto skutočnosti žalobca neoznačí, znamená to, že ich nepovažuje za dôvod na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby za neplatnú. Dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie (odkázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/126/2013 zo dňa 15.10.2014 a rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/345/2014 zo dňa 18.11.2015). Ďalej konštatoval, že žalovaný 2/ na dôvod neplatnosti vznesený žalobcami v podaní zo dňa 24.2.2017 reagoval a predložil súdu dôkaz o existencii zmlúv o vykonaní dražby pre všetky tri kolá dražby vrátane dodatkov. 7. K namietanej neprimeranosti dražby a jej rozporu s dobrými mravmi poukazom na výšku vymáhanej pohľadávky odvolací súd poznamenal, že v oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.4.2012 predstavoval úver sumu 45.023,56 eura, z toho istina predstavovala sumu 41.274,49 eura a úrok z omeškania sumu 3.749,07 eura.
4 zákona č. 527/2002 Z.z., dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000 eur. Vzhľadom na to nebolo možné súhlasiť, že dražba je v rozpore s dobrými mravmi, prípadne že je neprimeraná.
1 a 2 CSP potvrdil.
f/ CSP, dovolatelia tvrdia, že v konaní došlo k nesprávnemu procesnému postupu tým, že odvolací súd opomenul veľkú časť ich právnej a skutkovej argumentácie, s ktorou sa vysporiadal en bloc tým spôsobom, že na ňu neprihliadol stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaných.
nich z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by spomenuté zmluvy ani ich dodatky podrobil v kontexte argumentácie bližšiemu prieskumu. Majú za to, že odvolací súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie ohľadne tvrdených a preukazovaných dôvodov neplatnosti, ktoré boli vznesené po lehote troch mesiacov od vykonania dražby odvolávajúc sa na hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde a taktiež sa nevyporiadal so závermi rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa 22. mája 2008 aplikovateľnými aj na tento prípad
názoru dovolateľov. 12. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania
1 písm. b/ CSP uviedli, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to otázky nasledovného znenia ,,má hmotnoprávna prekluzívna lehota určená osobitným zákonom (v tomto prípade ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách ) na uplatnenie práva na podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) také procesné účinky v súdnom konaní, že po jej uplynutí nemožno rozširovať skutkové a právne dôvody žaloby o také, ktoré neboli uplatnené počas plynutia tejto lehoty ?? 13.
nich od posúdenia ním uvedenej právnej otázky v danom konaní záviselo (ne) posúdenie časti argumentácie týkajúce sa dôvodov neplatnosti dobrovoľnej dražby.
žalobcov ide o to, či hmotnoprávna lehota určujúca povinnosť podať žalobu v určitej lehote znamená súčasne aj procesnú koncentráciu konania v tom zmysle, že na neskôr uplatnené argumenty (skutkové ani právne) sa nebude prihliadať, pretože neboli uplatnené v prekluzívnej hmotnoprávnej lehote určenej na podanie žaloby. Vyjadrili nesúhlas s argumentáciou uvedenou v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/345/2014 spočívajúcej v tom, že dodatočné uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie práva. ?
dovolateľov z ustanovenia § 23 zákona o dobrovoľných dražbách je zrejmé, že lehota ohraničuje len časové obdobie uplatnenie práva - samotného práva na podanie žaloby a nie konkrétne dôvody podanej žaloby. Ohľadom povinnosti uplatnenia nevyhnutne všetkých dôvodov neplatnosti dražby zákon nehovorí nič. Súdy teda v danom prípade nepochybne vychádzali z extenzívneho výkladu v neprospech žalobcov poukazujúc na to, že v doterajšej aplikačnej praxi vyššie súdne autority pristupovali k aplikačným problémom ohľadom zákona o dobrovoľných dražbách úplne opačne prihliadajúc na to, že žalobca je ten, ktorému sa dobrovoľnou dražbou zasahuje do vlastníckeho práva. Dovolatelia v rámci svojej argumentácie poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa
neho žalobcovia skôr namietajú nesprávne právne posúdenie než nimi namietanú vadu zmätočnosti
f /CSP. Skutočnosť, že žalobcovia majú na aplikáciu prekluzívnej lehoty zakotvenej v ustanovení § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách iný právny názor ako súd prvej inštancie a odvolací súd neznamená, že dané zakladá existenciu dovolacieho dôvodu
f/ CSP.
neho sa odvolací súd s dôvodmi neplatnosti dražby vznesenými žalobcami po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty vysporiadal dostatočným spôsobom. Ohľadne namietaného dovolacieho dôvodu
1 písm. b/ žalovaný 2/ uviedol, že nie je ústavne konformný a udržateľný taký výklad § 21 ods. 2 druhá veta zákona o dobrovoľných dražbách, ktorý by umožňoval hoc aj podanie žaloby o určenie neplatnosti dražby bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov jej neplatnosti v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty a následne by žalobca kedykoľvek počas konania mohol vznášať akékoľvek nové dôvody neplatnosti. Opačným postupom by došlo k nastoleniu právnej neistoty na strane vydražiteľa. Žalovaný 2/ v rámci svojho vyjadrenia poukázal na rozhodnutia všeobecných súdov zaoberajúcich sa uvedenou právnou otázkou ( rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/126/2013, Okresného súdu Košice I, sp. zn. 41C/286/2014, Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/170/2016). 16. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k dovolaniu žalobcov uviedol, že sa nestotožňuje s ich argumentáciou a považuje napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za vydané plne v súlade správnymi predpismi a dostatočne odôvodnené.
neho súd prvej inštancie ako aj odvolací súd sa riadne vysporiadali s argumentáciou žalobcov, správne aplikovali na daný skutkový stav príslušné právne predpisy a konštatoval, že v rozhodovaní súdov absentuje akékoľvek konanie, ktoré by malo znemožniť žalobcom uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že by malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivý proces. Žalovaný zdieľa rovnaký právny názor ako súd prvej inštancie a odvolací súd, že dopĺňať dôvody neplatnosti dražby je možné len v rámci prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Opačný prístup k tomuto zákonnému ustanoveniu by znamenal obchádzanie zákonnej prekluzívnej trojmesačnej lehoty, t.j. ak by sa rešpektovalo uplatňovanie dôvodov pre určenie neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Obdo/10/2012, ktorý vyjadril svoj právny názor, že ,,žalobu o vyslovenie neplatnosti uznesenia nemožno úspešne dopĺňať o ďalšie dôvody neplatnosti po uplynutí troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia (4Obo/21/2000). V tejto lehote musí byť uvedený dôvod, pre ktorý považuje navrhovateľ uznesenie za neplatné. Súd skúma iba skutočnosti uvedené v žalobe, prípadne aj po začatí konania, pokiaľ boli uplatnené ešte v rámci uvedenej trojmesačnej lehoty. Na dôvody neplatnosti uplatnené po jej uplynutí súd už nemôže prihliadať, preto sa nimi ani nemusí vecne zaoberať?.
žalovaného 1/ by sa na vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky mohlo prihliadnuť analogicky. Navrhol aby dovolací súd dovolanie podané žalobcami zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
CSP proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v § 420 a § 421 CSP. 19.
f) CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20.
ods.1 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
CSP dovolanie prípustné
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 22.
CSP dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. 23.
Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní.
žalobcov prekluzívna lehota vzťahuje len na včasné uplatnenie práva, nie na obmedzenie rozširovania skutkových a právnych dôvodov žaloby. 25. S poukazom na ustanovenie § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd konštatuje, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú:
f/ CSP spočívajúceho v nedostatočnom vyporiadaní sa s tvrdenými dôvodmi neplatnosti vznesenými po lehote troch mesiacov od vykonania dražby odvolávajúc sa na hmotnoprávnu prekluzívnu lehotu na uplatnenie práva na súde a tiež neprihliadnutie na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa 22. mája 2008, v skutočnosti namietajú nesprávne právne posúdenie. Uvedené vyplýva z obsahu ich dovolania, v rámci ktorého namietajú nesprávny výklad ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách v dôsledku ktorého oba súdy nižšej inštancie neprihliadli na ďalšie dôvody neplatnosti dražby, ktoré žalobcovia neuviedli v žalobe a uviedli ich až v podaní zo dňa 24.02.2017 a neskôr, teda po uplynutí prekluzívnej lehoty v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia. Predmetný záver dovolacieho súdu potvrdzuje aj samotné konštatovanie žalobcov, ktorí v rámci podaného dovolania v bode III. označeného ako ,, Vady konania
f/ CSP ? sami uvádzajú, že nimi uplatnený dovolací dôvod predstavujúci vadu zmätočnosti, úzko súvisí s nesprávnym právnym posúdením v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý uplatnili v rámci tohto podaného dovolania tiež. 28. V dôsledku vyššie uvedeného dovolací súd daný dovolací dôvod uplatnený žalobcami posúdil
obsahu v zmysle § 124 ods. 1 CSP v súlade s ustanovením § 421 CSP, ktorý sa prelína s druhým dovolateľmi uplatneným predpokladom prípustnosti dovolania, a to
1 písm. b/ CSP. Dovolací súd v danej súvislosti zároveň zdôrazňuje, že v danom prípade od správneho právneho posúdenia právnej otázky, či je možné dopĺňať dôvody neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty
ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ samotná žaloba bola podaná v rámci prekluzívnej lehoty, následne závisí aj postup súdov nižšej inštancie spočívajúceho v prihliadnutí a vysporiadaní sa s dôvodmi, skutočnosťami a dôkazmi, o ktoré bola podaná žaloba rozšírená a to za predpokladu, že sa súdy nižšej inštancie dopustili nesprávnej interpretácie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pokiaľ išlo o zmeny žaloby po uplynutí trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Inak povedané od vyriešenia nastolenej právnej otázky dovolateľmi sa odvíja postup súdov nižšej inštancie vo veci prípadného doplnenia a vykonania dokazovania a vysporiadania sa so skutkovými tvrdeniami a dôvodmi neplatnosti dražby, o ktoré bola podaná žaloba rozšírená. 29. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd uvádza, že nesprávne právne posúdenie je dôvodom pre podanie dovolania
CSP a nie
f / CSP, z čoho zároveň vyplýva i vzhľadom na obsah dovolacích námietok, že prípustnosť dovolania
f/ CSP nebola dovolacím súdom zistená. 30. Žalobcovia prípustnosť podaného dovolania vyvodzujú aj z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, t. j. namietajú nesprávne právne posúdenie.
nich rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to otázky: ,, má hmotnoprávna prekluzívna lehota určená osobitným zákonom (v tomto prípade ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) na uplatnenie práva na podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) také procesné účinky v súdnom konaní, že po jej uplynutí nemožno rozširovať skutkové a právne dôvody žaloby o také, ktoré neboli uplatnené počas plynutia tejto lehoty ?? 31. Uplatnenie vyššie uvedeného dôvodili poukazom na ustanovenie § 21 zákona o dobrovoľných dražbách, z ktorého je
nich zrejmé, že lehota ohraničuje len časové obdobie uplatnenie práva - samotného práva na podanie žaloby a nie konkrétne dôvody podanej žaloby. Ohľadom povinnosti uplatnenia nevyhnutne všetkých dôvodov neplatnosti dražby zákon nehovorí nič. Súdy teda v danom prípade nepochybne vychádzali z extenzívneho výkladu v neprospech žalobcov poukazujúc na to, že v doterajšej aplikačnej praxi vyššie súdne autority pristupovali k aplikačným problémom ohľadom zákona o dobrovoľných dražbách úplne opačne prihliadajúc na to, že žalobca je ten, ktorému sa dobrovoľnou dražbou zasahuje do vlastníckeho práva. Dovolatelia v rámci svojej argumentácie poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 272/2007 zo dňa 22. mája 2008 s tým, že majú za to, že z explicitného znenia ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách nevyplýva, že právo na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby musí byť v trojmesačnej lehote nevyhnutne uplatnené aj v spojení so všetkými namietanými vadami, resp. dôvodmi neplatnosti dražby. Súd v konaní rozhoduje o tom, či je dražba platná alebo nie, nie či je neplatná z konkrétneho dôvodu. Od správneho právneho posúdenia, resp. výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách sa odvíjal aj nasledovný procesný postup súdu ohľadne vecného prejednania veci, a to ohľadne vykonania dokazovania, jeho posúdenia za účelom úplného zistenia skutkového stavu veci. Dovolatelia v tomto kontexte uviedli, že oba súdy nižšej inštancie opomenuli veľkú časť ich právnej a skutkovej argumentácie, s ktorou sa vysporiadali en bloc tým spôsobom, že na ňu neprihliadol stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaných.
nich z napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by spomenuté zmluvy ani ich dodatky podrobil v kontexte argumentácie bližšiemu prieskumu. 32. Dovolací súd prv než sa začne konkrétne zaoberať uplatneným dovolacím dôvodom vo všeobecnosti uvádza, že o tom, či je daná prípustnosť dovolania
CSP, rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj § 432 CSP). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP, má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 33. Dovolací súd však nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám, nakoľko nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 CSP oprel dovolateľ prípustnosť dovolania (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 51/2020). 34.
CSP, dovolateľ musí v dovolaní popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). 35.
1 CSP, dovolanie prípustné
možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ods. 2). 36. Dovolatelia v dovolaní uplatnili dovolací dôvod
1 písm. b/ CSP, t. j. nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom, v zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená. 37. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, neoznačí právnu otázku, ktorá ešte rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola vyriešená, dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. 38.
dovolateľov rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, a to otázky nasledovného znenia ,,má hmotnoprávna prekluzívna lehota určená osobitným zákonom (v tomto prípade ustanovením § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách) na uplatnenie práva na podanie žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP) také procesné účinky v súdnom konaní, že po jej uplynutí nemožno rozširovať skutkové a právne dôvody žaloby o také, ktoré neboli uplatnené počas plynutia tejto lehoty ??. Uviedol, že súdy nižšej inštancie nezohľadnili závery vyslovené najvyšším súdom v rozsudku zo dňa
1 písm. b/ CSP poukazuje dovolací súd na nález Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 51/2020 z 9. júna 2020, v ktorom ústavný súd ,, poukazuje na potrebu citlivého prístupu pri posudzovaní, či je dovolací dôvod daný v tom zmysle, že dovolací súd nie je vymedzením prípustnosti viazaný a skúma ju sám?. Taktiež sa v ňom uvádza, že ,,najvyšší súd nemôže byť viazaný tým, o ktorý prípad právnej otázky
1 CSP oprel prípustnosť dovolania dovolateľ, pričom situácia dovolateľa sa totiž môže v priebehu dovolacieho konania meniť. Napríklad, ak dovolateľ tvrdí, že právna otázka ešte nebola na dovolacom súde riešená a medzičasom k jej vyriešeniu došlo?. V tomto dovolacom konaní nastala rovnaká situácia, nakoľko dovolaciemu súdu je známe rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo 220/2018 zo dňa 31. mája 2021, publikovaného v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov v SR pod č. 7/2021, ktorý vyslovil nasledovný právny záver: ,,lehota ustanovená v § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., o dobrovoľných dražbách slúži k uplatneniu práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Pokiaľ to nie je v rozpore s koncentráciou konania, môže žalobca po včas podanej žalobe nielen rozširovať okruh žalovaných, ale tiež uvádzať ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť aj iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby?. V dôsledku uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že je daná prípustnosť dovolania podaného dovolateľmi
1 písm. a/ CSP a nie
1 písm. b/ CSP. 41. Prípustnosť dovolania
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ CSP je daná len vtedy, ak sa odvolací súd pri vyriešení právnej otázky skutočne odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.
1,2 a 3 CSP (sudcovská koncentrácia konania) strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 45.
CSP (zákonná koncentrácia konania) prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
ktorého má žalobca možnosť dopĺňať, aj po podaní žaloby o neplatnosť dražby na súd, skutkové tvrdenia zakladajúce aj iný ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby (samozrejme to všetko v súlade so zásadou koncentrácie konania upravenej v CSP, a to v rozsahu prípustnosti jej použitia pre toto súdne konanie začaté pre účinnosťou CSP). Predmetné ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách totiž, popri koncentrácii zakotvenej v § 153 a § 154 CSP, nezakladá osobitnú formu koncentrácie (koncentrácie všetkých skutkových tvrdení a dôvodov neplatnosti len v žalobe). Z ustanovenia § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vyplýva len to, že žaloba na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby je z hľadiska možnosti jej podania a následného reálneho preskúmavania časovo limitovaná trojmesačnou prekluzívnou dobou, pričom to ale neznamená, že v tej istej lehote je nevyhnutné uplatniť všetky možné dôvody neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ak by toto bol zámer zákonodarcu, bolo by to uvedené v príslušnom právnom ustanovení zákona. Pokiaľ bolo konanie o neplatnosť dražby začaté v prekluzívnej lehote možno, okrem možnosti rozširovať okruh strán sporu (sp. zn. 3Cdo/272/2007), poukazovať aj na ďalšie skutkové okolnosti spôsobilé založiť iný, ako v žalobe uplatnený dôvod neplatnosti dražby. Súdu potom nič nebráni v rozhodnutí konštatovať iný dôvod neplatnosti ako ten, ktorý bol skutkovo vymedzený v žalobe do uplynutia prekluzívnej lehoty, pokiaľ sa v priebehu konania preukáže jeho existencia (R 7/2021). Čiže v zmysle uvedeného bude potrebné, aby súdy nižšej inštancie v rámci opätovného prejednania a rozhodovania veci meritórne prejednali a posúdili, podanie žalobcov (zo dňa
1 písm. a/ CSP a viedol k nesprávnym právnym záverom, na ktorých odvolací súd a súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
AI výklad z oficiálneho znenia zákona. Orientačný, nenahrádza právne poradenstvo.